5Svk/26/2024

1. Obecné zastupiteľstvo obce Čerhov (ďalej len „obecné zastupiteľstvo“) uznesením č. 51/ 2020 zo dňa 16. januára 2020 (ďalej len „uznesenie č. 51/2020“) schválilo predaj nehnuteľného majetku obce Čerhov, prostredníctvom verejnej obchodnej súťaže (ďalej aj „VOS“ alebo „súťaž“). Z obsahu prílohy č. 1 tohto uznesenia vyplýva, že jeho súčasťou bol zoznam nehnuteľností, v ktorom sú okrem iných uvedené nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXX, parcela reg. KN-E č. XXX/XXX, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie, o výmere 38,66 m2, parcela reg. KN-E č. XXX/XX, druh pozemku - ostatná plocha, o výmere 29,46 m2, a nehnuteľnosť zapísaná na LV č. XXX, parcela reg. č. KN-C č. XXX/X, o výmere 10.420 m2 (ďalej aj „prevádzané nehnuteľnosti“).

Uznesením č. 55/2020 z 15. apríla 2020 (ďalej len „uznesenie č. 55/2020“) obecné zastupiteľstvo vzalo na vedomie zápis z vyhodnotenia návrhov z verejnej obchodnej súťaže časť „nehnuteľnosti“, súhlasilo s predajom podľa zápisu z uvedeného vyhodnotenia a uložilo starostovi obce vypracovať zmluvy s jednotlivými víťazmi. 4.

Obecné zastupiteľstvo uznesením č. 85/2020 vzalo prvý protest na vedomie a uznesením č. 87/2020 schválilo znovuotvorenie súťaže na odpredaj nehnuteľností obce Čerhov. Následne ďalším uznesením č. 98/2021 zo dňa 15. 01.2021 na podklade prvého protestu zrušilo uznesenie č. 55/2020. Uznesením č. 99/2021 vzalo na vedomie zápis z vyhodnotenia návrhov z verejnej obchodnej súťaže, ktorá bola znovuotvorená od 07.12.2020 do 10.01.2021.

6. Obecné zastupiteľstvo uznesením č. 101/2021 zo dňa 15. januára 2021, ktoré je predmetom tohto kasačného konania (ďalej len „uznesenie o schválení návrhu“) schválilo návrh - ponuku spoločnosti AGROZORAN, s. r. o. na kúpu prevádzaných nehnuteľností zapísaných na Okresnom úrade Trebišov, katastrálnom odbore, k. ú. Č., na LV č. XXX, parc. reg. KN -E č. XXX/XXX, zastavané plochy a nádvoria, o výmere 1740 m2, v podiele 2/90, parc. reg.

II. Konanie pred správnym súdom

Správny súd ustálil, že podmienky nakladania s majetkom obce reguluje zákon o majetku obcí. V súvislosti s nakladaním s majetkom obce je potrebné diferencovať medzi vykonávaním právnych úkonov obce navonok na jednej strane a procesom rozhodovania o týchto úkonoch na strane druhej. Zákon o majetku obcí oprávnenie rozhodovať o právnych úkonoch obce rozdeľuje medzi štatutárny orgán obce (starostu) a obecné zastupiteľstvo.

Správny súd v rámci konania zistil, že napadnutým uznesením obecné zastupiteľstvo „schválilo návrh - ponuku z Verejnej obchodnej súťaže spoločnosti AGROZORAN, s. r. o. na kúpu nehnuteľností.“ K žalobnej námietke, podľa ktorej bol predaj nehnuteľného majetku schválený uznesením č. 51/2020 a č. 52/2020, ktoré neboli zrušené, správny súd uviedol, že túto považuje za nedôvodnú. Považoval za relevantné, že proces tvorby vôle v okolnostiach veci prebiehal vo viacerých, na seba nadväzujúcich fázach. Zavŕšením tohto procesu malo byť „vyhodnotenie najvhodnejších ponúk“ zo strany obecného zastupiteľstva.

12. Správny súd mal za podstatné, že podľa § 9 ods. 2 písm. b) v spojení s § 9a ods. 1 písm. a) zákona o majetku obcí a ich systematickej súvislosti, ak sa má prevod majetku obce realizovať na základe súťaže, jej priebeh musí zodpovedať podmienkam schváleným obecným zastupiteľstvom - uznesením č. 52/2020. Ustálil, že verejná obchodná súťaž musí prebehnúť pred samotným prevodom vlastníckeho práva k majetku obce a nie naopak.

Takýto postup podľa názoru správneho súdu vybočil zo zákonných mantinelov spôsobu účinkov nadobudnutia vlastníckeho práva, a takýto postup nemôže požívať právnu ochranu. Mal za nepochybné, že vonkajší prejav vôle obce Čerhov vo vzťahu k prevodu vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam predchádzal samotnému procesu dovŕšenia procesu tvorby vôle.

III. Kasačná sťažnosť žalovaného a vyjadrenie k nej

16. Rozhodnutie správneho súdu považoval za nesprávne a nezákonné. Sťažovateľ za nesprávny procesný postup považoval skutočnosť, že správny súd neprihliadol na listinu, a to Zápis z vyhodnotenia návrhov do verejnej obchodnej súťaže (nehnuteľnosti) z 01.04.2020. Správny súd tento zápis v rozhodnutí spomína, ale bez ďalšej konkretizácie (dátum, priebeh, obsah), v dôsledku čoho napadnuté uznesenie nie je riadne odôvodnené.

body [§ 182 ods. 1 písm. e) SSP] s tým, že je potrebné, aby žalobca uviedol skutkové a právne dôvody z ktorých má vyplývať, prečo sa domnieva, že obsahom uznesenia alebo postupom pri jeho prijatí bol porušený zákon alebo iný všeobecne záväzný právny predpis. Žalobnými bodmi je správny súd viazaný. Podľa správnej žaloby, dôvodom zrušenia uznesenia malo byť schválenie prevodu v čase, kedy obec nebola vlastníkom majetku. Správny súd však postupoval v rozpore s § 134 ods. 1 SSP, čím došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Ospravedlnenie nesprávnych žalobných dôvodov označením „terminologická nepresnosť“ považoval za nesprávne právne posúdenie veci.

19. Napadnutým uznesením bola podľa názoru sťažovateľa formálne schválená ponuka uchádzača a nie vyhodnocovanie najvhodnejšej ponuky. Sťažovateľ toto uznesenie prijal nadbytočne, pretože jednak vyhodnotenie najvhodnejšej ponuky vykonalo obecné zastupiteľstvo zápisom z 01.04.2020 a v čase prijímania uznesenia už bol majetok prevedený na víťazného uchádzača. Podľa zápisu, členovia obecného zastupiteľstva vyhodnotili došlé súťažné návrhy v súlade s čl. 5 ods. 3 podmienok súťaže, mohol sťažovateľ zákonne pristúpiť k uzatvoreniu kúpnej zmluvy s uchádzačom. Žiaden právny predpis už neustanovuje schválenie konkrétnej kúpnej zmluvy, ani ponuky uchádzača.

Hrozbu závažnej ujmy podľa sťažovateľa predstavoval aj fakt, že do času, kým kasačný súd rozhodne o kasačnej sťažnosti, by prevedený majetok mohol byť navrátený do majetku obce, čím by kasačná sťažnosť stratila opodstatnenie. Proces navrátenia majetku predstavuje hrozbu závažnej ujmy tiež z dôvodu, že po úspešnom navrátení sa aktuálny vlastník bude domáhať vrátenia kúpnej ceny, náhrady škody (vyplatené dotácie od PPA), prípadne ušlého zisku, čo rozpočet obce nepredpokladá. 21. Žalobca vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti považoval námietku nesprávneho procesného postupu za nedôvodnú a poukázal na záver správneho súdu, podľa ktorého je povinnosťou žalobcu riadne substancovať a formulovať petit žaloby, pričom právne posúdenie veci už prináleží súdu. 22.

23. Z dôvodu nevyhoveniu protestu prokurátora proti uzneseniu, ktorým obec vzala na vedomie vyhodnotenie návrhov z verejnej obchodnej súťaže a súhlasila s ich predajom, nebolo možné pokračovať v súťaži ani previesť nehnuteľnosti na tretiu osobu. Sťažovateľ napriek tomu znovu otvoril verejnú obchodnú súťaž a následne uznesením č. 99/2021 z 15.01.2021 obecné zastupiteľstvo vzalo na vedomie zápis z vyhodnotenia návrhov. 24. Žalobca ďalej poukázal na skutočnosť, že napriek tomu že pri VOS uznesenie o schválení samotného konkrétneho prevodu nie je obligatórne, v prípade jeho prijatia je potrebné, aby jeho obsah bol v súlade s právnymi predpismi a v čase jeho prijatia obec už nebola vlastníkom predmetných nehnuteľností. Výkladom sťažovateľa by došlo k absurdnej situácii, kedy by vyhodnotenie najvhodnejšej ponuky bolo realizované pred samotným „otvorením“ verejnej obchodnej súťaže. Kasačnému súdu navrhol, aby kasačnú sťažnosť ako nedôvodnú podľa § 461 zamietol.

28. Podľa § 348 SSP žalobca sa môže žalobou domáhať zrušenia uznesenia zastupiteľstva, ak jeho obsahom alebo postupom pri jeho prijatí bol porušený zákon alebo iný všeobecne záväzný právny predpis. 29. Podľa § 350 SSP žalobcom je prokurátor, ktorého protestu proti uzneseniu zastupiteľstva nebolo vyhovené. Pod nevyhovením protestu prokurátora sa rozumie nezrušenie uznesenia zastupiteľstva alebo jeho napadnutej časti, prípadne nevykonanie zmeny uznesenia zastupiteľstva alebo jeho napadnutej časti v lehote podľa osobitného predpisu. 30. Podľa § 11 ods. 4 písm. a) zákona o obecnom zriadení obecné zastupiteľstvo rozhoduje o základných otázkach života obce, najmä je mu vyhradené určovať zásady hospodárenia a nakladania s majetkom obce a s majetkom štátu, ktorý užíva, schvaľovať najdôležitejšie úkony, týkajúce sa tohto majetku a kontrolovať hospodárenie s ním. 31. Podľa § 9 ods. 2 písm. b) zákona o majetku obcí obecné zastupiteľstvo schvaľuje podmienky obchodnej verejnej súťaže, ak sa má prevod vlastníctva nehnuteľného majetku obce realizovať na základe obchodnej verejnej súťaže. 32. Podľa § 9a ods. 1 písm. a) zákona o majetku obcí ak tento zákon neustanovuje inak, prevody vlastníctva majetku obce sa musia vykonať na základe obchodnej verejnej súťaže. 33. „Majetkovoprávne úkony, o ktorých prislúcha rozhodovať obecnému zastupiteľstvu, sú pre obec záväzné len v prípade predchádzajúceho kladného rozhodnutia tohto zastupiteľstva. Bez takéhoto rozhodnutia starosta obce nemôže v uvedených prípadoch urobiť platný právny úkon za obec“. (rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 3Obdo/21/2002) 34. „Schválenie právneho úkonu zo strany príslušného orgánu obce (mestskej časti) predstavuje tak podmienku platnosti právneho úkonu obce“. (uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 2Cdo/115/2018)

35. Sťažovateľ v rámci kasačného dôvodu nesprávneho procesného postupu súdu namietal, že správny súd neprihliadol na zápis z vyhodnotenia verejnej obchodnej súťaže zo dňa 01.04.2020. Kasačný súd v súvislosti s tvrdeným pochybením poukazuje na to, že správny súd predmetné uznesenie uvádza v konštatačnej časti rozhodnutia s tým, že ide o uznesenie č. 55/2020, ktorým obecné zastupiteľstvo „vzalo na vedomie zápis z vyhodnotenia návrhov z verejnej obchodnej súťaže časť „nehnuteľnosti“ a súhlasilo s predajom podľa zápisu z uvedeného vyhodnotenia a uložilo starostovi obce vypracovať zmluvy s jednotlivými víťazmi“. Súčasne je v potrebné uviesť, že v ďalšej časti odôvodnenia súd správne skonštatoval, že predmetné uznesenie bolo zrušené v dôsledku prvého protestu prokurátora.

36. Z dôvodu zrušenia predmetného uznesenia na podklade prvého protestu prokurátora, bolo povinnosťou sťažovateľa nepokračovať vo verejnej obchodnej súťaži a odstrániť nedostatky vytýkané protestom prokurátora. V prvom proteste prokurátor vyslovene skonštatoval, že verejná obchodná súťaž neprebehla zákonným spôsobom aj preto, že podmienky súťaže neboli nikde zverejnené. Napriek tomu, že došlo k prevodu nehnuteľností v prospech spoločnosti AGROZORAN, s. r. o. rozhodnutím katastrálneho úradu č. V 750/2020 zo dňa 29. mája 2020, sťažovateľ nepristúpil k navráteniu vlastníctva prevádzaných nehnuteľností do majetku obce. Na žiadosť okresnej prokuratúry o poskytnutie informácie o navrátení nehnuteľného majetku, ktorý bol predmetom verejnej obchodnej súťaže do majetku obce, sťažovateľ uviedol, že majetok bol predávaný znovuotvorením verejnej obchodnej súťaže vyhodnotenej dňa 10.01.2021. Nezákonnosťou tohto postupu, v rámci ktorého bolo opätovné vyhodnotenie ponúk komisiou realizované v čase, kedy už nehnuteľnosti boli prevedené a obec už podľa

Nesprávne vymedzenie žalobných bodov, nemožno podľa sťažovateľa ospravedlniť „terminologickou nesprávnosťou“. 38. Kasačný súd v súvislosti s touto námietkou považuje za potrebné uviesť, že sa s ňou nestotožnil. Žalobca namietal v správnej žalobe porušenie § 39 Občianskeho zákonníka a tiež, že došlo k porušeniu zákona prijatím uznesenia č. 101/2021, ktorým žalovaný schválil odpredaj totožných nehnuteľností, ktoré boli odpredané vo VOS v roku 2020 a to aj napriek tomu, že uznesenie o schválení odpredaja nehnuteľností bolo po prvom proteste prokurátora zrušené.

Skonštatoval tak rozpor uznesenia s § 9 ods. 2 písm. b) v spojení s § 9a ods. 1 písm. a) zákona o majetku obcí. 40. Správny súd v napadnutom uznesení len bližšie rozvádza žalobnú argumentáciu. Naopak, je to práve sťažovateľ, ktorý sa v kasačnej sťažnosti zaoberá analýzou podmienok vyhlásenia VOS a vnáša ďalšiu argumentáciu o dôvodnosti (nadbytočnosti) prijímania uznesení obce pri nakladaní s majetkom obce. Žalobca vymedzil žalobné dôvody v podstate tým, že došlo k schváleniu odpredaja nehnuteľností, ktorých už obec v čase prijatia uznesenia nebola vlastníkom. K tejto argumentácii sa však sťažovateľ v kasačnej sťažnosti vecne nevyjadril a tento záver správneho súdu nespochybnil.

súdu. Rovnako v súvislosti s týmto záverom správneho súdu je potrebné uviesť, že sťažovateľ v kasačnej sťažnosti vecne tento právny záver správneho súdu nespochybňuje. 42. Sťažovateľ v kasačnej sťažnosti namietal aj spôsob vyhodnotenia najvhodnejších ponúk prijatím uznesenia obecného zastupiteľstva. Dôvodil splnením zákonných podmienok VOS prijatím uznesení č. 51/2020 a č. 52/2020, ktorými bol schválený predaj nehnuteľností obce formou verejnej obchodnej súťaže a prijaté podmienky súťaže.

Je tak nedôvodný sťažnostný argument, podľa ktorého na splnenie zákonných podmienok a vyhodnotenie súťaže postačovalo prijatie týchto uznesení, pretože až v uznesení č. 101/2021 malo obecné zastupiteľstvo ustálenú otázku predmetu predaja ako aj kupujúceho.

Týmto došlo k navodeniu stavu, kedy sťažovateľ predával nehnuteľnosti, ktoré už boli podľa zápisu v katastri nehnuteľnosti prevedené. 43. V súvislosti s vymedzením sťažnostných bodov v kasačnej sťažnosti je potrebné uviesť, že tieto boli pre kasačný súd v značnej miere nezrozumiteľné a zmätočné. Sťažovateľ sa v kasačnej sťažnosti zameriaval predovšetkým na formálne podmienky súťaže, i keď podstatou konania a správnej žaloby bola skutočnosť, že došlo k prijatiu uznesenia obecného zastupiteľstva, ktorým došlo k opätovnému nakladaniu s prevedeným majetkom obce.

VII. Záverečné zhodnotenie a odôvodnenie rozsudku v časti trov

45. Vychádzajúc z vyššie uvedených skutočností kasačný súd uzatvára, že nezistil dôvodnosť kasačných námietok sťažovateľa. Vzhľadom na uvedené závery dospel k záveru o nedôvodnosti kasačnej sťažnosti žalovaného, ktorú podľa § 461 SSP ako nedôvodnú zamietol.

Uznesenie

správneho súdu považuje za vychádzajúce zo správneho právneho posúdenia s tým, že v konaní nedošlo k porušeniu práva sťažovateľa na spravodlivý proces, pričom správny súd sa vysporiadal s podstatnými námietkami žalobcu a dospel k udržateľnému právnemu záveru o nezákonnosti preskúmavaného uznesenia žalovaného - uznesenia o schválení predaja majetku obce. Kasačnú sťažnosť sťažovateľa ako nedôvodnú postupom podľa ustanovenia § 461 SSP zamietol.

46. O náhrade trov kasačného konania rozhodol kasačný súd podľa § 467 ods. 1 SSP v spojení s § 170 písm. c) SSP tak, že žiadnemu účastníkovi konania náhradu trov kasačného konania nepriznal, pretože išlo o konanie začaté na základe žaloby prokurátora. 47. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v senáte pomerom hlasov 3 : 0 (§ 147 ods. 2 v spojení s § 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave dňa 29. mája 2025