5Svk/36/2022

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anity Filovej (sudkyňa spravodajkyňa), zo sudkyne Mgr. Kristíny Babiakovej a zo sudcu JUDr. Rastislava Dlugoša, PhD., vo veci žalobcu: Krajská prokuratúra Banská Bystrica, Partizánska cesta 1, 975 62 Banská Bystrica, IČO: 00166456, proti žalovanému: Úrad pre územné plánovanie a výstavbu Slovenskej republiky, Regionálny úrad pre územné plánovanie a výstavbu Banská Bystrica, Partizánska cesta 6626/3, 974 01 Banská Bystrica (pôvodne Okresný úrad Banská Bystrica, Odbor výstavby a bytovej politiky, Nám. Ľ. Štúra 1, 974 05 Banská Bystrica), za účasti ďalších účastníkov konania: 1/ S & P Holding s.r.o., J. C. Hronského 1, 960 01 Zvolen, 2/ Y. E., T.. I. XXXX/XX, XXX XX J., 3/ B. Q., Z. XXXX/XX, XXX XX, O. O., 4/ Y. V., B. X, XXX L. J., 5/ H.. A. V., U. C. XXXX/XX, XXX XX. J., 6/ I. V., A. XXX/XX, XXX XX. J., 7/ H.. V. Y., S. XXXX/XX, XXX XX O. O., 8/ A. O., T.. V. XXXX/ XX, XXX XX G., 9/. E., K. Q. XXXX/X, XXX XX. P., 10/ H. Q., X. XXX/XX, XXX XX P., 11/ V. H., K. V. XX, XXX XX O. O., 12/ V. F., O. XXX, XXX XX O., 13/ Slovenský rybársky zväz, Mestská organizácia, Hviezdoslavova 30, 984 01 Lučenec, 14/ X.. E. J., D. X, XXX XX . W., 15/ V.. X. J., V.., D. X, XXX XX W., 16/ Q. Q., S. XX, XXX XX O. O., 17/ V.. Q.. Q. H., V.. E., K. F. XXX/XX, XXX XX. O. O., 18/ W. S., Y. XX, XXX XX O. O., 19/ V.. P. F. V.., Q. XXX, XXX XX Q., 20/ R. H., F. XX, XXX XX W., 21/ K. H., W. T. XX, XXX XX S., 22/ H.. H. B., J. XXXX/X, XXX XX . O. O., 23/ Q.. G. E. V.., G. K. XX, XXX XX W. I., 24/ I. K., W. XX, XXX XX W., 25/ O. F., S. X, XXX XX O. O., 26/ V.. Q.. A. Q.. B. I. V.., Q. XX, XXX XX O. O., 27/ V.. A. X., V.., W. XX, XXX XX G., 28/ S. V., P. XX, XXX XX. O. O., 29/ Q.. S. K., B. X/P., XXX XX O. O., 30/ W. B., W. XU., XXX XX O. O., 31/ V. Z., J. XXX, XXX XX . P., 32/ S. S., K. X, XXX XX P., 33/ Q. W., O.. W.. I. XXX, XXX XX P., 34/ X. S., B. XX, XXX XX B., 35/ Q.. H. E., R. T.. č. XX, XXX XX J., 36/ SLOVENSKÝ VODOHOSPODÁRSKY PODNIK, štátny podnik, Karloveská 2, 841 04 Bratislava, 37/ LESY SR, štátny podnik, OZ Poľana, Kriváň č. 334, 962 04 Kriváň, ďalší účastníci konania uvedení pod por. č. 2/ až 6/, 8/ až 12/ a 14/ až 35/ zastúpení spoločným zástupcom: H.. V. Y., S. XX, XXX XX O. O. (ďalší účastník konania 7/), o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia pôvodného žalovaného č. OU- BB-OVBP2-2019/020584-2 z 11. júna 2019, o kasačnej sťažnosti pôvodného žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 75S/10/2020-163 z 14. decembra 2021, takto

1. Spoločnosť S & P Holding s.r.o. (ďalší účastník konania 1/) podala na obec Divín ako príslušný stavebný úrad (ďalej len „prvostupňový správny orgán“) návrh na vydanie územného rozhodnutia pre stavbu „Kotvenie pre plávajúce zariadenia VS Ružiná“ na parcelách C KN č. XXXX/X, XXXX, XXXX/XX, XXXX/X, XXXX/XaE KN č. XXX/X v kat. území P.. Stavebný zámer bol rozdelený na tri skupiny stavebných objektov: „SO-01 Kotevné bloky“, „SO-02 Spevnené plochy“ a objekt „SO-03 Inžinierske siete“. 2. V konaní boli podané viaceré námietky proti umiestneniu plávajúcich zariadení, nesúladu stavebného zámeru s územným plánom, ohľadne obmedzenia prístupu k vode a ohrozenia vodných športov a životného prostredia. 3. Prvostupňový správny orgán 21. marca 2019 vydal podľa § 39 a § 39a zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) (ďalej v texte „stavebný zákon“) a podľa § 4 vyhlášky MŽP SR č. 453/2000 Z. z. ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia stavebného zákona (ďalej len „vyhláška č. 453/2000 Z. z.“) územné rozhodnutie č. 71/2019 o umiestnení stavby „Kotvenie pre plávajúce zariadenia VS Ružiná“, na pozemkoch - parcelách registra C KN č. XXXX/X, XXXX, XXXX/XX, XXXX/X, XXXX/X a parcele registra E KN parc. č. XXX/X v kat. území P. (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“). Návrh posudzoval na základe predloženej projektovej dokumentácie, dokladov a kladných vyjadrení dotknutých orgánov, pričom konštatoval, že umiestnenie predmetnej stavby je v súlade so stavebným zákonom, vyhovuje všeobecným technickým požiadavkám na výstavbu, stavba je umiestnená v miere primeranej pomerom v danom území a neprimerane neohrozuje a neobmedzuje ani práva vlastníkov susedných pozemkov a stavieb a nebráni im v ich užívaní. Samotné plávajúce zariadenia - hausbóty neboli predmetom územného konania a rozhodnutia. Prvostupňový správny orgán uviedol, že hausbót nie je stavbou v zmysle stavebného zákona, ale sa podľa zákona č. 338/2000 Z.z. o vnútrozemskej plavbe a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej v texte „zákon o vnútrozemskej plavbe“) považuje za plávajúce zariadenie a o jej povolení rozhoduje príslušný Dopravný úrad. 4. Proti prvostupňovému rozhodnutiu bolo podaných viacero odvolaní, ktoré Okresný úrad Banská Bystrica, Odbor výstavby a bytovej politiky (pôvodný žalovaný) ako odvolací orgán rozhodnutím č. OU-BB-OVBP2-2019/020584-2 z 11. júna 2019 zamietol a potvrdil prvostupňové rozhodnutie stavebného úradu. 5. Proti rozhodnutiu pôvodného žalovaného podal prokurátor Krajskej prokuratúry Banská Bystrica protest č. Kd 215/19/6600-15 z 22. januára 2020. Ministerstvo dopravy a výstavby SR rozhodnutím č. 06587/2020/SV/25056 zo 17. marca 2020 protestu nevyhovelo. Rozklady podané voči tomuto rozhodnutiu Minister dopravy a výstavby SR rozhodnutím č. 78/2020 z 12. júna 2020 zamietol a potvrdil rozhodnutie o nevyhovení protestu.

6. Žalobca podal proti rozhodnutiu pôvodného žalovaného č. OU-BB-OVBP2-2019/020584-2 z 11. júna 2019 žalobu, v ktorej namietal nesprávne právne posúdenie veci - klasifikáciu hausbótov iba ako plavidiel a nie stavieb. Namietal, že hausbóty sú stavbami podľa stavebného zákona, pretože sú pevne spojené so zemou kotviacimi blokmi a napojením na technické siete a preto vyžadujú územné konanie. Tvrdil, že Dopravný úrad nerozhoduje o prípustnosti umiestnenia hausbótov v území, to je v kompetencii stavebného úradu. 7. Žalobca tiež namietal, že prvostupňový správny orgán nerozhodol o celom projekte hausbótov, ale iba o ich súčastiach a príslušenstve (s poukazom, že tieto sú nad podrobnosť územného plánu a preto nie je posudzovanie ich súladu s územnoplánovacou dokumentáciou potrebné), čím obišiel územný plán obce Divín, ktorý v danej lokalite zakazuje výstavbu rekreačných stavieb. Umiestnenie hausbótov tak nebolo riadne posúdené vo vzťahu k územnému plánu a ani verejnosť nemohla uplatňovať svoje námietky proti umiestneniu

9. Krajský súd v Banskej Bystrici (ďalej len „správny súd“) napadnutým rozsudkom č. k. 75S/ 10/2020-163 z 14. decembra 2021 vyhovel podanej žalobe a napadnuté rozhodnutie pôvodného žalovaného spolu s prvostupňovým rozhodnutím zrušil a vec vrátil pôvodnému žalovanému

10. Správny súd konštatoval, že aj keď sú hausbóty podľa zákona o vnútrozemskej plavbe klasifikované ako plávajúce zariadenia, z hľadiska stavebného zákona môžu byť považované za stavby, ak spĺňajú definíciu stavby. Hausbóty, napriek ich charakteru plávajúcich zariadení, sú stavebnými konštrukciami a sú pevne spojené so zemou pomocou kotevného bloku, sú napojené na inžinierske siete a slúžia na rekreačné účely, čím spĺňajú zákonné požiadavky

12. Správny súd označil za pochybenie, keď v administratívnom konaní nebolo posudzované, či je umiestnenie hausbótov v súlade s územným plánom obce Divín, v ktorom je jasne stanovené, že v oblasti označenej ako K4: Údolná krajina s vodnou plochou, je zakázaná výstavba trvalých stavieb, vrátane rekreačných.

za dostatočne preukázanú. Správny súd nepovažoval za opodstatnenú ani námietku, že prvostupňový správny orgán mal konať aj o hausbótoch samotných, keďže územné konanie začína na návrh a navrhovateľ sám určil, čo bude predmetom konania.

dostatočne nevysporiadal.

15. Pôvodný žalovaný (ďalej len „sťažovateľ“) podal kasačnú sťažnosť, ktorú odôvodnil s poukazom na § 440 ods. 1 písm. g) SSP nesprávnym právnym posúdením. Namietal, že plávajúce zariadenia, ako sú hausboty, nespĺňajú definíciu stavby podľa § 43 stavebného zákona a nie sú ani vodnými stavbami podľa § 52 ods. 1 písm. h) vodného zákona.

Technickú spôsobilosť plavidiel overuje Dopravný úrad, ktorý na základe výsledkov technickej prehliadky plavidla vydáva lodné osvedčenie a na základe platného lodného osvedčenia sa potom vydáva rozhodnutie o povolení státia plávajúceho zariadenia na vodnej ceste alebo vo verejnom prístave. K umiestneniu hausbótu na vodnú hladinu sú tak potrebné výlučne správne akty osobitného správneho orgánu - Dopravného úradu; stavebný úrad nemôže posudzovať umiestnenie hausbótu z dôvodu nedostatku vecnej príslušnosti. Sťažovateľ poukázal aj na predchádzajúce rozhodnutia súdov, ktoré považovali hausbóty za plávajúce zariadenia (sp. zn. 1S/54/2019, sp. zn. 3Sžk/3/2017 a sp. zn. 5Sž/13/2018).

17. Sťažovateľ sa nestotožnil ani so záverom správneho súdu, že sa nedostatočne vysporiadal s námietkami H.. V. Y. a namietal aj nevykonateľnosť rozsudku správneho súdu, ktorým boli zrušené obe administratívne rozhodnutia, ale vec bola vrátená na konanie žalovanému a nie orgánu v prvom stupni.

20. K podanej kasačnej sťažnosti sa vyjadril aj účastník konania H.. V. Y., ktorý sa v celom rozsahu stotožnil s rozhodnutím správneho súdu. Účastník konania SLOVENSKÝ VODOHOSPODÁRSKY PODNIK, štátny podnik, v zaslanom vyjadrení ku kasačnej sťažnosti uviedol, že jeho práva a právom chránené záujmy ako správcu Vodnej stavby Ružiná neboli zo strany prvostupňového správneho orgánu ako stavebného úradu, ani žalovaného porušené alebo obmedzené a ním stanovené podmienky a požiadavky boli v plnom rozsahu zahrnuté v posudzovaných administratívnych rozhodnutiach. Zároveň uviedol, že ďalej sa k podanej kasačnej sťažnosti vyjadrovať nebude a rozhodnutie kasačného súdu bude v plnom rozsahu rešpektovať.

21. Vec bola predložená Najvyššiemu správnemu súdu Slovenskej republiky (ďalej len „Najvyšší správny súd“ alebo „kasačný súd“) 29. júla 2022. Vec bola náhodným spôsobom pridelená do piateho senátu Najvyššieho správneho súdu a v tomto senáte bola pridelená ako

22. Najvyšší správny súd po zistení, že kasačná sťažnosť bola podaná včas (§ 443 ods. 1 SSP), oprávnenou osobou (§ 442 ods. 1 SSP), smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému je prípustná (§ 439 SSP) a má predpísané náležitosti (§ 57 SSP a § 445 SSP), preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, bez nariadenia pojednávania (§ 455 SSP), pričom dospel k záveru, že kasačná sťažnosť pôvodného žalovaného nie je dôvodná.

24. V preskúmavanom prípade mal kasačný súd za preukázané, že stavebný úrad rozhodol o umiestnení stavby „Kotvenie pre plávajúce zariadenia VS Ružiná“ podľa § 39 a § 39a stavebného zákona, pričom plávajúce zariadenia - hausbóty, pre ktoré je potrebné toto kotvenie vybudovať, neboli predmetom územného konania a rozhodnutia, t. j. neboli predmetom posudzovania zo strany stavebného úradu.

26. Poslednou spornou otázkou a pre posudzovanú vec rozhodnou, je, akým spôsobom sa má posudzovať kotvenie pre plávajúce zariadenie, ktoré je vodnou stavbou, teda či má byť posudzované samostatne, t. j. nezávisle od svojho účelu (resp. funkcie) alebo s ohľadom na svoju ďalšiu funkciu, ktorú následne bude plniť.

S uvedeným záverom sa nestotožnil sťažovateľ a nestotožňuje sa s ním ani kasačný súd. 28. V zmysle § 2 písm. j) zákona o vnútrozemskej plavbe sa plávajúcim zariadením rozumie plavidlo používané na vodných cestách a v prístavoch, ktoré nie je určené na opakované premiestňovanie, ako napr. plávajúca plaváreň, plávajúci dok, pristávací pontón, plávajúca garáž, botel, hausbót. V predmetnom konaní tak nebolo sporné, že hausbót je v zmysle cit. ustanovenia plávajúcim zariadením, keďže ho zákonodarca výslovne uviedol v demonštratívnom výpočte toho, čo sa na účely predmetného zákona považuje za plávajúce

29. Pretože hausbót ako plávajúce zariadenie nie je určené na opakované premiestňovanie, ale jeho premiestnenie je uskutočniteľné, nemožno podľa kasačného súdu hovoriť o stavbe v zmysle § 43 ods. 1 stavebného zákona. V zmysle cit. ustanovenia sa za stavbu považuje stavebná konštrukcia postavená stavebnými prácami zo stavebných výrobkov, ktorá je pevne spojená so zemou alebo ktorej osadenie vyžaduje úpravu podkladu. Pevným spojením so zemou sa rozumie a) spojenie pevným základom, b) upevnenie strojnými súčiastkami alebo zvarom o pevný základ v zemi alebo o inú stavbu, c) ukotvenie pilótami alebo lanami s kotvou v zemi alebo na inej stavbe, d) pripojenie na siete a zariadenia technického vybavenia územia, e) umiestnenie pod zemou. Podľa kasačného súdu tak v zmysle uvedeného nemožno hausbót subsumovať pod stavbu, a to ani za akceptovania skutočnosti, že hausbót nie je využívaný na opakované premiestňovanie. Podstatná je totiž jeho schopnosť premiestnenia, teda plavby na

30. Kasačný súd však pripúšťa, že pokiaľ by hausbót bol znehybnený tým, že by bol v zásade natrvalo premiestnený na súš alebo by bol stálym spôsobom pripevnený na breh či ku dnu pozemku, na ktorom sa vodný tok nachádza, napr. spôsobom, že by bol privarený na kovovú konštrukciu v dôsledku čoho by už nemohol samostatne plávať na hladine, bolo by ho možné za stavbu v zmysle stavebného zákona považovať. Stratou schopnosti premiestniť sa by však už hausbót nemohol byť viac považovaný za plávajúce zariadenie v zmysle § 2 písm. j) zákona o vnútrozemskej plavbe. Výklad o tom, že niektoré plavidlá je možné svojim spôsobom považovať za stavby, by tak šiel proti úmyslu zákonodarcu, podrobiť zákonu o vnútrozemskej plavbe všetky plavidlá, ktoré sú prevádzkované na vnútrozemských vodných cestách a v prístavoch.

31. Vzhľadom na vyššie prijatý záver tak podľa kasačného súdu nemôže ísť ani o vodnú stavbu v zmysle § 52 ods. 1 vodného zákona. Napriek tomu, že vodná stavba podlieha v zmysle vodného zákona istým špecifikám (napr. povolenie na vodnú stavbu v zmysle § 26 cit. zák. vydáva orgán štátnej vodnej správy, rovnako tak aj súhlas na jej uskutočnenie, zmenu alebo odstránenie v zmysle § 27 cit. zák. a pod.) a má iný účel využívania ako stavba v zmysle stavebného poriadku, podľa kasačného súdu je však nespochybniteľné, že aj pri vodnej stavbe ide stále o stavbu, ktorej legálne vymedzenie nachádzame práve v stavebnom zákone v § 43 ods. 1. Napokon okrem iného v súvislosti aj s vodnými stavbami samotné ustanovenie § 120 stavebného zákona vymedzuje kompetenciu špeciálnych stavebných úradov vykonávajúcich pôsobnosť stavebných úradov na uvedených úsekoch podľa osobitných predpisov, čo podľa kasačného súdu znamená, že úmysel zákonodarcu bol vyčleniť vodné stavby kvôli ich špecifikám pod ingerenciu osobitného predpisu, nebolo však zámerom ich zbaviť samotného statusu stavby ako takej.

183/2006 Sb. o územním plánování a stavebním řádu (stavební zákon), z rozsudku Krajského súdu v Prahe z 26. júla 2023, ktorý bol publikovaný v Zbierke rozhodnutí Najvyššieho správneho súdu Českej republiky č. 11/2023 pod č. 4516/2023.

34. V zmysle § 8 stavebného zákona územnoplánovacia dokumentácia komplexne rieši priestorové usporiadanie a funkčné využívanie územia, zosúlaďuje záujmy a činnosti ovplyvňujúce územný rozvoj, životné prostredie a ekologickú stabilitu a ustanovuje regulatívy priestorového usporiadania a funkčného využívania územia (ods. 1). Územnoplánovaciu dokumentáciu tvoria: a) Koncepcia územného rozvoja Slovenska, b) územný plán regiónu, c) územný plán obce, d) územný plán zóny (ods. 2). V zmysle § 37 cit. zák. podkladom pre vydanie územného rozhodnutia sú územné plány obcí a zón (ods. 1, prvá veta).

35. Prvostupňový správny orgán v predmetnom konaní posudzoval umiestnenie vybudovania kotvenia pre plávajúce zariadenia t. j. (i) kotevné bloky, (ii) spevnené plochy, (iii) inžinierske siete so záverom, že ich umiestnenie zodpovedá hľadiskám starostlivosti o životné prostredie, resp. že týmto hľadiskám neodporuje, ani životné prostredie neohrozuje, a to bez ďalšieho zdôvodnenia. Podľa kasačného súdu takéto posúdenie návrhu na umiestnenie predmetnej stavby nie je dostatočné a nezodpovedá vyššie cit. ustanoveniam § 37 ods. 2 a § 39 ods. 1 stavebného zákona.

So záverom správnych orgánov, že posudzovanie kotvenia ako stavby bolo nad rozsah podrobnosti územnoplánovacej dokumentácie, sa tak kasačný súd nemôže stotožniť, pretože má za to, že umiestnenie stavby v územnom konaní sa má posudzovať komplexne v súlade s cieľmi a zámermi územného plánovania v zmysle § 39 ods. 1 stavebného zákona, a to práve aj s ohľadom na dôsledky, ktoré s vybudovaním takejto stavby budú spojené. Uvedené umocňuje skutočnosť, že situovanie hausbótov na vodnom toku už nebude spojené so žiadnym konaním, ktoré by bolo obdobou územného konania a v ktorom by sa s ohľadom na verejný záujem, ktorý je pretavený práve do územnoplánovacej dokumentácie, posudzovalo napr. priestorové usporiadanie a funkčné využitie predmetného územia, záujmy a činnosti ovplyvňujúce životné prostredie a pod.

V. Záver

38. Sumarizujúc vyššie uvedené skutočnosti dospel kasačný súd k záveru, že hoci správny súd nesprávne posúdil status hausbótu ako stavby v zmysle stavebného zákona a vodnej stavby v zmysle vodného zákona, k rozhodnej otázke nevyhnutnosti posúdenia kotvenia pre plávajúce zariadenia v územnom konaní s ohľadom na ich ďalšie dôsledky a účel, pre ktoré sú budované, zaujal správne stanovisko. Z uvedeného dôvodu preto kasačný súd kasačnú sťažnosť podľa § 461 SSP ako nedôvodnú zamietol. 39. V zmysle § 469 SSP sú orgány verejnej správy v?ďalšom konaní viazané právnym názorom, ku ktorému dospel kasačný súd v tomto rozsudku. 40. O náhrade trov kasačného konania rozhodol kasačný súd podľa § 467 ods. 1 SSP v?spojení s § 170 písm. c) SSP tak, že žiadnemu účastníkovi konania (vrátane ďalších účastníkov) náhradu trov kasačného konania nepriznal, nakoľko konanie bolo začaté na základe žaloby prokurátora. 41. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho správneho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 463 SSP v spojení s § 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu opravný prostriedok nie je prípustný.

V Bratislave dňa 29. októbra 2024