← Späť na vyhľadávanie
Najvyšší správny súd·Rozsudok·29. 10. 2025

5Svk/31/2024

ECLI:SK:NSSSR:2025:8019200380.4

Zamieta
Súd
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky
Súd 1. inštancie
Správny súd v Košiciach
Sp. zn. 1. inštancie
PO-6S/26/2019
IČS
8019200380
Zdroj
PDF ↗

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Juraja Vališa, LL.M. (spravodajca) a členov senátu JUDr. Petry Príbelskej, PhD. a Mgr. Petra Macha, PhD., v právnej veci žalobcu (sťažovateľa): ROSE INVEST s. r. o., so sídlom Holubyho 12, Košice - mestská časť Juh, IČO: 46703195, zastúpeného advokátskym spoločenstvom Advokátska kancelária JURIKA & KELTOŠ, s. r. o., so sídlom Mickiewiczova 2, Bratislava, IČO: 35951087, za účasti ďalšieho účastníka konania: Areko Group, k. s., so sídlom Vrátna 28, Košice-Staré Mesto, IČO: 47632836, ako správcu úpadcu WALDI, s. r. o. v likvidácii, so sídlom Holubyho 12, Košice-Juh, IČO: 45931364, zastúpeného advokátskym spoločenstvom Vašiv & Partners s. r. o., so sídlom Murgašova 3, Košice - mestská časť Staré Mesto, IČO: 47238836, proti žalovanému: Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky, so sídlom Chlumeckého 2, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. VoÚ 112/2018/S1 zo dňa 25. apríla 2019, konajúc o kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku Správneho súdu v Košiciach č. k. PO-6S/26/2019-221 zo dňa 20. júna 2024, takto

rozhodol:

I. Kasačná sťažnosť žalobcu sa zamieta. II. Účastníkom konania sa právo na náhradu trov kasačného konania nepriznáva.

Odôvodnenie

I. Priebeh administratívneho konania

1. Okresný úrad Poprad, katastrálny odbor (ďalej aj „prvostupňový správny orgán") dňa 1. októbra 2018 vydal rozhodnutie č. V 213912018/DP (ďalej aj „prvostupňové rozhodnutie"), ktorým ako správny orgán príslušný na konanie podľa § 18 ods. 2 písm. a) a § 22 ods.

2 zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych práv a iných práv k nehnuteľnostiam v platnom znení (ďalej aj ,,katastrálny zákon") rozhodol o návrhu na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností podanom dňa 24. mája 2018 na základe kúpnej zmluvy zo dňa 29. decembra 2014 v znení jej dodatku (k nehnuteľnostiam bližšie špecifikovaným v predmetnom rozhodnutí), uzatvorenej medzi WALDI, s. r. o. v likvidácii ako predávajúcom a žalobcom ako kupujúcim tak, že podľa ustanovenia § 31 ods. 3 katastrálneho zákona návrh na vklad vlastníckeho práva zamietol. 2. Žalovaný preskúmavaným rozhodnutím č. VoÚ 112/2018/S1 zo dňa 25. apríla 2019 odvolanie podané žalobcom zamietol a rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu potvrdil. Uviedol, že prvostupňový správny orgán mal v zmysle § 31 ods. 1 katastrálneho zákona za preukázané, že prevodca, spoločnosť WALDI, s. r. o. v likvidácii, nebol oprávnený nakladať s nehnuteľnosťou v čase podania návrhu na vklad. Žalovaný vyjadril súhlas s názorom prvostupňového správneho orgánu, že predmetnú písomnosť zakladajúcu práva a povinnosti za spoločnosť WALDI, s. r. o. v likvidácii nepodpisoval likvidátor, a tak táto spoločnosť v čase jej likvidácie nebola oprávnená nakladať s predmetnými nehnuteľnosťami. K námietke žalobcu, že návrh na vklad podávala spoločnosť ROSE INVEST s. r. o. ako kupujúci a nie spoločnosť WALDI, s. r. o. žalovaný ozrejmil, že účastníkmi konania o povolení vkladu sú zmluvné strany, ktorým má na základe zmluvy vzniknúť, zmeniť sa alebo zaniknúť právo k nehnuteľnosti a nie je podstatné, kto návrh na vklad podal, nakoľko pri rozhodovaní o vklade prihliadal prvostupňový správny orgán aj na skutkové a právne skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu.

II. Priebeh konania pred správnym súdom

3. Žalobca sa správnou žalobou doručenou Krajskému súdu v Prešove domáhal preskúmania zákonnosti a zrušenia napadnutého rozhodnutia žalovaného a vrátenia veci na ďalšie konanie. V úvode žaloby zvýraznil, že z odôvodnenia žalobou napadnutého rozhodnutia vyplýva, že žalovaný svoje rozhodnutie opiera o absolútnu neplatnosť predloženej zmluvy vrátane dodatkov z dôvodu odporovania zákonu. Správne orgány mali v zmysle § 31 ods. 1 katastrálneho zákona za preukázané, že prevodca nebol oprávnený nakladať s nehnuteľnosťami v čase podania návrhu na vklad, a to na tom základe, že za uvedenú spoločnosť prevodcu nepodpisoval písomnosti zakladajúce práva a povinnosti likvidátor, resp. jeho štatutárny zástupca. Žalobca následne argumentoval, že v rámci konania o návrhu na vklad je správny orgán povinný rešpektovať skutočnosť, že Slovenská republika je materiálny právny štát a že jedným zo základných princípov materiálneho právneho štátu je princíp právnej istoty.

Podľa ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky je potrebné platnosť právneho úkonu posudzovať podľa okolností, ktoré existovali v čase jeho vykonania, pretože právny úkon, ktorý v čase vykonania zodpovedal všetkým zákonným požiadavkám a bol preto platný, sa v dôsledku skutočností, ktoré nastali po jeho vzniku, nemôže dodatočne stať neplatným. Z chronológie danej veci je možné podľa žalobcu vyvodiť záver, že v čase uzatvorenia zmluvy nebol predávajúci v likvidácii, a teda zmluvu bol oprávnený podpísať zaňho štatutárny zástupca. Zmluva bola podľa žalobcu uzatvorená platne a žiadna zo strán nemohla prezumovať vstup predávajúceho do likvidácie. Nakoľko právny úkon zodpovedal všetkým zákonným požiadavkám, nemôže sa na základe skutočností, ktoré nastali po jeho vzniku, stať dodatočne neplatným, nemohol preto žalovaný ako ani kataster dospieť k záveru, že kúpna zmluva je absolútne neplatná s odvolaním sa na likvidáciu, ktorá nastala viac ako tri roky po uzatvorení

zmluvy. 4. Správny súd v Košiciach (ďalej aj „správny súd"), na ktorý s účinnosťou od 1. júna 2023 v súlade s § 3 ods. 3 písm. c/ zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov prešiel výkon právomocí z Krajského súdu v Prešove, napadnutým rozsudkom č. k.

PO-6S/26/2019-221 zo dňa 20. júna 2024 (ďalej aj „napadnutý rozsudok") žalobu postupom podľa §190 Správneho súdneho poriadku (ďalej aj ,,SSP") zamietol ako nedôvodnú. 5. V rámci ustálenia žalobných bodov podľa § 182 ods. 1 písm. e) SSP správny súd jediný žalobný bod identifikoval v časti správnej žaloby, v ktorej žalobca uviedol, že ,,nemohol žalovaný ako ani kataster dospieť k záveru, že kúpna zmluva je absolútne neplatná s odvolaním sa na likvidáciu, ktorá nastala viac ako 3 roky po uzatvorení zmluvy".

6. Argumentáciu žalobcu, že kúpna zmluva v znení dodatku mala byť správne žalovaným posúdená ako platná, nemožno podľa názoru správneho súdu stotožniť s námietkou nesprávneho právneho posúdenia týkajúceho sa tvrdenia, že prevodca nebol oprávnený nakladať s nehnuteľnosťou podľa § 31 ods. 1 katastrálneho zákona, ako v konaní uzatvorili

správne orgány. Správna žaloba podľa správneho súdu neobsahuje právne argumenty a ani skutkové tvrdenia voči právnym záverom týkajúcim sa toho, že žalobca nebol oprávnený nakladať s nehnuteľnosťou podľa § 31 ods. 1 katastrálneho zákona.

Iba poukázanie na odôvodnenie preskúmavaného rozhodnutia obsahujúce odkaz na § 31 ods. 1 katastrálneho zákona obsiahnuté v žalobe nemožno podľa súdu považovať za formulovanie žalobného bodu voči konkrétnym právnym záverom žalovaného.

7. Správny súd uviedol, že rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu síce konštatovalo absolútnu neplatnosť kúpnej zmluvy v znení jej dodatku zo dňa 29. decembra 2014 a žalobca tento právny záver správneho orgánu namietal aj vo svojom odvolaní voči prvostupňovému rozhodnutiu, v reakcii na túto jeho námietku ale žalovaný ozrejmil, že mal v zmysle § 31 ods. 1 katastrálneho zákona za preukázané, že prevodca nebol oprávnený nakladať s nehnuteľnosťou v čase podania návrhu na vklad. V preskúmavanom rozhodnutí žalovaného nebola konštatovaná absolútna neplatnosť kúpnej zmluvy v znení jej dodatku zo dňa 29. decembra 2014.

Zároveň ani vo vzťahu k ďalším odvolacím bodom neprijal žalovaný právny záver o tom, že kúpna zmluva v znení dodatku by mala byť absolútne neplatným právnym úkonom, ako žalobca argumentuje v podanej žalobe. 8. Správny súd vyhodnotil, že preskúmavané rozhodnutie žalovaného sa platnosťou alebo neplatnosťou kúpnej zmluvy v znení jej dodatku nezaoberá, a preto nemôže preskúmavané rozhodnutie trpieť vadou, ktorú mu žalobca žalobným bodom vytýkal.

Keďže preskúmavané rozhodnutie žalovaného netrpí vadou, ktorú namieta žalobca v správnej žalobe, považoval správny súd žalobný bod o nesprávnom právnom posúdení platnosti kúpnej zmluvy v znení jej dodatku za nedôvodný.

9. Správny súd, viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, i napriek tomu, že žalobca rozšíril svoju právnu argumentáciu v replike zo dňa 2. septembra 2019, v ktorej namietal už aj nesprávne právne posúdenie preskúmavaného rozhodnutia týkajúce sa rozsahu oprávnenia prevodcu nakladať s nehnuteľnosťou v čase podania návrhu na vklad, na nový žalobný bod uplatnený po uplynutí lehoty v súlade s § 183 SSP neprihliadal.

10. Nad rámec uvedeného, v rámci obiter dictum, sa správny súd vyjadril k právnym otázkam nastoleným v preskúmavanej veci uzatvoriac, že likvidátor spoločnosti WALDI, s. r. o. bol jedinou osobou s pôsobnosťou konať vo veciach záväzkov zo skôr uzatvorených zmlúv prevodcu, a to vrátane kúpnej zmluvy v znení jej dodatku. Z výpisu z obchodného registra

zároveň vyplýva, že Ing. Rastislavovi Tomaščákovi funkcia konateľa spoločnosti WALDI, s. r. o. zanikla dňa 30. decembra 2014. Ing Rastislav Tomaščák preto v čase uznania podpisu za vlastný nebol podľa správneho súdu spôsobilý prejavovať vôľu za obchodnú spoločnosť WALDI, s. r. o. a pripojenie osvedčovacej doložky na základe ním vykonaného uznania podpisu k príslušným listinám nevyvolalo účinky osvedčenia podpisu.

Správny súd tak rozpoznal v danej veci nesplnenie ďalšej podmienky vyžadovanej podľa § 31 ods. 1 katastrálneho zákona, a to, že kúpna zmluva a dodatok zo dňa 29. decembra 2014 neboli vykonané v predpísanej forme. Konanie pred správnym súdom však nemá slúžiť na odstraňovanie vád preskúmavaného rozhodnutia. Z dôvodu, že žalobné body správnej žaloby neobsahovali námietky voči právnemu posúdeniu žalovaného, ktoré sa odvíjalo od nedostatku oprávnenia prevodcu nakladať s nehnuteľnosťou, správny súd v nedostatku preskúmavaného rozhodnutia, ktoré nezmieňovalo nesplnenie podmienky predpísanej formy kúpnej zmluvy v znení dodatku, nevidel dôvod na zrušenie preskúmavaného rozhodnutia.

Jeho prípadné zrušenie by nemalo vplyv ani na následné rozhodnutie v administratívnom konaní, keďže správny súd považoval výrok preskúmavaného rozhodnutia v spojení s výrokom rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa po vecnej stránke za správny.

III. Argumentácia účastníkov v kasačnom konaní

11. Proti napadnutému rozsudku správneho súdu podal žalobca kasačnú sťažnosť podľa § 440 ods. 1 písm. g) SSP (nesprávne právne posúdenie) a § 440 ods.?1 písm. f) SSP (porušenie práva na spravodlivý proces) navrhujúc, aby kasačný súd napadnutý rozsudok správneho súdu zrušil, vec aby vrátil správnemu súdu na ďalšie konanie a priznal sťažovateľovi náhradu trov kasačného konania v celom rozsahu.

12. Správny súd podľa názoru sťažovateľa dospel k chybnému záveru, že jediným žalobným bodom pre účely prieskumu zákonnosti rozhodnutia bolo nesprávne právne posúdenie platnosti kúpnej zmluvy zo dňa 29. decembra 2014. Z obsahu žaloby podľa sťažovateľa jednoznačne vyplýva, že ďalším žalobným bodom žalobcu bolo aj nesprávne právne posúdenie ohľadom oprávnenia prevodcu nakladať s nehnuteľnosťou, ktoré je úzko späté so samotnou platnosťou kúpnej zmluvy. V tomto kontexte žalobca namietal jednak nesprávne právne posúdenie oprávnenia nakladať s nehnuteľnosťou ako aj nesprávne právne posúdenie neplatnosti kúpnej zmluvy.

Uvedenú skutočnosť podľa názoru žalobcu preukazuje vyjadrenie žalovaného k žalobe zo dňa 30. júla 2019, v ktorom tento argumentoval aj k namietanému nesprávnemu právnemu posúdeniu oprávnenia nakladať s nehnuteľnosťou. 13.

Z nesprávneho právneho posúdenia napádaného rozhodnutia podľa sťažovateľa vychádza právny názor správneho súdu, podľa ktorého sa preskúmavané rozhodnutie nezaoberá platnosťou alebo neplatnosťou kúpnej zmluvy v znení dodatku zo dňa 29. decembra 2014. Sťažovateľ má za to, že žalovaný posudzoval i platnosť kúpnej zmluvy práve s ohľadom na skutočnosť, kto (konateľ/likvidátor) a kedy (pred/po vstupe do likvidácie) bol oprávnený uzatvoriť platnú kúpnu zmluvu. Podotkol, že v odvolaní voči prvostupňovému rozhodnutiu sťažovateľ namietal práve nesprávne právne posúdenie platnosti zmluvy, čo žalovaný ustálil ako odvolací bod č. 1 a následne sa k nemu vyjadril, je preto nepochybné, že žalovaný sa v napádanom rozhodnutí zaoberal aj platnosťou kúpnej zmluvy zo dňa 29. decembra 2014.

14. Za zmätočný a vychádzajúci z nesprávneho právneho posúdenia považuje sťažovateľ právny záver správneho súdu vyjadrený v bode 65 rozsudku, podľa ktorého Ing. Rastislav Tomaščák nebol v čase uznania podpisu za vlastný spôsobilý prejavovať vôľu za spoločnosť WALDI, s. r. o. v likvidácii, keď súd v tom istom rozsudku, konkrétne v bode 58 a 59 uviedol, že došlo k platnému uzatvoreniu kúpnej zmluvy a dodatku zo dňa 29. decembra 2014, a to v dátume 29. decembra 2014, kúpna zmluva tak bola uzatvorená platne a procesná požiadavka osvedčenia podpisu nie je prejavom vôle, ani nepodmieňuje platnosť kúpnej zmluvy.

Bývalý štatutárny zástupca spoločnosti WALDI, s. r. o. uznaním podpisu za vlastný tak neprejavoval vôľu spoločnosti, nakoľko táto už bola platne prejavená uzatvorením platnej kúpnej zmluvy dňa 29. decembra 2014, uznaním podpisu za vlastný v administratívnej a vyslovene vo formálnej rovine iba deklaroval, že skutočne zmluvu dňa 29. decembra 2014 podpísal. Dôsledkom záveru správneho súdu o absencii spôsobilosti ,,prejavovať vôľu za obchodnú spoločnosť WALDI, s. r. o." je súčasne vnútorná rozpornosť a zmätočnosť rozsudku.

Správny súd podľa sťažovateľa na jednej strane síce tvrdí, že vôľa bola platne prejavená dňa 29. decembra 2014 a mal za preukázané aj oprávnenie spoločnosti WALDI, s. r. o. nakladať s nehnuteľnosťou, avšak na strane druhej dospel k záveru, že Ing. Rastislav Tomaščák nebol spôsobilý prejavovať vôľu pri uznaní podpisu. Správny súd tak podľa sťažovateľa zmätočne a nesprávne pripisuje formálnemu úkonu vôľovú zložku napriek tomu, že dospel k záveru, že vôľa bola platne prejavená pri podpise kúpnej zmluvy dňa 29. decembra 2014.

Sťažovateľ má za to, že takáto zmätočnosť rozsudku zasahuje do práva žalobcu na spravodlivý súdny proces, ktorého súčasťou je aj riadne a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia. 15. Ku kasačnej sťažnosti sa vyjadril žalovaný, ktorý ju v súlade s § 461 SSP navrhol

zamietnuť.

IV. Konanie pred kasačným súdom a posúdenie kasačného súdu

16. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako súd kasačný (§ 438 ods. 2 SSP) po tom, čo zistil, že kasačná sťažnosť žalobcu bola podaná riadne a včas (§ 443 SSP a § 444 SSP), oprávnenou osobou (§ 442 SSP), smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému je prípustná (§ 439 SSP), má predpísané náležitosti (§ 445 ods. 1 SSP a § 57 SSP), preskúmal napadnutý rozsudok z dôvodov a v rozsahu uvedenom v podanej kasačnej sťažnosti (§ 440 SSP, § 441 SSP a § 453 SSP) a dospel k záveru, že kasačná sťažnosť nie je dôvodná.

17. Kasačný súd úvodom posudzoval námietky sťažovateľa týkajúce sa porušenia jeho procesných práv nesprávnym procesným postupom správneho súdu, ktoré malo vyústiť v porušenie práva na spravodlivý proces v zmysle § 440 ods. 1 písm. f) SSP.

Kasačný súd považuje za potrebné zdôrazniť, že nie každý nesprávny postup správneho súdu musí nevyhnutne znamenať aj zásah do práva na spravodlivý proces. Pre vyvodenie záveru, či je dôvodné uplatnenie sťažnostného bodu v zmysle § 440 ods. 1 písm. f) SSP, kasačný súd pristúpil k vyhodnoteniu, či namietaný postup správneho súdu bol tak intenzívnym zásahom do práv, že je ho možné vyhodnotiť ako porušenie práva na spravodlivý proces účastníka

konania. Právo na spravodlivý proces zahŕňa právo na prístup k súdu, právo na nezávislý a nestranný súd, právo na verejnosť konania a rozhodnutia, právo na rozhodnutie v primeranej lehote a právo na spravodlivé prejednanie veci, do ktorého okrem iného patrí aj právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia. Rozhodnutie súdu musí byť odôvodnené a musí byť z neho dostatočne zrejmé, na základe čoho súd dospel k svojmu rozhodnutiu. Nie je nevyhnutné, aby sa správny súd vysporiadal s každým jedným argumentom účastníkov konania, avšak z vlastného odôvodnenia rozsudku správneho súdu musí byť zrejmé, ktoré skutočnosti súd považoval za podstatné a akým spôsobom ich právne posúdil.

18. Po preskúmaní napadnutého rozsudku kasačný súd konštatuje, že správny súd vyššie uvedené predpoklady naplnil. Správny súd v napadnutom rozsudku žalobný bod sťažovateľa dôsledne vymedzil a následne k nemu i zaujal právny názor a venoval sa tým argumentom sťažovateľa, ktoré považoval za podstatné. Kasačný súd preto konštatuje, že z napadnutého rozsudku je dostatočne jasná argumentácia správneho súdu. Kasačný súd v tejto súvislosti poukazuje najmä na body 37 - 49 napadnutého rozsudku.

Subjektívnu nespokojnosť sťažovateľa s obsahom odôvodnenia napadnutého rozsudku nemožno považovať za vyhovujúcu dôvodu kasačnej sťažnosti v zmysle § 440 ods. 1 písm. f) SSP. 19. V prejednávanej veci je podstatnou otázka posúdenia obsahu podanej správnej žaloby správnym súdom a z nej plynúceho ustálenia žalobných bodov podľa § 182 ods. 1 písm. e) SSP. Žalobca napadol rozhodnutie žalovaného č. VoÚ 112/2018/S1 zo dňa 25. apríla 2019, v ktorom žalovaný uzatvoril, že návrh na vklad vlastníckeho práva bol postupom podľa § 31 ods. 3 katastrálneho zákona zamietnutý v zmysle § 31 ods. 1 katastrálneho zákona, pretože správne orgány mali za preukázané, že prevodca, spoločnosť WALDI, s. r. o. v likvidácii, nebola oprávnená nakladať s nehnuteľnosťou v čase podania návrhu na vklad.

20. Kasačný súd považuje za potrebné na tomto mieste poukázať na ustálenú rozhodovaciu prax kasačného súdu (napr. rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 6Svk/12/2021 zo dňa 21. septembra 2022), podľa ktorej konanie o povolenie vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností predstavuje rozhodovací procesný postup, pri ktorom okresný úrad ako správny orgán na základe predložených písomných podkladov posudzuje všetky skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu. V zmysle § 31 ods. 1 katastrálneho zákona okresný úrad preskúma zmluvu z hľadiska, či obsahuje podstatné náležitosti príslušného zmluvného typu, či je úkon urobený v predpísanej forme, či je prevodca oprávnený nakladať s nehnuteľnosťou, či sú prejavy vôle dostatočne určité a zrozumiteľné, či zmluvná voľnosť alebo právo nakladať s nehnuteľnosťou nie sú obmedzené, či zmluva neodporuje zákonu, zákon neobchádza alebo sa neprieči dobrým mravom. Pri rozhodovaní o návrhu na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností prihliada okresný úrad aj na skutkové a právne skutočnosti,

ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu. 21. Základnou zásadou správneho konania je zásada materiálnej pravdy, ktorou v podanej správnej žalobe argumentuje aj samotný žalobca. Rozhodnutie správnych orgánov preto musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu veci. Z obsahu predmetnej zásady tiež vyplýva, že správny orgán je povinný vykonávať dokazovanie tak, aby boli náležite objasnené všetky rozhodujúce okolnosti dôležité pre posúdenie veci (úplnosť zistenia).

Zjednodušene možno povedať, že okresný úrad má vo vkladovom konaní skúmať zmluvu z hľadiska, či obsahuje podstatné náležitosti príslušného zmluvného typu, či je úkon urobený v predpísanej forme, či je prevodca oprávnený nakladať s nehnuteľnosťou, či sú prejavy vôle dostatočne určité a zrozumiteľné, či zmluvná voľnosť alebo právo nakladať s nehnuteľnosťou nie sú obmedzené, či zmluva neodporuje zákonu, zákon neobchádza alebo sa neprieči dobrým

mravom. Nakoľko je okresný úrad povinný zistiť presne a úplne skutkový stav veci, prihliada aj na iné skutkové a právne skutočnosti, ktoré môžu mať vplyv na povolenie vkladu. Okresný úrad zároveň posudzuje uvedené skutočnosti ku dňu vydania rozhodnutia o návrhu na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností (napr. rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Sžo/49/2009 z 25. novembra 2009). Z uvedeného vyplýva, že okresný úrad skúma, či aj po uzavretí zmluvy do rozhodnutia o povolení vkladu nenastali skutkové alebo právne zmeny, ktoré by bránili vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností.

22. Kasačný súd na úvod poukazuje na to, že kvalita správnej žaloby do značnej miery predurčuje obsah rozhodnutia správneho súdu. Strohá žalobná argumentácia následne nevyhnutne vedie k vybaveniu správnej žaloby iba v miere zodpovedajúcej príslušnému rozsahu žalobných bodov. K náležitostiam všeobecnej správne žaloby nesporne patrí vymedzenie žalobných bodov, nastavujúcich referenčný rámec súdneho prieskumu, zároveň určujúcich, aké skutkové a právne otázky má správny súd posudzovať z hľadiska žalobcom tvrdenej nezákonnosti správneho rozhodnutia. Správny súd nemôže z vlastnej iniciatívy za žalobcu žalobné dôvody nahradiť, ani sám nevyhľadáva ďalšie možné vady napadnutého rozhodnutia. Žalobca musí preto presne uviesť, aké aspekty dejov či okolností uvedené v rámci skutkových tvrdení považuje za základ ním tvrdenej nezákonnosti. Žaloba musí obsahovať popis všetkých nedostatkov napadnutého rozhodnutia, ktoré v ňom žalobca vidí a ktoré museli existovať v čase vydania napadnutého rozhodnutia, bez ohľadu na to, či ide o nedostatky skutkové, alebo právne.

Zároveň platí, že pri úvahách správneho súdu o tom, či ide alebo nejde o riadne formulovaný žalobný bod, prípadne, či žaloba vôbec nejaký dostatočne individualizovaný žalobný bod obsahuje, treba rešpektovať princíp materiálneho právneho štátu a predovšetkým samotné poslanie správneho súdnictva a neuchyľovať sa k prepiatemu formalizmu (BARICOVÁ, Jana, FEČÍK, Marián, ŠTEVČEK, Marek, FILOVÁ, Anita a kol. Správny súdny poriadok. 1. vydanie.

Bratislava: C. H. Beck, 2018, s. 909-911.). 23. Kasačný súd po preštudovaní pripojeného administratívneho a súdneho spisu totožne so správnym súdom konštatuje, že preskúmavané rozhodnutie žalovaného netrpí vadou, ktorú žalobca namieta v správnej žalobe. Správna žaloba ani podľa kasačného súdu neobsahuje tvrdenia voči konkrétnym záverom žalovaného, ktorý v preskúmavanom rozhodnutí bez toho, že by sa meritórne zaoberal platnosťou, alebo neplatnosťou kúpnej zmluvy, konštatoval, že po jej uzavretí došlo k takým zmenám, ktoré bránili vkladu vlastníckeho práva do katastra

nehnuteľností. Konkrétne žalovaný uvádza, že prevodca, spoločnosť WALDI, s. r. o. v likvidácii, nebola v čase podania návrhu na vklad oprávnená nakladať s nehnuteľnosťou. Správna žaloba ani podľa kasačného súdu neobsahuje právne argumenty ani skutkové tvrdenia voči týmto konkrétnym právnym záverom žalovaného, že žalobca nebol oprávnený nakladať s nehnuteľnosťou podľa § 31 ods. 1 katastrálneho zákona. I keď v časti správnej žaloby poukázal žalobca na odôvodnenie preskúmavaného rozhodnutia obsahujúce odkaz na § 31 ods. 1 katastrálneho zákona (v úvodnej časti žaloby), nemožno ani podľa názoru kasačného súdu považovať danú konštatáciu za formulovanie žalobného bodu voči uvedeným konkrétnym právnym záverom žalovaného. 24. Žalobca po krátkom zhrnutí skutkového stavu od úvodu, cez jadro až po záver pomerne stručnej správnej žaloby opakovane argumentuje a namieta nesprávne vyhodnotenie žalovaného, ktoré sa malo týkať nesprávneho posúdenia absolútnej neplatnosti predloženej kúpnej zmluvy vrátane jej dodatkov, a to k momentu jej uzatvorenia. Žalobca vo svojej argumentácii akcentuje, že žalovaný svoje rozhodnutie opiera o absolútnu neplatnosť

predloženej zmluvy vrátane dodatkov z dôvodu odporovania zákonu. Kritérium, či je prevodca oprávnený nakladať s nehnuteľnosťou v zmysle § 31 ods. 1 katastrálneho zákona, je podľa ustálenej judikatúry (pozri body 20 a 21 tohto rozsudku) iba jednou zo samostatne posudzovaných podmienok povolenia návrhu na vklad, ktorá nemusí mať nevyhnutne za následok absolútnu neplatnosť právneho úkonu, ako správne uviedol správny súd v bode 40 preskúmavaného rozsudku. Preto tvrdenie žalobcu o tom, že kúpna zmluva v znení jej dodatku mala byť správne posúdená ako platná, nemožno stotožniť s námietkou nesprávneho právneho posúdenia týkajúceho sa toho, že prevodca nebol oprávnený nakladať s nehnuteľnosťou podľa § 31 ods. 1 katastrálneho zákona.

25. K sťažnostnej námietke sťažovateľa, podľa ktorej žalovaný posudzoval aj platnosť kúpnej zmluvy práve s ohľadom na skutočnosť, kto (konateľ/likvidátor) a kedy (pred/po vstupe do likvidácie) bol oprávnený uzatvoriť platnú kúpnu zmluvu kasačný súd uvádza, že s danou námietkou sa dostatočne vysporiadal správny súd v bode 44 a 45 preskúmavaného rozsudku, kde uviedol, že je pravdou, že rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa konštatovalo absolútnu neplatnosť kúpnej zmluvy v znení dodatku zo dňa 29. decembra 2014 a žalobca takýto právny záver správneho orgánu prvého stupňa namietal i vo svojom odvolaní a túto jeho odvolaciu námietku označovalo preskúmavané rozhodnutie ako bod 1.) odvolania (preskúmavané rozhodnutie, s. 5). K tomuto odvolaciemu bodu žalovaný v preskúmavanom rozhodnutí zrozumiteľne uviedol, že mal v zmysle § 31 ods. 1 katastrálneho zákona za preukázané, že prevodca, spoločnosť WALDI, s. r. o. v likvidácii, nebol oprávnený nakladať s nehnuteľnosťou v čase podania návrhu na vklad. V preskúmavanom rozhodnutí teda nebola

konštatovaná absolútna neplatnosť kúpnej zmluvy v znení dodatku zo dňa 29. decembra 2014. Zároveň ani vo vzťahu k iným odvolacím bodom uvedeným v odvolaní žalobcu neprijal žalovaný právny záver o tom, že kúpna zmluva v znení dodatku zo dňa 29. decembra 2014 by mala byť absolútne neplatným právnym úkonom.

26. V prípade právneho posúdenia žalovaného uvádzaného v preskúmavanom rozhodnutí k bodu 2.) odvolania, v ktorom žalovaný poukazoval na rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu, tak z jeho odôvodnenia cituje iba tú časť, ktorá sa týka oprávnenia spoločnosti WALDI, s. r. o. v likvidácii nakladať s predmetnými nehnuteľnosťami - konkrétne: „Úrad však súhlasí s názorom katastrálneho odboru, že predmetná písomnosť zakladajúca práva a povinnosti za spoločnosti WALDI, s. r. o. v likvidácii nepodpisoval vyššie citovaný likvidátor, resp. jeho štatutárny zástupca." Táto citácia sa vzťahuje na skutkové zistenie uvedené v rozhodnutí prvostupňového správneho orgánu, avšak nie na nadväzujúce právne posúdenie týkajúce sa neplatnosti úkonov vykonaných v súvislosti s prevodom predmetných nehnuteľností.

K uvedenej citácii potom žalovaný sám dopĺňa „a tak táto spoločnosť nebola ani oprávnená nakladať s predmetnými nehnuteľnosťami v zmysle vyššie uvedeného". Týmto žalovaný poukázal na svoj právny záver prezentovaný v právnom posúdení odvolacieho bodu 1.) ktorý uviedol vyššie v texte odôvodnenia preskúmavaného rozhodnutia, podľa ktorého prevodca nebol oprávnený nakladať s nehnuteľnosťou podľa § 31 ods. 1 katastrálneho zákona.

27. Sťažnostné námietky žalobcu sú preto nedôvodné. Kasačný súd sa stotožňuje s posúdením správneho súdu, podľa ktorého sa preskúmavané rozhodnutie žalovaného platnosťou alebo neplatnosťou kúpnej zmluvy v znení jej dodatku tak, ako ju namietal žalobca, v podanej žalobe

nezaoberá. Uvedená námietka bola správne správnym súdom vyhodnotená ako jediný žalobný bod a správna žaloba neobsahuje právne argumenty ani skutkové tvrdenia voči záverom správnych orgánov týkajúcich sa toho, že prevodca nebol oprávnený nakladať s nehnuteľnosťou podľa § 31 ods. 1 katastrálneho zákona.

Sťažovateľ svojou kasačnou sťažnosťou kasačný súd o nesprávnosti úvah a záverov správneho súdu nepresvedčil. 28. Body 50 a nasledujúce preskúmavaného rozsudku, v ktorých sa správny súd v rámci obiter dictum, nad rámec posúdenia žalobných bodov, vyjadruje k právnym otázkam nastoleným v danej veci, nemajú vplyv na jeho zákonnosť. Ide o časť odôvodnenia rozsudku správneho súdu, ktorým správny súd nad rámec dôvodov zamietnutia správnej žaloby sťažovateľa vyjadruje svoj názor na niektoré nastolené právne otázky. Pre rozhodnutie správneho súdu však bol však podstatný jediný žalobný bod, ktorý bol správnym súdom vyhodnotený ako nedôvodný. Kasačný súd preto svoj prieskum mohol zamerať práve na tento žalobný bod a jeho vyhodnotenie správnym súdom. Kasačný súd s ohľadom na jeho prieskum smerovaný k jedinému žalobnému bodu sťažovateľa a k jeho vyhodnoteniu správnym súdom nevzhliadol potrebu hodnotenia námietok sťažovateľa vzneseným sťažovateľom vo vzťahu k úvahám správneho súdu v rámci obiter dictum. Hodnotenie záverov správneho súdu v tejto súvislosti

by totiž nemalo vplyv na zákonnosť napadnutého rozsudku správneho súdu.

V. Záver

29. Kasačná sťažnosť žalobcu neobsahuje sťažnostné námietky, ktoré by kasačný súd presvedčili o nesprávnosti záverov napadnutého rozsudku správneho súdu. Kasačný súd preto kasačnú sťažnosť žalobcu postupom podľa § 461 SSP zamietol. 30. O trovách konania rozhodol podľa § 467 ods. 1 SSP v spojení s ustanoveniami § 167 ods. 1 a § 175 ods. 1 SSP a contrario tak, že sťažovateľovi nepriznal náhradu trov konania z dôvodu neúspechu v konaní. Žalovanému orgánu verejnej správy kasačný súd nárok na náhradu trov kasačného konania nepriznal, keďže to nemožno spravodlivo požadovať (§ 467 ods. 1 v spojení s § 168 SSP). Ďalšiemu účastníkovi konania kasačný súd náhradu trov kasačného konania podľa § 467 ods. 1 SSP v spojení s § 169 SSP nepriznal, nakoľko v kasačnom konaní mu nebola uložená žiadna povinnosť a kasačný súd nevzhliadol ani dôvody hodné osobitného zreteľa pre priznanie náhrady ďalších trov. 31. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky v senáte pomerom hlasov 3 : 0 (§ 139 ods. 4 veta prvá SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave dňa 29. októbra 2025

Text rozhodnutia bol prevzatý z verejne dostupných úradných zdrojov. Rozhodnutie je úradným dokumentom.
Rozsudok 5Svk/31/2024 – Najvyšší správny súd Slovenskej republiky | AI Pravnik