5Svk/37/2025
ECLI:SK:NSSSR:2026:8022200233.1
- Súd
- Najvyšší správny súd Slovenskej republiky
- Súd 1. inštancie
- Správny súd v Košiciach
- Sp. zn. 1. inštancie
- PO-3S/26/2022
- IČS
- 8022200233
- Zdroj
- PDF ↗
UZNESENIE
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu (sťažovateľa): I.. A. Y., nar. XX. L. XXXX, P. O. Q. XX, XXX XX U., proti žalovanému: Centrum právnej pomoci, kancelária Prešov, Masarykova 10, 080 01 Prešov, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. KaPO/9156/2022, ČRZ: 36326/2022 z 31. marca 2022, v konaní o kasačnej sťažnosti proti rozsudku Správneho súdu v Košiciach sp. zn. PO-3S/26/2022 z 26. februára 2025, takto
rozhodol:
I. Kasačná sťažnosť sa odmieta. II. Účastníkom konania sa právo na náhradu trov kasačného konania nepriznáva.
Odôvodnenie
I. Konanie pred orgánmi verejnej správy
1. Žalovaný rozhodnutím č. KaPO/9156/2022, ČRZ: 36326/2022 zo dňa 31. marca 2022 (ďalej aj ako „napadnuté rozhodnutie žalovaného") podľa § 10 ods. 5 a § 11 zákona č. 327/2005 Z. z. o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi a o zmene a doplnení zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov v znení zákona č. 8/2005 Z. z. (ďalej len „zákon o poskytovaní právnej pomoci") nepriznal žalobcovi nárok na poskytnutie právnej pomoci, vrátane predbežného neposkytnutia právnej pomoci, v právnej veci dovolania proti uzneseniu Krajského súdu v Prešove sp. zn. 13Co/35/2021 zo dňa 2. novembra 2021 (ďalej aj „uznesenie o odmietnutí odvolania"). 2. Žalovaný konštatoval, že žalobca bol v uznesení o odmietnutí odvolania riadne poučený o tom, že v dovolacom konaní musí byť zastúpený advokátom a dovolanie musí byť spísané advokátom. Proti uzneseniu o odmietnutí odvolania podal žalobca dovolanie, ktoré však nebolo spísané advokátom. Okresný súd Prešov vyzval žalobcu výzvou sp. zn. 9C/16/2019 zo dňa 22. marca 2022, aby v lehote 10 dní predložil splnomocnenie na zastupovanie v dovolacom konaní udelené advokátovi. Zároveň ho poučil, že dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Na základe uvedeného sa žalobca obrátil dňa 29. marca 2022 na Centrum právnej pomoci o pridelenie advokáta v právnej veci dovolania proti uzneseniu dovolania proti uzneseniu Krajského súdu v Prešove č. k. 13Co/35/2021 zo dňa 2. novembra 2021. 3. Žalovaný na základe zistených skutočností konštatoval zrejmú bezúspešnosť sporu, keďže žalobca nespĺňal podmienku ustanovenú v § 429 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, keď podal dovolanie, ktoré nebolo spísané advokátom, napriek tomu, že bol o povinnosti zastúpenia advokátom v dovolacom konaní, ako aj o povinnosti spísania dovolania advokátom, riadne poučený. Žalovaný v tomto smere poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo/134/2017 zo dňa 12. decembra 2017, v zmysle ktorého nie je možné túto vadu konvalidovať dodatočným predložením dovolania spísaného advokátom a splnomocnením udeleným tomuto advokátovi.
II. Konanie pred správnym súdom
4. Proti napadnutému rozhodnutiu žalovaného podal žalobca správnu žalobu na Krajský súd v Prešove, ktorou sa domáhal, aby Krajský súd v Prešove napadnuté rozhodnutie žalovaného zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie.
5. Na základe § 3 ods. 3 písm. c) zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, výkon súdnictva prešiel z Krajského súdu v Košiciach a z Krajského súdu v Prešove na Správny súd v Košiciach vo všetkých veciach, v ktorých je od 1. júna 2023 daná právomoc správnych súdov.
Vec bola na základe uvedenej zmeny právnej úpravy, v súlade s rozvrhom práce Správneho súdu v Košiciach náhodným výberom pridelená senátu Správneho súdu v Košiciach. 6. Správny súd v Košiciach (ďalej aj „správny súd") rozsudkom sp. zn. PO-3S/26/2022 zo dňa 26. februára 2025 rozhodol tak, že žalobu v zmysle § 190 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP") zamietol ako nedôvodnú.
7. Správny súd v úvode právneho posúdenia zhrnul podstatnú časť argumentácie, v ktorej žalobca dôvodil, že Krajský súd v Prešove (proti ktorého rozhodnutiu sa žalobca uchádzal o priznanie právnej pomoci) žalobcu nepoučil o jeho procesnom práve obrátiť sa so žiadosťou o poskytnutie právnej pomoci na Centrum právnej pomoci pre účely právneho zastúpenia v konaní o dovolaní. Iné argumenty, ktoré by spochybňovali, či vyvracali závery žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaného, žalobca podľa správneho súdu neuviedol.
8. Správny súd vzhľadom na takto vymedzenú argumentáciu vyvodil, že žalobca nespochybnil podstatné dôvody rozhodnutia žalovaného a vyjadril preto presvedčenie, že napadnuté rozhodnutie žalovaného je vecne správne a zákonné, keďže žalobca v konaní pred žalovaným požiadal o poskytnutie právnej pomoci už v čase, kedy jej poskytnutie bolo irelevantné z dôvodu uplynutia času pre vykonanie procesného úkonu (podanie dovolania proti rozhodnutiu Krajského súdu v Prešove vo veci sp. zn. 13Co/35/2021 zo dňa 2. novembra 2021), v súvislosti s vykonaním ktorého sa o priznanie právnej pomoci žalobca dovolával. Preto bol správny a zákonný postup žalovaného, keď podľa § 8 zákona č. 327/2005 Z. z. žiadosti žalobcu o priznanie právnej pomoci nevyhovel a právnu pomoc mu nepriznal zo zákonom predpokladaného dôvodu zohľadniac, že cit.: „Pri posudzovaní zrejmej bezúspešnosti sporu centrum prihliadne najmä na to, či právo nezaniklo uplynutím času.
. .". 9. V súvislosti s námietkou žalobcu o porušení jeho procesných práv postupom Krajského súdu v Prešove, ktorý ho nepoučil o tom, že v prípade potreby jeho zastúpenia advokátom sa môže obrátiť so žiadosťou o poskytnutie právnej pomoci na žalovaného, správny súd podotkol, že uvedený postup krajského súdu nie je možné pripočítať na ťarchu žalovanému, a ani v príčinnej súvislosti s týmto dôvodom nie je možné odôvodňovať nezákonnosť rozhodnutia žalovaného, ktorý svojím konaním nemôže nijako ovplyvniť procesné postupy súdov.
10. Obdobne ako nedôvodnú vyhodnotil správny súd požiadavku žalobcu, aby boli v rámci súdneho konania vypočutí ako svedkovia zamestnanci žalovaného, Úradu práce a Sociálnej poisťovne za účelom podania vysvetlenia k ich údajným mnohopočetným (bližšie nešpecifikovaným) pochybeniam, ktorých sa mali dopustiť v iných, s danou vecou nesúvisiacich, veciach žalobcu. Uvedené žalobcom navrhované dokazovanie správny súd nevykonal, keďže tieto úkony nemali žiadny vplyv na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného, pričom správny súd zdôraznil, že v predmetnom konaní nebol súdom skutkovým, ale vychádzal zo skutkového stavu zisteného orgánom verejnej správy.
III. Kasačná sťažnosť, stanovisko účastníkov
11. Proti napadnutému rozsudku podal sťažovateľ kasačnú sťažnosť podľa § 440 ods. 1 písm. g), h), i), j) SSP, v ktorej navrhol, aby kasačný súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil správnemu súdu na ďalšie konanie. Sťažovateľ si taktiež uplatnil náhradu trov konania, a zároveň žiadal, podľa § 107 ods. 1 SSP, vo veci nariadiť pojednávanie. 12. Sťažovateľ v úvode kasačnej sťažnosti oboznámil kasačný súd s tým, že bližšie zdôvodnenie kasačnej sťažnosti dodatočne doloží, keďže sa mu v lehote na podanie kasačnej sťažnosti nepodarilo zabezpečiť kvalifikované právne služby advokáta. V tomto kontexte kasačný súd požiadal, aby mu bol pridelený advokát na spísanie kasačnej sťažnosti. 13. V ďalšej časti kasačnej sťažnosti sťažovateľ prezentoval množstvo nekonkrétnych a vecne nesúvisiacich vyjadrení, kde žiadal aby sa kasačný súd vysporiadal s údajne rozporuplnými rozhodnutiami žalovaného, ktoré uviedol v prílohe kasačnej sťažnosti. 14. Sťažovateľ ďalej požiadal kasačný súd, aby sa vysporiadal s tým, akú má používať adresu, pričom zdôraznil, že bol nedobrovoľne nútený zriadiť si schránku na doručenie (P. O. BOX). Rovnako požiadal, aby sa kasačný súd vysporiadal s prílohou Okresného súdu zo dňa 16. februára 2022 (ide o výzvu Okresného súdu Prešov č. 9C/16/2019 zo dňa 16. februára 2022, pozn. súdu), ako aj ďalšími dôkazmi (bližšie nešpecifikovanými, pozn. súdu), ktoré súd údajne odignoroval. 15. Žalovaný sa vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti stotožnil s právnym posúdením správneho súdu, pričom navrhol kasačnému súdu, aby podanú kasačnú sťažnosť zamietol ako nedôvodnú.
IV. Právne posúdenie veci kasačným súdom
16. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako súd kasačný (§ 438 ods. 2 SSP), po zistení, že kasačná sťažnosť bola podaná včas (§ 443 ods. 1 SSP), oprávnenou osobou (§ 442 ods. 1 SSP), preskúmal napadnutý rozsudok správneho súdu spolu s konaním, ktoré predchádzalo jeho vydaniu a dospel k názoru, že kasačnú sťažnosť je potrebné odmietnuť. 17. V súvislosti s podanou kasačnou sťažnosťou kasačný súd konštatuje, že kasačná sťažnosť je mimoriadnym opravným prostriedkom, ktorý smeruje proti právoplatnému rozhodnutiu správneho súdu. Úlohou kasačného súdu v predmetnom konaní bolo preto preskúmať závery napadnutého rozsudku správneho súdu, a to v medziach podanej kasačnej sťažnosti. Kasačný súd pripomína, že v okolnostiach preskúmavanej veci bol v zmysle § 453 ods. 1 a 2 SSP viazaný rozsahom kasačnej sťažnosti a sťažnostnými bodmi, a preto nemal oprávnenie vyhľadávať za sťažovateľa dôvody nezákonnosti napadnutého rozsudku a ani dopĺňať dôvody kasačnej sťažnosti. Sťažovateľov úspech preto v danej veci do značnej miery predurčila kvalita kasačnej sťažnosti, ktorá kvalifikovane nenapádala dôvody napadnutého rozsudku správneho súdu, naopak obsahovala viaceré nesúvisiace požiadavky vo vzťahu ku kasačnému súdu, spolu s prílohami zahŕňajúcimi množstvo cirkevných textov a rozhodnutí žalovaného, bez toho aby bola ozrejmená ich vecná prepojenosť s preskúmavaným predmetom konania.
18. V konkrétnych okolnostiach preskúmavanej veci, je možné uviesť, že sťažovateľ formuloval dôvody kasačnej sťažnosti podľa § 440 ods. 1 písm. g), h), i) SSP, avšak ich vymedzenie neuviedol zákonom požadovaným spôsobom, teda v súlade s § 440 ods. 2 prvá veta SSP, v zmysle ktorého: „Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia." Uvedené ustanovenie Správneho súdneho poriadku jednoznačne vyžaduje, aby sťažovateľ v kasačnej sťažnosti priamo reagoval na právne posúdenie správneho súdu, čo však sťažovateľ neurobil.
Sťažovateľ v rámci argumentácie uplatnenej v kasačnej sťažnosti zároveň neozrejmil od ktorej ustálenej rozhodovacie praxe kasačného súdu sa mal správny súd napadnutým rozsudkom odkloniť [§ 440 ods. písm. h) SSP], a rovnako neodôvodnil, akým spôsobom správny súd nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti [§ 440 ods. 1 písm. i) SSP]. 19.
Kasačný súd zároveň ako absolútne nerelevantný vyhodnotil aj formulovaný dôvod kasačnej sťažnosti podľa § 440 ods. 1 písm. j), keďže z ostatného obsahu súdneho spisu a ani argumentácie sťažovateľa nevyplýva existencia uznesenia, v preskúmavanom správnom súdnom konaní, ktorým by správny súd nemeritórne rozhodol o odmietnutí podania (§ 59 ods. 3 SSP). 20.
Vo všeobecnosti je preto možné zhrnúť, že sťažovateľom uvedené dôvody kasačnej sťažnosti postrádajú akúkoľvek oporu v ostatnej argumentácii kasačnej sťažnosti, ktorá je na prvý pohľad vecne nesúvisiaca, nesúrodá a vnútorne rozporná. Sťažovateľove požiadavky na vykonanie dôkazov neozrejmujú skutočnosti spôsobilé spochybniť zákonnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného. Hoci je z obsahu kasačnej sťažnosti zrejmé, že sťažovateľ si uvedomoval nedostatočné obsahové zdôvodnenie kasačnej sťažnosti, keď deklaroval že toto dodatočne doloží, je potrebné uviesť, že o možnosť doplniť, resp. meniť obsah a rozsah kasačnej sťažnosti sa pripravil tým, že kasačnú sťažnosť podal v posledný deň zákonnej lehoty, ktorá je zároveň lehotou na jej doplnenie či zmenu vo vzťahu k sťažnostným bodom, resp. jej dôvodom (§ 445 ods. 2, § 453 ods. 2 veta druhá SSP).
21. Je zároveň potrebné dodať, že vytýkanú vadu kasačnej sťažnosti nemohol odstrániť ani správny súd. Keďže z § 450 ods. 1 SSP vyplýva, že správny súd sťažovateľa nevyzýva na doplnenie kasačnej sťažnosti, ak neobsahuje náležitosti podľa § 445 SSP, vyzýva ho len na odstránenie vád podľa § 449 SSP, ak sťažovateľ nebol riadne o?povinnosti povinného zastúpenia advokátom a?spísania kasačnej sťažnosti advokátom poučený, ak je právne zastúpenie v?kasačnom konaní obligatórne. Uvedené sa však nevzťahuje na posudzovaný prípad, pre ktorý platí výnimka z obligatórneho zastúpenia advokátom podľa § 449 ods. 2 písm. c) SSP, keďže žalovaným je Centrum právnej pomoci.
22. Na základe vyššie uvedeného kasačný súd vyhodnotil, že kasačná sťažnosť sťažovateľa neobsahuje obligatórne náležitosti podľa § 445 ods. 1 písm. c) v spojení s § 440 ods. 1 a 2 SSP (hoci sťažovateľ bol o náležitostiach kasačnej sťažnosti v rámci napadnutého rozsudku riadne poučený, pozn. súdu), čo bráni vecnému preskúmaniu napadnutého rozsudku správneho súdu v kasačnom konaní, pričom uvedený nedostatok nie je možné odstrániť ani postupom podľa § 450 ods. 1 SSP. Preto kasačný súd postupom podľa § 459 písm. e) SSP kasačnú sťažnosť sťažovateľa ako?neprípustnú odmietol.
23. K žiadosti sťažovateľa o ustanovenie zástupcu z Centra právnej pomoci kasačný súd uvádza, že nie je povinný a ani oprávnený podľa SSP prideliť sťažovateľovi právneho zástupcu. Sťažovateľ si mohol sám ustanoviť advokáta alebo požiadať o právne zastupovanie
Centrum právnej pomoci. 24. Kasačný súd zároveň nevyhovel žiadosti sťažovateľa o nariadenie pojednávania, keďže jeho nariadenie nepovažoval za potrebné. V tomto kontexte kasačný súd uvádza, že v zmysle § 455 SSP je na úvahe kasačného súdu, či bude považovať za potrebné nariadiť pojednávanie. Na rozdiel od konania pred správnym súdom neplatí v kasačných veciach všeobecné procesné pravidlo, že súd má povinnosť nariadiť pojednávanie v prípade, ak o to požiada aspoň jeden z účastníkov konania (§ 107 ods. 1 písm. a) SSP). 25. Kasačný súd záverom dodáva, že v rámci svojej predchádzajúcej rozhodovacej činnosti, sa už zaoberal obdobne formulovanými kasačnými sťažnosťami totožného sťažovateľa, pričom rozhodol v zásade rovnakým spôsobom ako konajúci senát v prejednávanej veci. Kasačný súd preto na zdôraznenie správnosti prijatého záveru poukazuje na uznesenie Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 4Svk/30/2025 zo dňa 1. augusta 2025, ktoré bolo podrobené aj kontrole ústavnosti, pričom Ústavný súd SR uznesením sp. zn. IV. ÚS 688/2025 zo dňa 16. decembra 2025 ústavnú sťažnosť proti danému rozhodnutiu odmietol.
V. Záverečné zhodnotenie a odôvodnenie v časti trov
26. Sumarizujúc vyššie uvedené skutočnosti, kasačný súd dospel k záveru, že kasačná sťažnosť sťažovateľa neobsahuje obligatórne zákonné náležitosti, a preto ju postupom podľa § 459 písm. e) SSP odmietol. 27. O trovách kasačného konania rozhodol kasačný súd s?odkazom na?§?467 ods. 1 SSP v spojení s § 170 písm. a) SSP tak, že žiadnemu z?účastníkov konania právo na náhradu trov kasačného konania nepriznal, nakoľko bola kasačná sťažnosť odmietnutá. 28. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu opravný prostriedok nie je prípustný.
V Bratislave dňa 26. marca 2026