5Svk/29/2023

1. Nemocnica pre obvinených a odsúdených a Ústav na výkon trestu odňatia slobody Trenčín (ďalej aj „Nemocnica Trenčín“) podaním č. N ZVJS-inf-60-1/13-2021 zo dňa 14. júla 2021 postúpila Ústavu na výkon trestu odňatia slobody Dubnica nad Váhom žiadosť o sprístupnenie informácií v bodoch 1, 2, 4, 5, 6, 8 podanú žalobcom. Nemocnica Trenčín v podaní uviedla, že jej dňa 9. júla 2021 bola doručená žiadosť žalobcu o sprístupnenie informácií, v ktorej žalobca žiadal o sprístupnenie nasledovných informácií: „1. zoznam zdravotných výkonov stomatologickej ambulancie, a to za každé jedno pracovisko väzenskej nemocnice samostatne, ktoré sú v danom pracovisku realizované odsúdeným/ obvineným (od 03.01.2018 do súčasnosti),

väzňov, stanovenie minimálneho rozsahu poskytovaných zdravotných výkonov, atď.), 8. informáciu, prečo sú odsúdení/obvinení v ÚVTOS a ÚVV Ilava zvýhodňovaní oproti odsúdeným v ÚVTOS Dubnica nad Váhom, a to pri poskytovaní stomatologickej zdravotnej starostlivosti, keď v Ilave sa ordinuje 4x do týždňa v Dubnici 1x.

U.. P. B.“ nevyhovel sčasti, nakoľko požadované informácie sa dotýkajú osobnosti a súkromia fyzických osôb, 2/ „Zoznam zdravotných výkonov, ktoré sa nerealizujú v stomatologickej Vašej nemocnice, a to za každé jedno pracovisko väzenskej nemocnice samostatne (od 03.01.2018 do súčasnosti).

Vo vzťahu k sprístupneniu informácií požadovaných v bode 5 žiadosti (fotokópia pracovnej zmluvy. . .) prvostupňový orgán sprístupnil požadovanú informáciu anonymizovaním údajov o dátume narodenia, rodinnom stave, trvalom pobyte, čísle občianskeho preukazu, rodnom čísle, dohodnutej odmene, čísle účtu a podpise dotknutej osoby s poukazom, že dotknutá osoba vykonáva práce súkromnoprávneho charakteru na základe dohody o pracovnej činnosti, ktorá nie je povinne zverejňovanou zmluvou a zároveň nepatrí medzi osoby vymedzené v § 9 ods. 3 zákona o slobode informácií.

5. K otázkam č. 1 a 4 uviedol, že sprístupnenie uvedených informácií bolo realizované a k otázke č. 6 zaujal stanovisko, že ide o otázku, ktorá sa týka Nemocnice Trenčín ako poskytovateľa zdravotnej starostlivosti v zbore, pričom práve Nemocnica Trenčín vie zodpovedať danú otázku. K otázke č. 8 uviedol, že ide o zaujatie stanoviska, pričom s odkazom na rozsudok Najvyššieho sudu SR sp. zn. 6Sžo/53/2015 nie je potrebné takejto žiadosti vyhovieť a požadovanú informáciu (stanovisko) poskytnúť.

7. K argumentu uvedenom v odvolaní, ktorý vychádza zo ZIPS GR č. 15/2014 - Úprava postupu pri používaní cenníka stomatologických výkonov v Zbore väzenskej a justičnej stráže - pokyn, žalovaný uviedol, že v predmetnom pokyne nie je uvedená povinnosť vytvárať zoznam nerealizovaných výkonov. Obdobne negatívne stanovisko zaujal aj k námietke, že žalovanému sprístupnili iné ústavy informácie vo vzťahu k nerealizovaným úkonom ambulancie zubného lekára. 8. Žalovaný uviedol, že je plne na zvážení každej povinnej osoby ako vyhodnotí predmetnú žiadosť, pričom rovnako správny je postup povinnej osoby, pri ktorom sprístupní formulár A (MZ SR) 8 - 01, ktorý obsahuje žiadané informácie, aj keď iba vo všeobecnosti, ale povinná osoba môže posúdiť odvolateľovu žiadosť aj striktne doslovne a vydať rozhodnutie o nesprístupnení žiadaných informácií, keďže nie je povinná disponovať zoznamom realizovaných a nerealizovaných úkonov v ambulancii zubného lekára.

9. Proti rozhodnutiu žalovaného podal žalobca v zákonnej lehote správnu žalobu na Krajský súd v Trenčíne (ďalej aj ako „správny súd“ ), ktorou sa domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného v spojení s prvostupňovým rozhodnutím v časti výroku, ktorým bolo odmietnuté sprístupnenie informácie zoznamu zdravotných výkonov, ktoré sa nerealizujú v stomatologickej ambulancii Nemocnice pre obvinených a odsúdených (od 3. januára 2018 do súčasnosti), a to vo vzťahu k stomatologickej ambulancií ÚVTOS Dubnica nad Váhom a vec vrátiť prvostupňovému orgánu na ďalšie konanie.

11. Správny súd vo vzťahu k žalobným námietkam uviedol, že zákon o slobode informácií ustanovuje právo na prístup k informáciám, ktoré majú povinné osoby k dispozícii, teda povinná osoba má povinnosť sprístupniť akúkoľvek informáciu, s ktorou pracuje a ktorá sa nachádza v „osobnej sfére“ povinnej osoby. Ide pritom o predpoklad, ktorý stanovil zákonodarca v § 3 ods. 1 zákona o slobode informácií, pričom v tomto smere argumentoval rozsudkom Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Sži/27/2013 zo dňa 24. septembra 2014, kde Najvyšší súd SR uviedol, že zo znenia zákona o slobode informácií nemožno vyvodzovať, že informáciou by malo byť (štatistické) spracovanie údajov zo spisov podľa požiadaviek, resp. pokynov toho, kto žiada o poskytnutie informácie, taktiež z neho nevyplýva povinnosť, ktorá by povinnej osobe ukladala získavať, vyžadovať zhromažďovať, vyhodnocovať, vyhľadávať alebo dokonca spracovať materiály žiadané žalobcom ako žiadateľom o informáciu, ak sa v ich originálnej podobe v ich dokumentácii nenachádzajú.

nad Váhom. Správny súd odkázal pritom na rozhodnutie Ministerstva zdravotníctva SR č. S03782-2017-OP zo dňa 22. decembra 2017, ktorým bolo Nemocnici Trenčín povolené prevádzkovať v bode 2.2.31 špecializovanú ambulanciu - ambulanciu zubného lekárstva s miestom prevádzkovania v ÚVTOS Dubnica nad Váhom.

poskytnutá. 14. Žalobca sa však v bode 2. žiadosti domáhal aj negatívnej enumerácie týchto výkonov, keď žiadal informáciu - zoznam zdravotných výkonov, ktoré sa nerealizujú v stomatologickej ambulancii v ÚVTOS Dubnica nad Váhom. Katalóg zdravotných výkonov je uvedený v prílohe k nariadeniu vlády SR č. 776/2004 Z. z., pričom lekári v rámci poskytovania zdravotnej starostlivosti môžu vykazovať zdravotné výkony aj zo všeobecnej časti - Spoločné výkony, ktorú tvoria časti I., II., III., IV., V. a VI., podľa vzorových špecializačných a vzorových certifikačných študijných programov pre jednotlivé špecializačné odbory a certifikované pracovné činnosti. Vzhľadom k tomu by poskytnutiu žalobcom žiadanej informácie predchádzalo jej odborné spracovanie, nakoľko by bolo potrebné s ohľadom na konkrétne vybavenie (materiálne, technologické, personálne) posúdiť, ktoré zdravotné výkony uvedené vo všeobecnej a špecializovanej časti katalógu zdravotných výkonov by sa mohli realizovať v konkrétnej stomatologickej ambulancii. V takom prípade by teda nešlo iba o mechanické vylúčenie výkonov realizovaných uvedenou ambulanciou z katalógu zdravotných výkonov, ale

15. Tvrdenie žalobcu, že iné povinné osoby (iné ÚVTOS) žalobcovi na uvedenú žiadosť poskytli informáciu, nie je podľa správneho súdu relevantnou pre rozhodnutie vo veci, nakoľko je na zvážení povinnej osoby, či vytvorí spracovaním novú informáciu, ktorú nie je povinná mať k dispozícii, t. j. poskytne informáciu žiadateľovi nad rozsah svojich povinností.

16. Proti napadnutému rozsudku podal sťažovateľ kasačnú sťažnosť podľa § 440 ods. 1 písm. g/, f/ zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“), v ktorej navrhol, aby kasačný súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil správnemu súdu na ďalšie konanie.

18. V tomto smere argumentoval, že správny súd vyhodnotil otázku príslušnosti prvostupňového orgánu na vydanie rozhodnutia arbitrárne a bez zrejmej opory v skutkovom stave, pričom sa vysporiadal s danou otázkou jedine v bode č. 25. napadnutého rozsudku, teda napadnuté rozhodnutie správneho súdu je podľa jeho názoru nepreskúmateľné v čoho dôsledku malo dôjsť k porušeniu práva žalobcu na spravodlivý proces. Na podporu týchto tvrdení uviedol, že pojmy zdravotnícke zariadenia a poskytovateľ zdravotnej starostlivosti vyložil súd absolútne svojvoľne. Záver správneho súdu, že prvostupňový orgán je poskytovateľom zdravotnej starostlivosti s poukazom na § 1 ods. 2 písm. b/ vyhlášky č. 447/2006 Z. z. vyhodnotil ako nesprávny v dôsledku čoho bol správny súdom aprobovaný potup, ktorý zvolili správne orgány. Zdôraznil, že pojem zdravotnícke zariadenie je potrebné vykladať podľa zákona č. 578/2004 Z. z., pričom každá jedná ambulancia v rámci Ústavu Dubnica je aj zdravotníckym zariadením. Poukázal taktiež, že prvostupňový orgán nikdy nepožiadal

V dôsledku toho malo podľa jeho dôjsť k neoprávnenému postúpeniu žiadosti na vecne nepríslušný orgán. 19. Rovnako namietal, že správny súd vo svojom rozhodnutí vôbec neprihliadol a žalobcom navrhnuté dôkazy, na ktoré poukázal v vyjadrení k žalobe (replike).

20. Namietal taktiež, že správny súd sa nevysporiadal so všetkými námietkami obsiahnutými v správnej žalobe, avšak neuviedol, ktoré konkrétne námietky neboli správnym súdom zodpovedané, resp. ktoré boli úplne opomenuté. 21. Žalovaný sa ku kasačnej sťažnosti nevyjadril.

26. Kľúčovou právnou otázkou, ktorou sa zaoberal kasačný súd v rámci svojho súdneho prieskumu bolo vyhodnotenie podstatnej kasačnej námietky, či bolo zákonným postupom postúpenie žiadosti o sprístupnenie informácii Nemocnicou Trenčín prvostupňovému orgánu, a teda či o žiadosti v konečnom dôsledku rozhodol vecne príslušný orgán na jej vybavenie. 27. Kasačný súd mal z obsahu administratívneho spisu preukázané, že sťažovateľ žiadosťou doručenou Nemocnici Trenčín dňa 9. júla 2021 žiadal o sprístupnenie informácií podľa zákona o slobode informácií v znení uvedenom v bode 1 tohto rozsudku. Nemocnica Trenčín predmetnú žiadosť postúpila prvostupňovému orgánu podľa § 15 ods.1 zákona o slobode informácií v bodoch 1, 2, 4, 5, 6, 8. Prvostupňový orgán o žiadosti o sprístupnenie informácií rozhodol odmietnutím - nesprístupnením informácie z časti, pričom žalovaný toto rozhodnutie potvrdil. 28. Sťažovateľ naprieč celou kasačnou sťažnosťou namieta vecnú nepríslušnosť prvostupňového orgánu, pričom prvostupňové rozhodnutie považuje za nulitný právny akt, keďže podľa sťažovateľa jedine Nemocnica Trenčín bola vecne príslušná, resp. oprávnená rozhodnúť o žiadosti o sprístupnenie informácií ďalej aj ako („infožiadosť“). Vecnú príslušnosť sťažovateľ odvodzuje od postavenia Nemocnice Trenčín ako poskytovateľa zdravotnej starostlivosti, ktorý prevádzkuje stomatologické ambulancie, ktorých sa infožiadosť týka. 29. Kasačný súd hneď na úvod považuje za potrebné upriamiť pozornosť na inštitút postúpenia žiadosti, v dôsledku ktorého aplikácie rozhodoval o žiadosti prvostupňový orgán. Základným zmyslom aplikácie uvedeného inštitútu je vybavenie žiadosti o sprístupnení informácií osobou, ktorá má požadované informácie k dispozícií. Ako je zrejmé z administratívneho spisu, Nemocnica Trenčín dospela k predmetnému postupu z dôvodu, že časťou požadovaných informácií nedisponovala, bola však schopná identifikovať subjekt, v ktorého dispozícií sa časť požadovaných informácií nachádzala v čoho dôsledku ako je zrejmé, došlo k čiastočne kladnému vybaveniu infožiadosti.

Tento postup je plne legitímny, keďže spracovávaním informácií, ktoré nemajú povinné osoby k dispozícií by dochádzalo k neúmernému zaťažovaniu správnych orgánov v postavení povinných osôb, v dôsledku čoho by nebolo možné spracovať žiadosti o sprístupnenie informácií v zákonom stanovených lehotách.

požadované informácie k dispozícií. Nie je pritom nevyhnutné aby informáciu poskytol, resp. o žiadosti rozhodol konkrétny orgán, ku ktorého právnymi prepismi stanovenej právomoci otázky infožiadosti priamo smerujú. To, že tento predpoklad bol splnený umocňuje skutočnosť, že časť požadovaných informácií bola nesporne poskytnutá, nehľadiac na nesprístupnenie informácií požadovaných v bode 2 žiadosti, ktorých sprístupnenie by vyžadovalo vytvorenie novej informácie, pričom už ako bolo uvedené nemožno takýto postup od správneho orgánu

slobode informácií. 32. Sťažovateľ rovnako namietal porušenie práva na spravodlivý proces arbitrárnym ustálením skutkového stavu z dôvodu, že správny súd v bode 25 napadnutého rozsudku uviedol: „Na tento záver súdu nemá žiaden vplyv skutočnosť, že Nemocnica Trenčín bola prevádzkovateľom uvedenej ambulancie, nakoľko zdravotná starostlivosť v tejto ambulancii bola poskytovaná v zdravotníckom zariadení ÚVTOS Dubnica nad Váhom.“ Uvedená formulácia podľa kasačného súdu nemá zásadný vplyv na správnosť výroku napadnutého rozsudku, a to z dôvodu že vo faktickom ponímaní bola stomatologická ambulancia, resp. zdravotné zariadenie súčasťou ÚVTOS Dubnica nad Váhom.

33. Sťažovateľ taktiež namietal, že správny súd nezohľadnil dôkazy, ktoré sťažovateľ uviedol vo svojej replike zo dňa 25. februára 2022, ktorá bola doručená správnemu súdu dňa 1. marca 2022.

Keďže rozhodnutie žalovaného bolo žalobcovi oznámené resp. doručené dňa 3. septembra 2021, sťažovateľ v replike formuloval predmetnú argumentáciu po lehote na podanie správnej žaloby, správny súd nebol povinný bez ďalšieho priznať relevanciu týmto namietaným skutočnostiam.

VI. Záverečné zhodnotenie a odôvodnenie rozsudku v časti trov

35. Kasačný súd s ohľadom na všetky uvedené skutočnosti nezistil dôvodnosť kasačnej sťažnosti, a preto podľa § 461 SSP rozhodol spôsobom, ktorý je uvedený vo výrokovej časti tohto rozsudku. 36. O trovách kasačného konania rozhodol kasačný súd podľa § 467 ods. 1 SSP v spojení s § 167 ods. 1 a § 168 SSP spôsobom uvedeným vo výroku rozsudku. Kasačný súd sťažovateľovi (žalobcovi) náhradu trov konania nepriznal, nakoľko v kasačnom konaní nebol úspešný. Kasačný súd nepriznal trovy konania ani žalovanému. Ten bol síce v konaní úspešný, avšak má postavenie orgánu štátnej správy a kasačný súd nevzhliadol žiadne výnimočné dôvody, pre ktoré by mu mali byť trovy konania v zmysle § 168 druhej vety SSP priznané. 37. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3:0 (§ 463 SSP v spojení s § 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave dňa 27. júna 2024