5Svk/35/2023
ECLI:SK:NSSSR:2024:6022200107.1
- Súd
- Najvyšší správny súd Slovenskej republiky
- Súd 1. inštancie
- Správny súd v Banskej Bystrici
- Sp. zn. 1. inštancie
- BB-26Sa/4/2022
- IČS
- 6022200107
- Zdroj
- PDF ↗
UZNESENIE
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky, v právnej veci žalobcov (sťažovateľov): 1/ Hillside (Sports) ENC, so sídlom Office 1/2373, Level G, Quantum House 75, Abate Rigord Street, Ta´Xbiex XBX 1120, Malta, identifikačné číslo: P 1811 a 2/ Hillside (Gaming) ENC, so sídlom Office 1/2373, Level G, Quantum House 75, Abate Rigord Street, Ta´Xbiex XBX 1120, Malta, identifikačné číslo: P 1812, obaja právne zastúpení JUDr. Lukášom Kišeľákom, advokátom, so sídlom Jarková č. 63, Prešov, IČO: 42083591, proti žalovanému: Úrad pre reguláciu hazardných hier, so sídlom Štefanovičova 2968/5, Bratislava (pôvodne Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná č. 63, Banská Bystrica), o žalobe proti inému zásahu orgánu verejnej správy, v konaní o kasačnej sťažnosti sťažovateľov proti uzneseniu Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 26Sa/4/2022-129 zo dňa 2. marca 2023, takto
rozhodol:
I. Kasačná sťažnosť sa zamieta . II. Návrh žalobcu na prerušenie kasačného konania sa zamieta . III. Účastníkom konania sa náhrada trov konania nepriznáva .
Odôvodnenie
I. Zhrnutie predchádzajúceho konania
1. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (ďalej len „kasačný súd“), uznesením sp. zn. 6Sžk/28/2021 zo dňa 26. januára 2022 zrušil kasačnou sťažnosťou napadnuté uznesenie (ďalej len „predchádzajúce uznesenie“) Krajského súdu v Banskej Bystrici (ďalej aj ako „krajský súd“, alebo „správny súd“), č. k. 28Sa/8/2020-41 zo dňa 9. marca 2021 (v znení opravného uznesenia č.k. 28Sa/8/2020-41 zo dňa 9. marca 2021), ktorým podľa § 261 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej aj len „SSP“) zamietol ako nedôvodnú žalobu, ktorou sa pôvodní žalobcovia 1/ Hillside (Sports) LP, so sídlom Gibraltár a 2/ Hillside (Gaming) LP, so sídlom Gibraltár (ďalej lej pôvodní žalobcovia) domáhali, aby krajský súd zakázal žalovanému pokračovať v napadnutom inom zásahu spočívajúcom v zaradení webových sídiel žalobcov (S..XXX-F..N.; S..T.-XXX.N.; S..XXX-XXX.N.; S..XX-XXXXXX.N.; S..XXXXXXXX.N.; S..XXXsb.N.; S..XXXsb.N.; S..XXXXXX.N.), čísla účtu IBAN:T., BIC:V. a obsahu zakázanej ponuky na zoznam zakázaných webových sídiel zverejnený na webovom sídle žalovaného a priznal náhradu trov konania, a predmetnú vec vrátil správnemu súdu vec na ďalšie konanie. 2. V priebehu konania po zrušení predchádzajúceho uznesenia kasačným súdom, pôvodní žalobcovia podali správnemu súdu návrh na zmenu účastníka konania na strane žalobcov z dôvodu, že medzi pôvodnými žalobcami a entitami i) Hillside (Sports) ENC registrovaná na Malte, so sídlom Office 1/2373, Level G, Quantum House 75, Abate Rigord Street, Ta´Xbiex XBX 1120, Malta, ktorá je licencovaná a regulovaná organizáciou Malta Gaming Authority (MGA) a ii) Hillside (Gaming) ENC registrovaná na Malte, so sídlom Office 1/2373, Level G, Quantum House 75, Abate Rigord Street, Ta´Xbiex XBX 1120, Malta, ktorá je licencovaná a regulovaná organizáciou Malta Gaming Authority (MGA) došlo k úplnému prevodu všetkých práv súvisiacich s prevádzkovaním hazardných hier na webových sídlach S..XXX-F..N., S..T.- XXX.N., S..XXX-XXX.N., S..XX-XXXXXX.N., S..XXXXXXXX.N., S..XXXsb.N., S..XXXsb.N. a S..XXXXXX.N.. Z uvedeného dôvodu správny súd uznesením sp. zn. 26Sa/4/ 2022-112 zo dňa 9. augusta 2022 pripustil zmenu účastníkov na strane žalobcov z pôvodných na súčasných žalobcov v 1/ a 2/ rade uvedených v záhlaví tohto rozhodnutia. Toto uznesenie správneho súdu je právoplatné.
II. Konanie pred orgánmi verejnej správy
3. Žalovaný požiadal dňa 10. augusta 2017 Krajský súd v Banskej Bystrici o vydanie príkazu na zamedzenie prístupu k webovému sídlu a následne dňa 4. septembra 2017 aj o zamedzenie vykonania platobnej operácie alebo platobnej služby.
Sudca Krajského súdu v Banskej Bystrici dňa 18. septembra 2017 vyhovel žiadosti žalovaného č. 1309831/2017 zo dňa 4. septembra 2017 a vydal príkaz na zamedzenie platobnej operácie alebo platobnej služby pod sp. zn. 6Ntn/ 8/2017. 4. Žalovaný dňa 13. októbra 2017 vykonal dozor nad poskytovaním zakázaných ponúk formou dozoru na diaľku podľa § 15b ods. 1 v spojení s § 13 ods. 7 zákona č. 171/2005
Z.z. Na základe uvedeného dozorná skupina vlastnou vyhľadávacou činnosťou identifikovala webové sídla: S..XXX-F..N., S..T.-XXX.N., S..XXX-XXX.N., S..XX-XXXXXX.N., S..XXXXXXXX.N., S..XXXsb.N., S..XXXsb.N. a S..XXXXXX.N..
Pri uvedenej činnosti zistila, že ide o variácie k webovému sídlu S..V..N., na ktorom bolo identifikované poskytovanie zakázanej ponuky na základe vykonaného dozoru nad poskytovaním zakázaných ponúk spísaného v zápisnici č. 1222984/2017 zo dňa 14. júla 2017. Na zamedzenie prístupu k webovému sídlu S..V..N., prostredníctvom ktorého sa poskytuje zakázaná ponuka, bol vydaný príkaz súdu 6Ntn 2/2017 zo dňa 11. augusta 2017.
5. Obsah informácií na webových sídlach S..XXX-F..N., S..T.-XXX.N., S..XXX-XXX.N., S..XX-XXXXXX.N., S..XXXXXXXX.N. bol dozornou skupinou zachytený dňa 13. októbra 2017 a na webových sídlach S..XXXsb.N., S..XXXsb.N. a S..XXXXXX.N. zachytený dňa 16. októbra 2017, čím okrem ich existencie zároveň vytvorili aj archiváciu ich obsahu nachádzajúcu sa na pripojenom CD nosiči.
6. Súčasťou archivácie uloženej na predmetnom CD nosiči sú všeobecné obchodné podmienky pre každé webové sídlo, video nahrávka zachytávajúca otvorenie a orientáciu na každom webovom sídle a ďalšie informácie týkajúce sa preukázania poskytovania zakázanej ponuky. Žalovaný po vykonaní dozoru dospel k záveru, že obsah ponuky na predmetných webových sídlach napĺňa podstatu poskytovania zakázanej ponuky, keďže aj podľa dozornej skupiny ide o propagovanie hazardnej hry alebo prevádzkovanie hazardnej hry dostupnej na území Slovenskej republiky bez licencie podľa predmetného zákona prostredníctvom elektronickej komunikačnej siete.
7. Na identifikovanú elektronickú adresu F.-F..N. zaslal žalovaný dňa 17. októbra 2017 výzvu na ukončenie poskytovania zakázanej ponuky v lehote 10 dní odo dňa odoslania výzvy. Predmetné webové sídla boli variácie k webovému sídlu B.:/. .V..N. na ktorom bolo identifikované poskytovanie zakázanej ponuky na základe vykonaného dozoru, a tak ako bolo uvedené vyššie, tak na zamedzenie prístupu k tomuto webovému sídlu bol vydaný príkaz súdu č. 6Ntn 2/2017 zo dňa 11. augusta 2017 na základe žiadosti žalovaného zo dňa 10. augusta 2017 č. 1272609/2017. Predmetné webové sídla mali zhodnú vizuálnu úpravu ako B.:/. .V..N. a po načítaní webového sídla sa objavila zhodná titulná stránka s logom bet365 a možnosťou voľby: „Šport“, „Kasíno“, „Poker“, „Hry“. Všetky predmetné webové sídla uvádzali tú istú kontaktnú adresu F.-F..N., kde je priamo označená skratka svk pre Slovenskú republiku, pričom ide o zhodnú kontaktnú adresu, ako pri webovom sídle <B.:/. .V..N.>.
8. Na základe žalovaným podpísaného súhlasu na použitie identifikačných údajov, podpísaný dňa 20. októbra 2017, dozorná skupina vykonala dozor za účelom identifikácie, overenia čísla účtu, používaného žalobcami, ako poskytovateľmi zakázanej ponuky na účely prijímania
vkladu. Všetky predmetné webové sídla mali pri prihlasovaní sa k hráčskemu kontu rovnaké prihlasovacie údaje, pri zachytávaní obsahu bol pri jednotlivých webových sídlach aj rovnaký zostatok pri vložených prostriedkoch. Všetky predmetné webové sídla majú zhodné číslo účtu, ktoré používa osoba poskytujúca zakázanú ponuku na účely prijímania vkladu, pri poskytovaní zakázanej ponuky na webovom sídle <B.:/. .V..N.>, a to T./ SWIFT: V.. 9.
Následne dozorná skupina dňa 30. októbra 2017 na predmetných webových sídlach overila, či bolo poskytovanie zakázanej ponuky ukončené v lehote 10 dní, pričom zistila, že poskytovanie zakázanej ponuky nebolo ukončené, sídla boli verejne dostupné z územia Slovenskej republiky a preto dozorná skupina zaradila predmetné webové sídla na zoznam zakázaných ponúk. Rovnaký deň bola zároveň vykonaná opätovná archivácia obsahu, čím bolo podľa žalovaného preukázané, že na webových sídlach pretrváva poskytovanie zakázanej
ponuky.
III. Konanie pred správnym súdom
10. Napadnutým uznesením č. k. 26Sa/4/2022-129 zo dňa 2. marca 2023 krajský súd podľa § 261 SSP zamietol ako nedôvodnú žalobu, ktorou sa sťažovatelia 1/ a 2/ domáhali, aby krajský súd zakázal žalovanému pokračovať v napadnutom inom zásahu spočívajúcom v zaradení žalobcov, webových sídiel žalobcov do zoznamu zakázaných webových sídel.
11. Správny súd zo záverov zistených z administratívneho spisu vyvodil, že postup žalovaného bol v súlade so zákonom, keď zaradil predmetné webové sídla žalobcov do zoznamu zakázaných webových sídel. Uviedol, že z priloženej zálohy na CD-nosiči je zrejmé, že predmetné webové sídla sú variáciami webového sídla B.:/. .V..N., na ktorom bolo identifikované poskytovanie zakázanej ponuky na základe vykonaného dozoru nad poskytovaním zakázaných ponúk spísaného v zápisnici č. 1222984/2017 zo dňa 14. júla 2017 a zároveň bol vydaný aj príkaz súdu sp. zn. 6Ntn 2/2017 zo dňa 11. augusta 2017.
12. Z uloženej archivácie webových sídel malo vyplynúť, že majú zhodnú dizajnovú úpravu ako webové sídlo B.:/. .V..N., po ich načítaní sa zobrazí zhodná titulná stránka s logom bet365 a možnosťami voľby „Šport“, „Kasíno“, „Poker“, „Hry“.
Jednotlivé webové sídla odkazovali na tú istú licenciu Gaming RGL No. 035 vydanú na Gibraltare spoločnosti Hillside (Gibraltar) Ltd Unit 1.1 First Floor, Waterport PLace 2, Europort Avenue, Gibraltar, pričom ani pri jednom z predmetných webových sídel, nešlo o licenciu vydanú a požadovanú vtedy platným zákonom o hazardných hrách.
13. Preto podľa správneho súdu žalovaný správne vyhodnotil, že v týchto jednotlivých prípadoch ide o jednu zakázanú ponuku poskytovanú na viacerých webových sídlach, ktoré sú samostatnými doménami, pričom v spodnej časti webového sídla sa ako poskytovateľ zakázanej ponuky uvádza tá istá spoločnosť ako sa webovom sídle B.:/. .V..N..
Pôvodní žalobcovia žiadnym spôsobom nereagovali na zaslanú výzvu žalovaného na ukončenie poskytovania zakázanej ponuky. Zaradenie webových sídel žalobcov na zoznam zakázaných ponúk bolo na základe vyššie zistených skutočností zo strany žalovaného legitímne a opodstatnené. 14.
Opodstatnenosť zákonného postupu žalovaného podľa správneho súdu mal podporiť aj nález Ústavného súdu Českej republiky (napr. Pl. ÚS 28/16), podľa ktorého štáty volia jediné účinné riešenie v podobe zablokovania prístupu k internetovým stránkam, na ktorých sú nelegálne hazardné hry poskytované. Tento postup bol vyhodnotený ako pomerne bežný aj v ostatných štátoch Európskej únie. Podobne aj Ústavný súd Slovenskej republiky vo svojom náleze č. IV. ÚS 46/2019 zo dňa 12. mája 2022 dospel k záveru, že samotné blokovanie zakázanej ponuky v konaní na to určenom (zahŕňajúci blokovanie webových sídiel a príslušných účtov) nemožno v situácii, keď nemali vydané licencie podľa zákona o hazardných hrách, považovať za neprimeraný zásah do nimi označených práv, avšak výlučne v situácií, keď existoval iný prostriedok nápravy, ktorý mohli na hájenie svojich práv a dosiahnutie nápravy
využiť. 15. Správny súd vyhodnotil námietku sťažovateľov 1/ a 2/, ktorou poukazovali na to, že zaradením do zoznamu boli porušené slobody žalobcov zaručené v Zmluve o fungovaní Európskej únie (ďalej len „ZFEÚ“), a to najmä ich sloboda poskytovať služby v Európskej únii zaručená v článku 56 ZFEÚ, za nedôvodnú. Ako bolo uvedené už vyššie, tak inštitút blokovania prístupu k internetovým stránkam poskytujúcim „zakázanú ponuku“, t. j. nelegálne hazardné hry poskytované prostredníctvom internetovej siete je bežný v mnohých európskych
krajinách. Správny súd dodal, že v súvislosti s právom Európskej únie je potrebné prihliadať nie len na ZFEÚ, ale aj na ďalšie právne akty vydávané orgánmi EÚ. 16. Uviedol, že blokácia nelegálneho obsahu je na európskej úrovni upravená napríklad v nariadení Európskeho parlamentu a Rady č. 2015/2120 zo dňa 25. novembra 2015, ktoré upravuje prístup, respektíve jeho obmedzenie k „otvorenému internetu“ v situáciách, na ktoré sa vzťahujú všeobecne použiteľné vnútroštátne opatrenia, súdne rozhodnutia, rozhodnutia verejných orgánov, či iné opatrenia na zabezpečovanie dodržiavania úniových legislatívnych aktov a vnútroštátnych právnych predpisov. Podľa bodu 6 preambuly tohto nariadenia by koncoví užívatelia mali mať právo na prístup k informáciám a obsahu a právo šíriť ich a využívať a poskytovať aplikácie a služby bez diskriminácie, prostredníctvom svojej služby prístupu k internetu. Výkonom tohto práva, by však nemalo byť dotknuté právo Únie alebo vnútroštátne právo, teda v tomto prípade by to nemalo byť v rozpore so zákonom o hazardných hrách, ktorý v tuzemsku upravuje podmienky poskytovanie hazardu prostredníctvom internetu.
17. Predmetné nariadenie to ďalej bližšie špecifikuje v čl. 3, avšak postupy v boji proti hazardným hrám prenecháva členským štátom a sústredí sa na voľný pohyb služieb tak, ako to uvádza čl. 56 a nasl. ZFEÚ a ochranu účastníkov samotných hazardných hier, ako spotrebiteľov, ktorým sa bližšie venuje v Odporúčaní Komisie č. 2014/478/EU zo dňa 14. júna 2014 (ďalej len „odporúčanie“). Odporúčanie vo svojej preambule konštatuje, že neexistuje harmonizácia na úrovni Únie a členské štáty môžu v zásade voľne určovať ciele svojej politiky týkajúcej sa hazardných hier a definovať úroveň požadovanej ochrany na účely ochrany zdravia spotrebiteľov. Odporúčanie požaduje, aby členské štáty efektívne zakročili proti prevádzkovaniu nelegálnych hazardných hier online a vyzýva členské štáty na zriadenie regulačných orgánov, ktorých hlavným cieľom bude sledovanie a účinné zabezpečovanie dodržiavania vnútroštátnych opatrení smerujúcich k regulácií online hazardných hier.
18. Správny súd zároveň dal do pozornosti rozhodnutie Súdneho dvora sp. zn. C-203/08 zo dňa 3. júna 2010 Sporting Exchange, v ktorom uviedol, že schvaľuje prípad, keď vnútroštátna právna úprava podriaďujúca organizovanie a propagovanie hazardných hier jedine v prospech jedného hospodárskeho subjektu pre určitú hazardnú hru a zakazuje všetkým ostatným ponúkať prostredníctvom internetu tieto služby, vrátane subjektov z iných členských štátov. Uvedené možno použiť aj na slovenskú vnútroštátnu úpravu, ktorá v čase podania samotnej žaloby požadovala na poskytnutie licencie podmienku sídla hospodárskeho subjektu v
tuzemsku. 19. Správny nakoniec poukázal na skutočnosť, že počas konania došlo k zmene právnej úpravy a podľa prvej vety § 36 ods. 1 zákona č. 30/2019 Z. z. o hazardných hrách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov: „licenciu možno udeliť alebo vydať len pre právnickú osobu so sídlom na území Slovenskej republiky alebo so sídlom v inom členskom štáte“. Uvedené preukazuje, že právna úprava medzičasom reagovala na spornú podmienku sídla hospodárskeho subjektu poskytujúceho hazardné hry v tuzemsku za účelom získania licencie a od 1. marca 2019 sa tak otvorila cesta k získaniu vnútroštátnej licencie bez tejto podmienky. Námietku žalobcov o diskriminačnej podmienke pre získanie licencie za z tohto dôvodu považoval za bezpredmetnú.
IV. Kasačná sťažnosť, stanovisko účastníkov
20. Proti napadnutému rozsudku podali sťažovatelia 1/ a 2/ kasačnú sťažnosť podľa § 440 ods. 1 písm. g/ a f/ a i/ SSP, v ktorej navrhli, aby kasačný súd ngapadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil správnemu súdu na ďalšie konanie s tým, aby o nároku o náhrade trov konania rozhodol správny súd v novom rozhodnutí o veci samej.
21. Sťažovatelia namietali najmä: · Procesný postup správneho súdu, ktorý svojim rozhodnutím nevyhovel sťažovateľmi 1/ a 2/ podanej správnej žalobe v rozsahu navrhovaných výrokov, ktoré by ukladali žalovanému povinnosť zákazu pokračovania v zaradení kasačných sťažovateľov ako žalobcov na zozname a v príkaze vymazania kasačných sťažovateľov ako žalobcov zo zoznamu, a to bez uvedenia riadneho odôvodnenia, prečo nemôže vyhovieť navrhovaným petitom správnej žaloby. · Správny súd rozhodoval na základe zákona č. 171/2005 Z.z. (ďalej aj ako „starý zákon“), teda neúčinného právneho predpisu. Sťažovatelia argumentujú predovšetkým uznesením Najvyššieho správneho súdu SR č. k. 6Sžk/28/2021 zo dňa 26. januára 2022, pričom podľa ich názoru Najvyšší správny súd vyjadruje právny názor o použití zákona č. 30/2019 Z.z. (ďalej aj „nový zákon“) v bodoch č. 32 a 33 nachádzajúcich sa na stranách č. 18 a 19 zrušujúceho uznesenia, a teda žalobné námietky mali byť posudzované podľa nového zákona, minimálne
tých jeho ustanovení, ktoré explicitne vymenúva Najvyšší správny súd v bode č. 20 strán č. 9-13. zrušujúceho uznesenia. · Správny súd aj napriek kasačným súdom vykonanému posúdeniu dôkazu - príkazu sp. zn. 6Ntn/8/2017, ako dôkazu neupotrebiteľnému pre toto konanie, pristúpil k posúdeniu príkazu sp. zn. 6Ntn/2/2017, ktorý sa týka rovnakého webového sídla (B.:/. .V..N.) a nie sídel v súvislosti s ktorými sa domáhajú určenia nezákonnosti iného zásahu, ako dôkazu upotrebiteľnému pre toto konanie a vyhodnotil ho v neprospech dôkaznej situácie sťažovateľov ako žalobcov.
Správny súd teda nemal vôbec zohľadniť dôkaz - príkaz sp. zn. 6Ntn/2/2017 a mal ho po právnej stránke vyhodnotiť ako dôkaz neupotrebiteľný pre toto konanie. · Z uznesenia správneho súdu nie je zrejmé, či zisťoval v zmysle záverov Najvyššieho správneho súdu, či sťažovateľmi v ich správnej žalobe opísaný protiprávny stav - zásah do ich práv v čase vydávania posledného meritórneho rozhodnutia správneho súdu ešte trval alebo už
nie. Uvedené sťažovatelia namietajú, nakoľko ide podľa ich názoru o skutočnosť podstatnú pre meritórne rozhodnutie vo veci. · Správny súd nesplnil priamy a záväzný pokyn tomuto daný Najvyšším správnym súdom v časti, v ktorej sa správnemu súdu ukladá povinnosť preskúmať namietané konanie žalovaného, v ktorom sťažovatelia ako žalobcovia bádajú iný zásah, a to pri súčasnom zohľadnení zmeny relevantnej právnej úpravy. Otázku právnej úpravy - resp. nesprávneho právneho posúdenia sťažovatelia síce namietali vyššie v tejto ich kasačnej sťažnosti, avšak sú toho názoru, že vydaným uznesením správneho súdu bol naplnený aj tento sťažnostný dôvod, keďže v tomto absentuje splnenie výslovného pokynu kasačného súdu. V napadnutom rozhodnutí správneho
súdu opätovne absentuje vysporiadanie sa s návrhom na prerušenie konania a položenými prejudiciálnymi otázkami. 22. V kasačnej sťažnosti sťažovatelia 1/ a 2/ ďalej navrhli, aby sa kasačný súd v zmysle čl. 267 ods.3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie obrátil na Súdny dvor EÚ a položil v rámci prejudiciálneho konania nasledovné otázky:
I. Umožňuje čl. 49 a čl. 56 ZFEÚ výklad, aký stelesňuje slovenská právna úprava, podľa ktorého je členský štát, v ktorom je prevádzkovanie hazardných hier legálnym podnikaním, oprávnený na svojom území bez výnimky zakázať prevádzkovanie zahraničných hazardných hier a propagovanie zahraničných hazardných hier a súčasne bez výnimky neumožniť právnickej osobe alebo fyzickej osobe usadenej na území iného členského štátu získanie vnútroštátnej licencie na prevádzkovanie hazardných hier na svojom území?
II. Musia byť článok 56 ZFEÚ, princíp proporcionality a nediskriminácie, a povinnosť členských štátov, aby obmedzenie služieb hazardných hier bolo možné vykonávať iba systematicky a koherentne, interpretované ako nezlučiteľné s monopolom národnej lotériovej spoločnosti (plne vlastnenej členským štátom EÚ) na prevádzkovanie hazardných hier prostredníctvom internetu, ak súkromní poskytovatelia hazardných hier (ale len ak majú sídlo na území daného členského štátu) sú v skutočnosti oprávnení poskytovať kurzové stávky cez internet v danom členskom štáte EÚ, a naviac sú takýto súkromní poskytovatelia oprávnení v danom členskom štáte prevádzkovať v herniach (teda nie cez internet) iné druhy hazardných hier, ktoré sú charakteristické vysokou mierou vystavenia nebezpečenstvu závislosti od hazardných hier (hazardné hry v kasíne, hazardné hry prevádzkované prostredníctvom výherných prístrojov a hazardné hry prevádzkované prostredníctvom technických zariadení obsluhovaných priamo hráčmi alebo prevádzkované prostredníctvom telekomunikačných zriadení a videohry)?
23. Žalovaný sa ku kasačnej sťažnosti nevyjadril.
V. Právne posúdenie veci kasačným súdom
24. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v postavení kasačného súdu (ďalej len „kasačný súd“) preskúmal rozsudok správneho súdu v rozsahu podanej kasačnej sťažnosti. Jeho právomoc a príslušnosť pre toto konanie a rozhodnutie je daná v § 11 písm. h/ SSP. 25. Kasačný súd s ohľadom na § 455 SSP nepovažoval za potrebné nariadiť vo veci pojednávanie a rozhodol o kasačnej sťažnosti bez jeho nariadenia. Rozsudok bol vyhlásený verejne po oznámení dňa vyhlásenia v súlade s § 137 ods. 4 SSP. 26. So zreteľom na § 439 ods. 1, § 442 ods. 1, § 443 SSP kasačný súd skonštatoval, že podaná kasačná sťažnosť smeruje proti uzneseniu, voči ktorému je prípustná, bola podaná oprávnenou osobou a včas. 27. Po preskúmaní napadnutého rozsudku správneho súdu a kasačnej sťažnosti, ako aj podkladového materiálu, kasačný súd dospel k záveru kasačná sťažnosť nie je dôvodná.
VI. Posúdenie námietok kasačnej sťažnosti
28. Kasačný súd musí predovšetkým konštatovať, že oproti jeho pôvodnému rozhodnutiu, sp. zn. 6Sžk/20/2021 zo dňa 26.01.2022 (ďalej len „pôvodné rozhodnutie“) došlo k podstatným procesným zmenám na strane sťažovateľov 1/ a 2/ spočívajúcich v pripustení zmeny účastníkov na strane pôvodných žalobcov so sídlom v Gibraltáre na súčasných sťažovateľov 1/ a 2/ so sídlom v Malte, z dôvodu prevodu všetkých práv súvisiacich s prevádzkovaním hazardných hier na predmetných webových sídlach. Správny súd tak učinil uznesením, sp. zn. 26 Sa/4/2022 zo dňa 09.08.2022. Toto uznesenie je právoplatné, takže prípustnosťou zmeny na strane pôvodných žalobcov sa kasačný súd zaoberať nemohol.
Vzhľadom k tomu, že sťažovatelia 1/ a 2/ majú sídlo na Malte, stala sa nespornou otázka jurisdikcie práva EÚ na tento prípad. 29. Ďalej je dôležité v súvislosti s touto pripustenou zmenou na strane sťažovateľov 1/ a 2/ poukázať na dôležitú skutočnosť, že sťažovatelia 1/ a 2/ napriek návrhu na zmenu účastníka konania na strane pôvodných žalobcov, ponechali pôvodný petit žaloby o iný zásah v podobe negatórnej zásahovej žaloby (§ 252 ods. 1 SSP) a nepretavili tento petit do prípadnej určovacej zásahovej žaloby (§ 252 ods. 2 SSP). Týmto teda kasačný súd reaguje na kasačnú námietku sťažovateľov 1/ a 2/, ktorý poukazujú na body 32. a 33. pôvodného rozhodnutia kasačného
súdu. Správny súd je síce povinný prihliadať na zmenu petitu, avšak návrhová kompetencia na tento dispozičný úkon patrí výlučne sťažovateľom 1/ a 2/, čo sa nestalo. 30. Ku kasačnej námietke sťažovateľov 1/ a 2/, že správny súd nezisťoval, či zásah stále trvá kasačný súd upriamuje sťažovateľov 1/ a 2/ na to, že neučinili žiaden úkon vo vzťahu k správnemu súdu spočívajúci v zmene petitu, ako už bolo povedané v bode 29. tohto rozhodnutia. Jediným úkonom bol návrh na pripustenie zmeny účastníkov na strane pôvodných žalobcov. Uvedená pasivita sťažovateľov 1/ a 2/ spôsobila, že správny súd bol povinný rozhodovať len na podklade pôvodnej žaloby o iný zásah, podanej dňa 21.11.2017 - negatórna zásahová žaloba, v čase účinnosti starého zákona č. 171/2005 Z.z. o hazardných hrách.
Tento starý zákon o hazardných hrách bol účinný do 1. marca 2019, kedy bol nahradený novým zákonom o hazardných hrách č. 30/2019 Z.z. . 31. Kasačný súd musí konštatovať, že sťažovatelia 1/ a 2/ nemajú tak podľa starého zákona o hazardných hrách, ako aj nového zákona o hazardných hrách licenciu na prevádzkovanie hazardných hier podľa slovenského právneho poriadku. Čo sa týka kasačnej námietky o upotrebiteľnosti dôkazu - príkazu sp. zn. 6Ntn/2/2017, ktorý sa týka rovnakého webového sídla (B.:/. .V..N.) a nie sídel v súvislosti s ktorými sa domáhajú určenia nezákonnosti iného zásahu, ako dôkazu upotrebiteľnému pre toto konanie , pričom ho správny súd vyhodnotil v neprospech dôkaznej situácie sťažovateľov 1/ a 2/ kasačný súd uvádza, že správny súd postupoval nesprávne, avšak táto skutočnosť nebola nosnou pre zamietnutie žaloby o iný zásah. 32.
Podstatné vecné a právne argumenty svedčiace v neprospech nároku sťažovateľov 1/ a 2/ spočívajú podľa kasačného súdu v tom, že títo nenaplnili zákonné predpoklady pre prevádzkovanie hazardných hier na území Slovenskej republiky. Sťažovatelia 1/ a 2/ navrhovali správnemu súdu a aj v kasačnej sťažnosti kasačnému súdu, aby prerušil konanie a obrátil sa s prejudiciálnymi otázkami na Súdny dvor EÚ. Tvrdili, že boli porušené ich slobody zaručené primárnym právom EÚ, čl. 56 Zmluvy o fungovaní EÚ, aj právo usadiť sa podľa čl. 49 ZFEÚ. Kasačný súd nevzhliadol dôvody na prerušenie konania a položenie prejudiciálnych otázok na Súdny dvor EÚ a z tohto dôvodu zamietol návrh sťažovateľov 1/ a 2/ na prerušenie
konania. Je tomu tak z dôvodu, že na hazard sa nevzťahuje Smernica 2006/123/ES zo dňa 12.12.2006 o službách na vnútornom trhu, t.j. hazard nepatrí pod služby na vnútornom trhu. Súdny dvor EÚ vo svojich rozsudkoch judikoval, že je vecou vnútroštátneho práva, aby nastavil reguláciu hazardu, samozrejme táto právna úprava nesmie byť diskriminačná, to znamená, nemôžu byť nastavené rozdielne kritériá pre domáce a zahraničné subjekty (tuzemské a cudzozemské). V tejto súvislosti poukazuje kasačný súd na rozhodnutie SD EÚ C 347/09 Dickinger a Omer zo dňa 15.09.2011, citujem: „Morálne, náboženské, alebo kultúrne osobitosti, ako aj morálne a finančne škodlivé dôsledky pre jednotlivca a spoločnosť, ktoré sa spájajú s hazardnými hrami a so stávkami, môžu odôvodňovať existenciu voľnej úvahy vnútroštátnych orgánov na určenie požiadaviek, ktoré zahŕňa ochrana spotrebiteľa a verejného poriadku a to podľa vlastných hodnotových rebríčkov.“
33. O zákaze diskriminácie hovorí ďalšie rozhodnutie Súdneho dvora EÚ, C-49/26, Unibet International Ltd. Zo dňa 22.06.2017, citujem: „Právna úprava nesmie byť diskriminačná a musí obsahovať rovnaké podmienky aj pre tuzemské aj cudzozemské subjekty.
Pokiaľ už legislatíva umožňuje prevádzkovanie hazardných hier aj súkromným subjektom, nemôže obsahovať obmedzenia, ktoré by diskriminovali zahraničných prevádzkovateľov a naopak zvýhodňovali domácich prevádzkovateľov. Posúdenie, či je dané obmedzenie diskriminačné, alebo nie, bude vždy závisieť od konkrétnych okolností daného prípadu.“
34. V zmysle vyššie uvedeného kasačný súd nevidel v právnej úprave či už starého, alebo nového zákona o hazardných hrách diskrimináciu, pretože nový vnútroštátny zákon vyžaduje rovnaké kritériá pre udelenie licencie tak od tuzemských, ako aj cudzozemských subjektov.
VII. Záverečné zhodnotenie a odôvodnenie rozsudku v časti trov
35. Kasačný súd konštatuje, že nezistil dôvodnosť kasačných námietok sťažovateľov a preto kasačnú sťažnosť sťažovateľov podľa § 461 SSP ako nedôvodnú zamietol. 36. O náhrade trov kasačného konania rozhodol kasačný súd tak, že ju účastníkom konania nepriznal, keďže sťažovatelia nemali úspech v kasačnom konaní a u procesne úspešného žalovaného nezistil výnimočné dôvody, pre ktoré by mohol spravodlivo požadovať náhradu trov konania (§ 467 ods. 1 v spojení s § 167 ods. 1 a § 168 SSP). 37. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3:0 (§ 463 SSP v spojení s § 139 ods. 4 SSP).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave dňa 27. februára 2024