5Svk/28/2023

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Petry Príbelskej, PhD., a členov senátu JUDr. Juraja Vališa, LL.M. a Mgr. Petra Macha, PhD. (spravodajca), v právnej veci žalobcu (sťažovateľa): JUDr. C. A., správca so sídlom Stráž 223, 960 01 Zvolen, IČO: 31819451, zastúpený: JUDr. Juraj Rybár, advokát, s. r. o., so sídlom: Stráž 223, 960 01 Zvolen, IČO: 47252952, proti žalovanej: Generálna prokuratúra Slovenskej republiky, so sídlom: Štúrova 2, 812 85 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej č. Ei 215/22/1000-3 z 11. júla 2022, v konaní o kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici, č. k.: 74S/67/2022-75 z 5. apríla 2023, ECLI:SK:KSBB:2023:6022200509.2, takto

rozhodol:

I. Kasačná sťažnosť sa zamieta . II. Účastníkom konania sa právo na náhradu trov kasačného konania nepriznáva.

Odôvodnenie

I. Priebeh administratívneho konania

2. Rozhodnutie odôvodnila tým, že lustráciou v informačnom systéme prokuratúry bolo zistené, že žalobca požaduje sprístupnenie odpisov uznesení prokurátora v trestnej veci vedenej pod sp. zn. 1Kn 389/21/6600 pre podozrenie z obzvlášť závažného zločinu porušenia povinností pri správe cudzieho majetku podľa § 237 ods. 1, ods. 4 písm. a) Trestného zákona,

cudzieho majetku podľa § 237 ods.1, ods. 4 písm. a) Trestného zákona. b) uznesením, sp. zn. 1Kn 389/21/6600-9 zo dňa 28.12.2021 podľa § 193 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku zamietol sťažnosť oznamovateľa (poškodeného), podanú proti uzneseniu vyšetrovateľa Odboru kriminálnej polície KR PZ Banská Bystrica zo dňa 22.10.2021, ČVS: KRP-15/2-VYS-BB-2021, ktorým bola podľa § 197 ods. 1 písm. d) Trestného poriadku odmietnutá vec podozrenia z obzvlášť závažného zločinu porušovania povinností pri správe

bola podľa § 197 ods. 1 písm. d) Trestného poriadku odmietnutá vec podozrenia z obzvlášť závažného zločinu porušovania povinností pri správe cudzieho majetku podľa § 237 ods. 1, ods. 4 písm. a) Trestného zákona.

záujmy. Správny orgán uzavrel, že žiadateľovi nie je možné sprístupniť ním požadovanú informáciu - zaslať odpisy právoplatných uznesení prokurátora, pretože týmto by mohlo dôjsť k sťaženiu dosiahnutia účelu trestného konania v inej súvisiacej trestnej veci, vedenej krajskou prokuratúrou, ktoré nebolo doposiaľ skončené. 4. Žalovaná napadnutým rozhodnutím, č. Ei 215/22/1000-3 zo dňa 11. júla 2022 (ďalej „rozhodnutie žalovanej“) zamietla odvolanie žalobcu a rozhodnutie krajskej prokuratúry

pôsobnosti prokuratúry je osobitnou právnou úpravou vo vzťahu k § 11 ods. 1 písm. d) zákona o slobode informácií ustanovenie § 55m ods. 1, ods. 5, ods. 6 zákona o prokuratúre. Podľa tohto sa zverejňujú právoplatné uznesenia prokurátora, ktorými sa skončilo trestné stíhanie vedené voči určitej osobe po nadobudnutí právoplatnosti tohto rozhodnutia, a na základe žiadosti o sprístupnenie informácie sa sprístupňujú všetky právoplatné uznesenia prokurátora, vrátane uznesení, ktoré nie sú rozhodnutiami vo veci samej a obžalobný návrh.

Ide o trestnú vec, súvisiacu s inými trestnými vecami, v ktorej sú v súčasnom štádiu vykonávané vyšetrovacie úkony a preverujú sa skutočnosti rozhodné pre náležité zistenie trestnej zodpovednosti konkrétnych osôb. Preverenie skutkov nie je ukončené a ich zverejnením, hoci aj anonymizovaným, by mohlo dôjsť k sťaženiu alebo zmareniu vyšetrovania, a teda aj účelu trestného konania, ktorým je zistenie a usvedčenie páchateľa. V požadovaných uzneseniach sa taktiež nachádzajú skutočnosti, podliehajúce povinnosti mlčanlivosti.

6. Krajský súd v Banskej Bystrici (ďalej „správny súd“) rozsudkom č. k.: 74S/67/2022-75 z 05.04.2023, ECLI:SK:KSBB:2023:6022200509.2 (ďalej „napadnutý rozsudok“) podľa § 190 zákona č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku (ďalej „SSP“) správnu žalobu žalobcu, ktorou sa domáhala preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovanej, ako nedôvodnú zamietol. Žalobcovi nepriznal náhradu trov konania.

trestného konania. V požadovaných uzneseniach sa nachádzajú údaje podliehajúce povinnosti zachovávať mlčanlivosť, a aj po anonymizácii by bolo možné ustáliť osoby, čo by mohlo porušiť ich zákonné práva a oprávnené záujmy, zodpovedajúce zákonnej požiadavke závažnosti dôvodov podľa § 55m ods. 6 zákona o prokuratúre a § 47 ods. 3 správneho

Povinná osoba lustráciami v registroch zistila, že má požadované informácie k dispozícii, pričom uviedla, o aké rozhodnutia ide, zistila, že prebieha vyšetrovanie v súvisiacej trestnej veci a zistenia doplnila o stanovisko dozorového prokurátora. Žalovaná dôvod odmietnutia videla tiež v skutkových zisteniach o prebiehajúcom vyšetrovaní, v tom, že preverovanie skutkov nie je ukončené a ich zverejnením, aj po anonymizácii, by mohlo dôjsť k sťaženiu alebo zmareniu vyšetrovania, a teda účelu trestného konania, ktorým je zistenie a usvedčenie páchateľa. Rozhodnutiu žalovanej podľa správneho súdu nechýbajú ani skutkové a ani práve rozhodovacie dôvody.

Zákon predpokladá, že môžu existovať závažné dôvody na nesprístupnenie ktoréhokoľvek z právoplatných uznesení prokuratúry. Závažným dôvodom musia byť také skutočnosti, z ktorých vyplýva niektorý z následkov uvedených v § 55m ods. 6 zákona o prokuratúre.

Skutočnosť, že konanie nebolo konkretizované, nič nemení na závažnosti dôvodu nesprístupnenia, pretože postačuje, že ide o súvisiace konanie, v ktorom sú skutky v štádiu preverovania. Prokuratúra je viazaná § 11 ods. 1 písm. d) zákona o slobode informácií, podľa ktorého informácie, týkajúce sa rozhodovacej činnosti OČTK s výnimkou informácií poskytovaných podľa § 55m zákona o prokuratúre, obmedzí alebo nesprístupní, ak sa týkajú rozhodovacej činnosti OČTK.

Pokiaľ by žalovaná takéto informácie žalobcovi poskytla v rámci odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, bol by jej postup v rozpore so zákonom o slobode informácií a tiež § 6 Trestného poriadku. 12. Žalobca podľa správneho súdu tvrdené nedostatočné zistenie skutkového stavu nekonkretizoval a skutkovo neodôvodnil. Nesprávne poukázal na výklad § 11 ods. 1 písm. d) zákona o slobode informácií, ktorý však bol s účinnosťou od 1.1.2012 zmenený zákonom č. 220/2011 Z. z. a bola prijatá nová úprava zverejňovania a sprístupňovania rozhodnutí v zákone o prokuratúre. 13.

14. Správny súd nevyhovel tiež alternatívnemu žalobnému návrhu k návrhu na zrušenie napadnutého rozhodnutia a to, aby správny súd postupom podľa § 193 SSP uložil povinnej osobe požadované informácie sprístupniť, pretože nezistil nezákonnosť napadnutého rozhodnutia.

III. Kasačná sťažnosť žalobcu, vyjadrenie žalovanej

16. Sťažovateľ sa v kasačnej sťažnosti nestotožnil s názormi správneho súdu a poukázal na § 55m ods. 6 zákona o prokuratúre, v zmysle ktorého odmietnutie sprístupnenia musí byť odôvodnené, čím v zmysle dôvodovej správy je postup tiež preskúmateľný nadriadeným orgánom alebo súdom. Prokuratúra podľa neho musí bližšie vysvetliť, prečo by sprístupnenie takejto informácie mohlo zmariť alebo podstatne sťažiť dosiahnutie účelu trestného stíhania alebo porušiť práva a právom chránené záujmy, nestačí jednoduché konštatovanie, že k niečomu takému by mohlo prísť. Nekonkrétne a všeobecné (až abstraktné tvrdenia bez akýchkoľvek bližších faktov, rozhodne nemožno považovať za súčasť riadneho odôvodnenia, a tieto nemožno považovať za také, ktoré by adresáta presvedčili, že „rozhodnutie správneho orgánu je správne a zákonné“ a správny orgán nemohol dospieť k iným zákonným záverom ako tým, ktoré sú uvedené vo výroku rozhodnutia. Za náležité odôvodnenie podľa neho nemožno považovať také, ktoré je len reprodukciou znenia zákona. Žalovaná údajne nešpecifikovala

18. Sťažovateľ ďalej namietal, že správny súd vôbec neuvádza, či konštatované skutočnosti aj reálne zodpovedajú skutkovému stavu vo veci. Správny súd prevzal argumentáciu žalovanej bez toho, aby túto podrobil prieskumu. Konanie, resp. nekonanie správneho súdu v tomto smere zakladá sťažnostný dôvod podľa § 440 ods. 1 písm. f) SSP.

20. Sťažovateľ uviedol, že potrebné je tiež rozlišovať medzi meritórnymi a nemeritórnymi rozhodnutiami prokurátora. Prípravné konanie je v zásade neverejnou časťou trestného konania. Možno konštatovať, že kým v prípade zverejňovania meritórnych rozhodnutí orgánov činných v trestnom konaní je namieste prioritne uprednostniť právo verejnosti na informácie pred právami a právom chránenými záujmami dotknutých osôb, v prípade nemeritórnych rozhodnutí je namieste prioritne uprednostniť práva a právom chránené záujmy dotknutých osôb, resp. verejný záujem na dosiahnutí účelu trestného konania pred právom verejnosti na informácie - kým v prípade meritórnych rozhodnutí je potrebné preukázať osobitný záujem na ich nezverejnení, resp. nesprístupnení, v prípade nemeritórnych rozhodnutí je potrebné preukázať osobitný záujem verejnosti na ich sprístupnení. Sťažovateľ žiadal o sprístupnenie právoplatných uznesení prokurátora o zamietnutí sťažností oznamovateľa proti uzneseniu vyšetrovateľa o odmietnutí veci, ergo sprístupnenie právoplatných meritórnych rozhodnutí, nesprístupnenie ktorých by malo byť skôr výnimočné a podložené závažnými dôvodmi; v

Trestného poriadku, išlo o rozhodnutia prokurátora, ktorými zamietol sťažnosť oznamovateľa (poškodeného) proti uzneseniu vyšetrovateľa o odmietnutí veci podľa § 197 ods. 1 písm. d) Trestného poriadku, a ide o právoplatné rozhodnutia o skočení veci.

Trestný poriadok taxatívne vymedzuje subjekty, ktorým sa v tomto štádiu konania doručujú jednotlivé rozhodnutia. Sťažovateľ požadoval informáciu v trestnej veci, súvisiacej s inými trestnými vecami, v ktorej sú v súčasnom štádiu vykonávané vyšetrovacie úkony a preverujú sa skutočnosti rozhodné pre náležité zistenie trestnej zodpovednosti konkrétnych osôb. Preverenie skutkov nie je ukončené a ich zverejnením, hoci aj anonymizovaným, by mohlo dôjsť k zmareniu alebo sťaženiu vyšetrovania a účelu trestného konania, ktorým je zistenie a usvedčenie páchateľa.

24. Zákonná úprava v štádiu pred právoplatným rozhodnutím vo veci dbá na vylúčenie verejnej diskusie vo veci, čím by sa vylúčil nátlak na konajúce subjekty, a súčasne by sa osoby, ktorých sa trestná vec priamo týka alebo môže týkať v procesnom postavení obvinených, podozrivých, svedkov a ďalších, oboznámili so skutkovým stavom ako aj zámermi orgánov činných v trestnom konaní, čím by sa sťažilo alebo zmarilo dosiahnutie účelu trestného

IV. Posúdenie veci kasačným súdom

25. Predmetom kasačného konania v danej veci bol napadnutý rozsudok správneho súdu, ktorým zamietol správnu žalobu sťažovateľa, ktorou napadol zákonnosť odvolacieho rozhodnutia žalovanej. Podľa § 11 ods. 1 písm. d) zákona o slobode informácií povinná osoba obmedzí sprístupnenie informácie alebo informáciu nesprístupní, ak sa týka rozhodovacej činnosti súdu vrátane medzinárodných súdnych orgánov alebo orgánu činného v trestnom konaní, okrem informácie, ktorá sa sprístupňuje podľa osobitného predpisu, rozhodnutia policajta v prípravnom konaní podľa druhej časti druhej hlavy piateho dielu Trestného poriadku a informácie o vznesení obvinenia vrátane opisu skutku, ak ich sprístupnenie nezakazuje zákon alebo ak ich sprístupnenie neohrozuje práva a právom chránené záujmy. Podľa § 22 ods. 1 zákona o slobode informácií ak nie je v tomto zákone ustanovené inak použijú sa na konanie podľa tohto zákona všeobecné predpisy o správnom konaní. Podľa § 55 zákona o prokuratúre, právo nazerať do spisu, ktorý vedie prokurátor, môže iba jeho nadriadený prokurátor a so súhlasom nadriadeného prokurátora iný prokurátor.

26. Právo na informácie garantované v čl. 26 Ústavy slovenskej republiky je limitované požiadavkou nezasahovať do vlastnej rozhodovacej činnosti súdov či orgánov činných v trestnom konaní v priebehu konania, a to v záujme objektivity a nestrannosti posudzovanej konkrétnej právnej veci. Tiež je limitované nevyhnutnými opatreniami na ochranu práv a slobôd iných, bezpečnosti štátu, verejnej bezpečnosti, verejného zdravia a mravnosti, územnej

27. Kasačný súd poukazuje na to, že cieľom zákonného obmedzenia práva na informácie o rozhodovacej činnosti súdov a orgánov činných v trestnom konaní je ochrana pred neprimeraným zasahovaním do vlastnej rozhodovacej činnosti súdu a orgánov činných v trestnom konaní a tým aj verejný záujem na nestrannom a nezávislom súdnictve resp. výkone činnosti orgánov činných v trestnom konaní. Tým, že povinné osoby nesprístupňujú informácie o prebiehajúcich konaniach pred konečným rozhodnutím vo veci, je vylúčená verejná diskusia, ktorá by mohla ovplyvniť sudcov alebo orgány činné v trestnom konaní pri ich rozhodovaní (ide napr. o informácie o postupe vyšetrovania, o úkonoch a rozhodnutiach v trestnom konaní). Táto výnimka zo sprístupňovania informácií má teda chrániť nezávislosť a nestrannosť dotknutých osôb. Naopak povinné osoby sprístupňujú informáciu o výsledku ich rozhodovacej činnosti, teda procesné alebo meritórne rozhodnutie, ktoré má za následok koniec konania, čím je zachovaná verejná kontrola. (rozsudok NSS SR sp. zn. 4Sžik/3/2020, zo dňa 14. decembra 2021). 28.

29. Sťažovateľ v kasačnej sťažnosti namietal nepreskúmateľnosť a arbitrárnosť rozsudku správneho súdu, spočívajúcu v tom, že povinná osoba, ako aj krajská prokuratúra, dostatočne nevysvetlili závažnosť dôvodov pre nesprístupnenie informácií. Kasačný súd v tejto súvislosti v konkrétnostiach poukazuje na odôvodnenie napadnutého rozsudku správneho súdu, ktorý v odôvodnení poukázal na § 55m ods. 5 ods. 6 zákona o prokuratúre, v zmysle ktorého prokuratúry sprístupňujú verejnosti na základe žiadosti podľa zákona o slobodnom prístupe k informáciám všetky právoplatné uznesenia prokurátora vrátane uznesení, ktoré nie sú rozhodnutiami vo veci samej. Povinnosť sprístupnenia informácie podľa odseku 5 môže prokuratúra zo závažných dôvodov odmietnuť, ak by zverejnenie rozhodnutia alebo sprístupnenie informácie mohlo zmariť alebo podstatne sťažiť dosiahnutie účelu trestného stíhania alebo porušiť práva a právom chránené záujmy.

Tento prokurátor v stanovisku vysvetlil, že v súvisiacej trestnej veci sú v súčasnom štádiu vykonávané vyšetrovacie úkony a preverujú sa skutočnosti rozhodné pre zistenie trestnej zodpovednosti konkrétnych osôb. V uzneseniach, požadovaných sťažovateľom, sa podľa zistení žalovanej nachádzajú skutočnosti, ktoré podliehajú povinnosti mlčanlivosti.

31. Pokiaľ sťažovateľ v kasačnej sťažnosti namietal, že správny súd nezisťoval konkrétne skutočnosti, týkajúce sa súvisiacej veci trestnej veci, kasačný súd v plnom rozsahu poukazuje na skutočnosti, obsiahnuté vo vyjadrení dozorového prokurátora. Dozorový prokurátor v predmetnom vyjadrení s ohľadom na charakter požadovanej informácie dostatočne konkretizoval okolnosti trestnej veci, súvisiacej s informáciami požadovanými sťažovateľom, a to uzneseniami dozorového prokurátora, ktorými podľa § 193 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku zamietol sťažnosti oznamovateľa proti uzneseniam vyšetrovateľa, ktorými bola podľa § 197 ods. 1 písm. d) Trestného poriadku odmietnutá vec z podozrenia obzvlášť závažného zločinu porušovania povinností pri správe cudzieho majetku § 237 ods. 1, ods. 4 písm. a) Trestného zákona. 32.

33. Sťažovateľ sám v kasačnej sťažnosti uvádza, že „sprístupnením nemeritórnych rozhodnutí vydaných v konaní, ktoré ešte nie je vedené proti konkrétnemu obvinenému, ale len „vo veci“ by sa tak páchateľ mohol dozvedieť, aké dôkazy proti nemu existujú a akým smerom sa trestné konanie vyvíja. Je potrebné v tomto smere prisvedčiť samotnej kasačnej argumentácii, v zmysle ktorej v prípade nemeritórnych rozhodnutí je namieste prioritne uprednostniť práva a právom chránené záujmy dotknutých osôb. 34. Ďalej sťažovateľ v kasačnej sťažnosti namietal, že správny súd neuviedol, či žalovanou uvedené skutočnosti aj reálne zodpovedajú skutkovému stavu. Sťažovateľ tým v podstate teraz vyčíta správnemu súdu, že sám nevykonal dokazovanie, hoci to v žalobe ani nepožadoval.

35. Kľúčovej námietke o nekonkrétnosti dôvodov nesprístupnenia požadovanej informácie kasačný súd nevyhovel s ohľadom na osobitosť predmetu konania. Kasačný súd poukazuje na to, že žalovaný vychádzal z vyjadrenia dozorového prokurátora, čo je dôkazný prostriedok, a z neho vyplynulo, že sprístupnením požadovaných dokumentov by došlo k ohrozeniu účelu trestného konania. Z povahy veci vyplýva, že uvádzanie skutkových podrobností zo súvisiacich trestných konaní by priamo mohlo ohroziť chránený verejný záujem na odhaľovaní trestnej

S ohľadom na zásadne neverejný priebeh prípravného konania i postupu pred začatím trestného stíhania v okolnostiach veci kasačný súd má za to, že je potrebné akceptovať ako dostatočné odôvodnenie rozhodnutia žalovanej aj poukaz na zistenia plynúce zo stanoviska dozorujúceho prokurátora. Keby bola žalovaná v rámci odôvodnenia nesprístupnenia informácie tautologicky povinná vyjaviť práve tie skutočnosti, ktorých neverejnosť je dôvodom nesprístupnenia, rozhodnutie o nesprístupnení by tak prakticky stratilo zmysel. Pri konflikte sťažovateľovho práva na informácie a tohto verejného záujmu na odhaľovaní trestnej činnosti je podľa kasačného súdu v súlade so zákonom i ústavou, keď sa uprednostní verejný záujem.

36. V súvislosti s argumentáciou sťažovateľa o povinnosti povinnej osoby sprístupniť požadované rozhodnutia, i keď nešlo o meritórne rozhodnutia, pretože išlo o rozhodnutia - uznesenia, ktorými prokurátor zamietol sťažnosť oznamovateľa (poškodeného) proti uzneseniu vyšetrovateľa o odmietnutí veci podľa § 197 ods. 1 písm. d) Trestného poriadku, teda ide o právoplatné rozhodnutia o skončení veci v predprípravnom konaní, kasačný súd poukazuje na skutočnosť, že zákonná úprava prokuratúre v § 55m ods. 1 zákona o prokuratúre ukladá povinnosť zverejňovať v zákonnej lehote právoplatné uznesenia prokurátora, ktorými sa skončilo konanie vedené proti určitej osobe. Požadované uznesenia však nepochybne nie sú uzneseniami, týkajúcimi sa vedenia trestného stíhania voči určitej osobe, ale išlo o tzv. uznesenia „vo veci“, teda bez obvinenia vo vzťahu k určitej osobe. Na tieto rozhodnutia sa nevzťahuje zákonná povinnosť zverejnenia po nadobudnutí právoplatnosti.

38. Po vyhodnotení závažnosti kasačných dôvodov vo vzťahu k napadnutému rozsudku správneho súdu a vo vzťahu k obsahu súdneho a pripojeného administratívneho spisu kasačný súd konštatuje, že námietky sťažovateľa neprivodili záver o nezákonnosti napadnutého rozsudku krajského súdu, preto ich vyhodnotil ako nedôvodné, a jeho kasačnú sťažnosť podľa § 461 SSP zamietol.

40. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku nie j e prípustný opravný prostriedok.