5Svk/30/2024
ECLI:SK:NSSSR:2025:3022200282.1
- Súd
- Najvyšší správny súd Slovenskej republiky
- Súd 1. inštancie
- Správny súd v Banskej Bystrici
- Sp. zn. 1. inštancie
- TN-13S/84/2022
- IČS
- 3022200282
- Citované
- 1× inými rozhodnutiami
- Zdroj
- PDF ↗
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Petry Príbelskej, PhD., a členov senátu Mgr. Petra Macha, PhD. (spravodajca) a JUDr. Juraja Vališa, LL.M., v právnej veci žalobcu (sťažovateľa): Z.. P. C., H. X. Z. XXXX, R. C. E. XX/XX, Ž., t. č. Ústav na výkon trestu odňatia slobody, Dukelská štvrť 941/10, Dubnica nad Váhom, proti žalovanému: Generálne riaditeľstvo Zboru väzenskej a justičnej stráže, so sídlom: Šagátova 1, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. GR ZVJS-04910/21-2022 z 30. júna 2022, o kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku Správneho súdu v Banskej Bystrici sp. zn. TN-13S/84/2022 z 29. júna 2023, takto
rozhodol:
I. Kasačná sťažnosť sa zamieta. II. Žiadnemu z účastníkov konania sa právo na náhradu trov kasačného konania nepriznáva.
Odôvodnenie
I. Administratívne konanie
1. Ústav na výkon trestu odňatia slobody a Ústav na výkon väzby Ilava (ďalej „prvostupňový orgán“) žalobcovi na jeho žiadosť podľa zákona č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o slobode informácií) čiastočne sprístupnil dohody o pracovnej činnosti medzi ním B. Z.. O. (za roky 2014-2022), pričom mu však rozhodnutím sp. č.: UVTOSaUVV-01446/13-IL-2022-5 zo 6. mája 2022 (ďalej „prvostupňové rozhodnutie“) nesprístupnil niektoré informácie, ktoré považoval za osobné údaje, okrem iného informácie o dohodnutej pracovnej odmene. Dôvodil, že ide o osobné údaje a preto sprístupneniu týchto informácií bráni § 9 ods. 1 zákona o slobode informácií. 2. Žalobca prvostupňové rozhodnutie napadol odvolaním v rozsahu nesprístupnenia informácií o dohodnutej odmene v dohodách o pracovnej činnosti. Tvrdil, že ústav nebol oprávnený uzavrieť zmluvu s kožnou lekárkou na vykonávanie zdravotnej starostlivosti, argumentoval verejným záujmom na plnej informačnej povinnosti, a dohodu o pracovnej činnosti považoval za simulovaný právny úkon, a ako taký za neplatný. 3. Žalovaný rozhodnutím č.: GR ZVJS-04910/21-2022 z 30. júna 2022 (ďalej „preskúmavané rozhodnutie“) zamietol odvolanie a potvrdil prvostupňové rozhodnutie, stotožniac sa s odôvodnením prvostupňového orgánu a odkazujúc na § 9 ods. 1, ods. 2 zákona o slobode informácií. Uviedol, že informácie sa sprístupňujú bez preukázania dôvodu, pre ktorý sa informácia požaduje, a preto žalovaný ani nie je povinný sa zaoberať tvrdeniami o neplatnosti dohôd. Lekárku nepovažoval za nadriadenú v služobnom pomere v zmysle § 9 ods. 3 zákona o slobode informácií.
II. Konanie pred správnym súdom
4. Správny súd v Banskej Bystrici rozsudkom sp. zn. TN-13S/84/2022 z 29. júna 2023 (ďalej „napadnutý rozsudok“) zamietol podľa § 190 Správneho súdneho poriadku (ďalej „SSP“) správnu žalobu, ktorou žalobca napadol preskúmavané rozhodnutie. 5. Správny súd argumentoval, že nie je zrejmé, aký vplyv na zákonnosť rozhodnutia mal mať fakt, že sa podľa žalobcu povinná osoba dostatočne nevysporiadala s jeho argumentmi ohľadom neplatnosti dohôd a nevykonala dokazovanie toho, kto reálne v ústave zabezpečuje špecializovanú lekársku starostlivosť. Mal za to, že správnym orgánom neprináleží riešiť otázku platnosti spomenutých dohôd. 6. Správny súd tiež argumentoval tým, že účelom § 9 zákona o slobode informácií je chrániť informácie týkajúce sa súkromia a osobné údaje fyzických osôb. Údaje o pracovnej odmene spomenutej lekárky považoval správny súd za chránené osobné údaje, pričom nejde o osobu vykonávajúcu verejnú funkciu ani o osobu nadriadenú v služobnom pomere. 7. Správny súd uviedol, že určenie prípadnej neplatnosti dohôd patrí výlučne do pôsobnosti všeobecných súdov.
III. Kasačná sťažnosť žalobcu
8. Žalobca (s právnickým vzdelaním) podal včas kasačnú sťažnosť, ktorú však doručil na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky. Toto podanie bolo uznesením sp. zn. 5Svk/26/2023 z 27. septembra 2023 postúpené Správnemu súdu v Banskej Bystrici. Sťažovateľ kasačnou sťažnosťou žiadal zrušenie napadnutého rozsudku a vrátenie veci na ďalšie konanie.
Tvrdil nesprávne právne posúdenie veci správnym súdom (§ 440 ods. 1 písm. g/ SSP) a porušenie svojho práva na spravodlivý proces (§ 440 ods. 1 písm. f/ SSP). 9. V kasačnej sťažnosti namietal nesprávne právne posúdenie otázky, či si súd môže prejudiciálne posúdiť neplatnosť zmluvy. Namietal, že podľa § 132 ods. 1 SSP súd môže predbežne posúdiť aj platnosť zmluvy, aj keď o nej nemôže rozhodnúť. Práve platnosť dohody považoval sťažovateľ za kľúčovú otázku, pretože ak by bola neplatná, nešlo by o výluku na nesprístupnenie osobných údajov.
10. Tiež namietal proti nesprávnosti názoru správneho súdu, že správnemu orgánu neprináleží určenie prípadnej neplatnosti dohôd. Argumentoval tým, že § 40 ods. 1 Správneho poriadku v spojení s § 22 ods. 1 zákona o slobode informácií to žalovanému expressis verbis umožňuje. Tvrdil, že riešenie predbežnej otázky, či sú dohody o pracovnej činnosti platné, alebo absolútne neplatné z dôvodu simulácie právneho úkonu, bolo nevyhnutným predpokladom riadneho rozhodnutia vo veci samej. Žalovaný podľa sťažovateľa predstieral, že tvrdenie o neplatnosti dohôd bolo v odvolaní uvedené len ako dôvod pre sprístupnenie informácie, a správny súd zasa uviedol, že riešenie tejto otázky neprináleží ani žalovanému ani správnemu súdu.
11. Sťažovateľ argumentoval, že dohody sú neplatné, lebo prvostupňový orgán predstieral poskytovanie zdravotnej starostlivosti a prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia, hoci tento ústav nemal povolenie na prevádzku takejto ambulancie a od 3.1.2018 nebol vôbec poskytovateľom zdravotnej starostlivosti. Dermatovenorologickú starostlivosť podľa sťažovateľa poskytovala spoločnosť IGA Derma s. r. o., ktorej jedinou spoločníčkou bola spomenutá Z.. O. a ako konateľka vykonávala zdravotnú starostlivosť. Pretože podľa neho obe strany iba predstierali uzavretie dohôd, išlo o simulovaný právny úkon, preto Z.. O. nemá nárok na ochranu osobného údaja o výške pracovnej odmeny.
12. V postupe súdu sťažovateľ videl aj odmietnutie spravodlivosti. Správny súd si podľa neho iba vymyslel tvrdenie o iba všeobecne uplatnenej námietke o svojvoľnosti a nepreskúmateľnosti preskúmavaného rozhodnutia žalovaného. Poukazoval na svoju žalobu a tamojšie tvrdenia, že v dôsledku neplatnosti dohôd nemá lekárka nárok na ochranu osobných údajov, že pracovná zmluva nemôže byť uzatvorená medzi objednávateľom a konateľom poskytovateľa zdravotnej starostlivosti, že preto malo byť vykonané dokazovanie, kto vykonával zdravotnú starostlivosť; že žalovaný prekrúcal zmysel a účel sťažovateľovej argumentácie. Namietal teda tvrdenia súdu z bodu 26 napadnutého rozsudku, že nedostatočne zdôvodnil vplyv neposúdenia predbežnej otázky na zákonnosť preskúmavaného rozhodnutia, že všeobecné tvrdenia o nepreskúmateľnosti a svojvoľnosti rozhodnutia samo o sebe nepostačuje na konštatovanie nezákonnosti, a teda takáto námietka nie je spôsobilá súdneho prieskumu. Tieto závery považoval za svojvoľné a arbitrárne, kritizoval prepiaty formalizmus v správnom súdnictve. Tvrdil teda, že správny súd odmietol meritórne prejednať jeho žalobné
námietky a tým porušil jeho právo na spravodlivý proces. 13. Žalovaný sa ku kasačnej sťažnosti nevyjadril.
IV. Posúdenie veci kasačným súdom
14. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako súd kasačný (§ 438 ods. 2 SSP), po zistení, že kasačná sťažnosť sťažovateľa bola podaná včas (§ 443 ods. 1 v spojení s § 444 ods. 2 SSP), oprávnenou osobou (§ 442 ods. 1 SSP) a je prípustná (§ 439 ods. 1 SSP), preskúmal napadnutý rozsudok správneho súdu a dospel k záveru, že kasačná sťažnosť nie je dôvodná.
Preto ju podľa § 461 SSP zamietol týmto rozsudkom, ktorý verejne vyhlásil po predchádzajúcom zverejnení termínu vyhlásenia. 15. Kasačný súd preskúmal napadnutý rozsudok v medziach sťažnostných bodov. 16. Pri niektorých čiastkových problémoch sťažovateľ správne identifikoval nedostatky v právnom posúdení správneho súdu, a správne upresnil niektoré správnym súdom nedostatočne pochopené žalobné body. No tieto pochybenia správneho súdu nedosiahli kritickú intenzitu, a v konečnom dôsledku nemali podstatný vplyv na správne posúdenie rozhodujúcich otázok.
17. Dá sa napríklad súhlasiť so sťažovateľom, že správny súd podľa § 132 ods. 1 SSP ako aj správny orgán podľa § 40 ods. 1 Správneho poriadku si vo všeobecnosti môžu urobiť záver o predbežnej otázke, aj keď ju nemôžu samostatne rozhodnúť. V tomto smere neboli správne opačné konštatácie správneho súdu v napadnutom rozsudku, ktorý bez zdôraznenia kontextu veci tvrdil, že jemu ani žalovanému neprináleží rozhodovať o (ne)platnosti požadovaných dohôd. Prísne vzaté, tieto časti odôvodnenia boli v tomto zmysle nesprávnym právnym posúdením jednej konkrétnej otázky, ktorú sťažovateľ v konaní otvoril. Avšak kasačný súd upozorňuje, že predbežnou otázkou v zmysle oboch uvedených ustanovení je z povahy veci len taká otázka, od ktorej závisí rozhodnutie vo veci. Preto kasačný súd skúmal, či bolo ustálenie sťažovateľom požadovanej odpovede naozaj potrebné na posúdenie odvolania, a obdobne potom správnej žaloby. 18.
Sťažovateľova argumentácia v podstate vyšla z presvedčenia, že keby boli požadované dohody absolútne neplatné, údaje v nich uvedené by stratili charakter osobných údajov, resp. zmluvná strana by stratila nárok na ich ochranu pred sprístupnením. 19. Podľa kasačného súdu osobný údaj by však neprestal byť osobným údajom len preto, že by bol uvedený v listine, ktorá obsahuje absolútne neplatný právny úkon. Obdobný záver platí vo vzťahu k ochrane súkromia fyzickej osoby všeobecne. Kasačný súd upozorňuje, že napriek všetkým sťažovateľovým pochybnostiam je zrejmé, že dohody neboli uzavretá medzi právnickou osobou, ktorej je lekárka konateľkou/spoločníčkou, ale zjavne s ňou ako fyzickou osobou. Osobný údaj je potom zásadne nesprítupniteľnou informáciou bez súhlasu dotknutej osoby, alebo ak tak neustanovuje osobitný zákon (k tomu mutatis mutandis Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6 Sžo 250/2008 z 25. novembra 2009).
20. Preto chýbajúca (či nesprávna) odpoveď na sťažovateľovo tvrdenie o neplatnosti zmluvy nie je v okolnostiach veci ani nesprávnym právnym posúdením merita veci, a nie je ani neposkytnutím odpovede na kľúčovú otázku, ktorá je pre vec rozhodujúca. Povinná osoba sprístupnila iba listiny - dohody o pracovnej činnosti - ktoré mala k dispozícii, a presahovalo by účel konania podľa zákona o slobode informácií, keby mala povinná osoba vykonávať osobitnú analýzu právnej kvality takejto listiny. Pretože dohoda o pracovnej činnosti obsahovala aj údaj o pracovnej odmene, ktorá sa aj v zmysle ustálenej judikatúry považuje za osobný údaj, kasačný súd nevidel rovnako ako správny súd relevanciu tejto otázky pre posúdenie veci.
Tým kasačný súd nespochybňuje, že sťažovateľ mohol byť o takejto relevancii uvedenej otázky pre konanie vnútorne presvedčený. 21. Správny súd pochybil v tom, že nedal sťažovateľovi aspoň rámcovú odpoveď v tom smere, že ani zistenie absolútnej neplatnosti dohôd by nemalo viesť k opačným záverom vo vzťahu k sprístupniteľnosti informácií o pracovnej odmene uvedenej v dohodách.
Tým vystavil sťažovateľa neistote, či bola jeho žaloba správne pochopená a vyhodnotená. Avšak tento nedostatok odôvodnenia napadnutého rozsudku nespôsobuje jeho nepreskúmateľnosť vo vzťahu k pre vec rozhodujúcim záverom. Preto by ani nebolo zmysluplné a nenapĺňalo účel kasačného konania, aby kasačný súd zrušil napadnutý rozsudok len nato, aby správny súd takto doplnil odôvodnenie. 22.
V zmysle požiadaviek kladených na spravodlivý súdny proces je možné konštatovať, že sťažovateľ dostal odpoveď na podstatnú otázku, ktorou bol záver o udržateľnosti zaradenia obsahu dohody o pracovnej činnosti v časti pracovnej odmeny medzi osobné údaje, čo bráni sprístupneniu týchto informácií. Neúčelné by tak napokon bolo aj vykonávanie dokazovania, či je dohoda platná. Správny súd a ani orgány verejnej správy nemusia dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie rozhodnutia správneho súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že je v tomto zmysle zachované realizované základné právo účastníka konania na súdnu ochranu, resp. spravodlivý proces (napr. rozhodnutia Ústavného súdu SR IV. ÚS 115/
03, III. ÚS 209/04). 23. Ďalej kasačný súd považuje za dôležité uviesť, že ani prípadné porušenia zákona zo strany prvostupňového orgánu pri zabezpečovaní zdravotnej starostlivosti (tvrdenia sťažovateľa o chýbajúcom povolení, resp. absencii statusu poskytovateľa) nemenia bez ďalšieho nič na tom, že mohol v skutočnosti uzavrieť dohodu o pracovnej činnosti aj s lekárkou a ako zamestnankyni jej v takom prípade patrila dohodnutá odmena (k jej charakteru ako osobného údaju napr. napr. rozsudok Najvyššieho správneho súdu sp. zn. 4Svk/48/2022 z 20. septembra 2023, bod 42). Prípadné porušenia zákona v oblasti poskytovania zdravotnej starostlivosti (kasačný súd netvrdí, že k nim aj naozaj došlo), môžu byť riešené v samostatnom, na to určenom konaní. Sťažovateľ nesprávne očakával, že správny orgán alebo správny súd budú relatívne zložitý právny problém riešiť (vrátane rozsiahleho dokazovania) v konaní o sprístupnenie informácií či pri nadväzujúcom správnom súdnom prieskume, keď ani prípadné zistenie o porušení zákona by nič nemenili na tom, že dohodnutá odmena za vykonanú prácu na základe dohody o pracovnej činnosti je osobným údajom, ktorý sa v zmysle § 9 ods. 1 zákona (s výnimkami) nesprístupňuje (ako argumentoval aj žalovaný a správny súd). V tomto prípade je kľúčové, v akom režime bola dohoda uzavretá, a nie to, či pri jej uzatváraní bol porušený zákon, ako naznačuje sťažovateľ. 24. Na základe týchto úvah kasačný súd kasačnú sťažnosť podľa § 461 SSP zamietol. 25. Náhradu trov kasačného konania kasačný súd nepriznal sťažovateľovi, ktorý v kasačnom konaní nemal úspech, podľa § 467 ods. 1 SSP v spojení s § 167 ods. 1 SSP a žalovanému nárok na náhradu trov konania zo zákona nevyplýva (§ 467 ods. 1 SSP v spojení s § 168 SSP). 26. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave dňa 20. februára 2025