5Svk/30/2022
ECLI:SK:NSSSR:2023:4016200970.1
- Súd
- Najvyšší správny súd Slovenskej republiky
- Súd 1. inštancie
- Krajský súd v Nitre
- Sp. zn. 1. inštancie
- 11S/269/2016
- IČS
- 4016200970
- Zdroj
- PDF ↗
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Petry Príbelskej, PhD. (sudkyňa spravodajkyňa) a členov senátu JUDr. Juraja Vališa, LL.M. a Mgr. Petra Macha, PhD., právnej veci žalobcu: G. S., B.. X. H. XXXX, Š. O.. XX, B., zastúpeného JUDr. Pavlom Gráčikom, advokátom, Farská 40, Nitra, proti žalovanému (sťažovateľ 1): Okresný úrad Nitra, Štefánikova trieda 69, Nitra, za účasti ďalších účastníkov: 1/ MH Invest, s.r.o., Mlynské Nivy 44/A, Bratislava, IČO: 36724530, zastúpeného advokátom JUDr. Allanom Böhmom, Jesenského 2, Bratislava (sťažovateľ 2), 2/ Slovenská agentúra pre rozvoj investícií a obchodu, Mlynské nivy 44/b, 821 09 Bratislava - mestská časť Ružinov, 3/ Združenie domových samospráv, Rovniankova 14, Bratislava, korešpondenčná adresa: Námestie SNP 13, P. O. BOX 218, Bratislava, IČO: 31820174, 4/ Nitra Invest, s.r.o., Mostná 29, Nitra, IČO: 36561690, 5/ DESIGN ENGINEERING, a. s., Palisády 33, Bratislava, IČO: 36609633, 6/ G.. H. Z., W. XX, X., 7/ N.. Y. T., L. J. X, B., 8/ L. P., Y. X, B., 9/ L. S., L. J. XX, B., a za účasti osoby zúčastnenej na konaní: Jaguar Land Rover Slovakia s.r.o., Vysoká 2/B, Bratislava, IČO: 48302392, zastúpenej advokátskou kanceláriou CMS Cameron McKenna Nabarro Olswang, advokáti, v.o.s., Na Poříčí 1079/3a, Praha 1, za ktorú koná CMS Cameron McKenna Nabarro Olswang, advokáti, v.o.s., organizačná zložka, Staromestská 3, Bratislava, o preskúmanie rozhodnutia žalovaného č. OU-NR-OOP4-2016/ 037322 zo dňa 28. septembra 2016, v konaní o kasačných sťažnostiach žalovaného a ďalšieho účastníka v 1. rade proti rozsudku Krajského súdu v Nitre č. k. 11S/269/2016-636 zo dňa 10. augusta 2021, takto
rozhodol:
I. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Nitre sp. zn. 11S/ 269/2016-636 zo dňa 10. augusta 2021 zrušuje a vec vracia Správnemu súdu v Bratislave na ďalšie konanie. II. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky zamieta návrh ďalšieho účastníka konania v
1. rade na priznanie odkladného účinku kasačnej sťažnosti.
Odôvodnenie
I. Konanie pred orgánmi verejnej správy
1. Okresný úrad Nitra, odbor starostlivosti o životné prostredie, oddelenie ochrany prírody a vybraných zložiek životného prostredia (ďalej len „prvostupňový správny orgán“ alebo „stavebný úrad“ ) vydal dňa 10. júna 2016 formou verejnej vyhlášky rozhodnutie č. OU- NR-OSZP3-2016/019776-08/F40 (ďalej aj len „prvostupňové rozhodnutie“) ako príslušný stavebný úrad podľa ustanovenia § 5 zákona č. 525/2003 Z. z. o štátnej správe starostlivosti o životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ako príslušný orgán štátnej vodnej správy podľa ustanovenia § 61 zákona č. 364/2004 Z. z. o vodách a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (vodný zákon) v znení neskorších predpisov, ďalej ako špeciálny stavebný úrad podľa § 120 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej aj len „stavebný zákon) v súlade s ustanoveniami zák. č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov a ako orgán verejnej správy na úseku o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách a o zmene a doplnení zákona č. 276/2001 Z. z. o regulácii v sieťových odvetviach na základe žiadosti podanej stavebníkom MH Invest, s.r.o. (ďalší účastník konania v 1. rade). 2. Týmto rozhodnutím vydal stavebné povolenia pre realizáciu stavby označenej ako „príprava strategického parku Nitra“ v rozsahu objektov: SO 551 Preložka vodovodu Ponitran DN600-primár, SO 661 Stanica katódovej ochrany Jelšovce, SO 661.1 NN elektrická prípojka pre SKAO Jelšovce, SO 662 Stanica katódovej ochrany Lupka, a miesto stavby je uvedené: priemyselný park Nitra, katastrálne územie Č., Z., I., J., Z. a Y.. 3. Zároveň určil podmienky vyplývajúce z vyjadrení obcí, správcov inžinierskych sietí, dotknutých orgánov štátnej správy a dotknutých organizácií a povinnosti investora. Súčasťou výrokovej časti rozhodnutia je i časť „rozhodnutie o námietkach a pripomienkach v rámci konania“, v ktorej sa správny orgán zaoberal i s námietkami žalobcu, ktoré vzniesol v priebehu stavebného konania tak, že ich považoval za nedôvodné, neopodstatnené, resp. bezpredmetné. 4. Proti prvostupňovému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie zo dňa 18. júla 2016, o ktorom rozhodol žalovaný rozhodnutím č. OU-NR-OOP4-2016/037322 (formou verejnej vyhlášky) zo dňa 28. septembra 2016 podľa ustanovenia § 59 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) zamietol odvolanie žalobcu a rozhodnutie Okresného úradu Nitra, odboru starostlivosti o životné prostredie č. OU-NR-OSZP3-2016/019776-08/F40 zo dňa 10. júna 2016 potvrdil. Žalovaný na základe uvedených skutočností konštatoval, že zo strany prvostupňového správneho orgánu nedošlo k porušeniu hmotnoprávnych ani procesnoprávnych predpisov, tento konal v súlade s nimi, a preto nebol dôvod odvolaniu vyhovieť a napadnuté rozhodnutie zmeniť alebo zrušiť.
II. Konanie pred správnym súdom
5. Proti rozhodnutiu žalovaného podal žalobca v zákonnej lehote správnu žalobu na Krajský súd v Nitre (ďalej aj ako „správny súd“), ktorou sa domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného, rovnako tak prvostupňového rozhodnutia a vec vrátiť prvostupňovému orgánu na ďalšie konanie, a priznania práva na náhradu trov konania.
6. Správny súd rozsudkom č.k. 11S/269/2016-636 zo dňa 10. augusta 2021 (ďalej aj ako „napadnutý rozsudok“) podľa ustanovenia § 191 ods. 1 písm. d/, ods. 3 písm. a/ zákona č. 162/2015 Z.z. Správneho súdneho poriadku (ďalej aj ako „SSP“) rozhodnutie žalovaného č. OU-NR-OOP4-2016/037322 zo dňa 28. septembra 2016 a rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu č. OU-NR-OSZP3-2016/019776-08/F40 zo dňa 10. júna 2016 zrušil a vec vrátil prvostupňovému orgánu na ďalšie konanie.
7. Vo vzťahu k rozhodnutiu žalovaného správny súd uviedol, že z obsahu rozhodnutia je zrejmé, že považoval žalobcu za účastníka konania a zaoberal sa jeho námietkami, ktoré smerovali proti rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa. Z jeho rozhodnutia však rovnako ako z prvostupňového rozhodnutia nie je zrejmé, titulom čoho konal so žalobcom ako s účastníkom konania.
8. Aplikáciou pravidla lex specialis derogat legi generali podľa správneho súdu možno dospieť k záveru, že na posúdenie účastníctva žalobcu v stavebnom konaní bolo potrebné postupovať podľa ust. § 59 ods. 1 stavebného zákona, ktorý je v stavebnom konaní zákonom špeciálnym vo vzťahu k § 14 správnemu poriadku. Uvedené, je podporené aj znením ust. § 140 stavebného zákona, podľa ktorého ak nie je výslovne ustanovené inak, vzťahujú sa na konanie podľa tohto zákona všeobecné predpisy o správnom konaní.
9. Správny súd uviedol, že správny orgán prvého stupňa konal so žalobcom v začatom stavebnom (vodoprávnom) konaní ako s jeho účastníkom. Správny orgán prvého stupňa však v odôvodnení svojho rozhodnutia odkázal v súvislosti s postavením žalobcu ako účastníka konania na ust. § 26 správneho poriadku (ktorý upravuje možnosť doručovania verejnou vyhláškou) a ust. § 73 ods. 4 zákona o vodách (ktorý v predmetnom ustanovení rieši postup v konaní, najmä možnosť doručovania verejnou vyhláškou pri veľkom počte množstve účastníkov konania).
10. Prvostupňový orgán účastníctvo žalobcu neurčil, uviedol len to, že so žalobcom konal ako s účastníkom konania, avšak titul tohto konania neuviedol. Pritom z rozhodnutia správneho orgánu tiež vyplýva, že uvedená stavba nebola predmetom zisťovacieho konania, z ktorého žalobca odvodzoval svoje účastníctvo. 11. Žalovaný, rozhodujúc o odvolaní žalobcu, sa jeho právom byť účastníkom konania rovnako nezaoberal, resp. táto skutočnosť z jeho rozhodnutia nevyplýva.
Z odôvodnenia žalovaného vyplýva len to, že žalovaný konštatoval, že prvostupňový orgán neopomenul účastníkov konania, písomnosti im doručoval formou verejnej vyhlášky v zmysle stavebného zákona a zákona o vodách. 12. Správny súd vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti v tejto súvislosti poukázal na povinnosť a právo správneho orgánu v každom štádiu správneho konania dbať o to, aby bol okruh účastníkov konania správne určený. V tomto prípade si podľa jeho názoru správne orgány svoju povinnosť nesplnili a z ich rozhodovania, ale ani z administratívneho spisu nie je možné zistiť, titulom čoho konali v uvedenom stavebnom (vodoprávnom) konaní so žalobcom. Rovnako ako prvostupňový správny orgán tiež uviedol, že predmetné stavby neboli predmetom zisťovacieho konania zámeru Automotive Nitra Project. V tejto súvislosti dodal, že preložka vodovodu a katódová ochrana vodovodu ako vyvolaná investícia nie je v zákone o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a jeho prílohe definovaná, z čoho bolo potrebné usúdiť, že takéto preložky existujúcich a užívaných stavieb nie je potrebné posudzovať v zmysle zákona o posudzovaní vplyvov na životné prostredie.
13. Správne orgány si podľa správneho súdu musia prioritne vyriešiť otázku účastníctva žalobcu v tomto preskúmavanom konaní, pričom v tejto súvislosti dal do pozornosti správnych orgánov povinnosť vyplývajúcu z ust. § 32 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov, teda presne a úplne zistiť skutočný stav veci a rovnako na povinnosť presne a úplne vymedziť okruh účastníkov stavebného konania, pričom túto otázku vždy posudzuje stavebný úrad podľa okolností konkrétneho prípadu. V predmetnej veci teda bude potrebné posudzovať i to, či žalobca s poukazom na jeho tvrdenia je, resp. nie je účastníkom stavebného konania podľa ust. 59 ods. 1 stavebného zákona, v zmysle ktorého účastníkmi stavebného konania sú i ďalšie osoby, ktorým toto postavenie vyplýva z osobitného predpisu, pričom je tu konkrétny odkaz na ust. § 24 až § 27 zákona č. 24/2006 Z. z. v znení neskorších predpisov.
14. Až na základe zistenia, či žalobca v čase vydania stavebného rozhodnutia zo dňa 10. júna 2016, resp. v čase rozhodovania o jeho odvolaní proti tomuto rozhodnutiu spĺňal, resp. spĺňa podmienky účastníka konania podľa ust. § 59 stavebného zákona, bude možné rozhodnúť o ním podanom odvolaní proti stavebnému rozhodnutiu.
III. Kasačná sťažnosť žalovaného a ďalšieho účastníka konania v 1. rade
15. Proti napadnutému rozsudku podal sťažovateľ 1 kasačnú sťažnosť podľa § 440 ods. 1 písm. g/ SSP, v ktorej navrhol, aby kasačný súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil správnemu súdu na ďalšie konanie, alebo konanie zastavil. 16. Sťažovateľ 1 namietal predovšetkým, že jediným dôvodom na zrušenie jeho rozhodnutia, bolo podľa správneho súdu neustálenie účastníkov stavebného konania, teda konkrétne, či žalobca mal alebo nemal byť jeho účastníkom. Túto okolnosť však ani žalobca v správnej žalobe nenamietal. Podľa sťažovateľa 1 tak správny súd rozhodoval nad rámec dôvodov správnej žaloby žalobcu, keďže v zmysle ust. § 134 ods. 1 SSP je správny súd v tejto veci viazaný rozsahom a dôvodmi správnej žaloby. K uvedenému poukázal aj na ustálenú rozhodovaciu prax kasačného súdu. 17. Ďalej uviedol, že ak by aj žalobcovi neprináležalo postavenie účastníka predmetného stavebného konania (pričom nemal žiadnu zákonnú povinnosť, ale iba možnosť sa tohto konania dobrovoľne zúčastňovať, resp. vyjadrovať sa), jeho práva alebo právom chránené záujmy nemohli byť postupom orgánov verejnej správy akýmkoľvek spôsobom dotknuté. V tejto konkrétnej situácii by mu iba boli priznané práva nad zákonný rozsah, a v takom prípade by ani nemohol mať aktívnu vecnú legitimáciu na podanie správnej žaloby proti rozhodnutiu sťažovateľa, na čo správny súd vôbec neprihliadol. 18. Predmetné stavebné objekty - preložky verejných vodovodov SO 551 Preložka vodovodu Ponitran DN 600- primár, SO 661 Stanica katódovej ochrany Jelšovce, SO 66.1 NN elektrická prípojka pre SAKO Jelšovce, SO 662 Stanica katódovej ochrany Lupka neboli predmetom zisťovacieho konania, pretože ich nie je možné zaradiť podľa prílohy č. 8 k zákonu o posudzovaní vplyvov, z čoho vyplýva, že nebolo potrebné vykonať zisťovacie konanie. 19. Z uvedeného je preto zrejmé, že v odôvodnení napadnutého rozsudku je sťažovateľovi 1 vytýkané, že sa nevysporiadal s otázkou účastníctva žalobcu v stavebnom konaní aj s odkazom na zákon o posudzovaní vplyvov. Správny súd však neprihliadol na opakovane tvrdenú a preukázanú skutočnosť, že predmetnému stavebnému konaniu nepredchádzalo konanie podľa zákona o posudzovaní vplyvov a aj napriek tomu uvedeným uznesením zo dňa 13. marca 2019 pribral do správneho súdneho konania účastníkov zisťovacieho konania navrhovanej činnosti „Automotive Nitra Projekt“.
20. Sťažovateľ 2 vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti sťažovateľa 1 zo dňa 24. januára 2022 uviedol, že sa v plnom rozsahu stotožňuje s obsahom predmetnej kasačnej sťažnosti, ako aj s jej petitom. 21. Proti napadnutému rozsudku podal sťažovateľ 2 kasačnú sťažnosť podľa § 440 ods. 1 písm. g/ a f/ SSP, v ktorej navrhol, aby kasačný súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil správnemu súdu na ďalšie konanie a priznal účastníkovi konania náhradu trov kasačného konania. 22. Sťažovateľ 2 vo svojej kasačnej sťažnosti uviedol najmä, že správny súd napadnutým rozsudkom rozhodol nad rámec dôvodov, ktoré žalobca uviedol v žalobe, čím porušil ust. § 134 ods. 1 SSP, v zmysle ktorého je správny súd viazaný rozsahom a dôvodmi správnej žaloby. Správny súd nie je oprávnený iniciatívne vyhľadávať za žalobcu dôvody nezákonnosti rozhodnutí prvostupňového správneho orgánu alebo vady preskúmavaného rozhodnutia (s výnimkou uvedenou v ust. § 134 ods. 2 SSP). Ak však žalobcovi postavenie účastníka neprináležalo, ide o formálne procesné pochybenie, ktorým nemôže dôjsť k ujme na právach iných účastníkov konania. 23. Správny súd pritom neuznal žiadnu námietku žalobcu uvedenú v žalobe, nepripustil ani jeden zo žalobných dôvodov na zrušenie preskúmavaného rozhodnutia, teda žalobné námietky posúdil ako nedôvodné, a teda podľa sťažovateľa 2 mal žalobu v zmysle § 190 SSP zamietnuť ako nedôvodnú, v prípade, ak by aj správny súd dospel k zisteniu, že prvostupňový správny orgán priznal žalobcovi postavenie účastníka stavebného konania, hoci mu toto postavenie účastníka neprináležalo, sťažovateľ 2 je toho právneho názoru, že v takomto prípade ide o formálne procesné pochybenie, ktorým nemôže dôjsť k ujme na právach iných účastníkov konania. Práve naopak, vydaním napadnutého rozsudku správny súd hrubo zasiahol do práv sťažovateľa 2 ako stavebníka. 24. Sťažovateľ 2 pritom namieta formalistický postup zo strany správneho súdu, pričom nebral do úvahy proporcionalitu medzi oprávnenými záujmami žalobcu a oprávnenými záujmami ostatných účastníkov konania. Podľa sťažovateľa krajský súd konal v rozpore s ustálenou judikatúrou Najvyššieho súdu SR, podľa ktorej rozhodnutie správneho orgánu nie je možné zrušiť len preto, aby sa opakoval aby sa zopakoval proces a odstránili formálne vady, ktoré nemôžu privodiť vecne iné, či výhodnejšie rozhodnutie pre účastníkov konania. 25. Sťažovateľ 2 zároveň navrhol, aby kasačný súd priznal kasačnej sťažnosti odkladný účinok, z dôvodu hrozby závažnej ujmy, nakoľko stavby, ktorých sa napadnutý rozsudok týka, sú dôležité z hľadiska realizácie významnej investície strategického parku. Zároveň uviedol, že práve priznanie odkladného účinku kasačnej sťažnosti umožní realizáciu významnej investície vo verejnom záujme, teda realizáciu strategického parku a rovnako odstráni riziko ohrozenia zásobovania pitnou vodou. 26. Ku kasačnej sťažnosti sťažovateľa 2 zo dňa 7. októbra 2021 sa žiaden z účastníkov konania nevyjadril.
IV. Právne posúdenie veci kasačným súdom
27. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v postavení kasačného súdu (ďalej len „kasačný súd“) preskúmal rozsudok správneho súdu v rozsahu podanej kasačnej sťažnosti. 28. Kasačný súd s ohľadom na § 455 SSP nepovažoval za potrebné nariadiť vo veci pojednávanie a rozhodol o kasačnej sťažnosti bez jeho nariadenia. Rozsudok bol vyhlásený verejne po oznámení dňa vyhlásenia v súlade s § 137 ods. 4 SSP.
29. So zreteľom na § 439 ods. 1, § 442 ods. 1, § 443 ods. 2 písm. a/ SSP kasačný súd skonštatoval, že podaná kasačná sťažnosť smeruje proti rozsudku, voči ktorému je prípustná, bola podaná oprávnenou osobou a včas. Súdny poplatok za podanú kasačnú sťažnosť sťažovateľa 2 bol uhradený. 30. Po preskúmaní napadnutého rozsudku správneho súdu a kasačnej sťažnosti, ako aj podkladového materiálu, kasačný súd dospel k záveru, že kasačná sťažnosť je dôvodná.
V. Vybrané ustanovenia, z ktorých kasačný súd vychádzal
31. Podľa § 134 ods. 1 SSP správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej ustanovené inak. 32. Podľa § 134 ods. 2 SSP správny súd nie je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak a) rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy bolo vydané na základe neúčinného právneho predpisu, b) rozhodnutie alebo opatrenie vydal orgán, ktorý na to nebol podľa zákona oprávnený, c) ide o veci podľa § 192, d) ide o veci podľa § 6 ods. 2 písm. c), ak je žalobcom fyzická osoba, e) ide o veci podľa § 6 ods. 2 písm. d), f) vec súvisí s ochranou práv spotrebiteľa. 33. Podľa § 184 ods. 1 písm. e/ SSP, v správnej žalobe sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť dôvody žaloby, z ktorých musí byť zrejmé, z akých konkrétnych skutkových a právnych dôvodov žalobca považuje napadnuté výroky rozhodnutia alebo opatrenia za nezákonné (ďalej len „žalobné body“).
VI. Posúdenie námietok kasačnej sťažnosti
34. Z obsahu kasačných sťažností oboch sťažovateľov kasačný súd zistil ich zhodnú argumentáciu, podľa ktorej správny súd preskúmal rozhodnutie žalovaného nad rámec rozsahu súdneho prieskumu vymedzeného žalobcom pri podaní žaloby, v dôsledku čoho zrušil rozhodnutie žalovaného a prvostupňového správneho orgánu a vec vrátil prvostupňovému správnemu orgánu na ďalšie konanie.
35. Imperatív obsiahnutý v ustanovení § 134 ods. 1 SSP jednoznačne vyjadruje, že sám žalobca vymedzuje rozsah súdneho prieskumu, pričom správny súd nemôže tento rozsah prekračovať a ani vyhľadávať konkrétne dôvody nezákonnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy, čo je vyjadrením zásady iudex ne eat ultra petita partium (sudca nech nejde nad návrhy strán). Túto zásadu musí správny súd aplikovať vo všetkých prejednávaných veciach, okrem výnimiek taxatívne vymedzených v § 134 ods. 2 SSP.
36. K rovnakému právnemu záveru dospel aj rozsudok Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 10Sžk/35/2020 zo dňa 27. februára 2023, v ktorom senát najvyššieho správneho súdu poukázal na rozsudok Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Sžfk/5/2019 zo dňa 29. septembra 2021: „Práve vymedzenie žalobných bodov, teda skutkových a právnych dôvodov, pre ktoré považuje žalobca rozhodnutie alebo opatrenie orgánu verejnej správy za nezákonné, je jednou z povinných náležitostí správnej žaloby [§ 182 ods. 1 písm. e) SSP]. Špecifikácia týchto dôvodov nezákonnosti preskúmavaného aktu v správnej žalobe vytyčuje medze súdneho prieskumu a určuje aj právny rámec procesnej obrany žalovaného. Treba si uvedomiť, že správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi správnej žaloby a tento rozsah nie je oprávnený rozširovať, ak tak neustanoví zákon (§ 134 ods. 1, 2 SSP). V správnom súdnictve totiž platí dispozičná a koncentračná zásada, z ktorých plynie, že sám žalobca určuje predmet a rozsah prieskumnej činnosti správneho
súdu, pričom rozširovať žalobné body môže len v rámci zákonom ustanovenej lehoty na podanie žaloby. Správny súd teda zásadne nie je oprávnený vyhľadávať za žalobcu konkrétne dôvody nezákonnosti rozhodnutia alebo opatrenia správneho orgánu a prekračovať tak rámec žalobných bodov (iudex ne eat ultra petita partium). Popieral by tým zásadu rovného postavenia účastníkov konania pred správnym súdom (§ 5 ods. 9 SSP).“
37. Obdobné závery vo svojej rozhodovacej praxi zaujal aj Ústavný súd Slovenskej republiky, ktorý vo svojom uznesení sp. zn. III. ÚS 241/2008 zo dňa 12.08.2008 uviedol:„ Ústavný súd v tejto súvislosti konštatuje, že konanie podľa druhej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) [teraz podľa Správneho súdneho poriadku, pozn. kasačného súdu] je dôsledne ovládané dispozičnou zásadou, z čoho vyplýva, že súd nemôže preskúmavať správne rozhodnutie nad rámec žalobcom v žalobe vymedzeným. Ide o zásadu iudex ne eat petita partium (sudca nech nejde nad návrhy strán), ktorá vyplýva z ustanovenia § 249 ods. 2 OSP [teraz § 182 SSP, pozn. kasačného súdu], a súd musí túto zásadu aplikovať vo všetkých veciach, v ktorých preskúmava na základe podanej žaloby zákonnosť žalobcu napadnutého rozhodnutia. Žaloba musí obsahovať presné označenie rozhodnutia, ktoré žalobca napáda a vyjadrenie, ktoré výroky má súd preskúmať. To znamená vymedzenie rozsahu, v akom sa rozhodnutie alebo postup správneho orgánu napáda. Žalobca musí zdôvodniť, že rozhodnutím
alebo postupom, ktorý napáda, bol ukrátený na svojich právach. Ďalej musí žalobca tvrdiť, že správny orgán pri vydaní napadnutého rozhodnutia porušil zákon, a to tak, že odkáže na konkrétne ustanovenia právnych predpisov či už hmotného, alebo procesného práva a v žalobe musí uviesť aj dôvody, v čom vidí nezákonnosť rozhodnutia a postupu správneho orgánu. Žalobca môže rozširovať žalobu len do konca lehoty zákonom ustanovenej na podanie žaloby (§ 250b OSP ) [teraz § 183 SSP, pozn. kasačného súdu]. Po jej uplynutí ďalšie výhrady voči žalobe nemôže vznášať (princíp koncentračnej zásady).“
38. Kasačný súd, po oboznámení sa s obsahom správnej žaloby konštatuje, že žiadna z námietok žalobcu sa netýka jeho účastníctva v stavebnom konaní (respektíve riadneho odôvodnenia prečo bol správnymi orgánmi považovaný za účastníka konania) a teda ani nekorešponduje s dôvodmi napadnutého rozsudku správneho súdu obsiahnutými v bodoch 51.
až 54. Správne orgány pritom konali so žalobcom ako s účastníkom konania v dôsledku čoho ani nebol ukrátený na subjektívnych právach v tomto smere. 39. Vzhľadom na uvedené sú sťažnostné námietky uplatnené sťažovateľmi dôvodné, keďže správny súd preskúmaním rozhodnutia žalovaného nad rámec námietok uvedených v správnej žalobe postupoval v rozpore s ust. § 134 ods. 1 SSP, pričom prejednávaná vec nespadá do rámca taxatívne vymedzených výnimiek podľa ust. § 134 ods. 2 SSP.
40. Zároveň je potrebné podotknúť, že úlohou správneho súdnictva je vo všeobecnej rovine preskúmavanie zákonnosti rozhodnutí orgánov verejnej správy, pričom sa ním sleduje ochrana subjektívnych práv osôb. Ukrátenie na právach subjektu domáhajúceho sa poskytnutia súdnej ochrany (v tomto prípade žalobcu) musí byť v žalobe tvrdené a podložené alebo aspoň potenciálne možné. Správne súdnictvo tak nie je založené na verejnej žalobe (actio popularis) (pozri napríklad nález Ústavného súdu SR, sp. zn. II. ÚS 259/2011 zo dňa 4. júla 2012).
41. Preto sa kasačný súd stotožňuje s námietkami sťažovateľov, že žalobca ani vo svojej podstate nebol dotknutý na jeho subjektívnych právach žalovaným, či stavebným úradom, keďže s ním bolo konané ako s účastníkom konania. Správnym súdom vytýkaný nedostatok odôvodnenia vo vzťahu k odôvodneniu jeho postavenia ako účastníka konania sa javí ako formálny nedostatok, ktorý sám o sebe nemôže spôsobiť nezákonnosť preskúmavaného
rozhodnutia. V ďalšom konaní bude úlohou správneho súdu zamerať svoj prieskum zákonnosti napadnutého rozhodnutia v intenciách žalobných bodov obsiahnutých v správnej žalobe. 42. Kasačný súd zároveň nevzhliadol dôvody na vyhovenie návrhu sťažovateľa 2 na priznanie odkladného účinku kasačnej sťažnosti z dôvodu, že síce tvrdil splnenie podmienok vyžadovaných ustanovením § 447 ods. 1 SSP (hrozba závažnej ujmy a súlad s verejným záujmom), avšak svoje tvrdenia dostatočne nepodložil.
VII. Záverečné zhodnotenie a odôvodnenie rozsudku v časti trov
43. Kasačný súd, vzhľadom na vyššie uvedené, konštatuje, že kasačná sťažnosť sťažovateľa bola dôvodná a napadnutý rozsudok správneho súdu podľa § 440 ods. 1 písm. g/ SSP vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a správny súd sa tiež nedôvodne odklonil od ustálenej rozhodovacej činnosti kasačného súdu podľa § 440 ods. 1 písm. h/ SSP. Preto napadnutý
rozsudok
správneho súdu zrušil a vec vrátil Správnemu súdu v Bratislave (právnemu nástupcovi Krajského súdu v Nitre v oblasti správneho súdnictva - § 3 ods. 3 písm. a/ zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov) na ďalšie konanie podľa § 462 ods. 1 SSP. 44. V ďalšom konaní bude Správny súd v Bratislave postupovať tak, ako mu naznačil kasačný súd v bode 51 a nasl. tohto rozsudku. Vyjadreným právnym názorom kasačného súdu je pritom správny súd viazaný (§ 469 SSP). V ďalšom konaní správny súd rozhodne aj o nároku na náhradu trov kasačného konania (§ 467 ods. 3 SSP). 45. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 463 v spojení s § 139 ods. 4 veta prvá SSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave dňa 14. decembra 2023