5Svk/33/2023

UZNESENIE

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu (sťažovateľa): Združenie domových samospráv, o.z., so sídlom Rovniankova 1667/14, Bratislava, P.O.BOX 218, Bratislava, IČO: 31820174, právne zastúpeného Tkáč & Partners, s.r.o., so sídlom Hrnčiarska 29, Košice, IČO: 53929691, proti žalovanému: Úrad pre územné plánovanie a výstavbu Slovenskej republiky, Regionálny úrad pre územné plánovanie a výstavbu Košice, Žriedlová 3366/13, Košice (pôvodne Okresný úrad Košice, odbor výstavby a bytovej politiky, Komenského 52, Košice), o preskúmanie rozhodnutia Okresného úradu Košice, odboru výstavby a bytovej politiky, č. OU-KE-OVBP2-2021/005416-002 z 13. januára 2021, o kasačnej sťažnosti žalobcu proti uzneseniu Krajského súdu v Košiciach č. k. 8S/39/2021-71 z 26. januára 2023, takto

rozhodol:

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Košiciach č. k. 8S/39/2021-71 z 26. januára 2023 zrušuje a vec vracia Správnemu súdu v Košiciach na ďalšie konanie.

Odôvodnenie

I. Priebeh administratívneho a súdneho konania

2. Napadnutým rozhodnutím č. OU-KE-OVBP2-2021/005416-002 z 13. januára 2021 (ďalej aj ,,napadnuté rozhodnutie“) Okresný úrad Košice, Odbor výstavby a bytovej politiky, zamietol odvolanie žalobcu podané proti v bode 1 uvedenému prvostupňovému rozhodnutiu.

Poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Sžp/10/2009. 4. Na pojednávaní pred správnym súdom konanom dňa 26.01.2023 zástupkyňa Okresného úradu Košice, odboru výstavby a bytovej politiky predložila správnemu súdu (1.) kópiu rozhodnutia Mesta Košice z 15.02.2022, č. k. MK/A/2022/06157-11/I/STS, ktorým Mesto Košice, pracovisko Košice - Staré Mesto rozhodlo o zmene rozhodnutia o umiestnení stavby s názvom ,,Parkovisko VSD“ navrhovateľovi Východoslovenská distribučná a.s. a (2.) kópiu rozhodnutia Mesta Košice - stavebné povolenie z 14.10.2022 č. k. MK/A/2022/19103-04/STS na stavbu s názvom ,,Parkovisko VSD“ pre stavebníka Východoslovenská distribučná a.s.

6. Správny súd konštatoval, že stavba s poukazom na uvedené nebude realizovaná v rozsahu a spôsobom, ako to bolo definované v napadnutých rozhodnutiach orgánov verejnej správy, ktoré sú predmetom správnej žaloby. Ďalším zotrvaním na požiadavke súdneho prieskumu správnou žalobou napadnutých rozhodnutí by tak podľa správneho súdu žaloba nadobudla charakter, aký má na mysli ustanovenie § 28 SSP, a pre jej šikanózny charakter by bola bezúspešným a zneužívaným uplatňovaním práva. Pre okolnosti súvisiace s vydaním nových rozhodnutí o umiestnení stavby a stavebnom povolení, preto správny súd konanie vo veci zastavil a o trovách konania rozhodol podľa § 170 písm. b/ SSP, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, ak bolo konanie zastavené.

9. Zo samotnej žaloby sťažovateľa bolo podľa sťažovateľa nesporné, že tento je zainteresovanou verejnosťou v zmysle § 42 ods. 1 SSP, a že ako taký je oprávnený podať správnu žalobu proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy, alebo opatreniu orgánu verejnej správy, ak tvrdí, že tým bol porušený verejný záujem v oblasti životného prostredia (§ 178 ods. 3 SSP). Správny súd v preskúmavanej veci rozhodol v rozpore s rozsudkom veľkej komory Súdneho dvora Európskej únie sp. zn. C 240/09 Lesoochranárskeho zoskúpenia VLK proti Ministerstvu životného prostredia SR, keď o správnej žalobe chrániacej verejný záujem nerozhodol a konanie zastavil. 10. Správny súd podľa sťažovateľa vydaním uznesenia o zastavení konania zasiahol do práv sťažovateľa na konanie pred súdom. Záujem na ochrane životného prostredia sťažovateľa spočíva v tom, aby rozhodnutia porušujúce tento záujem neboli vydávané a aby, ak už vydané sú, boli podrobené preskúmaniu súdom. Považuje za neakceptovateľný názor, podľa ktorého možno ochranu životného prostredia a záujem na jeho zachovaní odložiť z jednoduchého dôvodu, že rozhodnutie, ktoré podľa správnej žaloby sťažovateľa bolo v rozpore s verejným záujmom ochrany životného prostredia, stratilo uplynutím doby svoje právne účinky a vykonateľnosť. 11. Namietol, že správne žaloby vo vzťahu k rozhodnutiam, ktorým skončila platnosť, majú osvetovú aj preventívnu funkciu, aby sa podobná nezákonnosť nezopakovala v iných prípadoch, pričom poukázal na nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 875/2016 z 28.02.2017 a sp. zn. III. ÚS 274/2018-45 z 13.11.2018. Záujem na ochrane životného prostredia podľa sťažovateľa okrem iných spočíva v tom, aby rozhodnutia, ktoré môžu porušovať tento záujem, neboli vydané a ak vydané boli, aby boli predmetom preskúmania súdom. 12. Vo vzťahu k nepriznaniu trov konania žalobca poukázal na skutočnosť, že stavebník Východoslovenská distribučná a.s., ako ďalší účastník konania je plne zodpovedný za vzniknuté trovy v konaní. 13. Žalovaný vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti uviedol, že túto považuje za nedôvodnú, keď v predmetnej veci odpadol dôvod na pokračovanie v konaní, ako to vyplýva z bodov 21 až 26 kasačnou sťažnosťou napadnutého uznesenia správneho súdu. 14. Dňom 01.04.2024 pôsobnosť doterajšieho žalovaného Okresného úradu Košice, odbor výstavby a bytovej politiky v súlade so zákonom č. 50/1976 Zb., č. 608/2003 Z. z. (§ 2, § 4a) a zákonom č. 200/2022 Z. z. (§ 1 a § 7 ods. 1) prešla na Úrad pre územné plánovanie a výstavbu Slovenskej republiky, Regionálny úrad pre územné plánovanie a výstavbu Košice, a preto v súlade s § 180 ods. 1 a 3 v spojení s § 452 ods. 1 SSP kasačný súd pokračoval v konaní s týmto orgánom verejnej správy ako so žalovaným.

15. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako súd kasačný preskúmal napadnuté uznesenie správneho súdu v medziach sťažnostných bodov (§ 438 ods. 2, § 440 ods. 1, 2 SSP), pričom po zistení, že kasačná sťažnosť bola podaná oprávnenou osobou v zákonnej lehote (§ 442 ods. 1, § 443 ods. 1 SSP) a že ide o uznesenie, proti ktorému je kasačná sťažnosť prípustná (§ 439 ods. 2 SSP), po neverejnej porade senátu jednomyseľne dospel k záveru, že kasačná sťažnosť je dôvodná.

17. Po preskúmaní súdneho aj administratívneho spisu dospel kasačný súd k záverom, ktoré deklaroval vo výroku tohto uznesenia a bližšie tieto závery odôvodňuje v nasledovnom texte. 18. Kasačný súd úvodom uvádza, že zastavenie správneho súdneho konania z dôvodu odpadnutia dôvodu na pokračovanie v konaní (§ 99 písm. g/ SSP) je potrebné vykladať ústavno-konformne (mutatis mutandis rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 142/2015 z 10.03.2015, publikované v ZNaUÚS pod č. 58/2015).

19. Nie je ústavne konformné zastaviť správny súdny prieskum rozhodnutia alebo opatrenia, ktoré už zasiahlo do právnej sféry dotknutých subjektov (zasiahlo do ich subjektívnych práv a povinností), i keď počas súdneho prieskumu jeho účinky zanikli, a to z toho dôvodu, že obsah súdnej ochrany v správnom konaní sa po uplynutí účinkov žalovaného rozhodnutia dostáva do sekundárnej podoby, ktorej podstatou je vytvorenie základu pre prípadný nárok na náhradu škody (rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 274/2018 z 13.11.2018 a sp. zn. III. ÚS 416/2018 z 16.01.2019). Zastaviť správne súdne konanie s odkazom na § 99 písm. g) SSP nemožno tiež vtedy, ak je na pokračovaní súdneho prieskumu daný verejný záujem explicitne garantovaný/chránený právom, i keď účinky napadnutého rozhodnutia správneho orgánu počas súdneho prieskumu pominuli (rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 529/2019 z 19.01.2021 a sp. zn. I. ÚS 380/2019 z 13.06.2021 a iné).

Z tohto dôvodu nie je možné zastaviť súdny prieskum rozhodnutia alebo opatrenia, ktoré už zasiahlo do práv dotknutých osôb (či už do ich subjektívnych práv a povinností, alebo ak tieto práva už boli uplatnené), aj keď jeho účinky zanikli počas prebiehajúceho súdneho konania.

súdom. Nebol tak v predmetnej veci daný dôvod pre zastavenie správneho súdneho konania podľa § 99 písm. g/ SSP a kasačný súd kasačnú sťažnosť sťažovateľa vyhodnotil ako dôvodnú.