5Svk/31/2023

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Juraja Vališa, LL.M. (spravodajca) a členov senátu JUDr. Petry Príbelskej, PhD. a Mgr. Petra Macha, PhD., v právnej veci žalobcu (sťažovateľa): C. R., T.: XX.XX.XXXX, H. U. X, Y.Š., právne zastúpeného advokátskou kanceláriou CHOCHOĽAK & ČESLA s.r.o., so sídlom Krmanova 6, Košice - mestská časť Staré Mesto, IČO: 36857416, proti žalovanému: Úrad pre územné plánovanie a výstavbu Slovenskej republiky, Regionálny úrad pre územné plánovanie a výstavbu Košice, Žriedlová 3366/13, Košice (pôvodne Okresný úrad Košice, odbor výstavby a bytovej politiky, Komenského 52, Košice), v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia Okresného úradu Košice, odboru výstavby a bytovej politiky č. OU-KE-OVBP2-2022/ 016561-002 zo dňa 12. apríla 2022, o kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach č. k. 7S/49/2022-46 z 27. apríla 2023, takto

rozhodol:

I. Kasačná sťažnosť sa zamieta. II. Návrh sťažovateľa na priznanie odkladného účinku kasačnej sťažnosti sa zamieta. III. Žiadnemu z účastníkov konania sa nepriznáva nárok na náhradu trov kasačného konania.

Odôvodnenie

I. Priebeh administratívneho konania

50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku v znení platnom a účinnom ku dňu 12. apríla 2022 (ďalej aj „stavebný zákon“) nariadené odstránenie stavby „Stavba v záhradkárskej lokalite Mončí potok, Košice”, nachádzajúcej sa na pozemku KN-C parcelné číslo XXXX (na pozemkoch KN-E parcelné čísla XXXX a XXXX), v katastrálnom území

Nakoľko sa sťažovateľ nepreukázal právoplatným stavebným povolením stavebného úradu, ani oznámením v zmysle § 57 stavebného zákona, stavebný úrad konštatoval, že sa v sťažovateľovom prípade jedná o nepovolenú stavbu a začal konanie o dodatočnom povolení stavby. Sťažovateľa vyzval, aby v stanovenej lehote v súlade s § 88a ods.1 stavebného zákona predložil úradu doklady o tom, že predmetná stavba nie je v rozpore s verejnými záujmami chránenými stavebným zákonom a osobitnými predpismi.

Ohľadom tvrdenia sťažovateľa, že k porušeniu lehôt sťažovateľom došlo z dôvodu neustálych zmien v úradnom styku s občanom a tým spôsobenú nemožnosť osobného kontaktu s pracovníkom úradu, žalovaný uviedol, že sťažovateľ doručil stavebnému úradu viaceré podania, a to dňa 26. augusta 2020, 21. januára 2021, 10. mája 2021 i 21. októbra 2021, a tak ako doručil tieto podania, mal možnosť stavebnému úradu doručiť i ním požadované dokumenty.

Predmetná stavba napĺňa definíciu stavby uvedenú v § 43 ods. 1 stavebného zákona, nakoľko sa stavebnými prácami (montážnou prácou) vytvorila zo stavebných výrobkov pozemná stavba (§43a stavebného zákona), ktorá je zásobovaná energiami a vodou, z ktorej sú odvádzané odpadové vody a osadenie ktorej si vyžadovalo úpravu podkladu.

oblasti. Stavebný úrad žiadal projektovú dokumentáciu k stavbe, nie k výrobku od ukrajinského výrobcu, ktorý má byť podľa sťažovateľa zo zákona zodpovedný za všetky kvalitatívne vlastnosti ,,stavby“. Bolo slobodným rozhodnutím sťažovateľa uskutočniť stavbu bez povolenia stavebného úradu, a preto malo byť v jeho záujme napraviť svoje protiprávne konanie a nie ho bagatelizovať.

podkladu. Pevným spojením so zemou sa rozumie pripojenie na siete a zariadenia technického vybavenia územia. „Výrobok“ sťažovateľa je stavebná konštrukcia postavená stavebnými prácami zo stavebných výrobkov, osadenie ktorej si vyžadovalo úpravu podkladu, zároveň je pripojená na siete a zariadenia technického vybavenia územia, a teda spĺňa definíciu stavby podľa stavebného zákona.

na obydlie. Sťažovateľ si bol vedomý, na čo ho aj niekoľkokrát upozornil stavebný úrad, že keď nepredloží požadované doklady, stavebný úrad bude povinný nariadiť odstránenie stavby. Sťažovateľ túto možnosť nevyužil, so stavebným úradom nespolupracoval, nepredložil požadované doklady, na základe ktorých by bolo možné dodatočne povoliť stavbu, a preto stavebný úrad nemal inú možnosť, len nariadiť odstránenie predmetnej stavby.

7. Proti rozhodnutiu žalovaného podal žalobca (sťažovateľ) na Krajský súd v Košiciach (ďalej len „správny súd“) správnu žalobu, ktorou sa domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného č. OU-KE-OVBP2-2022/016561-002 z 12. apríla 2022 v spojení s prvostupňovým rozhodnutím Mesta Košice, pracovisko Košice - Staré Mesto č. MK/A/2021/09550-06/I/SEL z 29. novembra 2021 a priznania práva na náhradu trov konania. Sťažovateľ namietal nedostačujúce zistenie skutkového stavu pre riadne posúdenie veci, keď jeho stavba nie je napojená na rozvod elektrického vedenia, keďže zámerom stavby je byť samostatnou za použitia fotovoltiky, čo uviedol i stavebnému úradu a prvostupňový orgán a ani žalovaný danú skutočnosť vo svojich rozhodnutiach nezohľadnili. Sťažovateľova stavba nie je napojená na obecný vodovod a ani na verejnú kanalizáciu, čo tiež prvostupňový orgán a ani žalovaný vo svojich rozhodnutiach nezohľadnili. Napadnuté rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, keď využívanie vlastnej žumpy, a nie ČOV ako uvádza žalovaný, nie je možné považovať za

8. Sťažovateľ založil svoju argumentáciu na tvrdení, že jeho stavba, ktorej odstránenie bolo preskúmavaným rozhodnutím nariadené, nie je stavbou v zmysle § 43 ods. 1 stavebného zákona, nakoľko nespĺňa definičné znaky, ktoré sú v zákone uvedené. Argumentoval, že sa jedná len o výrobok od ukrajinského výrobcu, plniaci funkciu stavby. Konkrétne tvrdil, že predmetný objekt nie je napojený na siete a zariadenia technického vybavenia územia. Na základe tejto argumentácie zastával názor, že správne orgány počas konania tým, že nedostatočne zistili skutkový stav, jeho objekt nesprávne právne posúdili v zmysle § 43 ods. 1 stavebného zákona. Taktiež namietal, že nie je zrozumiteľné, na základe čoho si správne orgány osvojili záver, že na osadenie jeho stavby sa vyžadovala úprava podkladu.

10. Krajský súd v Košiciach následne preskúmavaným rozsudkom č. k. 7S/49/2022-46 z 27. apríla 2023, ECLI:SK:KSKE:2023:7022200303.2, správnu žalobu zamietol a žiadnemu účastníkovi konania náhradu trov konania nepriznal. Konštatoval, že výklad spornej stavby, resp. posúdenia jej charakteru, ktorý aplikoval žalovaný správny orgán je nepochybný a zároveň podporený zákonnou reguláciou.

12. Pokiaľ išlo o argumentáciu sťažovateľa ohľadom ďalšej časti definície stavby, konkrétne, že sa nejedná o stavbu pevne spojenú so zemou alebo ktorej osadenie vyžadovalo úpravu podkladu, správny súd uviedol, že pod pojmom ,, pevné spojenie so zemou“ sa v zmysle § 43 ods. 1 písm. d/ stavebného zákona rozumie okrem iného i pripojenie objektu na siete a zariadenia technického vybavenia územia. Stavba - objekt má charakter montovanej stavby, ktorá sa v častiach previezla na miesto určenia ako stavebný materiál s nárokmi na pripojenie na siete a zariadenia technického vybavenia územia. Pod pojmom pripojenie na siete a zariadenia technického vybavenia územia sa rozumejú nielen pripojenia na inžinierske siete, alebo aj rozvodné siete do systému nadzemných a podzemných vedení plynu, elektriny, kanalizácie, telekomunikačné siete, ale aj príjazdové cesty a pripojenie na zariadenie do ktorého sú odvádzané odpadové vody. Stavba bola v čase výkonu štátneho stavebného dohľadu napojená na elektrickú sieť a na zásobovanie vodou zo studne, z ktorej sú odpadové vody odvádzané do vlastnej žumpy. Takáto stavba podlieha povoľovaciemu procesu podľa

13. Ohľadom definície stavby v časti, kde sa pre osadenie stavby vyžaduje úprava podkladu, správny súd poukázal na fotodokumentáciu stavebného úradu, z ktorej vyplýva, že stavba je umiestnená na betónových kvádroch a drevených hranoloch, pričom časť veľkého hranola je z časti zapustená do pôdneho lôžka bez trávy a podľa názoru správneho súdu k tomuto postupu došlo práve pre svahovitosť terénu. Takéto statické umiestnenie stavby správny súd v zhode so správnymi orgánmi vyhodnotil ako osadenie, ktoré vyžadovalo aspoň z časti úpravu podkladu.

III. Kasačná sťažnosť a priebeh konania na kasačnom súde

Sťažovateľ vykonanie akýchkoľvek úprav pozemku popiera a iba prípadné zrovnanie pozemku nemožno považovať za úpravy nevyhnutné pre osadenie stavby. Sťažovateľ namieta právne posúdenie správnym súdom, podľa ktorého za ,,úpravu pozemku“ možno považovať aj samotné umiestnenie betónových kvádrov a drevených hranolov na pozemok. Položením týchto hnuteľných vecí k úprave pozemku, ani jeho hmotnej súčasti nedochádza.

ňu. Nemožno hovoriť ani o pripojení stavby na zariadenia technického vybavenia územia, keď územie nebolo nijako technicky vybavené a stavebník musel zariadenie sám zhotoviť. 18. Dňa 8. augusta 2023 doručil sťažovateľ na Správny súd v Košiciach návrh na priznanie odkladného účinku kasačnej sťažnosti podľa § 447 SSP. Dôvodí, že právnymi následkami rozsudku správneho súdu, mu hrozí závažná ujma tým, že odstránením stavby príde o svoje obydlie a stane sa z neho bezdomovec, čo v prípade úspechu v spore nebude možné nijakým spôsobom konvalidovať. Stavba bude jej odstránením nenávratne zničená a zároveň jej odstránením hrozí i ekonomická likvidácia sťažovateľa, ktorý v prípade straty obydlia stratí i akúkoľvek možnosť ďalšieho uplatnenia v spoločenskom živote. V prípade zrušenia rozsudku by následky okamžitého výkonu rozhodnutia spočívajúce v odstránení spornej stavby nebolo možné žiadnym spôsobom konvalidovať a práve odkladný účinok umožní zabezpečiť materiálnu ochranu práv a oprávnených záujmov možného úspešného sťažovateľa.

20. Dňom 1. apríla 2024 pôsobnosť doterajšieho žalovaného Okresného úradu Košice, odbor výstavby a bytovej politiky v súlade so zákonom č. 56/1976 Zb., č. 608/2003 Z. z. (§ 2, § 4a) a zákonom č. 200/2022 Z. z. (§ 1 a § 7 ods. 1) prešla na Úrad pre územné plánovanie a výstavbu Slovenskej republiky, Regionálny úrad pre územné plánovanie a výstavbu Košice. Kasačný

IV. Posúdenie kasačného súdu

Po konštatovaní jej včasnosti, ako aj splnení ostatných podmienok konania, preskúmal napadnutý rozsudok a konanie, ktoré mu predchádzalo v medziach dôvodov podanej kasačnej sťažnosti v zmysle § 440 SSP, kasačnú sťažnosť prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 455 SSP), keď deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky www.nssud.sk (§ 137 ods. 2 a 3 SSP).

23. Právomoc stavebného úradu nariadiť odstránenie stavby je normatívne upravená v § 88 a § 88a ods. 2, 5 a 6 stavebného zákona. Pokiaľ sa v týchto ustanoveniach hovorí o stavbe, rozumie sa ňou jej stavebnotechnické vymedzenie upravené v § 43 ods. 1 stavebného zákona.

zákona. Sťažovateľ v kasačnej sťažnosti namietal nesprávne právne posúdenie v dvoch bodoch rozhodnutia správneho súdu, a to posúdenie týkajúce sa pojmov „sieť“ a „úprava podkladu“. 25. Po oboznámení sa s rozsahom a dôvodmi kasačnej sťažnosti, po preskúmaní rozsudku správneho súdu a po oboznámení sa s obsahom pripojeného spisového materiálu kasačný súd nezistil žiaden dôvod na to, aby sa odchýlil od logických argumentov a relevantných právnych záverov obsiahnutých v odôvodnení napadnutého rozsudku správneho súdu.

26. Podľa § 43 ods. 1 stavebného zákona platného a účinného v čase rozhodovania žalovaného a prvostupňového správneho orgánu je stavba stavebná konštrukcia postavená stavebnými prácami zo stavebných výrobkov, ktorá je pevne spojená so zemou alebo ktorej osadenie vyžaduje úpravu podkladu. Pevným spojením so zemou sa rozumie a) spojenie pevným základom, b) upevnenie strojnými súčiastkami alebo zvarom o pevný základ v zemi alebo o inú stavbu, c) ukotvenie pilótami alebo lanami s kotvou v zemi alebo na inej stavbe, d) pripojenie na siete a zariadenia technického vybavenia územia, e) umiestnenie pod zemou.

28. V súvislosti s namietanou definíciou stavby kasačný súd poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Sžo/140/2008 zo 6. mája 2009, v zmysle ktorého: „Z obsahu ustanovenia § 43 stavebného zákona vyplýva, že stavba je stavebná konštrukcia postavená stavebnými prácami zo stavebných výrobkov, ktorá je pevne spojená so zemou, ktorej osadenie vyžaduje úpravu podkladu. Termínom „spojený so zemou“ sa rozumie spojenie pevným základom, upevnenie strojnými súčiastkami alebo zvarom pevný základ v zemi alebo inú stavbu, ukotvenie pilótami alebo lanami s kotvou v zemi alebo na inej stavbe, pripojenie na siete a zariadenia technického vybavenia územia, umiestnenie pod zemou.

Za dostatočne preukázanú kasačný súd považuje skutočnosť, že sťažovateľ zo stavebných materiálov dovezených na pozemok, ktorý má prenajatý v záhradkárskej osade ,,Mončí potok“ v katastrálnom území T. Ť., Košice postavil nepodpivničenú drevostavbu so sedlovou strechou a plechovou krytinou určenú na celoročné bývanie, napojenú na rozvod elektrického vedenia, so studňou, z ktorej sú odvádzané odpadové vody, a to o celkovej výmere približne 100 m2. Z pripojenej fotodokumentácie je dostatočne zrejmé, že posudzovaná stavba bola v čase výkonu stavebného dohľadu umiestnená na menších objektoch - kvádroch, resp. hranoloch, zabezpečujúcich pravdepodobne z dôvodu nerovnosti terénu stabilitu stavby.

30. Vzhľadom na absenciu legálnej definície slovného spojenia „úprava podkladu“, kasačný súd poukazuje na právny názor uvedený v rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7Sžo/61/2016 z 25. apríla 2018, v zmysle ktorého „uvedené možno na účely stavebného zákona vyložiť tak, že sa jedná o prispôsobenie podkladu bez ohľadu na rozsah tak, aby čo najviac funkčne a technicky zodpovedal následnému umiestneniu stavby“. Z fotodokumentácie prvostupňového správneho orgánu je zrejmé, že časť z kvádrov, na ktorých je stavba položená, je zapustená do pôdneho lôžka bez trávy. Kasačný súd ma preto za to, že dané umiestnenie stavby je tak možné považovať za osadenie, vyžadujúce si úpravu podkladu tak, aby čo najviac funkčne a technicky zodpovedal následnému umiestneniu stavby.

skutočnosť a svoje tvrdenia tak ničím nepodložil. 32. K návrhu sťažovateľa na priznanie odkladného účinku kasačnej sťažnosti kasačný súd uvádza, že odkladný účinok kasačnej sťažnosti možno priznať v prípadoch, ktoré nie sú uvedené v § 446 ods. 2 SSP, iba na návrh sťažovateľa, resp. opomenutého sťažovateľa, pričom podmienkami priznania odkladného účinku sú hrozba závažnej ujmy pre sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa a skutočnosť, že priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom (§ 447 ods. 1 SSP). Rozhodnutie o priznaní odkladného účinku kasačnej sťažnosti je vecou úvahy kasačného súdu. Nakoľko verejný záujem nie je v právnych predpisoch definovaný, závisí posúdenie rozporu s verejným záujmom od okolností

neuviedol. Všeobecné konštatácie sťažovateľa podľa kasačného súdu neosvedčujú bez ďalšieho priznanie odkladného účinku kasačnej sťažnosti. Vzhľadom k tomu, že sťažovateľ neosvedčil splnenie predpokladov definovaných v ustanovení § 447 ods. 1 SSP, kasačný súd návrh sťažovateľa na priznanie odkladného účinku kasačnej sťažnosti zamietol.