5Svk/31/2022

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Juraja Vališa, LLM. (spravodajca) a členiek senátu JUDr. Petry Príbelskej, PhD. a JUDr. Anity Filovej, v právnej veci žalobkyne: Ľ. M., E.. XX.XX.XXXX, J. I. Y. XXX/XX, XXX XX Y., proti žalovanému (sťažovateľovi): Centrum právnej pomoci, kancelária Banská Bystrica, so sídlom Skuteckého 30, Banská Bystrica, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutí žalovaného č. KaBB/5536/2021, ČRZ: 14128/2021 z 18. februára 2021 a rozhodnutia žalovaného č. KaBB/5536/2021, ČRZ: 17396/2021 z 1. marca 2021, v konaní o kasačnej sťažnosti žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. 75S/22/2021-140 z 9. februára 2022, takto

rozhodol:

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. 75S/22/2021-40 vo výrokoch II. a III. zrušuje a vec krajskému súdu vracia na ďalšie konanie.

Odôvodnenie

pomoci, predbežne žalobkyni v právnej veci vedenej na Okresnom súde Zvolen sp.zn. 10C/23/ 2020 právnu pomoc neposkytol. Odmietnutie žaloby v tejto časti krajský súd odôvodnil tým, že išlo o rozhodnutie predbežnej povahy, ktorého súdny prieskum je vylúčený v zmysle § 7 písm. e) SSP, keďže k ujme na subjektívnych právach u žalobkyni nemohlo dôjsť, ak mala možnosť (čo aj využila), podať správnu žalobu proti rozhodnutiu žalovaného o samotnom nároku (t.j. rozhodnutie č. KaBB/5536/2021, ČRZ: 17396/2021 z 01. marca 2021). Ďalej krajský súd napadnutým rozsudkom podľa § 191 ods. 1 písm. g) SSP a § 191 ods. 4 prvá veta SSP vo výroku II. zrušil rozhodnutie žalovaného č. sp. KaBB/5536/2021, ČRZ: 17396/2021 z 1. marca 2021 (ďalej aj len ,,napadnuté rozhodnutie“) a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie.

v čl. II ods. 5 konkretizuje, aké sú primerané okolnosti, ktoré sú podmienkou poskytnutia právnej pomoci podľa § 6b ods. 2 zákona č. 327/2005 Z.z., pričom tými sú také okolnosti alebo skutkový stav a sociálna situácia žiadateľa, ktorá nasvedčuje tomu, že by neposkytnutie právnej pomoci alebo neposkytnutie právne pomoci s finančnou účasťou malo vážne následky a/alebo spôsobilo vážnu ujmu na živote, zdraví alebo právach žiadateľa.

3. Krajský súd s poukazom na kumulatívne podmienky poskytnutia právnej pomoci bez finančnej účasti podľa § 6 ods. 1 zákona č. 327/2005 Z.z. (t.j. príjem nemá presahovať 1,4-násobok sumy životného minima (písm. a/); nejde o zrejmú bezúspešnosť sporu (písm. b/) a hodnota sporu prevyšuje hodnotu minimálnej mzdy okrem sporov, v ktorých nie je možné hodnotu sporu vyčísliť v peniazoch (písm. c/) uviedol, že nesplnením už aj jednej z nich v zásade nie je možné právnu pomoc priznať a teda zmiernením nepriaznivého dôsledku v podobe nepriznania právnej pomoci pre nesplnenie podmienky materiálnej núdze žiadateľa sú zákonom stanovené výnimky v ustanovení § 6b ods. 2, ale aj v § 5b ods. 6 zákona č. 327/

februári 2021. V období august 2020 až január 2021, rovnako aj vo februári 2021 predstavoval

finančnou účasťou. 4. Krajský súd s poukazom na rozsudky Najvyššieho súdu SR vo veciach sp.zn. 5Sžo/2/2014 a sp. zn. 4Sžo/12/2016 uviedol, že žalovaný je povinný vždy ex offo skúmať a posudzovať, či sú v konkrétnom prípade splnené podmienky podľa § 6b ods. 1 a 2 zákona č. 327/2005 Z.z., a to bez ohľadu na to, či to navrhne žiadateľ, pretože pokiaľ žiada o poskytnutie právnej pomoci s plnou úhradou, je potrebné jeho žiadosť posudzovať ako žiadosť pre všetky formy právnej pomoci v hmotnej núdzi poskytované žalovaným v zmysle zákona.

Krajský súd v súvislosti s odôvodnením žalovaného, že vzhľadom na povahu veci, s ktorou sa žalobkyňa obrátila na Okresný súd Zvolen (ďalej aj len ,,OS ZV“) - ochrana osobnosti - ani prípadný neúspech žiadateľky by nespôsobil vážne následky alebo vážnu ujmu na živote, zdraví alebo na právach žiadateľky, konštatoval, že došlo k podstatnej chybe v postupe žalovaného, ak v konaní riadne nezistil skutkový stav, pretože nie je zrejmé o akú vec ide v konaní pred okresným súdom a preto žalovaný nemôže tvrdiť, že by práva žalobkyne neboli poškodené nepriznaním

osobnosti. Krajský súd zistil z ďalšieho uznesenia OS ZV č. k. 10C/23/2020-83 z 23. septembra 2020, ktorým bola žalobkyni uložená poplatková povinnosť, že predmet konania bol označený ako povolenie obnovy konania. Krajský súd ďalej uviedol, že z podaní žalobkyne, najmä ich príloh, obsahu administratívneho spisu, ako aj jeho rozhodovacej činnosti je mu známe, že žalobkyňa vystupuje, resp. vystupovala ako účastníčka konania (strana) vo viacerých súdnych konaniach vedených na OS ZV a Okresnom súde Žiar nad Hronom, pričom nie je zrejmé, ktorého konania by sa mala eventuálna obnova konania týkať.

5. S poukazom na rozsudky Najvyššieho súdu SR vo veciach sp.zn. 7Sžo/29/2016, sp.zn. 8Sžo/4/2018, sp.zn. 6Sžk/20/2020 a sp.zn. 6Sžk/4/2020 krajský súd konštatoval, že povinnosťou žalovaného je vyhodnocovať status žiadateľa v intenciách komplexnej právnej úpravy zákona č. 327/2005 Z.z., t.j. nie len v intenciách ustanovenia § 6b ods. 2 zákona, ale aj v intenciách ustanovenia § 5b ods. 6 zákona, podľa ktorého ak ide o vec hodnú osobitnej ochrany a potreby zabezpečenia prístupu k spravodlivosti, môže riaditeľ po predchádzajúcom stanovisku rady rozhodnúť o úhrade peňažných prostriedkov na účely poskytnutia právnej pomoci osobám, ktoré nespĺňajú podmienky na poskytnutie právnej pomoci podľa tohto zákona z prostriedkov žalovaného. K tomu uviedol, že z administratívneho spisu zistil, že žalovaný v intenciách ustanovenia § 5b ods. 6 zákona č. 327/2005 Z.z. žiadosť žalobkyne vôbec neposudzoval, resp. z vyjadrenia žalovaného, ani z obsahu jeho spisu táto skutočnosť nevyplýva. V tejto súvislosti konštatoval, že vzhľadom na to, že žalovaný nevyhodnocoval

(právo na spravodlivé súdne konanie) bolo povinnosťou žalovaného žiadosť hodnotiť aj v intenciách uvedenej právnej úpravy. S ohľadom na uvedené preto zrušil napadnuté rozhodnutie žalovaného a vec mu vrátil na ďalšie konanie, v ktorom ho zaviazal nanovo posúdiť žiadosť žalobkyne podanú 16. februára 2021 a rozhodnúť o nej z hľadiska splnenia zákonných podmienok, pričom žalovaný má komplexne posúdiť opakovane status žalobkyne aj v intenciách ustanovenia § 6b ods. 2 zákona č. 327/2005 Z.z., ako aj v intenciách ustanovenia § 5b ods. 6 zákona č. 327/2005 Z.z., čo doposiaľ nevykonal. 6. Žalovaný ako sťažovateľ podal včas kasačnú sťažnosť smerujúcu voči napadnutému rozsudku krajského súdu v časti výroku II., ktorú odôvodňoval § 440 ods. 1 písm. g/ SSP. Sťažovateľ namietal, že krajský súd skúmal napadnuté rozhodnutie nad rozsah žaloby, pričom v zmysle § 134 ods. 2 SSP je viazaný žalobnými bodmi. 7. Ďalej sťažovateľ namietal voči konštatovaniu krajského súdu o jeho povinnosti vyhodnocovať status žiadateľa v intenciách komplexnej právnej úpravy zákona č. 327/2005

neupozorňoval. Poukázal na to, že predkladajúci senát po predbežnom preskúmaní veci vyslovil záver, že sťažovateľ nebol v tomto konaní povinný vykonať aplikáciu § 5b ods. 6 zákona č. 327/2005 Z.z. bez opory v argumentácii žalobcu. Keďže v zákone č. 327/2005 Z.z. nie je ustanovená sťažovateľovi povinnosť, aby každé jedno rozhodnutie o nepriznaní nároku na poskytnutie právnej pomoci z dôvodu nesplnenia podmienky materiálnej núdze predkladal rade Centra právnej pomoci (ďalej aj len ,,rada CPP“), tak po zvážení všetkých okolností právnej veci žalobcu, nepovažoval sťažovateľ takýto postup v prípade konkrétnej veci žalobcu za dôvodný. Sťažovateľ považuje za nehospodárne a neprimerané každé jedno rozhodnutie o nepriznaní nároku na poskytnutie právnej pomoci predkladať rade CPP. Sťažovateľ sa stotožnil s tým, čo uvádzal Najvyšší súd SR v odôvodnení Uznesenia 1Sžk/7/2020 v bode 35: „Podľa mienky predkladajúceho senátu nič v slovenskom právnom poriadku neodôvodňuje záver, že v zmysle zákona č. 327/2005 Z.z. a v kontexte s ústavnou požiadavkou na právo na súdu a

Vzhľadom na uvedené navrhol zrušiť napadnutý rozsudok krajského súdu v časti výroku II. a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Súčasne žiadal, aby žiadnemu z účastníkov konania nebola priznaná náhrada trov konania. 8. Žalobkyňa vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti uviedla, že krajský súd rozhodol správne. Vo vyjadrení ďalej uvádzala väčšie množstvo nesúvisiacich skutkových tvrdení. Uviedla, že

pohľadávky. Uviedla, že v konaní 13C/105/2010 ju dali obmedziť na právne úkony. Žiadala o znovuotvorenie týchto dvoch incidentov a taktiež žiadala svedkov na pojednávaní. 9. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky konajúci ako kasačný súd (§ 11 písm. h/ SSP) preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v medziach dôvodov podanej kasačnej sťažnosti v zmysle § 453 ods. 1 a 2 SSP, kasačnú sťažnosť prejednal postupom bez nariadenia pojednávania (§ 455 SSP), keď deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky <http://www.nssud.sk> (§ 137 ods. 2 a 3 SSP) a jednomyseľne dospel k záveru, že kasačná sťažnosť je dôvodná.

centra. 11. Kasačný súd po oboznámení sa s rozsahom a dôvodmi kasačnej sťažnosti považuje za relevantné pre posúdenie dôvodnosti kasačnej sťažnosti vysporiadanie sa s otázkou, či za daných skutkových okolností bolo povinnosťou žalovaného vyhodnocovať status žalobkyne aj v intenciách ustanovenia § 5b ods. 6 zákona č. 327/2005 Z.z. a v súlade s touto právnou úpravou rozhodnúť ešte pred vydaním napadnutého rozhodnutia žalovaného.

pričom žalobkyňa mala v tomto období mesačný príjem 360,60 € (s výnimkou v mesiaci január a február, kedy mala príjem 370,- €). Z listu vlastníctva č. XXXX získaného z katastrálneho portálu Úradu geodézie, kartografie a katastra SR bolo zistené, že žalobkyňa vlastní v spoluvlastníckom podiele 1/1 so svojim ex-manželom nehnuteľnosť - byt č. 13, v k.ú. A., v obci Y., pričom nehnuteľnosť je zaťažená viacerými exekučnými príkazmi. Výpismi z obchodného a živnostenského registra k 23. februáru 2021 bolo zistené, že žalobkyňa nie konateľom žiadnej obchodnej spoločnosti a nevlastní ani živnostenské oprávnenie.

K zjednoteniu rozhodovacej praxe došlo až na základe rozhodnutia veľkého senátu Najvyššieho správneho súdu SR vo veci vedenej pod sp.zn. 1Vs/1/2021 z 24. februára 2022, pričom právny názor vyjadrený v rozhodnutí veľkého senátu je pre senáty najvyššieho správneho súdu záväzný. V citovanom rozhodnutí veľký senát Najvyššieho správneho súdu SR zodpovedal otázku, ktorá je relevantná aj pre prejednávanú vec, teda, či je Centrum právnej pomoci povinné preskúmať mu predloženú žiadosť o poskytnutie právnej pomoci aj v zmysle § 5b ods. 6 zák. č. 327/2005 Z.z., a to v prípade, ak to žiadateľ v žiadosti výslovne neuvádza.

V zmysle rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 8Sžo/4/2018 je žalovaný povinný vyhodnocovať status žiadateľa v intenciách ustanovenia § 5b ods. 6 zákona č. 327/2005 Z. z. a v súlade s touto právnou úpravou rozhodnúť ešte pred vydaním rozhodnutia žalovaného.

47. Z uvedených ustanovení vyplýva, že kompetencia rozhodovať o nároku na poskytnutie právnej pomoci podľa § 6 a § 10 zákona o poskytovaní právnej pomoci je zverená žalovanému, kým kompetencia rozhodovať o úhrade peňažných prostriedkov na účely poskytnutia právnej pomoci podľa § 5b ods. 6 citovaného zákona je zverená riaditeľovi Centra právnej pomoci po obdržaní stanoviska rady.

domáhal. Ide o akýsi nástroj na odstránenie tvrdosti zákona. Využitie tejto zákonnej možnosti je však výlučne v kompetencii riaditeľa s tým, že rozhodnúť môže až po predchádzajúcom stanovisku rady Centra právnej pomoci. Prirodzene sa predpokladá, že to bude práve žalovaný, ktorý po vyhodnotení, že v danom prípade nie sú splnené podmienky na poskytnutie právnej pomoci podľa zákona č. 327/2005 Z. z., túto predloží riaditeľovi na postup podľa § 5b ods. 6 citovaného zákona, ak pôjde o vec hodnú osobitnej ochrany a potreby zabezpečenia prístupu k

Tento záver následne znamená, že žalovaný nie je povinný v odôvodnení svojho rozhodnutia v každom jednotlivom prípade, teda aj v prípade, ak sa žiadateľ postupu podľa § 5b ods. 6 zákona č. 327/2005 Z.z. nedomáha, uvádzať dôvody nepredloženia žiadosti riaditeľovi Centra právnej pomoci na rozhodnutie podľa § 5b ods. 6 zákona č. 327/2005 Z.z. To súčasne znamená, že žalovaný bude mať povinnosť odôvodniť svoj záver o nepotrebnosti využitia ustanovenia § 5b ods. 6 citovaného zákona iba za situácie, ak sa daného postupu bude žiadateľ výslovne domáhať (bližšie bod 52 rozsudku).

51. Podľa názoru veľkého senátu, z relatívne otvorenej klauzuly článku 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky však nie je možné vyvodiť, že by tento ukladal povinnosť poskytovať (súdnu aj mimosúdnu) právnu ochranu mimo rámcov, v ktorých sa tejto právnej ochrany domáha osoba brániaca svoje práva.

52. Veľký senát z dôvodu potreby komplexného posúdenia nastolenej aplikácie ustanovenia § 5b ods. 6 zákona č. 327/2005 Z.z. považuje za potrebné vyjadriť sa k žiadanému postupu žalovaného v situácii, keď žiadateľ v samotnej žiadosti o poskytnutie právnej pomoci uvedie, že sa domáha aj postupu podľa § 5b ods. 6 zákona č. 327/2005 Z. z. V takomto prípade, pokiaľ žalovaný nebude považovať danú vec za vec hodnú osobitnej ochrany a potreby zabezpečenia prístupu k spravodlivosti, v odôvodnení svojho rozhodnutia uvedie dôvody, ktoré boli relevantné pre prijatie daného záveru a predmetnú žiadosť riaditeľovi Centra právnej pomoci predkladať nebude.

Na predloženie veci riaditeľovi teda nebude relevantnou skutočnosť, či sa žiadateľ v žiadosti o poskytnutie právnej pomoci domáha alebo nedomáha aplikácie ustanovenia § 5b ods. 6 zákona č. 327/2005 Z.z. Následne o úhrade peňažných prostriedkoch na účely poskytnutia právnej pomoci rozhodne riaditeľ po predchádzajúcom stanovisku rady. Rozhodnutie riaditeľa bude mať povahu skôr vydaného rozhodnutia podľa § 27 ods. 1 Správneho súdneho poriadku, ktoré nie je samostatne spôsobilým predmetnom súdneho

54. Veľký senát v súvislosti s rozhodnutiami, od ktorých deklaruje odklon považuje za potrebné tiež uviesť, že senáty (6S a 4S kasačného súdu) posudzovali aplikáciu ustanovenia § 5b ods. 6 zákona č. 327/2005 Z.z. až na základe uplatnenej sťažnostnej námietky, ktorá však má z pohľadu ustanovenia § 441 Správneho súdneho poriadku jednoznačnú povahu novoty, nakoľko nebola uplatnená v správnej žalobe pred krajským súdom.

Naviac veľký senát súhlasí s predkladajúcim senátom, že z odôvodnení týchto rozhodnutí nie je zrejmý dôvod, prečo dané senáty prihliadli na uvedenú sťažnostnú námietku. Len na doplnenie, veľký senát mal z odôvodnenia rozhodnutia sp. zn. 8Sžo/4/2018 dokonca preukázané, že navrhovateľ (išlo o konanie podľa tretej hlavy OSP) danú námietku nevzniesol ani v podanom opravnom prostriedku a ani následne v podanom odvolaní (OSP), pričom absencia postupu podľa § 5b ods. 6 zákona č. 327/2005 Z. z. bola práve dôvodom zmeny napadnutého rozsudku v podobe zrušenia rozhodnutia žalovaného (v tom čase odporcu) a vrátenia mu veci na ďalšie konanie aj spolu so záverom, že aplikáciu ustanovenia § 5b ods. 6 zákona č. 327/2005 Z. z. má rovnako ex offo skúmať aj správny súd. S uvedeným záverom sa veľký senát nestotožňuje majúc za to, že vo veci, o ktorú v danom prípade ide, je správny súd viazaný rozsahom a dôvodmi správnej žaloby (§ 134 ods. 1 SSP).

Pri posudzovaní dôvodnosti takejto správnej žaloby, bude namieste prezumovať, že „mlčanie“ žalovaného v odôvodnení rozhodnutia ohľadom (ne)aplikácie § 5b ods. 6 zákona č. 327/2005 Z.z. znamená, že tento postup neuplatnil, nakoľko vo veci neidentifikoval dôvody hodné osobitného zreteľa, čo súčasne ale znamená, že otázkou aplikácie ustanovenia § 5b ods. 6 zákona č. 327/2005 Z.z. sa zaoberal a nepovažoval ju za dôvodnú. Správny súd následne v rozsahu uplatnených žalobných bodov vyhodnotí povahu veci, ktorej sa predmetná žiadosť týka s tým, že pokiaľ bude mať za to, že by predmetná žiadosť mala byť práve z dôvodu jej podstaty posudzovaná aj podľa § 5b ods. 6 zákona č. 327/2005 Z.z., zruší rozhodnutie žalovaného a vec mu vráti na ďalšie konanie, v rámci ktorého žalovaný predloží žiadosť riaditeľovi na rozhodnutie podľa § 5b ods. 6 zákona č. 327/2005 Z.z.

56. Nad rámec uvedenej veci veľký senát ešte dáva do pozornosti možnosť využitia tzv. predbežnej konzultácie podľa § 9 zákona č. 327/2005 Z.z., v rámci ktorej sú žiadateľovi vysvetlené podmienky uplatnenia nároku na poskytnutie právnej pomoci.

15. Kasačný súd konštatuje, že vzhľadom na podstatu kasačných námietok a vzhľadom na skutkové okolnosti je citovaný právny názor plne aplikovateľný aj na prejednávanú vec, a teda možno uzavrieť, že vzhľadom na to, že žalobkyňa v žiadosti nepožadovala aplikáciu postupu podľa § 5b ods. 6 zákona č. 327/2005 Z. z., žalovaný nebol povinný aplikovať tento postup.

Súčasťou administratívneho spisu je aj listina označená ako ,,Odpoveď na žiadosť o poskytnutie informácií k sp.zn. 75S/ 22/2021“ zo 17. mája 2021, ktorou žalovaný na reagoval na výzvu krajského súdu z 14. mája 202, pričom v označenej listine žalovaný uvádza, že vlastným zistením špecifikoval vec, v ktorej sa domáhala žalobkyňa poskytnutia právnej pomoci ako ochranu osobnosti a po doložení dokladov k materiálnej stránke veci zistilo, že túto zákonom stanovenú podmienku žalobkyňa

Je pravdou, že v uznesení OS ZV sp. zn. 10C/23/2020 je ako predmet konania označená obnova konania a z odôvodnenia nevyplýva žiadna informácia, ktorá by približovala o obnovu akého konania ide, avšak v kontexte obsahu ostatných listín v administratívnom spise možno prijať záver, že žalobkyňa žiadala o poskytnutie právnej pomoci pre súdne konanie, v ktorom pôjde o ochranu

18. Vzhľadom na vyššie uvedené kasačný súd konštatuje, že potrebu aplikácie resp. absenciu aplikácie tohto postupu žalobkyňa nežiadala v žiadosti a napokon ju ani nenamietala v správnej žalobe, preto kasačný súd s poukazom na rozhodnutie veľkého senátu Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 1Vs/1/2021 z 24. februára 2022 konštatuje, že žalovaný nebol povinný automaticky vyhodnocovať status žalobkyne aj v intenciách ustanovenia § 5b ods. 6 zákona č. 327/2005 Z.z., pričom z povahy veci kasačný súd nezistil, že by predmetná žiadosť mala byť práve z dôvodu jej podstaty posudzovaná aj podľa § 5b ods. 6 zákona č. 327/2005 Z.

20. Podľa § 467 ods. 3 SSP, ak kasačný súd zruší rozhodnutie správneho súdu a vec mu vráti na ďalšie konanie, správny súd rozhodne aj o nároku na náhradu trov kasačného konania. Vzhľadom k tomu, že kasačný súd zrušil napadnutý rozsudok správneho súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie a v kontexte s vyššie citovaným ustanovením o trovách kasačného konania, o nároku na náhradu trov kasačného konania rozhodne správny súd.

V Bratislave dňa 28. februára 2023