5Svk/32/2024

UZNESENIE

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky, v právnej veci žalobcu (sťažovateľa): STAD SK s.r.o., so sídlom Lány 1415/48, 972 01 Bojnice, IČO: 44298889, právne zastúpený: Advokátska kancelária OLŠOVSKÝ, spol. s.r.o., so sídlom G. Švéniho 6, 971 01 Prievidza, IČO: 50595652, proti žalovanému: Mesto Bojnice, so sídlom Sládkovičova 176/1, 972 01 Bojnice, IČO: 00318001, proti inému zásahu orgánu verejnej správy, v konaní o kasačnej sťažnosti žalobcu proti uzneseniu Správneho súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 12Sa/2/2023-152 z 31. júla 2024, takto

rozhodol:

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky uznesenie Správneho súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 12Sa/2/2023-152 z 31. júla 2024 zrušuje a vec vracia Správnemu súdu v Banskej Bystrici na ďalšie konanie.

Odôvodnenie

I. Konanie pred správnym súdom

A) Iný zásah mal spočívať v tom, „že dochádza k zásahu do práva právnickej osoby žalobcu na prerokovanie zadania územného plánu príslušným orgánom (§ 20 ods. 2 Stavebného zákona) a ide o iný zásah žalovaného do práva žalobcu na prerokovanie zadania, čo je iným zásahom v zmysle SSP“; B) ďalej mal iný zásah žalovaného spočívať v tom, že „zákon upravuje, že územno-plánovaciu dokumentáciu, zadanie, varianty konceptu má vypracovávať a prerokovať príslušný orgán územného plánovania, teda žalovaný, prostredníctvom odborne spôsobilej osoby. Ak túto činnosť vykonával U. (a nie žalovaný), je evidentné, že týmto dochádza k zásahu do práva žalobcu na prerokovanie zadania, variantov konceptu s príslušným orgánom územného plánovania, čo je iným zásahom v zmysle SSP“; C) ďalej mal iný zásah žalovaného spočívať v tom, že „zákonným spôsobom žalovaný neprerokoval pripomienky žalobcu k variantom konceptu a tieto úkony robila fyzická osoba U.“, a rovnako v postupe keď žalovaný „zákonným spôsobom neprerokoval návrh územno- plánovacej dokumentácie podľa § 22 ods. 1, 3, 5 Stavebného zákona, pričom zákonným spôsobom nepredvolal žalobcu na toto prerokovanie, zákonným spôsobom neprerokoval pripomienky k týmto dokumentom“; D) a ďalej v tom, že „žalovaný zákonným spôsobom neprerokoval aj návrh územnoplánovacej dokumentácie po podaní pripomienok, nedošlo k riadnemu prerokovaniu pripomienok, k zachovaniu lehôt a vyhotoveniu záznamov o postupe žalovaného. Všetky tieto úkony navyše robila fyzická osoba U. a nie v Stavebnom zákone určený subjekt - žalovaný. Toto je iným zásahom podľa § 257 ods. 1 písm. c) SSP“. 5. Rovnako správny súd vyjadril pochybnosť, či boli zo strany žalobcu splnené procesné podmienky s poukazom na § 256 SSP v spojení s § 97 SSP. Teda otázkou bolo, či došlo k včasnému podaniu správnej žaloby, a to rešpektujúc objektívnu a subjektívnu lehotu na podanie správnej žaloby proti inému zásahu. Keďže žalobca uviedol viaceré opisy namietaného iného zásahu žalovaného naviazané na viaceré časové momenty, neumožnil podľa správneho súdu ani posúdenie včasnosti podanej žaloby.

6. Proti napadnutému uzneseniu podal sťažovateľ kasačnú sťažnosť podľa § 440 ods. 1 písm. f), g), j) SSP, v ktorej navrhol, aby kasačný súd napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil správnemu súdu na ďalšie konanie. Zároveň sa domáhal, aby kasačný súd vyslovil záväzný právny názor, že postupy žalovaného opísané v správnej žalobe predstavujú iný zásah do práv žalobcu. 7. Sťažovateľ namietal, že v správnej žalobe vymedzil iný zásah orgánu verejnej správy presne, avšak z dôvodu odlišných skutkových okolností a iných postupov žalovaného, vymedzil iné zásahy rôzne. Vymedzenie viacerých iných zásahov však podľa sťažovateľa nemôže byť dôvodom pre odmietnutie žaloby. 8. Sťažovateľ zároveň považuje napadnuté uznesenie za arbitrárne, keďže z jeho právneho odôvodnenia je zrejmé, že správny súd rozumie v čom spočíval iný zásah, ale naproti tomu uvádza jeho nejednoznačné a nezrozumiteľné vymedzenie. Navyše bez toho, aby správny súd rozlišoval medzi jednotlivými inými zásahmi, odmietol správnu žalobu vo vzťahu k všetkým z toho istého dôvodu. 9. Podľa sťažovateľa nemal správny súd zákonnú možnosť odmietnuť správnu žalobu podľa § 59 ods. 3 SSP, keďže vyčítaná nezrozumiteľnosť je odstrániteľnou vadou, pričom sťažovateľ správnu žalobu doplnil a opravil. Naproti tomu sťažovateľ ďalej namieta, že správny súd rozhodol na základe § 97 SSP, čo spôsobuje nezákonnosť rozhodnutia, keďže dôvody odmietnutia správnej žaloby sú uvedené v § 98 ods. 1 SSP. Rovnako namietal, že správny súd nerozhodol o odkladnom účinku žaloby, pričom od podania žaloby do jej odmietnutia prebehol takmer rok. 10. Vo vzťahu k včasnosti podania správnej žaloby uviedol, že v správnej žalobe a priložených dôkazoch sú presne uvedené dátumy, kedy žalovaný vypracoval zadanie, vyhodnotenie zadania, koncepty územného plánu, kedy ich prerokoval, resp. bolo uvedené, že ich opakovane neprerokoval, tak ako upravuje Stavebný zákon. Pokiaľ však správny súd z obsahu žaloby nevedel určiť včasnosť jej podania, mal vyzvať sťažovateľa o jej doplnenie. 11. Žalovaný sa vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti stotožnil s výrokom a odôvodnením napadnutého uznesenia správneho súdu. Navrhol preto, aby kasačný súd zamietol kasačnú sťažnosť ako nedôvodnú, a zároveň žalobcovi nepriznal právo na náhradu trov konania. Žalovaný zároveň odkázal na priebeh konania v obdobnej veci vedenej pred správnym súdom (sp. zn. 15Sa/8/2023) a vyslovil názor pre meritórne posúdenie veci.

15. Kľúčovou právnou otázkou, ktorou sa kasačný súd zaoberal bolo, či možno postup správneho súdu, keď tento v danej veci odmietol správnu žalobu proti inému zásahu orgánu verejnej správy podľa § 59 ods. 3 SSP, považovať za zákonný. 16. Z priebehu konania pred správnym súdom je zrejmé, že správny súd opakovane sťažovateľovi vyčítal nezrozumiteľnosť a nejednoznačné vymedzenie, v čom spočíval namietaný iný zásah, ktorého sa mal dopustiť žalovaný. Sťažovateľ v správnej žalobe popísal priebeh administratívneho konania, v ktorom bolo prijímané vyhotovenie nového územného plánu mesta Bojnice a odkázal na ustanovenia Stavebného zákona, ktoré mali byť žalovaným počas tohto administratívneho konania porušené. 17. Z obsahu zásahovej správnej žaloby, v ktorej sťažovateľ namieta rôzne nezákonnosti v procese prijímania nového územného plánu, nebol ani podľa kasačného súdu jednoznačne špecifikovaný iný zásah, ktorého sa mala správna žaloba týkať. Bol preto podľa kasačného súdu odôvodnený postup podľa § 59 ods. 1 SSP, keď správny súd vyzval sťažovateľa, aby správnu žalobu doplnil s poukazom na § 257 ods. 1 písm. c) SSP o jednoznačné a zrozumiteľné vymedzenie toho, v čom spočíva ním tvrdený iný zásah žalovaného. 18. V následnom podaní z 21. mája 2024, označenom ako „Doplnenie žaloby č.4“, však podľa kasačného súdu sťažovateľ dostatočne zrozumiteľne popísal v čom má spočívať namietaný iný zásah žalovaného. Táto sťažovateľova argumentácia je uvedená kurzívou na str. 2, 3,

V Bratislave dňa 31. marca 2025