5Svk/32/2022
ECLI:SK:NSSSR:2023:8021200214.1
- Súd
- Najvyšší správny súd Slovenskej republiky
- Súd 1. inštancie
- Krajský súd v Prešove
- Sp. zn. 1. inštancie
- 2S/18/2021
- IČS
- 8021200214
- Citované
- 2× inými rozhodnutiami
- Zdroj
- PDF ↗
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anity Filovej (sudkyňa spravodajkyňa) a sudcov JUDr. Petry Príbelskej, PhD., a JUDr. Juraja Vališa, LL.M., vo veci žalobcu (sťažovateľ): TATRAMARKET POPRAD, s.r.o., IČO: 31671870, so sídlom 062 01 Vysoké Tatry-Starý Smokovec 18100, zastúpený advokátom: JUDr. Milan Sivý, so sídlom Námestie sv. Egídia 116, 058 01 Poprad, proti žalovanému: Okresný úrad Poprad, Katastrálny odbor, so sídlom Nábrežie Jána Pavla II. 16, 058 44 Poprad, ďalším účastníkom konania je: Letisko Poprad - Tatry, a.s., IČO: 35912651, so sídlom Na letisko 100, 058 98 Poprad, zastúpený advokátom: Mgr. Róbert Liška, so sídlom Štefánikova 39, 058 01 Poprad, o preskúmanie zákonnosti opatrenia žalovaného č. Z-4289/15 zo 4. februára 2016, o kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Prešove č. k. 2S/18/ 2021-54 z 24. marca 2022, takto
rozhodol:
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Prešove č.k. 2S/ 18/2021-54 z 24. marca 2022 zrušuje a vec mu vracia na ďalšie konanie.
Odôvodnenie
I. Priebeh administratívneho konania a správneho súdneho konania
1. Ďalší účastník konania („Letisko“) je prevádzkovateľom verejného letiska v Poprade (Letisko Poprad-Tatry). Tomuto letisku boli rozhodnutím bývalého Leteckého úradu Slovenskej republiky č. 313-404-OP/2001-1863 z 20. októbra 2001 určené ochranné pásma. Podľa rozhodnutia Dopravného úradu č. 07280/2014/RLET-004/14977 z 27. mája 2014 mu bolo predĺžené povolenie na prevádzkovanie tohto letiska do 30. júna 2016 a súčasne bolo určené za verejné medzinárodné letisko. V tomto rozhodnutí bolo Letisku okrem iného ďalej uložené dodržiavať predpis L 14. Letisko je vedené v obchodnom registri ako prevádzkovateľ letiska v rámci svojho predmetu podnikania.
2. Podľa vyjadrenia Letiska bolo v rokoch 2003 až 2007 na Letisku Poprad-Tatry postavené oplotenie na vlastnícky nevysporiadaných pozemkoch. Od roku 2012 začalo Letisko konsolidovať právne pomery spojené s týmto oplotením, či už kúpnymi zmluvami, alebo pokusom o zriadenie vecného bremena s poskytovaním náhrady za obmedzenie vlastníckeho
práva. Okrem iných toto oplotenie prechádzalo aj cez pozemky žalobcu, ktoré boli v úvode popísaného obdobia najprv v správe Slovenského pozemkového fondu a neskôr sa ich vlastníkom stal žalobca. Oplotenie muselo byť postavené podľa spomínaného predpisu L 14 (bod 9.10), aby sa zabránilo prístupu veľkých zvierat a neoprávnených na letisko a jeho plochy.
3. V tomto kontexte Letisko podalo 28. septembra 2015 žalovanému návrh na záznam vecného bremena, ktoré považovalo za zriadené zákonom podľa § 31 ods. 2 (V záujme zabezpečenia prevádzky verejných letísk a leteckých pozemných zariadení sú ich prevádzkovatelia po predchádzajúcom informovaní vlastníka oprávnení vstupovať na cudzie pozemky.
Výkon týchto oprávnení sa musí obmedziť na nevyhnutnú mieru. Právo vlastníka nehnuteľnosti na náhradu škody nie je tým dotknuté.) zákona č. 143/1998 Z.z. o civilnom letectve (letecký zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov („Letecký zákon“) na pozemkoch žalobcu v k.ú. X., mesto P., okres P., označených parcelných číslom KN-C 1907/15 a KN-E 4510 a zapísaných na liste vlastníctva č. XXXX, z dôvodu potreby zriadiť na týchto pozemkoch oplotenie letiska Poprad-Tatry, umiestniť na nich zabezpečovacie zariadenia a letecké pozemné zariadenia, ako aj z dôvodu potreby vstupovať na tieto pozemky v súvislosti s umiestňovaním a údržbou vyššie uvedených vecí. 4. Žalovaný vyzval dňa 24. novembra 2015 Letisko, aby preukázalo, že letisko v Poprade má charakter verejného letiska, že navrhovateľ má povolenie na prevádzkovanie letiska v Poprade, že dotknuté pozemky sa nachádzajú v ochrannom pásme letiska v Poprade, a že došlo k poskytnutiu náhrady vlastníkom za obmedzenie ich vlastníckych práv. 5. Žalovaný doložil povolenie na prevádzkovanie letiska, kde bolo letisko určené za medzinárodné verejné letisko, uviedol, akým rozhodnutím boli letisku určené ochranné pásma,
ako aj predložil listy, ktoré adresoval dvom fyzickým osobám (spoločníkom a konateľom žalobcu) v súvislosti s pozemkami odlišnými od pozemkov žalobcu a kde im navrhuje výšku náhrady za zriadenie požadovaného vecného bremena. Dňa 4. februára 2016 žalovaný vykonal záznam požadovaného vecného bremena do katastra nehnuteľností napadnutým opatrením.
6. Civilnou žalobou podanou dňa 9. marca 2016 na Okresný súd Poprad najprv pod sp.zn. 16 Cb 56/2016 a potom pod sp.zn. 9 C 93/2016 sa žalobca proti žalovanému a Letisku domáhal určenia neplatnosti tohto vecného bremena a uloženia povinnosti žalovanému odstrániť jeho zápis na príslušnom liste vlastníctve. Uviedol, že Letisko ako súkromná spoločnosť nemá žiaden právny titul na zriadenie vecného bremena, materiálne Letisko predmetné pozemky neužíva a oplotenie nie je v jeho vlastníctve (čo malo Letisko uviesť v civilnom spore sp.zn. 18 Cb 93/2015 na Okresnom súde Poprade o vydanie bezdôvodného obohatenia), a že žalovaný v rozpore s právom vykonal záznam do katastra nehnuteľností, pretože vecné bremeno nebolo zriadené predpísanou formou s požadovanou náhradou.
7. Konatelia žalobcu rovnako podali na Okresný súd Poprad civilnú žalobu, vedenú pod sp.zn. 12 C 63/2016, a domáhali sa ňou výrokov ako vo vyššie uvedenej civilnej žalobe žalobca. Civilný súd listom zo 14. novembra 2017 postúpil túto žalobu konateľov žalobcu Krajskému súdu v Prešove ako správnemu súdu, kde bola zapísaná pod sp.zn. 2S/24/2018 po tom, čo Krajský súd v Prešove uznesením v civilnom konaní sp.zn. 18NcC/9/2017 z 29. januára 2018 vyslovil na odvolanie konateľov žalobcu, že ich nesúhlas s postúpením veci správnemu súdu nie je dôvodný. Krajský súd v Prešove v správnom súdnom konaní však s postúpením veci nesúhlasil, a preto predložil vec 17. mája 2018 kompetenčnému senátu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktorý 21. augusta 2018 pod sp.zn. 1KO/17/2018 rozhodol, že nesúhlas s postúpením nie je dôvodný.
8. Dňa 29. júna 2018 Okresný súd Poprad vykonal totožné postúpenie civilnej žaloby žalobcu. Vec bola predložená Krajskému súdu v Prešove 9. novembra 2018 a zapísaná pod sp.zn. 2S/ 96/2018. Rozsudkom č.k. 2S/96/2018-191 z 12. marca 2019 bola žaloba zamietnutá.
9. Krajský súd uviedol, že vykonanie záznamu bolo v súlade so zákonom vo verejnom záujme a konateľom žalobcu bola ponúknutá náhrada, pričom žalobca sám zažaloval Letisko o vydanie bezdôvodného obohatenia. Letisko bolo oprávnené na to, aby vecné bremeno bolo zapísané v katastri nehnuteľností jeho prospech, pretože malo povolené prevádzkovanie letiska v Poprade. Napokon záznam v katastri nehnuteľností má len evidenčný charakter a vlastnícke právo žalobcu ním nie je nijako dotknuté vzhľadom na jeho možnosť domáhať sa náhrady škody.
10. O podobnej žalobe konateľov žalobcu rozhodol Krajský súd v Prešove rozsudkom pod sp.zn. 2S/24/2018 tiež 12. marca 2019 tak, že ju zamietol z rovnakých dôvodov, ako v práve rozhodovanej veci. 11. Žalobca podal kasačnú sťažnosť. Namietal v nej, že podľa zákona je prevádzkovateľ letiska oprávnený vstupovať na cudzie pozemky, nie na nich zriaďovať oplotenie. Žalovaný tak zapísal záznamom do katastra nehnuteľností v podstate zmluvné vecné bremeno bez doloženia príslušnej zmluvy.
Oplotenie je možné zriadiť až po tom, čo naň bude vydané právoplatné stavebné povolenie. 12. Ďalej uviedol, že zákonné vecné bremeno môže vzniknúť priamo účinnosťou zákona, alebo nastúpením ďalšej skutočnosti zákonom predpokladanej (napr. spoločne so stavebným povolením). Účelom § 31 ods. 2 Leteckého zákona je umožniť prístup prevádzkovateľovi letiska k už existujúcim zariadeniam. Ak chcelo Letisko splniť povinnosť vyplývajúcu preň (a nie pre žalobcu) z predpisu L 14, malo tak učiniť zmluvou so žalobcom, alebo malo dôjsť k vyvlastneniu pozemkov.
13. Postup žalovaného považoval žalobca za de facto vyvlastnenie bez splnenie ústavných podmienok pre taký postup. Všetkými týmito dôvodmi sa krajský súd riadne nezaoberal, a tým je jeho rozsudok aj nepreskúmateľný. 14. Vec bola predložená Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky 30. septembra 2019 a zapísaná pod sp.zn. 1Sžrk/7/2019.
15. V súvisiacej veci konateľov žalobcu bola tiež podaná kasačná sťažnosť a vec bola Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky predložená rovnako 30. septembra 2019 a zapísaná pod sp.zn. 6Sžrk/9/2019. Rozsudkom sp.zn. 6Sžrk/9/2019 zo 16. januára 2020 bola kasačná sťažnosť zamietnutá. V odôvodnení bolo uvedené, že zákonné vecné bremeno sa do katastra nehnuteľností zapisuje záznamom. Záznam možno vykonať aj na návrh, pričom prílohou k návrhu musí byť dôkaz o existencii zákonného vecného bremeno v podobe verejnej listiny alebo inej listiny. Letisku bolo udelené povolenie na prevádzkovanie letiska v Poprade, teda bolo oprávnenou osobou na podanie návrhu na záznam do katastra nehnuteľnosti.
Náhrada za zákonné vecné bremeno bola navrhnutá. 16. Ďalej v súvisiacej veci kasačný súd uviedol, že vykonanie záznamu bolo vo verejnom záujme, pretože vecné bremeno „vlastne spočíva len v povinnosti“ vlastníkov strpieť právo Letiska zriadiť oplotenie, aby sa zabránilo prístupu na neverejné plochy letiska a vytvorenie a umiestnenie zabezpečovacích zariadení, vrátane ochranných pásiem, umiestňovanie a prevádzkovanie leteckých pozemných zariadení a ich ochranných pásiem a vstupovania v súvislosti so zariaďovaním, prevádzkovaním, opravami, údržbou leteckých pozemných zariadení alebo oplotenia, alebo iných zábran v rozsahu vyznačenom v predmetnom geometrickom pláne. Uvedené je potrebné pre bezpečnú prevádzku letiska.
17. O kasačnej sťažnosti v práve rozhodovanej veci bolo rozhodnuté rozsudkom sp.zn. 1Sžrk/ 7/2019 z 26. januára 2021, ktorým bol rozsudok krajského súdu zrušený a vec bola vrátená na ďalšie konanie. Kasačný súd nezistil nepreskúmateľnosť napadnutého rozsudku. Ďalej uviedol, že žalobca spochybňuje legitimáciu na podanie návrhu na zápis vecného bremena. Úlohou žalovaného bolo posúdiť, či boli splnené podmienky pre vykonanie záznamu. 18. Úmysel zriadiť vecné bremeno podľa § 31 ods. 2 Leteckého zákona však z návrhu Letiska nevyplýva; naopak, Letisko sa domáhalo oprávnení podľa § 31 ods. 1 Leteckého zákona (Z dôvodu zriadenia alebo prevádzkovania verejných letísk a leteckých pozemných zariadení vrátane ich ochranných pásem možno vlastnícke právo k nehnuteľnostiam vo verejnom záujme za náhradu obmedziť alebo nehnuteľnosti za odplatu vyvlastniť.), tieto však môžu vzniknúť len na základe rozhodnutia na to oprávneného orgánu. Letisko nie je orgánom oprávneným zriadiť takéto vecné bremeno (ide o akciovú spoločnosť) a nemalo ani legitimáciu na podanie návrhu na záznam do katastra nehnuteľností.
Letecký zákon tiež podmieňuje rôzne úkony pri výstavbe na letisku existenciou verejnoprávnych súhlasov či povolení. 19. Po vrátení veci 3. mája 2021 bola vec na Krajskom súde v Prešove zapísaná pod sp.zn. 2S/18/2021. Rozsudkom sp.zn. 2S/18/2021 z 24. marca 2022 bola žaloba opätovne zamietnutá. V odôvodnení krajský súd uviedol, že kasačný súd zrušil jeho predchádzajúci zamietavý rozsudok, odchýliac sa úplne od rozsudku vo veci sp.zn. 6Sžrk/9/2019, pričom krajský súd vychádzal pri svojom rozhodovaní práve z rozsudku sp.zn. 6Sžrk/9/2019. Doplnil, že je potrebné postupovať tak, že sa vec predloží veľkému senátu.
V ostatnom zopakoval svoj právny názor vyslovený v skoršom rozsudku sp.zn. 2S/96/2018. Rozsudok bol prijatý v pomere hlasov 2:1. Členka senátu k nemu pripojila odlišné stanovisko a argumentovala potrebou rešpektovať kasačnú záväznosť zrušujúceho rozsudku kasačného súdu v konkrétnej veci podľa § 469 Správneho súdneho poriadku („SSP“) bez zmeny skutkových okolností.
II. Argumentácia účastníkov konania
20. Žalobca podal kasačnú sťažnosť a uplatňuje v nej dôvody podľa § 440 ods. 1 písm. f/ a g/ SSP. Ďalej argumentuje porušením § 469 SSP. 21. Sťažovateľ zopakoval svoju skoršiu sťažnostnú argumentáciu, odkazujúc na zrušujúci
rozsudok
kasačného súdu v tejto veci. Naviac namietal, že krajský súd v napadnutom rozsudku nerešpektoval záväzný právny názor vyslovený v konkrétnej veci. 22. Sťažovateľ požaduje zrušenie napadnutého rozsudku krajského súdu a vrátenie veci na ďalšie konanie, prípadne jeho zmenu a zrušenie napadnutého opatrenia žalovaného. Ďalej požaduje trovy konania v konaní pred krajským súdom a pred kasačným súdom. 23. Letisko vo svojom vyjadrení poukázalo na dôvody (právne i technické), pre ktoré je potrebné letisko v Poprade oplotiť. Pripomenulo, že drevené oplotenie stálo na tomto letisku už od roku 1985 a v roku 2003 bolo renovované. Toto oplotenie je od tejto doby nerušene užívané pre potreby letiska v Poprade. Sporný pozemok je navyše neprístupný a sťažovateľ jeho odkúpenie Letiskom odmietol. Sťažovateľ pri kúpe predmetného pozemku o oplotení vedel. Letecký zákon umožňuje vo verejnom záujme vlastnícke právo obmedziť. Kasačná sťažnosť tak má byť zamietnutá. 24. Žalovaný sa nevyjadril. 25. Vec bola predložená Najvyššiemu správnemu súdu Slovenskej republiky 24. marca 2022.
III. Argumentácia Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky
26. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky („Najvyšší správny súd“ alebo „kasačný súd“), po zistení, že kasačná sťažnosť bola podaná včas (§ 443 ods. 1 SSP „SSP“), oprávnenou osobou (§ 442 ods. 1 SSP), smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému je prípustná (§ 439 SSP), a má predpísané náležitosti (§ 57 SSP a § 445 SSP), preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom dospel k záveru, že kasačná sťažnosť je dôvodná. K rešpektovaniu autority kasačného súdu
27. Nosnou námietkou, s ktorou sa musel kasačný súd prioritne vysporiadať, je námietka porušenia § 469 SSP, ktorá zakladá kasačný bod podľa § 440 ods. 1 písm. i/ SSP, i keď ho takto výslovne sťažovateľ neoznačil; obsahovo ho však pokryl svojou argumentáciou.
28. V tejto súvislosti Najvyšší správny súd uvádza, že po zrušení veci kasačným súdom je konajúci správny súd povinný rešpektovať toto zrušujúce rozhodnutie. Ide o vec autority kasačného súdu ako súdu konajúceho o mimoriadnom opravnom prostriedku a rovnako o otázku kasačnej záväznosti zrušujúceho rozhodnutia Najvyššieho správneho súdu (§ 469 SSP).
29. Konajúci správny súd nižšej inštancie si nemôže vybrať, či bude zrušujúce rozhodnutie rešpektovať, alebo nie (rozsudok sp.zn. 1Sžfk/55/2020 z 30. marca 2022, bod 38), a to ani s poukazom na to, že na samotnom kasačnom súde existujú rozpory v judikatúre.
30. V prípade existencie stabilizovanej judikatúry kasačného súdu v podobných veciach (právne a skutkovo) konajúci správny súd nižšej inštancie z nich môže vychádzať titulom argumentačnej záväznosti (rozsudok sp.zn. 1Sžfk/55/2020 z 30. marca 2022, bod 38), môže sa však od nich odkloniť a tento odklon dôkladne odôvodniť (§ 139 ods. 3 SSP).
Rovnako v prípade existencie odporujúcej judikatúry kasačného súdu v podobných veciach (právne a skutkovo) konajúci správny súd si môže vybrať jednu z konfliktných judikatórnych línií, jej výber zdôvodniť a tento výber nechať otestovať kasačnému súdu cestou kasačnej sťažnosti prípadne podanej účastníkmi konania vo veľkom senáte Najvyššieho správneho súdu.
31. Uvedené možnosti však neplatia pre správny súd v prípade, keď v konkrétnej, práve ním rozhodovanej veci, došlo k vysloveniu právneho názoru kasačným súdom podľa § 469 SSP. Uvedené platí rovnako aj v prípade, že správny súd zistí rozpory v judikatúre, ktoré neboli predpísaným spôsobom zjednotené na úrovni Najvyššieho správneho súdu.
Existenciu rozporov na úrovni kasačného súdu môže správny súd konštatovať i kritizovať, táto existencia ho však neoprávňuje k nerešpektovaniu ustanovenia § 469 SSP. Rovnako môže správny súd s kasačne záväzným právnym názorom nesúhlasiť, tento nesúhlas môže riadne vyložiť, ale musí sa názorom, hoci i preň nesprávnym, riadiť (rozsudok sp.zn. 1Sžfk/55/2020 z 30. marca 2022, bod 41). 32.
Avšak existencia iných okolností ako uvedených vyššie niekedy môže správny súd zbaviť povinnosti podľa § 469 SSP. Výnimočne nebude správny súd viazaný právnym názorom v zmysle § 469 SSP, (i) ak nastala zásadná zmena skutkových okolností, ktoré existovali v čase rozhodovania kasačného súdu a na ktorých založil svoje zrušujúce rozhodnutie; (ii) zmena aplikovateľného právneho stavu; (iii) zmena ustálenej rozhodovacej činnosti kasačného súdu; alebo (iv) ako dôsledok rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky, Európskeho súdu pre ľudské práva či Súdneho dvora Európskej únie (rozsudok sp.zn. 1Sžfk/55/2020 z 30. marca 2022, bod 40). Pokiaľ ide o ustálenú rozhodovaciu činnosť, je potrebné v tomto smere vychádzať z definičného uznesenia z 24. novembra 2021, sp.zn. 2Sžfk/45/2020, a jeho body
22 až 26. 33. Obrátiac sa k práve rozhodovanej veci, Najvyšší správny súd konštatuje, že krajský súd v napadnutom rozsudku celkom otvorene nerešpektoval kasačne záväzný právny názor kasačného súdu, a to bez toho, aby prípadne identifikoval mimoriadne okolnosti, ktoré by ho k tomu výnimočne oprávňovali. Na to napokon poukazovalo i odlišné stanovisko členky senátu, ktorý vydal napadnutý rozsudok, ako aj to, že hlasovala proti zamietavému rozsudku.
34. Väčšina senátu, ktorý vydal napadnutý rozsudok, ako dôvod prípustnosti nerešpektovania § 469 SSP uvádzala existenciu rozpornej judikatúry na úrovni Najvyššieho súdu, čo však práve neaktivuje, v zmysle vyššie prezentovaných úvah, výnimku z § 469 SSP.
35. Na tomto mieste kasačný súd víta, že jedna sudkyňa pripojila k napadnutému rozsudku odlišné stanovisko, pretože súdny disent vníma ako nástroj obohacujúci diskusiu o právnych problémoch. 36. Zistenie uvedeného v predchádzajúcom bode samo o sebe postačuje na prijatie záveru, že kasačná sťažnosť je dôvodná a napadnutý rozsudok je potrebné zrušiť.
Ďalší postup 37. Po vrátení veci bude úlohou krajského súdu vychádzať z právnych záverov kasačného súdu vyslovených v rozsudku sp.zn. 1Sžrk/7/2019 z 26. januára 2021 a v súlade s nimi rozhodnúť.
Nosné závery sú uvedené v bodoch 45 až 47, 49 a 57 tohto rozsudku a majú viesť k zrušeniu napadnutého opatrenia žalovaného pre nesplnenie podmienok podľa § 31 Leteckého zákona, či už podľa jeho odseku 1 (žalovaný nemal doložené právoplatné konštitutívne rozhodnutie oprávneného orgánu verejnej správy o zriadení vecného bremena; bod 46 rozsudku sp.zn. 1Sžrk/7/2019), alebo jeho odseku 2 (Letisko sa nedomáhalo na žalovanom zapísania takého vecného bremena, ktoré by obsahovo zodpovedalo tomuto odseku; tiež bod 46 rozsudku sp.zn. 1Sžrk/7/2019).
38. Posúdenie týchto záverov bude následne úlohou Najvyššieho správneho súdu po podaní prípadnej kasačnej sťažnosti, pričom príslušný senát tunajšieho súdu zváži i potrebu obrátiť sa na veľký senát Najvyššieho správneho súdu a to práve s poukazom na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 6Sžrk/9/2019.
39. Na tomto mieste kasačný súd považuje za potrebné doplniť, že predchádzajúci rozsudok sp.zn. 1Sžrk/7/2019 nespochybnil potrebu primeraných opatrení ochrannej potreby pre letisko v Poprade (ani pre akékoľvek iné letisko). Túto potrebu nespochybňuje ani piaty senát Najvyššieho správneho súdu vo veci práve konajúci. Podstatou veci, od ktorej sa na mnohých miestach argumentácia krajského súdu i Letiska v jeho podaniach trochu odkláňa, je nie to, či má byť (akékoľvek) letisko primerane chránené i oplotením, ale za akých podmienok sa tak má diať. 40.
Tieto podmienky, ak nedôjde k dobrovoľnému prevodu vlastníckeho práva sťažovateľa na Letisko, jasne určuje čl. 20 ods. 4 Ústavy, ktorý okrem iného požaduje i primeranú náhradu či už za vyvlastnenie, alebo za nútené obmedzenie vlastníckeho práva. Podmienky čl. 20 ods. 4 Ústavy musia byť splnené i v prípade inak legitímnej potreby chrániť letisko.
Inými slovami, ochranu letiska napríklad aj oplotením nie je možné realizovať „nadivoko“, ale naopak, vždy rešpektujúc ústavné mantinely pre vyvlastnenie alebo nútené obmedzenie vlastníckeho práva.
41. O trovách kasačného konania rozhodne krajský súd podľa § 467 ods. 3 SSP. 42. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho správneho súdu v pomere hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave dňa 30. marca 2023