5Svk/25/2022

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Petry Príbelskej, PhD. (spravodajca) a sudcov JUDr. Anity Filovej a JUDr. Juraja Vališa, LL.M., v právnej veci žalobcu (sťažovateľ): L. H., Š. G.. XX, I., právne zastúpený Mgr. Martin Lieskovský, advokát so sídlom Farská 40, Nitra, proti žalovanému: Okresný úrad Nitra, odbor opravných prostriedkov, referát starostlivosti o životné prostredie, Štefánikova tr. 69, Nitra, za účasti: MH Invest, s.r.o., Mlynské Nivy 44/A, Bratislava, IČO: 36724530, právne zastúpený: JUDr. Allan B?hm, advokát, Jesenského 2, Bratislava, a ostatných pribratých účastníkov konania: 1. Obec Lužianky, Rastislavova 266, Lužianky, 2. Nitra Invest, s.r.o., Mostná 29, Nitra, IČO: 36561690, 3. Mesto Nitra, Štefánikova tr. 60, Nitra, 4. R.. V. W., B. X. X, I., 5. B. O., V. X, I., 6. B. H., B. X. XX, I., 7. Združenie domových samospráv, o. z., Rovniankova 14, Bratislava, korešpondenčná adresa: Námestie SNP 13, P. O. BOX 218, Bratislava, IČO: 31820174, 8. V.. B. Q., J. XX, I., o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OU- NR-OOP3-2018/021070 zo dňa 18. apríla 2018, konajúc o kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Nitre č.k. 11S/152/2018-510 zo dňa 19. októbra 2021, takto

rozhodol:

Kasačná sťažnosť sa zamieta . Účastníkom konania sa právo na náhradu trov kasačného konania nepriznáva .

Odôvodnenie

apríla 2018. O trovách konania rozhodol tak, že podľa 168 S.s.p. žalovanému nepriznal náhradu trov konania a ďalším, resp. pribratým účastníkom ich náhradu nepriznal s poukazom na § 169 S.s.p. 2. Z predloženého administratívneho spisu správny súd zistil, že dňa 23. marca 2017 bola na stavebný úrad (Okresný úrad Nitra, odbor starostlivosti o životné prostredie) doručená žiadosť o vydanie stavebného povolenia pre vodné stavby SO 314 - Zdroj požiarnej vody pre objekty parkoviska NV, SO 517 - Odvedenie dažďových vôd parkoviska NV, SO 531 - Prípojka splaškovej kanalizácie pre parkovisko NV, SO 532 - Prípojka splaškovej a dažďovej kanalizácie objektov parkovisko NV, SO 556 - Vodovodná prípojka pre parkovisko NV, SO 557 - Vonkajší vodovod pre parkovisko NV - II. fáza v rámci stavby „Príprava strategického parku Nitra - fáza 2“ v k.ú. Y. na tam uvedených parcelách, v ktorej bola za stavebníka označená spoločnosť MH Invest s.r.o., v zastúpení splnomocnenej spoločnosti PROMT s.r.o.

4. Preskúmavajúc vyššie uvedenú žiadosť stavebný úrad listom č. OU-NR-OSZP3-2017/ 015824-02/F40 zo dňa 31. marca 2017 prerušil konanie a vyzval stavebníka na odstránenie nedostatkov podania v lehote do 90 pracovných dní odo dňa doručenia výzvy.

Dňa 15. januára 2018 splnomocnený zástupca stavebníka doplnil originál LV č. XXXX, podľa ktorého vlastníkom vyvlastnených pozemkov je MH Invest s.r.o. 5. Podaním č. OU-NR-OSZP3-2017/015824-05/F13 zo dňa 24. novembra 2017 oznámil stavebný úrad začatie vodoprávneho konania vyššie uvedených vodných stavieb a stanovil termín na podanie námietok a pripomienok k predmetnému konaniu.

7. Dňa 22. januára 2018 bolo doručené stavebnému úradu záväzné stanovisko príslušného orgánu posudzovania vplyvov na životné prostredie MŽP SR č. 2508/2018 zo dňa 15. januára

2016. 8. Rozhodnutím č. OU-NR-OSZP3-2018/003860-11/F 13 zo dňa 1. februára 2018 stavebný úrad vydal stavebníkovi spoločnosti MH Invest s.r.o. v zastúpení splnomocnenej spoločnosti PROMT, s.r.o. povolenie podľa § 26 ods. 1 zákona č. 364/2004 Z. z. o vodách a o zmene zákona SNR č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o vodách“) v spojení s § 66 stavebného zákona na vybudovanie vodných stavieb SO 314-Zdroj požiarnej vody pre objekty parkoviska NV, SO 517 - Odvedenie dažďových vôd parkoviska NV, SO 531 - Prípojka splaškovej kanalizácie pre parkovisko NV, SO 532 - Prípojka splaškovej a dažďovej kanalizácie objektov parkovisko NV, SO 556 - Vodovodná prípojka pre parkovisko

10. Krajský súd z obsahu žaloby proti vyššie uvedenému rozhodnutiu žalovaného zistil, že žalobca v nej vzniesol viacero námietok a na pojednávaní namietal i vecnú nepríslušnosť, resp. predpojatosť správneho orgánu. V tejto súvislosti správny súd okrem iného poukázal na ust. § 5 správneho poriadku, ale aj na dôvodovú správu k ust. § 60 a § 61 zákona o vodách.

V zmysle rozhodnutia zo dňa 1. februára 2018 sa jedná o vodné stavby nachádzajúce sa výlučne v k.ú. Y. a slúžiace ako „Príprava strategického parku Nitra - fáza 2“, pričom išlo o povolenie vodných stavieb SO 314 - Zdroj požiarnej vody pre objekty parkoviska NV, SO 517 - Odvedenie dažďových vôd parkoviska NV, SO 531 - Prípojka splaškovej kanalizácie pre parkovisko NV, SO 532 - Prípojka splaškovej a dažďovej kanalizácie objektov parkovisko NV, SO 556 - Vodovodná prípojka pre parkovisko NV, SO 557 - Vonkajší vodovod pre parkovisko NV - II. fáza a povolenie na osobitné užívanie vôd podľa § 21 ods. 1 písm. b/ bod č. 1 zákona o vodách v rámci stavby „Príprava strategického parku Nitra - fáza 2;. Správny súd bol toho názoru, že Okresný úrad Nitra, odbor starostlivosti o životné prostredie, oddelenie ochrany prírody a vybraných zložiek životného prostredia v predmetnej veci, t. j. vo vodoprávnom konaní rozhodol ako príslušný správny orgán prvého stupňa (nebolo preukázané, že by mal vo veci konať okresný úrad v sídle kraja ako správny orgán prvého stupňa, teda nebolo preukázané, že by sa jednalo o vodnú stavbu a s ňou

O odvolaní žalobcu proti rozhodnutiu Okresného úradu Nitra, odboru starostlivosti o životné prostredie, oddelenia ochrany prírody a vybraných zložiek životného prostredia zo dňa 1. februára 2018 rozhodol ako odvolací orgán okresný úrad v sídle kraja, ktorý v zmysle ust. 4 ods. 1 zákona č. 525/2003 Z. z. vykonáva štátnu správu starostlivosti o životné prostredie podľa osobitných predpisov a v zmysle ust. § 4 ods. 2 písm. b/ zákona č. 180/2013 Z. z. o organizácii miestnej štátnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení

11. Námietku žalobcu, týkajúcu sa zaujatosti prednostu žalovaného považoval správny súd za nedôvodnú. Mal za to, že predmetná námietka v administratívnom konaní vznesená nebola, ako ani žalobca túto skutočnosť žiadnym spôsobom nepreukázal a v súdnom konaní ju podal oneskorene (koncentrácia konania), ako ani ju nebolo možné považovať za námietku podľa § 134 ods. 2 písm. b/ S.s.p., majúc pritom za to, že rozhodol vecne príslušný orgán tak, ako bolo uvedené vyššie. Žalobca v konaní nepreukázal nielen včasnosť podania námietky, ani nepreukázal, že by skutočnosti, z ktorých vyvodzoval zaujatosť prednostu žalovaného existovali v čase rozhodovania žalovaného. V listinných dôkazoch predložených na pojednávaní sa jednalo o obdobie január 2020 a jún 2021, kedy podľa žalobcu mali nastať skutočnosti, nasvedčujúce zaujatosti prednostu žalovaného. Napadnuté rozhodnutie žalovaného bolo vydané dňa 18. apríla 2018 a podpísané R.. B. M., vedúcim odboru, teda ani jednu z námietok žalobcu, týkajúcu sa predpojatosti prednostu žalovaného, nebolo možné hodnotiť za dôvodnú, svedčiacu tomu, že ako žalovaný rozhodoval nepríslušný orgán. Čo

12. Správny súd posudzoval taktiež dôvodnosť námietok spočívajúcich v tom, že žalovaný mal prihliadať na všetky nesprávnosti, ktorými bolo postihnuté odvolaním napadnuté rozhodnutie, teda nie len na tie, ktoré namietal žalobca, ale mal prihliadať k tomu, že nedošlo k posudzovaniu vplyvov strategického parku na životné prostredie, že nebolo doriešené dopravné napojenie, resp. vyústenie dopravy, že došlo k porušeniu ust. § 49 od. 2 a § 61 ods. 1 stavebného zákona a tiež § 33 ods. 2 správneho poriadku.

Jediným limitujúcim faktorom je vylúčenie možnosti rozhodovať v rámci odvolania o veci, ktorá nebola predmetom rozhodovania na prvostupňovom orgáne. Odvolací orgán nepreskúmava iba zákonnosť rozhodnutia, ale aj jeho správnosť. S poukazom na uvedené sa potom odvolací orgán nemohol zaoberať otázkou posudzovania navrhovanej činnosti (ktorá spočíva vo výstavbe závodu na výrobu automobilov a ktorej súčasťou sú i vodné stavby) z hľadiska vplyvov na životné prostredie, nakoľko táto otázka bola už právoplatne vyriešená a navrhovaná činnosť „Príprava Strategického parku Nitra - fáza 2“, ktorého súčasťou sú aj predmetné vodné stavby bola predmetom povinného hodnotenia v zmysle zákona č. 24/2006 Z.z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie (ďalej len ,,zákon o posudzovaní vplyvov“) s výsledkom - Záverečným stanoviskom MŽP SR č. 4783/2016-1.7/pl zo dňa 4. novembra 2016, právoplatným dňa 18.

vplyv. Rovnako tak sa žalovaný vysporiadal aj s námietkou týkajúcou sa § 33 ods. 2 správneho poriadku, preto správny súd nezistil vadu konania, ktorá by zakladala zrušenie napadnutých rozhodnutí v zmysle uvedených námietok.

14. S poukazom na žalobcom formulované dôvody žaloby správny súd skúmal i aktívnu legitimáciu žalobcu na podanie žaloby. I keď žalobca v podanej žalobe tvrdil, že z dôvodu zrejmej nezákonnosti rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa ako i rozhodnutia žalovaného, bol ukrátený na svojich právach, žiadnym spôsobom nevymedzil práva, na ktorých mal byť týmto rozhodnutím ukrátený, resp. ktoré jeho práva mali byť žalobou napadnutým rozhodnutím porušené alebo priamo dotknuté. Po posúdení obsahu podanej žaloby a žalobných námietok uvedených bol správny súd názoru, že žalobca podáva žalobu ako zainteresovaná verejnosť podľa ust. § 178 ods. 3 S.s.p., čo možno vyvodiť i z jeho námietky spočívajúcej v tom, že k stavbe, ak bolo vykonané zákonné zisťovacie konanie alebo posudzovanie zámeru podľa zákona o posudzovaní vplyvov, istotne si uplatnil pripomienky, stanoviská a námietky,

15. V rámci uvedeného nadviazal žalobca ďalšou žalobnou námietkou, v ktorej vytýkal nekonanie s osobami, ktorých účastníctvo vyplývalo z povoľovacieho konania. Upriamil pritom pozornosť na to, že oznámenie sa doručovalo účastníkom konania z povinného hodnotenia vplyvov na životné prostredie, avšak niektorí účastníci zo zisťovacieho konania

Nie je pritom rozhodujúca skutočnosť, že správny orgán ich označil ako účastníkov zo zisťovacieho konania, ale podstatný je okruh účastníkov, ktorý bol správny. Na základe uvedeného tvrdenie žalobcu sa nezakladá na pravde, nakoľko vodné stavby povolené v napadnutom rozhodnutí boli posudzované v povinnom hodnotení MŽP SR a nie v zisťovacom konaní, teda aj okruh účastníkov konania bol určený správne.

Uvedenému stavebnému povoleniu predchádzalo vydanie záverečného stanoviska Ministerstvo životného prostredia SR (rozhodnutia) zo dňa 4. novembra 2016 pod č. 4783/2016-1.7/pl, v ktorom ministerstvo ako príslušný orgán na základe výsledkov procesu posudzovania vykonaného podľa jednotlivých ustanovení zákona o posudzovaní vplyvov, vydalo záverečné stanovisko a uviedlo, že účelom navrhovanej činnosti je vybudovanie výrobného závodu zameraného na výrobu a montáž automobilov Jaguar Land Rover v lokalite strategického parku Nitra s tým, že súčasťou navrhovanej činnosti sú aj súvisiace činnosti externej infraštruktúry, ktorú bude zabezpečovať spoločnosť MH Invest, s.r.o. Uvedené rozhodnutie, majúc na mysli záverečné stanovisko MŽP SR zo dňa 4. novembra 2016, nadobudlo právoplatnosť dňa 18. januára 2017 a je záväzné pre správne orgány, ako i pre správny súd konajúci o správnej žalobe žalobcu v tomto

o preskúmanie zákonnosti uvedeného rozhodnutia ako aj odvolanie proti prvostupňovému rozhodnutiu vydanému v zisťovacom konaní podal žalobca a v konaní vedenom pod sp.zn.26S/ 3/2016 bolo rozhodnuté tak, že žaloba žalobcu bola zamietnutá.

15. V zmysle tohto postupoval i príslušný správny orgán, keď navrhovanú činnosť Automotive Nitra Project - Fáza 2; posudzoval v zmysle zákona o posudzovaní vplyvov a dňa 4. novembra 2016 vydal záverečné stanovisko (rozhodnutie), ktorým posúdilo navrhovanú činnosť z hľadiska jej vplyvu na životné prostredie.

Nebolo možné, aby súd v predmetnej veci posudzoval zákonnosť rozhodnutí vydaných v zmysle zákona o posudzovaní vplyvov (žalobca to ani nežiadal, i keď na tieto rozhodnutia poukazoval), ktoré boli záväzné pre rozhodnutia vydané v stavebnom konaní, ktoré vychádzajú z rozhodnutí vydaných v súlade s uvedeným zákonom, a to i s poukazom na ust. § 27 ods. 1 S.s.p., pretože rozhodnutia o posudzovaní vplyvov na životné prostredie je možné preskúmať správnym súdom.

Z uvedeného teda vyplývalo, že predmetné stavebné objekty stavby Príprava strategického parku Nitra - Fáza 2; boli v rámci posudzovania podľa zákona o posudzovaní vplyvov obsiahnuté v navrhovanej činnosti Automotive Nitra Project - Fáza 2, vo vzťahu ku ktorej vydalo MŽP SR záverečné stanovisko z posudzovania navrhovanej

20. K viazanosti orgánov verejnej správy v stavebnom konaní vydanými záväznými stanoviskami správny súd doplnil, že z ust. § 140b stavebného zákona, v ktorom je inštitút záväzného stanoviska upravený, konkrétne z jeho ods. 1 vety druhej explicitne vyplýva uvedená viazanosť stavebného úradu záväzným stanoviskom. Táto viazanosť sa prejavuje tým, že stavebný úrad musí so záväzným stanoviskom v konaní nakladať ako s právoplatným správnym rozhodnutím.

. Tento postup (t. j. preskúmanie skôr vydaného záväzného stanoviska ako opatrenia, z ktorého orgány verejnej správy v stavebnom konaní pri rozhodovaní vo veci samej vychádzali) je však možný podľa § 27 ods. 1 S.s.p. výlučne za splnenia tej procesnej podmienky, že žalobca v správnom súdnom konaní navrhne preskúmanie zákonnosti vydaného dotknutého stanoviska.

samej. 21. K tvrdeniu žalobcu, že procesne relevantne namietol záväzné stanovisko MŽP SR - list č. 28350/2017 zo dňa 19. júna 2017, v ktorom sa skonštatovalo, že návrh stavebníka je z koncepčného hľadiska v súlade so zákonom o posudzovaní vplyvov správny súd dodal, že takéto stanovisko sa v administratívnom spise nenachádza, ako ani ho správne orgány vo svojich rozhodnutiach neuvádzajú. Následne si ho správny súd zabezpečil a zistil, že žalobcom uvádzané stanovisko sa netýka preskúmavaných vodných stavieb. Podľa § 140b) ods. 5 stavebného zákona pri riešení rozporov medzi dotknutými orgánmi vyplývajúcich zo záväzných stanovísk sa postupuje podľa § 136. Žalovaný v tejto veci dodal, že podľa § 140b ods. 5 stavebného zákona rozpory sa riešia medzi dotknutými orgánmi vyplývajúce zo záväzných stanovísk. Napadnuté záväzné stanovisko žalobcom je záväzným stanoviskom príslušného orgánu nie dotknutého orgánu a vyjadrenie žalobcu nesmeruje proti obsahu záväzného stanoviska.

územia“ je uvedený text „Priemyselná výroba - priemyselný park (špecifické rezervovanie funkcie ako ucelená investícia v území podmienená riešením samostatnej územnoplánovacej dokumentácie na úrovni zóny)“. Ako vyplýva z ust. § 32 ods. 2 stavebného zákona na postup podľa tohto ustanovenia sa vyžaduje splnenie dvoch podmienok.

V predmetnej veci je nepochybné, že stavebné konanie sa týkalo stavby „PRÍPRAVA STRATEGICKÉHO PARKU NITRA FÁZA 2“ v rozsahu stavebných objektov: SO 314 - Zdroj požiarnej vody pre objekty parkoviska NV, SO 517 - Odvedenie dažďových vôd parkoviska NV, SO 531 - Prípojka splaškovej kanalizácie pre parkovisko NV, SO 532 - Prípojka splaškovej a dažďovej kanalizácie objektov parkovisko NV, SO 556 - Vodovodná prípojka pre parkovisko NV, SO 557 - Vonkajší vodovod pre parkovisko NV - II. fáza v rámci stavby „Príprava strategického parku Nitra - fáza 2“. Ministerstvo hospodárstva SR vydalo na základe žiadosti spoločnosti MH Invest, s.r.o. dňa 13. júla 2015 a následne dňa 22. júla 2015 osvedčenie pre stavbu „vybudovanie strategického parku“, ktorej cieľom je zabezpečiť prípravu územia v súlade s ust. § 1 ods. 12 uvedeného zákona s tým, že výstavbu bude zabezpečovať spoločnosť MH Invest, s.r.o., ktorá o vydanie osvedčenia požiadala. V oboch osvedčeniach je uvedené, že stavba je významnou investíciou a jej uskutočnenie je vo verejnom záujme podľa ust. § 1 ods. 3 zákona č. 175/1999 Z. z..

V predmetnej veci umiestnenie strategického parku, resp. príprava územia na realizáciu strategického parku nie je v rozpore s platnou územnoplánovacou dokumentáciou Mesta

2015. Do zákona č. 175/1999 Z. z. bol termín „strategický park“ zavedený s účinnosťou od 7. júla 2015. Z uvedených dôvodov potom termín „strategický park“ nie je zahrnutý v územnom pláne Mesta Nitra. Podľa zámeru „Automotive Nitra Project“ vypracovaného pre užívateľa Slovenská agentúra pre rozvoj investícií a obchodu v auguste 2015 bude navrhovaná činnosť (spočívajúca vo výstavbe nového závodu na výrobu automobilov s kapacitou v rozmedzí 150.000 až 300.000 kusov vozidiel ročne) umiestnená v nadväznosti na existujúci priemyselný park Nitra - Sever.

25. K námietke žalobcu ohľadom nerešpektovania ust. § 9 ods. 2 vyhlášky č. 453/2000 Z.z. a nepredloženia zastavovacieho plánu, správny súd uviedol, že stavebník sa v predmetnej veci domáhal vydania stavebného povolenia stavieb, ktoré nadväzujú už na predchádzajúce stavebné povolenia celého strategického parku. Zastavovací plán bol predložený v rámci stavebného povolenia na prvý objekt areálu a rieši priestorové usporiadanie strategického parku a jeho vydaním sa zastavovací plán stal záväzným pre priestorové usporiadanie daného

. Z uvedeného vyplýva, že napr. požiadavky napojenia na pozemné komunikácie sa určia v podmienkach uskutočnenia stavby podľa potreby. Správny orgán prvého stupňa, rovnako ako žalovaný, sa v súvislosti s požadovanou výstavbou otázkou dopravného napojenia a vyústenia ciest nezaoberali, pretože to nebolo predmetom tohto stavebného konania, pričom svoj postup v oboch žalobou napadnutých rozhodnutiach riadne odôvodnili.

rozhodnutí vydaných v zisťovacom konaní, ktoré boli pre ne záväzné (čo vyplýva i zo žalobou napadnutých rozhodnutí vydaných v stavebnom konaní), a to s poukazom na ust. § 40 správneho poriadku. V predmetnom súdom konaní na základe podanej žaloby sa teda nebolo možné zaoberať ani otázkou, či predmetná investícia (súčasťou ktorej sú i stavby uvedené v stavebnom povolení zo dňa 1. februára 2018) mala byť posudzovaná z hľadiska vplyvov na životné prostredie, nakoľko táto otázka bola predmetom posudzovania v inom súdnom konaní (sp. zn. 26S/3/2016) vedenom na krajskom súde základe žaloby žalobcu.

nebol naplnený účel Aarhuského dohovoru a že správne orgány sa s jeho relevantnými námietkami nevysporiadali, resp. vysporiadali sa len vo formálnej rovine, bez zohľadnenia podstaty veci. 29. Čo sa týka oznámenia o začatí stavebného konania vo vzťahu k stavebnému objektu stavby, povoleného prvostupňovým stavebným povolením, tak v tomto stavebný úrad výslovne uviedol, že Ministerstvom životného prostredia SR, Odbor posudzovania vplyvov na životné prostredie bolo vydané záverečné stanovisko č. 4783/2016-1.7/pl zo dňa 4. novembra 2016, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 18. januára 2017. Nie je preto pravdivé tvrdenie žalobcu, že by stavebný úrad v oznámení o začatí stavebného konania v danej veci uviedol, že stavebnému konaniu predchádzalo len zisťovacie konanie, a nie povinné posudzovanie navrhovanej činnosti podľa zákona o posudzovaní vplyvov, keďže práve naopak, stavebný úrad už v oznámení o začatí stavebného konania uviedol, že na navrhovanú činnosť bolo vydané záverečné stanovisko, z čoho vyplýva, že bolo riadne posudzované z hľadiska vplyvov na životné prostredie podľa zákona o posudzovaní vplyvov.

prostredie. Mal za to, že aj v posudzovanej veci mali byť z hľadiska vplyvov na životné prostredie posudzované všetky osvedčenia vydané v súvislosti s výstavbou, nakoľko sa jedná o strategické dokumenty, ktoré sa v zmysle zákona o EIA posudzujú. V ďalšom bode kasačnej sťažnosti rozsiahlym spôsobom popisoval skutočnosti, z ktorých malo vyplývať, že prednosta Okresného úradu Nitra v sídle kraja R.. N. Z. mal eminentný záujem na úspešnom vedení a zrealizovaní administratívnych konaní týkajúcich sa výstavby strategického parku, resp. keď v týchto vystupoval ako stavebník spoločnosť MH Invest, s.r.o. a výrazne je tu podozrenie, že táto osoba sa dostala k postu prokuristu v spoločnosti MH Invest, s.r.o. za odmenu.

sťažovateľa. Rovnako nebol dodržaný postup podľa § 33 ods. 2 správneho poriadku. Uvedené osvedčenia sú nielen nezákonné, ale ani nikdy neboli právoplatné, keď na nich nebola vyznačená právoplatnosť. Zdôraznil, že investícia a významná investícia podľa § 1 ods. 2 zákona č. 175/1999 Z.z. - investícia na ktorú bolo vydané osvedčenie o významnej investícii nie sú samotným strategickým parkom, ale sa jedná o stavebné činnosti pre priemyselnú výrobu, ktoré budú realizované v strategickom parku ako takom.

Konkrétne poukazoval na znenie a výklad čl. 9 ods. 3 tohto dohovoru. Žiadal preto napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť správnemu súdu na ďalšie konanie, resp. ho zmeniť tak, že napadnuté rozhodnutie žalovaného sa zrušuje a vec sa mu vracia na ďalšie

Tú vykonávajú jednotlivé odbory podľa vecnej príslušnosti, za ktoré koná vedúci odboru prípadne ním poverený zamestnanec. K súčasnému pôsobeniu bývalého prednostu ako prokuristu v spoločnosti MH Invest, s.r.o. sa žalovaný nevyjadril, nakoľko nič to nemení na fakte, že za rozhodnutie v celom rozsahu zodpovedá vedúci odboru opravných prostriedkov. 32. Účastník konania MH Invest, s.r.o. vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti predovšetkým uviedol, že kasačná sťažnosť nespĺňa náležitosti kasačnej sťažnosti v zmysle ustanovení S.s.p. a judikatúry Najvyššieho súdu SR, keďže je zmätočná a nedostatočne odôvodnená.

V súvislosti s námietkou zaujatosti R.. N. Z., keď sťažovateľ v kasačnej sťažnosti tvrdil, že na prvom stupni rozhodoval správny orgán, ktorý na to nebol oprávnený uviedol, že túto námietku sťažovateľ v administratívnom konaní neuplatnil a ani neuviedol skutočnosti, z ktorých by sa dala vyvodzovať zmienená zaujatosť v čase rozhodovania žalovaného. Na prvom stupni pritom rozhodoval, resp. rozhodnutie podpísal vedúci odboru a nie prednosta úradu.

S poukazom na uvedené žiadal kasačnú sťažnosť ako nedôvodnú zamietnuť. 33. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky konajúci ako kasačný súd (§ 438 ods. 2 S.s.p.) predovšetkým postupom podľa § 452 ods. 1 v spojení s § 439 S.s.p. prv preskúmal prípustnosť kasačnej sťažnosti a z toho vyplývajúce dôvody jej odmietnutia. Po konštatovaní jej včasnosti, ako aj splnení ostatných podmienok konania, preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v medziach dôvodov podanej kasačnej sťažnosti v zmysle § 440 S.s.p., kasačnú sťažnosť prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 455 S.s.p.), keď deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky www.nssud.sk (§ 137 ods. 2 a 3 S.s.p.) a kasačnú sťažnosť ako nedôvodnú podľa § 461 S.s.p. zamietol.

35. Po oboznámení sa s rozsahom a dôvodmi kasačnej sťažnosti, po preskúmaní rozsudku krajského súdu a po oboznámení sa s obsahom pripojeného spisového materiálu kasačný súd nezistil žiaden dôvod na to, aby sa odchýlil od logických argumentov a relevantných právnych záverov obsiahnutých v odôvodnení napadnutého rozsudku. Tieto závery spolu so správnou citáciou dotknutých právnych noriem vytvárajú dostatočné právne východiská pre vyslovenie výroku napadnutého rozsudku. Preto sa s ním najvyšší správny súd stotožňuje v celom rozsahu, považujúc právne posúdenie veci krajským súdom za správne.

Okrem zrekapitulovania skôr vznesených námietok obsiahol v kasačnej sťažnosti aj nové námietky ktoré neboli uplatnené v správnej žalobe ako aj nové skutočnosti, ktoré kasačný súd posúdil ako tzv. novoty v kasačnom konaní, ktoré zásadne podľa § 441 S.s.p. nie sú prípustné, pretože kasačná sťažnosť je mimoriadnym opravným prostriedkom a režim koncentrácie konania nepripúšťa od istej fázy ich uplatňovanie. Preto všetky skutočnosti a dôkazy tieto skutočnosti preukazujúce musí sťažovateľ uviesť a navrhnúť už v konaní pred krajským súdom. Zmyslom a účelom tohto ustanovenia je zamedziť tomu, aby kasačný súd rozhodoval o rozsiahlejšom návrhu, než o akom mohol rozhodovať krajský súd.

(rozhodnutie), právoplatné dňa 18. januára 2017, ktorým bola posúdená navrhovaná činnosť z hľadiska jej vplyvu na životné prostredie. Vydanie tohto stanoviska tak predchádzalo rozhodnutiu prvostupňového orgánu zo dňa 1. februára 2018 o vydaní stavebného povolenia stavebníkovi - spoločnosti MH Invest s.r.o. podľa § 26 ods. 1 zákona o vodách v spojení s § 66 stavebného zákona na vybudovanie dotknutých vodných stavieb.

38. Správne orgány v rámci konania vo veci vydania stavebného povolenia pre stavebníka MH Invest s.r.o. na vybudovanie dotknutých vodných stavieb sa tak ani nemohli opätovne zaoberať, resp. prehodnocovať otázku posudzovania navrhovanej činnosti spočívajúcej vo výstavbe závodu na výrobu automobilov a ktorej súčasťou sú i vodné stavby z hľadiska vplyvov na životné prostredie, nakoľko táto otázka bola už právoplatne vyriešená a navrhovaná činnosť „Príprava Strategického parku Nitra - fáza 2“, ktorého súčasťou sú aj predmetné vodné stavby bola predmetom povinného hodnotenia v zmysle zákona o posudzovaní vplyvov s výsledkom - Záverečným stanoviskom MŽP SR č. 4783/2016-1.7/pl zo dňa 4. novembra 2016, právoplatným dňa 18. januára 2017, na ktoré nadväzovalo záväzné stanovisko MŽP SR č. 2508/2018 zo dňa 15. januára 2018. Z uvedených stanovísk boli správne orgány povinné vychádzať, resp. závery týkajúce sa posudzovania vplyvov na životné prostredie v nich obsiahnuté rešpektovať.

Príslušný správny orgán - Okresný úrad Nitra, odbor starostlivosti o životné prostredie, oddelenie ochrany prírody a vybraných zložiek životného prostredia, posudzoval v rámci zisťovacieho konania navrhovanú činnosť Automotive Nitra Project; a v tomto vydal rozhodnutie č. OU- NR-OSZP3-2015/ 031851-017-F36 zo dňa 8. októbra 2015, v zmysle ktorého sa navrhovaná činnosť, ktorú predložil navrhovateľ - Slovenská agentúra pre rozvoj investícii a obchodu po ukončení zisťovacieho konania nebude posudzovať podľa ust. § 29 zákona o posudzovaní vplyvov.

40. Kasačný súd v nadväznosti na vyššie uvedené poznamenáva, že cieľom zisťovacieho konania je zistiť, či určitá navrhovaná činnosť alebo jej zmena majú alebo nemajú byť predmetom posudzovania vplyvov navrhovanej činnosti na životné prostredie - teda konania končiaceho vydaním záverečného stanoviska. Príslušný orgán na záver konania vydá rozhodnutie zo zisťovacieho konania, v ktorom rozhodne, či sa daná navrhovaná činnosť alebo zmena činnosti budú posudzovať podľa zákona o posudzovaní vplyvov alebo nie. Je však potrebné zdôrazniť, že v danom prípade predmetom konania nie je preskúmanie zákonnosti rozhodnutí o posudzovaní vplyvov strategického parku Nitra na životné prostredie. Kasačný súd sa stotožnil so záverom krajského súdu, že nebolo možné, aby súd v predmetnej veci posudzoval zákonnosť iných rozhodnutí, ktoré boli záväzné pre rozhodnutia vydané v stavebnom konaní a to i s poukazom na § 27 ods. 1 S.s.p., pretože rozhodnutia vydané v iných konaniach je možné preskúmať správnym súdom. Uvedenému zodpovedá i poučenie o opravných prostriedkoch a preskúmateľnosti správnym súdom v závere písomného vyhotovenia rozhodnutia.

orgán prvého stupňa. Sťažovateľ napokon uvedené právne závery krajského súdu v kasačnej sťažnosti ani nenamietal. Oprávnenosť správneho orgánu rozhodovať vo veci stavebného povolenia tak spochybňoval výlučne s poukazom na zaujatosť prednostu Okresného úradu Nitra v sídle kraja R.. N. Z., ktorý sa mal následne stať prokuristom v spoločnosti MH Invest, s.r.o.

povinný prihliadnuť a to aj z dôvodu, že nejde o výnimky vymedzení v § 134 ods. 2 S.s.p. Napriek tomu však krajský súd aj s poukazom na § 2 ods. 3 zákona č. 180/2013 Z. z. správne vyhodnotil, že na vydaní rozhodnutia prednosta okresného úradu neparticipoval, keďže rozhodovacia činnosť je zákonom zverená príslušnému odboru okresného úradu, ktorého vedúci administratívne rozhodnutie aj podpísal. Argumentácia sťažovateľa o zaangažovanosti prednostu okresného úradu na rozhodovacom procese aj s ohľadom na to, že ním uvádzané skutočnosti mali nastať až po vydaní administratívneho rozhodnutia preto nemohla obstáť.

konaní). Spochybňovanie, resp. vyhodnocovanie zákonnosti procesu vydania osvedčenia o významnej investícii (navyše v štádiu kasačného konania) kasačný súd preto nepovažoval za prípustné. 43. Sťažovateľ krajskému súdu vytýkal aj to, že sa nijako nevysporiadal s potrebou aplikácie Aarhuského dohovoru, ako medzinárodnej zmluvy, ktorá má prednosť pred zákonmi.

44. Pokiaľ sťažovateľ namietal, že v konaní pred správnym orgánom nebol dodržaný postup podľa § 33 ods. 2 správneho poriadku, kasačný súd konštatuje, že nezistil také skutočnosti, ktoré by nasvedčovali možnému porušeniu práva účastníkov konania a zúčastnených osôb vyjadriť sa pred vydaním rozhodnutia k jeho podkladu i k spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie. Účastníci administratívneho konania ako i zúčastnené osoby boli o tejto možnosti v oznámení o začatí stavebného - vodoprávneho konania prvostupňovým správnym orgánom riadne oboznámení. Sťažovateľ porušenie označeného práva síce namietal, no ani kasačný súd nezistil, že by ho v administratívnom konaní uplatnil.

Sťažovateľ popri kasačných dôvodoch v zmysle ust. § 440 ods. 1 písm. f/ a g/ S.s.p. označil aj dôvod podľa § 440 ods. 1 písm. h/ S.s.p., t.j. odklon od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, v súvislosti s ktorým však nekonkretizoval žiadne právne závery vyplývajúce z rozhodovacej činnosti kasačného súdu, ktoré by dôvodnosť tejto námietky umožňovali posúdiť.

167 ods. 1 S.s.p. nepriznal a žalovanému nárok na náhradu trov konania zo zákona nevyplýva (§ 467 ods. 1 S.s.p. v spojení s § 168 S.s.p.). Ďalšiemu účastníkovi a pribratým účastníkom konania kasačný súd náhradu trov kasačného konania podľa § 467 ods. 1 S.s.p. v spojení s § 169 S.s.p. nepriznal, nakoľko im v kasačnom konaní nebola uložená povinnosť, s plnením ktorej by im trovy kasačného konania vznikli. 47. Toto rozhodnutie prijal Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1. mája 2011).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave dňa 27. apríla 2023