5Svk/29/2024
ECLI:SK:NSSSR:2025:2022200153.1
- Súd
- Najvyšší správny súd Slovenskej republiky
- Súd 1. inštancie
- Správny súd v Bratislave
- Sp. zn. 1. inštancie
- TT-14S/70/2022
- IČS
- 2022200153
- Zdroj
- PDF ↗
UZNESENIE
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Petra Príbelská, PhD. (sudkyňa spravodajkyňa) a členov senátu: JUDr. Juraj Vališ, LL.M a Mgr. Peter Mach, PhD., v právnej veci žalobcu: Automotive Solution, s.r.o., sídlom Lamačská cesta 3/B, 841 01 Bratislava, IČO: 45601488 právne zastúpenej: Advokátska kancelária JUDr. Henrich Dušek, s.r.o., sídlom Staré Grunty 162, 841 04 Bratislava, IČO: 36740951, proti žalovanému: Inšpektorát práce Trnava, sídlom Jána Bottu 4, 917 01 Trnava, o preskúmanie protokolu žalovaného č. ITA-52-63-2.3/P-B25-22 zo dňa 22.03.2022 v znení Dodatku č. 1 zo dňa 06.04.2022, o kasačnej sťažnosti žalobcu (sťažovateľa) proti uzneseniu Správneho súdu v Bratislave, sp. zn. TT-14S/70/2022 zo dňa 9. mája 2024, takto
rozhodol:
I. Kasačná sťažnosť sa zamieta . II. Žalobcovi sa náhrada trov kasačného konania nepriznáva .
Odôvodnenie
I. Postup žalovaného a konanie pred správnym súdom
1. Žalovaný napadnutým protokolom podľa § 12 ods. 2 písm. b) a ods. 3 zákona č. 125/ 2006 Z.z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z.z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len "zákon o inšpekcii práce“ ), nariadil žalobcovi odstrániť nedostatok zistený pri inšpekcii práce a uvedený v bode číslo 1 protokolu, od prevzatia protokolu nevyužívať závislú prácu fyzickej osoby a to konkrétne cudzieho štátneho príslušníka Q. R., bez splnenia podmienok na jej zamestnávanie podľa osobitného predpisu a to zákona č. 5/2004 Z.z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o službách v zamestnanosti“) a trvale dodržiavať príslušné zákonné ustanovenie. Žalovaný zároveň podľa § 14 ods. 2 zákona o inšpekcii práce uložil žalobcovi povinnosť prijať opatrenia na odstránenie zistených porušení predpisov a ich príčin a predložiť písomnú správu o plnení opatrení na odstránenie zistených porušení
predpisov a ich príčin v lehote do 3 dní po uplynutí lehoty na odstránenie zistených nedostatkov. 2. Z napadnutého protokolu vyplýva, že výkon inšpekcie práce u žalobcu bol zameraný na kontrolu dodržiavania zákazu nelegálneho zamestnávania, podľa § 3 ods. 2 zákona o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní, s osobitným zameraním na prípady využívania závislej práce štátnych príslušníkov tretích krajín disponujúcich povolením na pobyt za účelom podnikania a v zmysle mimoriadnej úlohy B 22132. Žalovaný vytkol žalobcovi v protokole nedostatok spočívajúci v porušení zákazu nelegálneho zamestnávania tým, že minimálne dňa 02.03.2022 v čase o 11. 15 hod využíval závislú prácu fyzickej osoby Q. R., ktorá pre neho vykonávala závislú prácu ako operátor montáže automobilových dverí na pracovisku, Automobilová ulica 1, 917 01 Trnava, pričom neboli splnené podmienky na jej zamestnávanie podľa osobitného predpisu, čím porušil § 3 ods. 2 v nadväznosti na § 2 ods. 2 písm. c/ zákona o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní. Žalobca sa k protokolu vyjadril podaním zo dňa 31.03.2022.
Žalovaný v nadväznosti na toto podanie žalobcu v dodatku číslo 1 konštatoval, že žalobca vo svojom vyjadrení nepredložil dôkazy, ktoré by mohli zmeniť bod číslo 1 protokolu. Zistený nedostatok uvedený v bode číslo 1 protokolu preto zostal nezmenený a platný. 3. Žalobca sa správnou žalobou domáhal preskúmania tohto protokolu v znení jeho dodatku č. 1 a navrhoval ho zrušiť a priznať žalobcovi právo na náhradu trov konania.
Dôvodil, že zistenie skutkového stavu žalovaným bolo nedostatočné pre riadne posúdenie veci. Namietal, že zápisnica s Q. R., ktorá predstavovala kľúčový dôkaz, bola spísaná na základe tlmočenia do ukrajinského jazyka Q. H., koordinátorkou žalobcu, ktorá však mala maďarskú národnosť a ukrajinský jazyk neovládala ani na elementárnej úrovni.
4. Správny súd napadnutým uznesením žalobu odmietol. V odôvodnení napadnutého uznesenia správny súd poukazoval na § 7 písm. e/ SSP. Poukázal na rozhodnutie Veľkého senátu Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky, konkrétne na uznesenie sp. zn. 19SVs/2/2022 zo dňa 04.12.2023. Pri posudzovaní spôsobilosti protokolu o výsledku inšpekcie práce, ktorým bolo kontrolovanému subjektu podľa § 12 ods. 2 písm. b/ a ods. 3 zákona o inšpekcii práce nariadené odstrániť zistený nedostatok byť predmetom správneho súdneho prieskumu nemožno opomenúť, že „činnosť inšpektorov práce, ktorou zabezpečovali dôkazy pred vyhotovením protokolu a jeho dodatku č. 1, nie je možné vnímať ako správne konanie o uložení sankcie. .
. . . . spôsobilosť protokolu ako dôkazného prostriedku preukázať protiprávne konanie na účely prípadného administratívneho konania o uložení sankcie sa preskúmava v prípade podania správnej žaloby v inom súdnom konaní“ (rozsudok NSS SR, sp. zn. 7Ssk/141/ 2022 zo dňa 27.03.2024).
5. Správny súd uzavrel, že pokiaľ z protokolu o výsledku inšpekcie práce nevyplývajú žiadne konkrétne povinnosti, ktoré ma kontrolovaný subjekt splniť, potom je obsahom všeobecne formulovaných opatrení len nariadenie dodržiavať pri činnosti tie právne predpisy a záväzky, ktoré kontrolovanému subjektu žalobcovi už vyplývajú z právnych predpisov, prípadne kolektívnych zmlúv.
Toto opatrenie, uložené žalobcovi v protokole nemení právne postavenie žalobcu a nie je spôsobilé zasiahnuť do jeho práv, povinností, alebo oprávnených záujmov. Obsahom predmetného opatrenia je totiž v konečnom dôsledku len nariadenie, dodržiavať všeobecne záväzné právne predpisy s tým, že závislú prácu Q. R., je možné využívať len za splnenia podmienok na jej zamestnávanie podľa osobitného predpisu. 6. Žalovaný nenariaďoval žalobcovi vykonanie žiadneho konkrétneho opatrenia, v ktorom by ho zaviazal konať určitým konkrétnym spôsobom tak, aby došlo k obmedzeniu či zmene jeho právneho postavenia, alebo výkonu jeho práv.
7. O trovách konania správny súd rozhodol podľa § 170 písm. b/ SSP tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, pretože žaloba bola odmietnutá.
II. Kasačná sťažnosť a vyjadrenia k nej
8. Včas podanou kasačnou sťažnosťou sa sťažovateľ domáha zrušenia tohto uznesenia a vrátenia veci na ďalšie konanie z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia. Uvádza, že správny súd sa opiera v napadnutom uznesení len o jedno rozhodnutie veľkého senátu NSS SR, konkrétne o uznesenie sp. zn. 19SVs/2/2022, pričom správny súd opomenul konštatovanie Veľkého senátu, že musí vždy skúmať osobitosti konkrétnej veci. 9. Sťažovateľ cituje prejudikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a niektoré rozhodnutia krajských súdov, ktorú podľa neho nie je možné opomenúť. 10. Sťažovateľ poukazuje na to, že na základe protokolu žalovaného v zmysle jeho dodatku č. 1, možno začať konanie o uložení pokuty za porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania ako aj zaradenie do zoznamu v systéme ISOP. Sťažovateľ má za to, že došlo k zásahu do jeho práv a povinností, lebo sťažovateľ by nemohol nikdy viac spolupracovať so živnostníkmi a teda by pre neho nemohli pracovať osoby SZČO, ale len osoby v pracovnoprávnom vzťahu. 11. Žalovaný sa ku kasačnej sťažnosti nevyjadril.
III. Posúdenie veci kasačným súdom
12. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako súd kasačný (§ 438 ods. 2 SSP), preskúmal napadnuté uznesenie v celom rozsahu (§ 453 ods. 1 SSP) a predchádzajúce konanie pred správnym súdom bez nariadenia pojednávania (§ 455 SSP), v medziach uplatnených kasačných bodov (§ 453 ods. 2 SSP).
13. Predmetom prerokúvanej veci je preskúmanie protokolu z inšpekcie práce. Inšpekcia práce je podľa § 2 ods. 1 písm. a/ zákona o inšpekcii práce, v podstate dozor nad dodržiavaním právnych predpisov, ktoré upravujú pracovnoprávne a štátnozamestnanecké vzťahy (Zákonník práce, zákon č. 55/2017 Z. z. o štátnej službe v znení neskorších predpisov), právnych predpisov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci (zákon č. 124/2006 Z. z.), právnych predpisov, ktoré upravujú zákaz nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania (zákon č. 85/2005 Z. z), ďalej záväzkov z kolektívnych zmlúv, ako aj určitých ďalších špecifických povinností. V prípade zistenia nedostatkov u kontrolovanej osoby je inšpektor práce § 13 ods. 2 zákona o inšpekcii práce, povinný vypracovať protokol a ten s ňou prerokovať. Podľa § 14 ods. 2 cit. zák. v protokole inšpektor práce okrem iného uloží opatrenia podľa § 12 ods. 2 písm. b/, podľa ktorého je inšpektor práce oprávnený nariadiť odstránenie zistených nedostatkov ihneď alebo v lehotách ním určených.
14. V prerokúvanej veci inšpektor práce v protokole výslovne uložil len opatrenie podľa § 12 ods. 2 písm. b/ zákona o inšpekcii práce. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky, sa zaoberal povahou takýchto opatrení v protokole z inšpekcie práce v uznesení veľkého senátu sp. zn. 19SVs/2/2022 zo 4. decembra 2023, ktorého právne názory sú podľa § 466 ods. 3 SSP záväzné pre všetky senáty kasačného súdu. Veľký senát v tomto uznesení uzavrel, že uvedené opatrenia sa neukladajú vo forme rozhodnutia, na ktoré by sa vzťahoval procesný postup podľa Správneho poriadku a ktoré by nadobúdalo právoplatnosť alebo vykonateľnosť.
Inšpektor práce nemá na presadenie týchto opatrení žiadne prostriedky bezprostredného donútenia (výkon rozhodnutia, exekúciu). V protokole inšpektor podľa § 14 ods. 1 cit. zák. uvedie zistené porušenia predpisov a záväzkov vyplývajúcich z kolektívnych zmlúv a opatrením podľa cit. § 12 ods. 2 písm. b/ zaviaže kontrolovaného, aby ich odstránil v prípadne určenej lehote.
Pokiaľ z protokolu nevyplývajú žiadne konkrétne povinnosti, ktoré má kontrolovaný subjekt splniť, potom je obsahom všeobecne formulovaných opatrení len upozornenie dodržiavať pri činnosti tie právne predpisy a záväzky, ktoré kontrolovanému subjektu už beztak vyplývajú z právnych predpisov, prípadne kolektívnych zmlúv. Protokol a tam uvedené opatrenie tak predstavujú jeden z podkladov, z ktorého môže inšpektorát práce vychádzať pri ukladaní pokuty podľa § 19 ods. 2 cit. zák., samy osebe však spravidla nepredstavujú akty, ktoré by priamo zasahovali do práva, povinnosti alebo právom chráneného záujmu v zmysle § 3 ods. 1 písm. c/ SSP.
15. Opatrenie podľa § 12 ods. 2 písm. b/ zákona o inšpekcii práce. uvedené v protokole z inšpekcie práce, ktorým sa kontrolovanému subjektu iba formálne ukladá „odstrániť zistené nedostatky“, bez toho, že by sa tým menilo jeho právne postavenie, tak podľa názoru veľkého senátu nie je spôsobilé zasiahnuť do práv, povinností alebo oprávnených záujmov a tým menej do subjektívneho práva kontrolovaného, a preto je jeho prieskum v správnom súdnictve (zásadne) vylúčený na základe § 7 písm. e/ SSP. Správny súd však musí v medziach žalobných bodov skúmať, či osobitosti konkrétnej veci neopodstatňujú záver, že aj takéto opatrenia ukladá kontrolovanému konkrétne povinnosti, ktoré takýto zásah predstavujú. Môže ísť napr. o situáciu, kedy opatrenie formálne uložené podľa § 12 ods. 2 písm. b/ zákona o inšpekcii práce, v skutočnosti svojím obsahom predstavuje niektoré z opatrení podľa iných písmen tohto odseku, pre ktorých uloženie platia osobitné podmienky (porov. § 21 ods. 3 cit. zák.).
Podobne môže ísť o situáciu, kedy takto všeobecne formulované opatrenie bude môcť kontrolovaný naplniť len veľmi konkrétnymi krokmi s celkom presným obsahom, takže toto opatrenie bude uňho spojené s konkrétnym zásahom na jeho práve alebo právom chránenom záujme.
Podľa kasačného súdu by mohlo ísť o situácie, kedy (nevyhnutný postup pre) splnenie opatrenia bude celkom jednoznačne spojený so závažným konkrétnym zásah do podnikania kontrolovaného (napr. odstavenie výroby, obmedzenie iných častí prevádzky) alebo bude celkom priamo a jednoznačne spojené s nevyhnutnými nákladmi, ktorých vynaloženie by bolo pre kontrolovaného likvidačné alebo by malo výrazný vytesňujúci (škrtiaci) efekt (porov. nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. PL. ÚS 13/2012, ods. 127).
16. V prerokúvanej veci preto neobstoja kasačné námietky sťažovateľa, ktorý odkazuje na staršiu prejudikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a niektoré staršie rozhodnutia krajských súdov spred rozhodnutia veľkého senátu, pretože rozhodnutia veľkého senátu Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky, sú právne záväzné pre všetky senáty kasačného súdu a aj pre súdy nižšieho stupňa. 17. Čo sa týka sťažnostného bodu ohľadom skutočnosti, že na základe vydaného protokolu a jeho dodatku č. 1 je možné začať proti sťažovateľovi správne konanie o uložení pokuty, pričom v prípade právoplatného uloženia tejto pokuty sa sťažovateľ dostane do zoznamu subjektov porušujúcich zákaz nelegálneho zamestnávania, kasačný súd zdôrazňuje, že tieto námietky môže uplatniť sťažovateľ v sankčnom konaní. Sťažovateľ v kasačnej sťažnosti neuvádza, ako konkrétne zasiahol samotný protokol v zmysle dodatku č.1 do jeho práv a povinností. Argumenty ohľadom toho, že by už nikdy nemohol spolupracovať so živnostníkmi, sú nepodložené.
IV. Záver
18. Na základe všetkých uvedených úvah tak kasačný súd dospel k záveru, že kasačná sťažnosť je nedôvodná a preto kasačnú sťažnosť podľa § 461 SSP zamietol. 19. O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 167 a § 168 v spojení s § 467 ods. 1 SSP, keď sťažovateľ bol v kasačnom konaní neúspešný a žalovaný síce úspech mal, no kasačný súd nezistil výnimočné dôvody, aby mu nárok na náhradu trov priznal. 20. Toto uznesenie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0 (jednomyseľne).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave dňa 30. januára 2025