5Svk/38/2023

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Petry Príbelskej, PhD. a členov senátu JUDr. Juraja Vališa, LL.M. a Mgr. Petra Macha, PhD. (spravodajca), v právnej veci žalobcu (sťažovateľa): R.. B. Z., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom: M. XX, XXX XX M. B., proti žalovanému: Centrum právnej pomoci, Kancelária Prešov, so sídlom: Masarykova 10, 080 01 Prešov, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. KaPO/19931/2021, ČRZ: 118773/2021 z 27. októbra 2021, v konaní o kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach, č. k.: 6S/98/2021-64 z 8. decembra 2022, ECLI:SK:KSKE:2022:7021200760.4, takto

rozhodol:

I. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky mení rozsudok Krajského súdu v Košiciach, č.k. 6S/98/2021-64 z 8. decembra 2022 tak, že rozhodnutie žalovaného č. KaPO/19931/2021, ČRZ: 118773/2021 z 27. októbra 2021 sa zrušuje a vec sa vracia žalovanému na ďalšie konanie. II. Žalobcovi sa priznáva právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov kasačného konania ako aj konania pred správnym súdom.

Odôvodnenie

I. Priebeh administratívneho konania

II. Konanie na správnom súde

4. Správny súd správnu žalobu žalobcu napadnutým rozsudkom č. k. 6S/98/2021-64 zo dňa 08.12.2022, ECLI:SK:KSKE:2022:7021200760.4 (ďalej „napadnutý rozsudok“) zamietol ako nedôvodnú podľa § 190 zákona č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku v účinnom znení (ďalej „SSP“).

Správny súd tak podľa § 114 SSP konal v neprítomnosti účastníkov konania podľa § 137 ods. 3 SSP vyhlásil rozsudok, ktorým správnu žalobu podľa § 190 SSP zamietol. 6. V odôvodnení rozsudku poukázal na § 3 ods. 1 písm. a/, § 6 ods. 1, § 11 ods. 1 zákona o poskytovaní právnej pomoci s tým, že v danom prípade je nevyhnutné vyriešiť jednoducho sformulovateľnú spornú právnu otázku, a to, či právna vec, obsahom ktorej je podanie správnej žaloby na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy, ktorý výrok obsahuje jasne určenú fixnú výšku plnenia, prípadne rozhodnutia o odvolaní, možno pre potreby konania a rozhodovania podľa zákona o poskytovaní právnej pomoci, (s ohľadom na § 6 ods. 1 písm. c) zákona), považovať za spor, a či je hodnota tohto sporu určiteľná.

určiteľnou hodnotou. Závery tohto rozsudku v podstatnom rozsahu prevzal do odôvodnenia napadnutého rozsudku. 7. Postup žalovaného, ktorý o žiadosti o predbežné poskytnutie právnej pomoci podľa § 11 ods. 1 cit. zákona rozhodol súčasne v rámci napadnutého rozhodnutia, považoval za súladný so zmyslom predmetnej právnej úpravy a s požiadavkou hospodárnosti konania.

Za takého stavu nebolo povinnosťou žalovaného zaoberať sa splnením ďalších zákonných podmienok.

9. Žalobca (sťažovateľ) podal kasačnú sťažnosť, ktorou navrhol zrušenie napadnutého rozsudku a vrátenie veci správnemu súdu na ďalšie konanie. Sťažovateľ tvrdil, že vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd (§ 440 ods. 1 písm. e/ SSP), správny súd nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 440 ods. 1 písm. f/ SSP) a správny súd rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 440 ods. 1 písm. g/ SSP). 10. Zaujatosť konajúceho senátu správneho súdu sťažovateľ odôvodnil v podstate tým, že nevyhovel jeho žiadosti o odročenie pojednávania a konal v jeho neprítomnosti, čím mu súčasne znemožnil, aby realizoval jeho práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces podľa § 440 ods. 1 písm. f/ SSP. V správnom konaní neboli dokázané skutkové a právne nejasnosti a tieto neboli odstránené ani písomnými vyjadreniami strán. Súd v konaní nemôže nahradzovať správny orgán. Požiadal o zaslanie záznamu a kópie zápisnice z pojednávania podľa § 117 ods. 1, ods. 2 a § 118 ods. 2 SSP. Správny súd zanedbal povinnosť kontroly rozhodnutí správnych orgánov a nezisťoval či tieto dostatočne zistili stav veci. Porušil tiež zásadu ústnosti podľa čl. 103 Ústavy, ktorá zaručuje dôkladnejšie prejednanie veci. 11. Správnemu súdu vytkol, že si nevšimol nesprávne poučenie v rozhodnutí žalovaného o zákonnej lehote na podanie správnej žaloby podľa § 181 SSP. Podľa sťažovateľa nesprávne

poučenie

obsahuje aj napadnutý rozsudok. Rozsudok správneho súdu považoval za nepreskúmateľný z dôvodu nezrovnalosti vo výške dane a dátumu podaného vyjadrenia. Nestotožnil sa s právnymi závermi odkazovaného rozsudku sp. zn. 1Sžk/58/2020. Správny súd tak podľa sťažovateľa dospel k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci. 12. Žalovaný sa vo vyjadrení stotožnil so skutkovými a právnymi závermi napadnutého rozsudku. K námietke nesprávnosti poučenia v rozhodnutí žalovaného poukázal na skutočnosť, že zákon o poskytovaní právnej pomoci má voči Správnemu súdnemu poriadku postavenie osobitného zákona, v zmysle ktorého je možné podať správnu žalobu proti rozhodnutiu o nepriznaní nároku do 15 dní odo dňa jeho doručenia (§ 10 ods. 5 zákona), z ktorého dôvodu kasačnú námietku považoval za irelevantnú. Kasačnému súdu navrhol, aby kasačnú sťažnosť ako nedôvodnú zamietol.

13. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší správny súd“) ako súd kasačný (§ 438 ods. 2 SSP), po zistení, že kasačná sťažnosť sťažovateľa bola podaná včas (§ 443 ods. 1 SSP), oprávnenou osobou (§ 442 ods. 1 SSP) a je prípustná (§ 439 ods. 1 SSP), preskúmal napadnutý rozsudok správneho súdu v medziach sťažnostných bodov uplatnených sťažovateľom (§ 453 ods. 2 SSP) spolu s konaním, ktoré predchádzalo jeho vydaniu a dospel k záveru, že kasačná sťažnosť nie je dôvodná. Rozsudkom ju preto podľa § 461 SSP zamietol. Rozhodol bez nariadenia pojednávania (§ 455 SSP), pričom deň vyhlásenia rozsudku bol zverejnený od 21.03.2024 na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky www.nssud.sk.

Relevantné právne predpisy Podľa § 6 ods. 1 písm. c/ zákona o poskytovaní právnej pomoci fyzická osoba má právo na poskytnutie právnej pomoci bez finančnej účasti, ak hodnota sporu prevyšuje hodnotu minimálnej mzdy5) okrem sporov, v ktorých nie je možné hodnotu sporu vyčísliť v peniazoch. Podľa § 10 ods. 5 zákona o poskytovaní právnej pomoci centrum rozhodne o žiadosti do 30 dní od doručenia žiadosti, ktorá spĺňa náležitosti podľa odseku 1; túto lehotu nemožno

Správny súd môže odročiť pojednávanie aj vtedy, ak to účastníci konania zhodne navrhnú. 15. Sťažovateľ požiadal žalovaného o priznanie nároku na poskytnutie právnej pomoci v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného, potvrdzujúceho rozhodnutie Obce Studenec, ktorým bol žiadateľovi vyrubený miestny poplatok za komunálne odpady vo výške 85,22 € za obdobie od 01.01.2021 do 31.12.2021. Ide o konanie o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného podľa § 177 ods. 1 a nasl.

Nariadený termín bol upovedomením zo dňa 28.09.2022 preložený na deň 20.10.2022 o 9.30 hod. Z dôvodu nevykázaného doručenia predvolania sťažovateľovi bol stanovený ďalší termín pojednávania dňa 08.12.2022 o 9.45 hod. Správnemu súdu bola dňa 29.11.2022 doručené ospravedlnenie sa z pojednávania a žiadosť (návrh) na odročenie stanoveného termínu pojednávania podľa § 115 SSP. Odročenie pojednávania odôvodnil rodinnou a osobnou zaneprázdnenosťou (z dôvodu koordinovania a vybavenia sústredeného útoku súdnych zásielok - súdneho prenasledovania; z vážnych zdravotných dôvodov členov rodiny). Odročenie pojednávania žiadal napriek tomu, že sa nariadeného pojednávania mienil zúčastniť. Správny súd v zápisnici o pojednávaní zo dňa 08.12.2022 skonštatoval, že sťažovateľ žiadal ospravedlniť neprítomnosť na pojednávaní z osobných a rodinných dôvodov, bez toho, aby preukázal ich dôvodnosť.

18. Ku kasačnej námietke spočívajúcej v opomenutí správneho súdu, ktorý si nevšimol nesprávne poučenie v preskúmavanom rozhodnutí žalovaného, kasačný súd uvádza, že i keď § 181 Správny súdny poriadok uvádza všeobecnú lehotu na podanie správnej žaloby, právna úprava nevylučuje určenie osobitných lehôt na podanie správnych žalôb osobitnými predpismi. Tak je tomu v prípade § 10 ods. 5 zákona o poskytovaní právnej pomoci, ktorý ako lex specialis upravuje osobitnú lehotu na podanie správnej žaloby proti rozhodnutiu o nepriznaní nároku na poskytnutie právnej pomoci 15 dní odo dňa doručenia rozhodnutia.

K námietke nepreskúmateľnosti napadnutého rozsudku, založenej na odlišnom predmete odkazovaného rozsudku sp. zn. 1Sžk/58/2020, a tiež vzhľadom na odlišný predmet konania, nesprávne uvedenie výšky poplatku za komunálny odpad v sume 85,22 €, a nie vo výške 18,10 €, kasačný súd uvádza, že z napadnutého rozsudku správneho súdu je nepochybné, že predmetom konania bolo rozhodnutie žalovaného o nároku podľa § 10 ods. 5 a § 11 zákona o poskytnutí právnej pomoci. Z bodu 14. napadnutého rozsudku je nepochybné, že nárok na právnu pomoc sťažovateľ žiadal poskytnúť v súvislosti s preskúmavaním rozhodnutia Finančného riaditeľstva SR č. 442574/2021 zo dňa 22.09.2021, potvrdzujúcim rozhodnutie Obce Studenec č. 144/2021 zo dňa 28.04.2021, ktorým bol sťažovateľovi vyrubený miestny poplatok za komunálne odpady na obdobie od 01.01.2021 do 31.12.2021 v sume 85,22 €.

20. Sťažovateľ v rámci námietky nesprávneho právneho posúdenia nesúhlasil so závermi rozhodnutia sp. zn. 1Sžk/58/2020. Právna pomoc by podľa sťažovateľa mala byť priznaná v základnom rozsahu vo všetkých prípadoch, bez stanovenia limitov, akými sú hranica odkázanosti a špecifikácia rozsahu konaní, v ktorých sa poskytuje. Sťažovateľ už v správnej žalobe poukazoval na závery rozsudku Krajského súdu v Košiciach, sp. zn. 8S/21/2018 zo dňa 13. júna 2019, o neoceniteľnosti predmetu správneho prieskumu, ktorými sa správny súd nezaoberal. Nesprávne právne posúdenie veci žalovaným a správnym súdom tak malo spočívať v tom, že v preskúmavanom rozhodnutí žalovaný posúdil žiadosť sťažovateľa o priznanie nároku na poskytnutie právnej pomoci podľa hodnoty sporu s odkazom na § 6 ods. 1 písm. c/ zákona o poskytovaní právnej pomoci.

22. V obdobnej veci rovnakých účastníkov konania rozhodoval túto pre vec kľúčovú právnu otázku veľký senát najvyššieho správneho súdu, pričom tam vyjadrené právne názory sú pre konajúci senát záväzné v zmysle § 466 ods. 3 SSP. V rozsudku sp. zn. 19SVs/3/2022 zo dňa 30.01.2024, ECLI:SK:NSSSR:2024:8018200139.1, okrem iného veľký senát uviedol: 23. „20. [.

Práve naopak, preberá na seba pozitívny záväzok vo vzťahu k občanom v núdzi, a to v rozsahu, ktorý je prijateľný z hľadiska dlhodobej udržateľnosti.“ Právo na poskytnutie právnej pomoci zákonodarca previazal s troma podmienkami (i) stavom materiálnej núdze žiadateľa, (ii) absenciou zrejmej bezúspešnosti sporu a (iii) hodnotou sporu prevyšujúcou minimálnu mzdu v prípade sporov s oceniteľnou hodnotou sporu.

[. . .] 29. Kasačný súd už opakovane judikoval, že požiadavka obligatórneho právneho zastúpenia nie je samoúčelná, ale „. . . vyplýva z povahy správneho súdnictva, v ktorom sa preskúmava zákonnosť rozhodnutí správnych orgánov. V prejednávanej veci je povinnosť kvalifikovaného právneho zastúpenia daná tak v konaní pred krajským súdom, ako aj v kasačnom konaní, pričom táto legitímna požiadavka má prispieť k profesionalite konania a sleduje sa ňou v prvom rade ochrana práv žalobcu, resp. sťažovateľa, ako účastníkov súdneho preskúmavacieho konania, v ktorom sa v rozhodujúcej miere riešia právne otázky a medzi účastníkmi je často sporným len výklad právnych predpisov“ (rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 10Asan/29/2019 zo dňa 11. decembra 2019, bod 18, obdobne tiež rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 8Sžfk/28/2019 zo dňa 11 júla 2019, sp. zn. 5Sžfk/27/2018 zo dňa 12. septembra 2019 a iné). Uvedený záver veľký senát nespochybňuje, ale pripomína, že hoci samotná požiadavka právneho zastúpenia v správnom súdnom konaní,

[. . .] 31. Výklad vylučujúci možnosť priznať právnu pomoc osobám v núdzi s ohľadom na tvrdenú nízku hodnotu predmetu sporu v správnom súdnictve má za následok odmietnutie spravodlivosti vo vzťahu k týmto osobám a znemožnenie ich prístupu k súdu.

A to aj vo vzťahu k takým rozhodnutiam správnych orgánov, ktorými dochádza k ukladaniu peňažných povinností, a teda aj do zásahu do práva týchto osôb na majetok podľa čl. 20 ods. 1 Ústavy. [. . .] 33. Na základe doteraz uvedenej argumentácie preto veľký senát uzatvára, že na účely § 6 ods. 1 písm. c/ zákona o poskytovaní právnej pomoci je potrebné považovať predmet správneho súdneho konania (sporu) za taký, ktorého hodnotu nie je možné vyčísliť v peniazoch, a to aj v prípade, ak je predmetom správneho súdneho prieskumu rozhodnutie správneho orgánu ukladajúce povinnosť zaplatiť určitú sumu. Veľký senát sa stotožnil s predkladajúcim senátom v tom, že je potrebné sa odchýliť pri riešení nastolenej právnej otázky od doterajšej rozhodovacej činnosti kasačného súdu (bod 11 tohto rozsudku).“

85, 22 eura.