5Svk/37/2024

1. Žalobca sa správnou žalobou opomenutého účastníka z 25. januára 2024 domáhal doručenia rozhodnutia žalovaného č. ŽP 4031/2023 z 10. júla 2023 (ďalej „stavebné povolenie"), ktorým žalovaný povolil stavbu „Polyfunkčný objekt SPA APARTMENTS" pre stavebníka MADESA SG s. r. o. na pozemku parc. č. C KN XXXX/XXX, vedenom na liste vlastníctva č. XXXXX v katastrálnom území X., podľa § 66 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej „stavebný zákon") a § 10 vyhlášky Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 453/2000 Z. z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia stavebného zákona. 2. Žalobca uviedol, že bol vlastníkom nehnuteľnosti tzv. Kúpeľného areálu - Bardejovské Kúpele. Nehnuteľnosti, na ktorých mal stavebník v pláne umiestniť/uskutočniť stavbu, sa podľa žalobcu nachádzali v Kúpeľnom mieste Bardejovské Kúpele v druhom stupni ochrany prírodných minerálnych vôd a v nástupno-prechodnej zóne do vnútorného kúpeľného územia Kúpeľného miesta Bardejovské Kúpele v zmysle územného plánu zóny Kúpeľného miesta Bardejovské Kúpele. 3. Správny súd v Košiciach (ďalej „správny súd") uznesením č. k. 3S/8/2024-177 z 3. októbra 2024 (ďalej „napadnuté uznesenie") v zmysle § 98 ods. 1 písm. c) a e) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej „SSP") odmietol správnu žalobu opomenutého účastníka ako podanú predčasne a zjavne neoprávnenou osobou. 4. Správny súd nemal za preukázané, že stavebným povolením by mohli byť dotknuté práva žalobcu k stavbám a pozemkom, ako sú predpokladané ustanovením § 59 ods. 1 v spojení s §

ochrany. Vychádzal pritom zo Štatútu Kúpeľného miesta Bardejov, v zmysle ktorého síce územie Kúpeľného miesta Bardejov tvorilo katastrálne územie mesta Bardejov (čl. 2 ods. 1), avšak liečebný režim prebiehal v tzv. vnútornom kúpeľnom území.

Správny súd následne posúdením skutočného umiestnenia pozemkov, na ktorých mala byť postavená stavba, jednoznačne dospel k záveru, že tieto sa vo vnútornom kúpeľnom území Kúpeľného miesta Bardejov nenachádzali. 6. Tieto pozemky tiež podľa správneho súdu nepredstavovali žiaden druh chránenej nehnuteľnosti, ako to bolo v prípade žalobcom vlastnených nehnuteľností evidovaných na ním poukazovanom liste vlastníctva č. X. pre katastrálne územie X., u ktorých bolo konštatované, že šlo o ochranné pásmo kúpeľného územia a ochranné pásmo prírodného liečivého zdroja alebo prírodného zdroja minerálnej stolovej vody (I. - III. stupeň).

poriadku. Ustanovenie § 14 ods. 1 Správneho poriadku v časti za bodkočiarkou bolo podľa názoru správneho súdu potrebné vykladať tak, že prejav vôle smerujúci k prihláseniu sa do administratívneho konania musí byť dostatočne určitý, a preto vyslovený vo vzťahu ku konkrétnemu konaniu, ku ktorému následne správny orgán posúdi, či sú splnené podmienky na to, aby s takouto osobou konal.

9. Pretože zo strany žalobcu nebola podaná kvalifikovaná prihláška do administratívneho konania, výsledkom ktorého by bolo vydanie rozhodnutia, nebolo ani povinnosťou žalovaného o postavení žalobcu ako jeho účastníka podľa správneho súdu osobitne rozhodnúť.

II. Kasačná sťažnosť a vyjadrenie žalovaného

Sťažovateľ navrhol napadnuté uznesenie zrušiť a vec správnemu súdu vrátiť na ďalšie konanie. 11. Podľa sťažovateľa správny súd dospel k záveru, že prevádzkovateľovi kúpeľného miesta nepatrilo právo byť účastníkom stavebných konaní, ktoré prebiehajú v kúpeľnom mieste, čo bolo prima facie neudržateľná argumentácia, pričom táto odporovala ustálenej rozhodovacej praxi kasačného súdu (Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 7Sžk/15/2017).

Sťažovateľ ďalej tvrdil, že v prípade, ak správny súd argumentuje arbitrárnou argumentáciou, resp. ak dezinterpretuje skutkový stav a právnu úpravu, ustálená judikatúra správnych súdov i judikatúra ESĽP to považuje za tzv. vadu zmätočnosti a porušenie práva na spravodlivý proces, pričom takéto pochybenie zakladá kasačný dôvod v zmysle § 440 ods. 1 písm. f) SSP.

Kúpele. 15. Argumentácia správneho súdu o vzťahovaní sa ochrany kúpeľného režimu len na vnútorné kúpeľné územie, a že len toto územie požíva vyššiu mieru ochrany, bola podľa sťažovateľa arbitrárna, bola nepravdivá, keďže odporovala právnym predpisom na úseku kúpeľníctva ako aj platnej územno-plánovacej dokumentácii, ktorá mala taktiež povahu všeobecne záväzného

17. Podľa sťažovateľa napadnutému uzneseniu správneho súdu predchádzalo nesprávne právne posúdenie veci, ak správny súd dospel k záveru, že sťažovateľovi ako prevádzkovateľovi Kúpeľného miesta Bardejovské Kúpele a poskytovateľovi ústavnej zdravotno-liečebnej starostlivosti nepatrilo právo byť účastníkom stavebného konania, ktoré prebiehalo v kúpeľnom mieste, keďže toto právo patrilo v zmysle stavebného zákona, správneho poriadku, zákona o kúpeľníctve č. 538/2005 Z. z., vyhlášky Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky č. 2/2020 Z. z., štatútu Kúpeľného miesta Bardejovské Kúpele a územného plánu zóny - Kúpeľného miesta Bardejovské Kúpele. 18. Žalovaný sa ku kasačnej sťažnosti vyjadril, že povoľovaná stavba bola v súlade s územným plánom mesta Bardejov a nenachádzala sa v území Kúpeľného miesta Bardejov, čo v tomto prípade znamenalo, že obmedzenia vo výstavbe sa nevzťahovali na dané územie. Žalovaný ďalej opísal hranice vnútorného kúpeľného územia Kúpeľného miesta Bardejov podľa Štatútu Kúpeľného miesta Bardejov. 19. Sťažovateľ podľa žalovaného nebol prizvaný ako účastník konania, pretože vydaným stavebným povolením nedošlo k obmedzeniu jeho vlastníckych alebo iných práv, ktoré mohli byť priamo dotknuté, k pozemkom a stavbám vo vlastníctve sťažovateľa. Sťažovateľovi sa v Štatúte kúpeľného miesta ani v nijakom inom právnom predpise neustanovuje, že bol dotknutým účastníkom v územných/stavebných konaniach na základe jeho tvrdenia, že bol jediným prevádzkovateľom Kúpeľného miesta Bardejovské Kúpele. 20. Na záver žalovaný navrhol, aby kasačný súd kasačnú sťažnosť odmietol alebo aby kasačnú sťažnosť zamietol, pretože nebola dôvodná. 21. V priebehu konania pred kasačným súdom potom sťažovateľ písomným podaním navrhol spojenie konania o kasačnej sťažnosti v tejto právnej veci (sp. zn. 5Svk/37/2024) s konaním o kasačnej sťažnosti (sp. zn. 4Svk/24/2025) vo veci správnej žaloby opomenutého účastníka týkajúcej sa rozhodnutia o umiestnení rovnakej stavby (teda rozhodnutia predchádzajúcemu stavebnému povoleniu). 22. Zároveň sťažovateľ uviedol nový argument, keď tvrdil, že mal byť účastníkom administratívneho konania nielen kvôli jeho statusu prevádzkovateľa kúpeľného miesta a poskytovateľa ústavnej zdravotno-liečebnej-kúpeľnej starostlivosti, ale aj z titulu jeho výlučného vlastníctva stavby susediacej s navrhovanou stavbou, konkrétne záchytného parkoviska; to podkladal aj výpismi z katastra nehnuteľností a mapkou.

23. Prejednávaná vec bola predložená Najvyššiemu správnemu súdu Slovenskej republiky (ďalej „kasačný súd") ako súdu vecne príslušnému na konanie a rozhodnutie (§ 11 písm. h/ SSP). Kasačný súd preskúmal napadnuté uznesenie v medziach sťažnostných bodov (§ 453 SSP), pričom po zistení, že kasačná sťažnosť bola podaná oprávnenou osobou (§ 442 ods. 1 SSP) v zákonnej lehote (§ 443 ods. 1 SSP) a že ide o rozhodnutie, proti ktorému je kasačná sťažnosť prípustná (§ 439 SSP), vo veci nenariadil pojednávanie (§ 455 SSP) a po neverejnej porade senátu dospel k záveru, že kasačná sťažnosť je nedôvodná. Preto kasačný súd podľa § 461 SSP týmto uznesením zamietol kasačnú sťažnosť ako nedôvodnú.

25. Kasačný súd, v podstatnom sa stotožňujúc (mutatis mutandis) s vyššie uvedeným uznesením kasačného súdu vo veci toho istého sťažovateľa v obdobnej veci, postupom podľa § 464 ods. 1 SSP na uznesenie kasačného súdu sp. zn. 4Svk/24/2025 z 1. augusta 2025 odkazuje a nižšie z neho cituje podstatné časti: „31. Čo sa týka odmietnutia žaloby sťažovateľa podľa § 98 ods. 1 písm. c) SSP, v tejto časti kasačný súd prisvedčil sťažovateľovi v tom, že za situácie, keď správny orgán vydal meritórne rozhodnutie, tak je vzhľadom na špecifickosť konania o správnej žalobe opomenutého účastníka právne vylúčené, aby bola takáto žaloba podaná predčasne (z dôvodu nevyčerpania riadnych opravných prostriedkov v správnom konaní zo strany žalobcu).

In: BARICOVÁ, Jana, FEČÍK, Marián, ŠTEVČEK, Marek, FILOVÁ, Anita a kol. Správny súdny poriadok. 1. vydanie. Bratislava: C. H. Beck, 2018, s. 885-886.). 33. Uvedené však nespôsobuje nezákonnosť napadnutého uznesenia, pretože dôvod podľa § 98 ods. 1 písm. c) SSP netvoril jedinú ani podstatnú časť právneho posúdenia pre výrok napadnutého uznesenia o odmietnutí správnej žaloby. Z koncepcie odôvodnenia napadnutého uznesenia je totiž zjavné, že podstatná časť právneho posúdenia sa týkala otázky účastníctva sťažovateľa v územnom konaní. Kasačný súd v nadväznosti na uvedené konštatuje, že v zmysle ustálenej judikatúry, rozhodnutie sa nezrušuje (ani) preto, aby sa zopakoval proces a odstránili formálne vady, ktoré nemôžu privodiť vecne iné, či výhodnejšie rozhodnutie pre účastníka (R 122/2003). Analogicky je toto pravidlo možné aplikovať aj na prípady, ak by po prípadnom zrušení uznesenia správneho súdu kasačným súdom, tento žalobu opätovne odmietol, ale len pre jeden - už aj z pôvodne uvádzaných dôvodov (v napadnutom uznesení).

súd zdôrazňuje, že pre priznanie postavenia účastníka konania odkazom § 34 ods. 2 v spojení s § 139 ods. 2 písm. d/ Stavebného zákona, nepostačuje akýkoľvek tvrdený zásah do práv, resp. dotyk na vlastníckych alebo iných práv k pozemkom alebo stavbám. Slovné spojenie „priamo dotknuté" vyjadruje stav značnej a bezprostrednej intenzity porušenia a individualizácie subjektu, ktorý je porušením dotknutý. Tento stav musí byť v konaní účastníkmi preukázaný. 36. Ústavný súd Slovenskej republiky v odôvodnení uznesenia sp. zn. PL. ÚS 12/2023 zo dňa 11. októbra 2023 v bodoch 17. - 21. uviedol nasledovné východiská: „[.

. .] 19. Z procesného pohľadu je však (ako vyplýva z aplikačnej praxe) rozdielom medzi prvou a druhou skupinou účastníkov konania skutočnosť, že zatiaľ čo účastníci druhej skupiny sú jasne identifikovateľní a správny orgán s nimi koná ex lege na základe objektivizovaných údajov z evidencie nehnuteľností, iní dotknutí vlastníci (alebo nositelia iných práv) sa o účastníctvo v konaní musia aktívne uchádzať, tvrdiac, že sú priamo dotknutí predmetom konania.

. .]." Z uvedeného je podľa kasačného súdu možné vyvodiť, že účastníctvo osoby, ktorá je iným dotknutým vlastníkom je podmienené aktivitou týchto subjektov. 37. Sťažovateľ v správnej žalobe odvodzoval svoje účastníctvo od nasledovných skutočností: (1) že ako prevádzkovateľ kúpeľov má byť účastníkom pri stavbe, ktorá ma byť postavená na kúpeľnom mieste, (2) že listom č. I/1-737/21 zo dňa 24.05.2021 prejavil určitú vôľu, aby sa s ním ako s účastníkom konalo „vo všetkých územných a stavebných konaniach v kúpeľnom území Bardejovských Kúpeľov".

Bolo na sťažovateľovi, aby v správnej žalobe dostatočne osvedčil, v čom spočíva konkrétny potenciál zásahu do jeho práv. 39. Základom argumentácie správneho súdu v merite veci je, že ochrana kúpeľného režimu ako vyššia miera ochrany kúpeľného miesta sa vzťahuje na tzv. vnútorné kúpeľné územie.

Tento štatút bol vydaný ešte podľa predchádzajúcej právnej úpravy - zákona č. 277/1994 Z. z. o zdravotnej starostlivosti (ďalej len „zákon č. 277/

Predmetná stavba bola umiestnená na kúpeľnom mieste, nie však na kúpeľnom území. 41. Členenie na vnútorné kúpeľné územie (resp. kúpeľné územie) a na územie kúpeľného miesta mimo vnútorného kúpeľného územia a rôzna intenzita ich ochrany má teda svoj základ nielen v Štatúte Kúpeľného miesta Bardejovské Kúpele, ale aj v právnych predpisoch - zákone o kúpeľníctve (a v predchádzajúcom zákone č. 277/1994 Z. z., z ktorého tento štatút vychádzal). V nadväznosti na uvedené kasačný súd poukazuje na čl. 5 a čl. 8 Štatútu Kúpeľného miesta Bardejovské Kúpele, ktoré obsahujú osobitné opatrenia a režim na ochranu vnútorného kúpeľného územia.

43. Na strane druhej, kasačný súd vôbec nemá dôvod bagatelizovať potrebu ochrany územia kúpeľného miesta mimo vnútorného kúpeľného územia. Na celé kúpeľné miesto sa vzťahuje v zmysle čl. 4 a 7 Štatútu Kúpeľného miesta Bardejovské Kúpele zákaz zriaďovať a prevádzkovať zariadenia, ako aj zákaz výstavby takých stavieb a zariadení, ktoré pôsobia rušivo na poskytovanie kúpeľnej starostlivosti. Sťažovateľ však v správnej žalobe neosvedčil mieru, akou by mala stavba narušiť poskytovanie kúpeľnej starostlivosti.

44. Sťažovateľ v správnej žalobe uviedol len to, že pozemky sa nachádzajú pri prístupovej ceste do kúpeľného miesta (pozn. kasačný súd zo súdneho spisu a jednotlivých vyjadrení zistil, že je to cca 200 m vzdušnou čiarou od pozemkov sťažovateľa), vedľa cca 200 ročnej lipovej aleje, a preto ani architektonicky nie je vhodné, aby stavba bola na danom mieste umiestnená. Potom sťažovateľ brojil proti individuálnej bytovej výstavbe v kúpeľnom mieste ako takej.

[. . .] 46. Kasačný súd na tomto mieste poukazuje na všeobecnosť sťažovateľovho tvrdenia v správnej žalobe o zásahu do jeho práv. Sťažovateľ síce namietal, že on má povinnosť prijímať opatrenia na zabezpečovanie kúpeľného prostredia, ale nijako bližšie netvrdil, akým spôsobom bude stavba zasahovať do jeho práv. Celkovo v správnej žalobe konkrétny zásah na svojich vlastníckych ani iných právach ani netvrdil, obhajoval sa len tým, že je prevádzkovateľ kúpeľného miesta. Až v kasačnej sťažnosti namietal, že predmetná stavba bude napojená na existujúce kanalizačné potrubie, ktoré má vyše 50 rokov a kapacitne už teraz nestíha.

Tomu potom zodpovedá aj koncentrácia v kasačnom konaní (o. i. § 441 SSP). 48. Pokiaľ sťažovateľ argumentoval rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7Sžk/15/2017, tento neuvádza, že prevádzkovateľ kúpeľov má byť a priori, resp. paušálne a automaticky vždy účastníkom územného, resp. stavebného konania. V uvedenej veci bolo prevádzkovateľovi kúpeľov Lučivná priznaný status opomenutého účastníka konania s ohľadom na konkrétne námietky, ktorým tento tvrdil zásah do svojich subjektívnych práv - t. j. aj s ohľadom argumentácie ohľadom zvýšenia hluku, infrazvuku a vibrácií zo stavby a obmedzenia prístupu cestujúcich do detských kúpeľov Lučivná, taktiež občanom obce a zamestnancov kúpeľov, ktorí cestujú vlakom (k tomu pozri bod 8 v spojení s bodom 50 rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7Sžk/15/2017). Vo veci sp. zn. 7Sžk/ 15/2017 teda došlo k odlišnému právnemu vyhodnoteniu postavenia statusu prevádzkovateľa kúpeľov v konkrétnom administratívnom konaní z dôvodu odlišnosti okolností veci - namietaného dotyku na jeho právach. Inak povedané, s ohľadom na podstatne odlišnú intenzitu

49. V súvislosti s uvedeným potom bolo na sťažovateľovi preukázať priamy dotyk na jeho subjektívnych právach, ktorým odôvodňoval svoje účastníctvo v predmetnom územnom konaní, čo však reálne neurobil. 50. Tiež neobstojí predpoklad sťažovateľa týkajúci sa aplikácie ustanovenia § 14 ods. 1 Správneho poriadku, nakoľko okruh účastníkov v územnom konaní výslovne upravuje Stavebný zákon v § 34, ktorý je vo vzťahu k Správnemu poriadku lex specialis. Zároveň - a aj keby skutočnosti uvedené v predchádzajúcej vete neboli vo veci relevantné - vo všeobecnom podaní č. I/1-737/21 zo dňa 24.05.2021 síce sťažovateľ prejavil určitú vôľu, aby sa s ním ako s účastníkom konalo „vo všetkých územných a stavebných konaniach v kúpeľnom území Bardejovských Kúpeľov", v tejto veci je však nepochybné, že predmetná stavba sa nenachádza v kúpeľnom území, ktorého hranice sú vymedzené v príslušnom štatúte (k tomu pozri toto odôvodnenie vyššie). Zjednodušene povedané, účastníctva v územnom konaní sa sťažovateľ nemôže dovolávať odkazom na Správny poriadok (§ 14 ods. 1), keďže prednosť má osobitná

51. K odkladnému účinku správnej žaloby kasačný súd zdôrazňuje, že účelom tohto právneho inštitútu je zabezpečenie efektívnej ochrany zo strany správneho súdu, nie však predbežné posúdenie veci. Podmienky podľa § 185 SSP potrebné pre priznanie odkladného účinku správnej žalobe sa líšia od podmienok na vyhovenie správnej žalobe podľa § 179 SSP, resp. §

52. Kasačný súd už viackrát uviedol, že priznaním odkladného účinku správnej žalobe, resp. kasačnej sťažnosti sa žiadnym spôsobom neprejudikuje rozhodnutie vo veci samej (k tomu pozri uznesenie najvyššieho správneho súdu sp. zn. 6Ssk/163/2023 zo dňa 08.02.2024, resp. uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Sžik/1/2019 zo dňa 28.08.2019).

Navyše, v tejto veci správny súd jeho návrh sťažovateľa na priznanie odkladného účinku správnej žalobe uznesením č. k. 3S/22/2023-78 zo dňa 18.04.2024 zamietol. 53. Zároveň kasačný súd poukazuje na to, že kasačný dôvod uvedený sťažovateľom v texte jeho kasačnej sťažnosti (§ 440 ods. 1 písm. j) SSP) nie je na súdenú vec uplatniteľný. Predmetné zákonné ustanovenie totiž upravuje nezákonné odmietnutie „podania" a dopadá na prípady, kedy žalobca (sťažovateľ) nesúhlasí s procesným rozhodnutím správneho súdu, ktorý odmietol jeho podanie z dôvodu, že sťažovateľ ako jeho podávateľ v správnym súdom stanovenej lehote toto neopravil ani nedoplnil a pre tento nedostatok nie je možné v konaní pokračovať (k tomu pozri aj § 59 SSP). Odmietnutie správnej žaloby sťažovateľa v súdenej veci však nebolo zo strany správneho súdu uskutočnené na základe toho, že by sťažovateľ nevyhovel výzve na doplnenie alebo opravu podania.

blízkemu parkovisku. Jednak ide o neprípustnú novotu oproti správnej žalobe (§ 439 ods. 3 písm. b/ SSP), jednak išlo o rozšírenie dôvodov kasačnej sťažnosti po lehote na jej podanie (§ 445 ods. 2 SSP). 27. Kasačný súd nepriznal podľa § 167 SSP v spojení s § 467 ods. 1 SSP náhradu trov kasačného konania sťažovateľovi, ktorý v tomto konaní nemal úspech, a žalovanému ich náhrada zo zákona nevyplýva.

V Bratislave dňa 29. októbra 2025