5Svk/32/2022

1. Ďalší účastník konania („Letisko“) je prevádzkovateľom verejného letiska v Poprade (Letisko Poprad-Tatry). Tomuto letisku boli rozhodnutím bývalého Leteckého úradu Slovenskej republiky č. 313-404-OP/2001-1863 z 20. októbra 2001 určené ochranné pásma. Podľa rozhodnutia Dopravného úradu č. 07280/2014/RLET-004/14977 z 27. mája 2014 mu bolo predĺžené povolenie na prevádzkovanie tohto letiska do 30. júna 2016 a súčasne bolo určené za verejné medzinárodné letisko. V tomto rozhodnutí bolo Letisku okrem iného ďalej uložené dodržiavať predpis L 14. Letisko je vedené v obchodnom registri ako prevádzkovateľ letiska v rámci svojho predmetu podnikania.

práva. Okrem iných toto oplotenie prechádzalo aj cez pozemky žalobcu, ktoré boli v úvode popísaného obdobia najprv v správe Slovenského pozemkového fondu a neskôr sa ich vlastníkom stal žalobca. Oplotenie muselo byť postavené podľa spomínaného predpisu L 14 (bod 9.10), aby sa zabránilo prístupu veľkých zvierat a neoprávnených na letisko a jeho plochy.

Výkon týchto oprávnení sa musí obmedziť na nevyhnutnú mieru. Právo vlastníka nehnuteľnosti na náhradu škody nie je tým dotknuté.) zákona č. 143/1998 Z.z. o civilnom letectve (letecký zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov („Letecký zákon“) na pozemkoch žalobcu v k.ú. X., mesto P., okres P., označených parcelných číslom KN-C 1907/15 a KN-E 4510 a zapísaných na liste vlastníctva č. XXXX, z dôvodu potreby zriadiť na týchto pozemkoch oplotenie letiska Poprad-Tatry, umiestniť na nich zabezpečovacie zariadenia a letecké pozemné zariadenia, ako aj z dôvodu potreby vstupovať na tieto pozemky v súvislosti s umiestňovaním a údržbou vyššie uvedených vecí. 4. Žalovaný vyzval dňa 24. novembra 2015 Letisko, aby preukázalo, že letisko v Poprade má charakter verejného letiska, že navrhovateľ má povolenie na prevádzkovanie letiska v Poprade, že dotknuté pozemky sa nachádzajú v ochrannom pásme letiska v Poprade, a že došlo k poskytnutiu náhrady vlastníkom za obmedzenie ich vlastníckych práv. 5. Žalovaný doložil povolenie na prevádzkovanie letiska, kde bolo letisko určené za medzinárodné verejné letisko, uviedol, akým rozhodnutím boli letisku určené ochranné pásma,

6. Civilnou žalobou podanou dňa 9. marca 2016 na Okresný súd Poprad najprv pod sp.zn. 16 Cb 56/2016 a potom pod sp.zn. 9 C 93/2016 sa žalobca proti žalovanému a Letisku domáhal určenia neplatnosti tohto vecného bremena a uloženia povinnosti žalovanému odstrániť jeho zápis na príslušnom liste vlastníctve. Uviedol, že Letisko ako súkromná spoločnosť nemá žiaden právny titul na zriadenie vecného bremena, materiálne Letisko predmetné pozemky neužíva a oplotenie nie je v jeho vlastníctve (čo malo Letisko uviesť v civilnom spore sp.zn. 18 Cb 93/2015 na Okresnom súde Poprade o vydanie bezdôvodného obohatenia), a že žalovaný v rozpore s právom vykonal záznam do katastra nehnuteľností, pretože vecné bremeno nebolo zriadené predpísanou formou s požadovanou náhradou.

8. Dňa 29. júna 2018 Okresný súd Poprad vykonal totožné postúpenie civilnej žaloby žalobcu. Vec bola predložená Krajskému súdu v Prešove 9. novembra 2018 a zapísaná pod sp.zn. 2S/ 96/2018. Rozsudkom č.k. 2S/96/2018-191 z 12. marca 2019 bola žaloba zamietnutá.

10. O podobnej žalobe konateľov žalobcu rozhodol Krajský súd v Prešove rozsudkom pod sp.zn. 2S/24/2018 tiež 12. marca 2019 tak, že ju zamietol z rovnakých dôvodov, ako v práve rozhodovanej veci. 11. Žalobca podal kasačnú sťažnosť. Namietal v nej, že podľa zákona je prevádzkovateľ letiska oprávnený vstupovať na cudzie pozemky, nie na nich zriaďovať oplotenie. Žalovaný tak zapísal záznamom do katastra nehnuteľností v podstate zmluvné vecné bremeno bez doloženia príslušnej zmluvy.

13. Postup žalovaného považoval žalobca za de facto vyvlastnenie bez splnenie ústavných podmienok pre taký postup. Všetkými týmito dôvodmi sa krajský súd riadne nezaoberal, a tým je jeho rozsudok aj nepreskúmateľný. 14. Vec bola predložená Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky 30. septembra 2019 a zapísaná pod sp.zn. 1Sžrk/7/2019.

Náhrada za zákonné vecné bremeno bola navrhnutá. 16. Ďalej v súvisiacej veci kasačný súd uviedol, že vykonanie záznamu bolo vo verejnom záujme, pretože vecné bremeno „vlastne spočíva len v povinnosti“ vlastníkov strpieť právo Letiska zriadiť oplotenie, aby sa zabránilo prístupu na neverejné plochy letiska a vytvorenie a umiestnenie zabezpečovacích zariadení, vrátane ochranných pásiem, umiestňovanie a prevádzkovanie leteckých pozemných zariadení a ich ochranných pásiem a vstupovania v súvislosti so zariaďovaním, prevádzkovaním, opravami, údržbou leteckých pozemných zariadení alebo oplotenia, alebo iných zábran v rozsahu vyznačenom v predmetnom geometrickom pláne. Uvedené je potrebné pre bezpečnú prevádzku letiska.

Letecký zákon tiež podmieňuje rôzne úkony pri výstavbe na letisku existenciou verejnoprávnych súhlasov či povolení. 19. Po vrátení veci 3. mája 2021 bola vec na Krajskom súde v Prešove zapísaná pod sp.zn. 2S/18/2021. Rozsudkom sp.zn. 2S/18/2021 z 24. marca 2022 bola žaloba opätovne zamietnutá. V odôvodnení krajský súd uviedol, že kasačný súd zrušil jeho predchádzajúci zamietavý rozsudok, odchýliac sa úplne od rozsudku vo veci sp.zn. 6Sžrk/9/2019, pričom krajský súd vychádzal pri svojom rozhodovaní práve z rozsudku sp.zn. 6Sžrk/9/2019. Doplnil, že je potrebné postupovať tak, že sa vec predloží veľkému senátu.

II. Argumentácia účastníkov konania

20. Žalobca podal kasačnú sťažnosť a uplatňuje v nej dôvody podľa § 440 ods. 1 písm. f/ a g/ SSP. Ďalej argumentuje porušením § 469 SSP. 21. Sťažovateľ zopakoval svoju skoršiu sťažnostnú argumentáciu, odkazujúc na zrušujúci

rozsudok

kasačného súdu v tejto veci. Naviac namietal, že krajský súd v napadnutom rozsudku nerešpektoval záväzný právny názor vyslovený v konkrétnej veci. 22. Sťažovateľ požaduje zrušenie napadnutého rozsudku krajského súdu a vrátenie veci na ďalšie konanie, prípadne jeho zmenu a zrušenie napadnutého opatrenia žalovaného. Ďalej požaduje trovy konania v konaní pred krajským súdom a pred kasačným súdom. 23. Letisko vo svojom vyjadrení poukázalo na dôvody (právne i technické), pre ktoré je potrebné letisko v Poprade oplotiť. Pripomenulo, že drevené oplotenie stálo na tomto letisku už od roku 1985 a v roku 2003 bolo renovované. Toto oplotenie je od tejto doby nerušene užívané pre potreby letiska v Poprade. Sporný pozemok je navyše neprístupný a sťažovateľ jeho odkúpenie Letiskom odmietol. Sťažovateľ pri kúpe predmetného pozemku o oplotení vedel. Letecký zákon umožňuje vo verejnom záujme vlastnícke právo obmedziť. Kasačná sťažnosť tak má byť zamietnutá. 24. Žalovaný sa nevyjadril. 25. Vec bola predložená Najvyššiemu správnemu súdu Slovenskej republiky 24. marca 2022.

III. Argumentácia Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky

27. Nosnou námietkou, s ktorou sa musel kasačný súd prioritne vysporiadať, je námietka porušenia § 469 SSP, ktorá zakladá kasačný bod podľa § 440 ods. 1 písm. i/ SSP, i keď ho takto výslovne sťažovateľ neoznačil; obsahovo ho však pokryl svojou argumentáciou.

29. Konajúci správny súd nižšej inštancie si nemôže vybrať, či bude zrušujúce rozhodnutie rešpektovať, alebo nie (rozsudok sp.zn. 1Sžfk/55/2020 z 30. marca 2022, bod 38), a to ani s poukazom na to, že na samotnom kasačnom súde existujú rozpory v judikatúre.

Rovnako v prípade existencie odporujúcej judikatúry kasačného súdu v podobných veciach (právne a skutkovo) konajúci správny súd si môže vybrať jednu z konfliktných judikatórnych línií, jej výber zdôvodniť a tento výber nechať otestovať kasačnému súdu cestou kasačnej sťažnosti prípadne podanej účastníkmi konania vo veľkom senáte Najvyššieho správneho súdu.

Existenciu rozporov na úrovni kasačného súdu môže správny súd konštatovať i kritizovať, táto existencia ho však neoprávňuje k nerešpektovaniu ustanovenia § 469 SSP. Rovnako môže správny súd s kasačne záväzným právnym názorom nesúhlasiť, tento nesúhlas môže riadne vyložiť, ale musí sa názorom, hoci i preň nesprávnym, riadiť (rozsudok sp.zn. 1Sžfk/55/2020 z 30. marca 2022, bod 41). 32.

22 až 26. 33. Obrátiac sa k práve rozhodovanej veci, Najvyšší správny súd konštatuje, že krajský súd v napadnutom rozsudku celkom otvorene nerešpektoval kasačne záväzný právny názor kasačného súdu, a to bez toho, aby prípadne identifikoval mimoriadne okolnosti, ktoré by ho k tomu výnimočne oprávňovali. Na to napokon poukazovalo i odlišné stanovisko členky senátu, ktorý vydal napadnutý rozsudok, ako aj to, že hlasovala proti zamietavému rozsudku.

35. Na tomto mieste kasačný súd víta, že jedna sudkyňa pripojila k napadnutému rozsudku odlišné stanovisko, pretože súdny disent vníma ako nástroj obohacujúci diskusiu o právnych problémoch. 36. Zistenie uvedeného v predchádzajúcom bode samo o sebe postačuje na prijatie záveru, že kasačná sťažnosť je dôvodná a napadnutý rozsudok je potrebné zrušiť.

Nosné závery sú uvedené v bodoch 45 až 47, 49 a 57 tohto rozsudku a majú viesť k zrušeniu napadnutého opatrenia žalovaného pre nesplnenie podmienok podľa § 31 Leteckého zákona, či už podľa jeho odseku 1 (žalovaný nemal doložené právoplatné konštitutívne rozhodnutie oprávneného orgánu verejnej správy o zriadení vecného bremena; bod 46 rozsudku sp.zn. 1Sžrk/7/2019), alebo jeho odseku 2 (Letisko sa nedomáhalo na žalovanom zapísania takého vecného bremena, ktoré by obsahovo zodpovedalo tomuto odseku; tiež bod 46 rozsudku sp.zn. 1Sžrk/7/2019).

39. Na tomto mieste kasačný súd považuje za potrebné doplniť, že predchádzajúci rozsudok sp.zn. 1Sžrk/7/2019 nespochybnil potrebu primeraných opatrení ochrannej potreby pre letisko v Poprade (ani pre akékoľvek iné letisko). Túto potrebu nespochybňuje ani piaty senát Najvyššieho správneho súdu vo veci práve konajúci. Podstatou veci, od ktorej sa na mnohých miestach argumentácia krajského súdu i Letiska v jeho podaniach trochu odkláňa, je nie to, či má byť (akékoľvek) letisko primerane chránené i oplotením, ale za akých podmienok sa tak má diať. 40.

Inými slovami, ochranu letiska napríklad aj oplotením nie je možné realizovať „nadivoko“, ale naopak, vždy rešpektujúc ústavné mantinely pre vyvlastnenie alebo nútené obmedzenie vlastníckeho práva.