5Svk/40/2023
ECLI:SK:NSSSR:2026:5021200507.1
- Súd
- Najvyšší správny súd Slovenskej republiky
- Súd 1. inštancie
- Správny súd v Banskej Bystrici
- Sp. zn. 1. inštancie
- ZA-30S/191/2021
- IČS
- 5021200507
- Zdroj
- PDF ↗
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Petry Príbelskej, PhD. (sudkyňa spravodajkyňa) a členov senátu JUDr. Juraja Vališa, LL.M. a Mgr. Petra Macha, PhD., v právnej veci žalobcu (sťažovateľa): T.. T. T., C.., nar. XX. G. XXXX, trvale pobytom L. XXX/XX, XXX XX S., proti žalovanému: Okresný úrad Žilina, odbor cestnej dopravy a pozemných komunikácií, so sídlom Vysokoškolákov 8556/ 33B, 010 08 Žilina, IČO: 00151866, za účasti ďalších účastníkov: 1/ Mesto Žilina, so sídlom Námestie obetí komunizmu 1, 011 31 Žilina, IČO: 00321796, 2/ L. B., trvale bytom W. XXXX/X, XXX XX Q. , 3/ Združenie na ochranu nájomníkov domu č. 37, ul. Pažite, Žilina, so sídlom Pažite 518/37, 010 09 Žilina - Bytčica, IČO: 36141071, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OU-ZA-OCDPK-2021/024044-016 zo 14. septembra 2021, v konaní o kasačnej sťažnosti proti rozsudku Správneho súdu v Banskej Bystrici č. k. ZA-30S/191/2021-149 z 27. júla 2023, v znení opravného uznesenia Správneho súdu v Banskej Bystrici č. k. ZA-30S/191/2021-194 z 5. novembra 2025, takto
rozhodol:
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky rozsudok Správneho súdu v Banskej Bystrici č. k. ZA-30S/191/2021-149 z 27. júla 2023, v znení opravného uznesenia Správneho súdu v Banskej Bystrici č. k. ZA-30S/191/2021-194 z 5. novembra 2025 zrušuje a vec vracia Správnemu súdu v Banskej Bystrici na ďalšie konanie.
Odôvodnenie
I. Konanie pred orgánmi verejnej správy
1. Stavebný úrad - Mesto Žilina, referát špeciálneho stavebného úradu - doprava ako príslušný špeciálny stavebný úrad pre miestne a účelové komunikácie podľa § 3a ods. 4 zákona č. 135/ 1961 Zb. o pozemných komunikáciách (ďalej len ,,cestný zákon") ako správny orgán 1. stupňa (ďalej aj „prvostupňový orgán" alebo ,,stavebný úrad") rozhodnutím č. 19837/2020-184738/ 2020/SÚ-ŠSÚ-doprava/Mo-SP z 23. novembra 2020 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie") rozhodol tak, že stavba: „Parkovisko na ulici Pažite, Žilina - Bytčica", sa podľa § 66 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) (ďalej len „stavebný zákon") povoľuje. 2. Proti prvostupňovému rozhodnutiu podal v zákonom stanovenej lehote ďalší účastník konania 2/ L. B. (predchádzajúci vlastník pozemkov KN-C XXX/X, XXX/X, XXX/X, v k. ú. Q., S., ktorých vlastníctvo na základe kúpnej zmluvy z 23. júna 2021 prešlo na žalobcu), o ktorom rozhodol žalovaný rozhodnutím č. OU-ZA-OCDPK-2021/024044-016 zo 14. septembra 2021 tak, že prvostupňové rozhodnutie podľa § 59 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (ďalej len „správny poriadok") potvrdil.
II. Konanie pred správnym súdom
3. Proti rozhodnutiu žalovaného podal žalobca v zákonnej lehote správnu žalobu na Krajský súd v Žiline, ktorou sa domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného [pozn. súdu: z obsahu správnej žaloby je zrejmé, že žalobca v žalobnom návrhu uviedol nesprávne označenie rozhodnutia žalovaného] spolu s prvostupňovým rozhodnutím. Zároveň sa domáhal priznania práva na náhradu trov konania a priznania odkladného účinku správnej žalobe.
4. Na základe § 3 ods. 3 písm. a) zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, výkon súdnictva prešiel z Krajského súdu v Žiline, Krajského súdu v Banskej Bystrici a Krajského súdu v Trenčíne na Správny súd v Banskej Bystrici vo všetkých veciach, v ktorých je od 1. júna 2023 daná právomoc správnych súdov. Vec bola na základe uvedenej zmeny právnej úpravy náhodným výberom pridelená senátu Správneho súdu v Banskej Bystrici.
5. Správny súd v Banskej Bystrici (ďalej len „správny súd") rozsudkom č. k. ZA-30S/191/ 2021-149 z 27. júla 2023, v znení opravného uznesenia Správneho súdu v Banskej Bystrici č. k. ZA-30S/191/2021-194 z 5. novembra 2025 rozhodol tak, že žalobu v zmysle § 190 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP") zamietol ako nedôvodnú.
6. Správny súd v úvode právneho posúdenia reagoval na žalobcovu argumentáciu, podľa ktorej v zmysle zákona č. 442/2002 Z. z. o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách a o zmene a doplnení zákona č. 276/2001 Z. z. o regulácii v sieťových odvetviach v znení platnom v rozhodnom období (ďalej len „zákon o verejných vodovodoch") nie je možné udeliť individuálne povolenie výnimky na stavby v ochrannom pásme, a to ani v situácií, ktorá nastala v prejednávanom prípade, keď ide o udelenie výnimky na stavbu (parkovisko) priamo nad kanalizačným vedením.
7. Správny súd sa stotožnil so žalobcom, že ochranné pásmo má bezprostredne chrániť vodovodné potrubie verejného vodovodu alebo potrubia stokovej siete verejnej kanalizácie pred poškodením, avšak táto ochrana nie je absolútna. V zmysle § 19 ods. 5 zákona o verejných vodovodoch je v pásme ochrany zakázané vykonávať len také činnosti (t. j. zemné práce, umiestňovať stavby, konštrukcie alebo iné podobné zariadenia, alebo vykonávať činnosti), ktoré obmedzujú prístup k verejnému vodovodu alebo verejnej kanalizácii, alebo ktoré by mohli ohroziť ich technický stav.
8. Podľa správneho súdu sa zákonný imperatív ochranného pásma vzťahuje len na tie činnosti, ktoré obmedzujú prístup k verejnému vodovodu alebo verejnej kanalizácii alebo, ktoré by mohli ohroziť ich technický stav. S poukazom na § 19 ods. 7 zákona o vodovodoch preto uviedol, že pri strete záujmov zámeru stavebníka a ochranného pásma je stavebník pri zasahovaní do terénu, vrátane zásahov do pozemných komunikácií alebo iných stavieb v pásme ochrany, povinný na svoje náklady bezodkladne prispôsobiť novej úrovni povrchu všetky zariadenia a príslušenstvo verejného vodovodu a verejnej kanalizácie majúce vzťah k terénu, k pozemnej komunikácii alebo inej stavbe, pričom predpokladom zákonne vykonávaných zásahov zo strany stavebníka je nielen jeho povinnosť na svoje náklady bezodkladne prispôsobiť novej úrovni povrchu všetky zariadenia a príslušenstvo verejného vodovodu a verejnej kanalizácie majúce vzťah k terénu, k pozemnej komunikácii alebo inej stavbe, ale aj existencia súhlasu k výkonu takýchto prác od vlastníka verejného vodovodu alebo verejnej kanalizácie, prípadne prevádzkovateľa.
9. Z administratívneho spisu správny súd zistil, že prevádzkovateľ - SEVAK - Severoslovenské vodárne a kanalizácie, a.s. (ďalej aj „SEVAK, a.s." alebo „prevádzkovateľ") sa dňa 30. novembra 2018 vyjadrila k stavebnému povoleniu ako dotknutý orgán podľa § 140b stavebného zákona, určil vzhľadom na existenciu ochranného pásma podmienky pre stavebníka a vydal stanovisko. Vo vyjadrení z 26. februára 2021 SEVAK, a.s. uviedla, že podľa § 18 ods. 4 cestného zákona sa kanalizačné vedenie môže umiestňovať aj v miestnej komunikácii, to znamená aj na parkovisku.
10. K argumentácií žalobcu ohľadom porušenia zákona č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách (ďalej len „zákon o elektronických komunikáciách") správny súd uviedol, že napriek legislatívnemu ukotveniu pásiem ochrany v tomto zákone, nie je možné ani túto ochranu vnímať ako absolútnu. V pásme ochrany je zakázané vykonávať len také činnosti, ktoré by mohli ohroziť vedenie alebo bezpečnú prevádzku siete (§ 68 ods. 6 písm. a) zákona o elektronických komunikáciách).
V danom prípade zákonodarca podľa správneho súdu nezakotvil do zákona žiadny súhlas príslušného vlastníka alebo prevádzkovateľa sietí. V tomto smere správny súd odkázal na vyjadrenie UPC BROADBAND SLOVAKIA, s.r.o., Bratislava (ďalej aj „UPC"), podľa ktorého sa na dotknutom území nenachádzajú siete v správe ich
spoločnosti. Rovnako Slovak Telekom, a.s. vo vyjadrení z 24. júna 2019 vo svojom stanovisku uviedla, že existujúce zariadenia sú chránené ochranným pásmom, pričom určila stavebníkovi podmienky. Správny súd preto aj žalobcove námietky v tejto časti vyhodnotil ako nedôvodné.
11. K namietanému porušeniu určených podmienok štátnych orgánov pre stavbu správny súd uviedol, že Dopravný inšpektorát OR PZ Žilina (ďalej len „dopravný inšpektorát") sa vyjadril svojím stanoviskom k projektu dopravného značenia v zmysle § 3 a nasl. cestného zákona, pričom projekt dopravného značenia bol odsúhlasený príslušným dopravným inšpektorátom. Správny súd zohľadnil aj vyjadrenie žalovaného, že k nesprávnosti dĺžky parkoviska uvedenej v napadnutom stavebnom povolení prvostupňového orgánu (nesprávne uvedených 20 m namiesto 21 m) je nutné poznamenať, že projekt odzrkadľuje reálnu dĺžku parkovacích státí v závislosti od skutočných pomerov a v prevedení do skutočného stavu v danej lokalite, preto žalovaný takúto chybu považoval za nesprávnosť písomného vyhotovenia, ktorý nemohol mať vplyv na vydanie rozhodnutia vo veci samej, pričom v tejto súvislosti poukázal na odôvodnenie rozhodnutia žalovaného.
12. Rovnako Okresný úrad Žilina - odbor starostlivosti o životné prostredie v stanovisku z 3. decembra 2018 k stavebnému povoleniu uviedol, že s vydaním povolenia na stavbu súhlasí za stanovených pripomienok uvedených vo vyjadrení. Vzhľadom na uvedené považoval správny súd námietky žalobcu v tomto smere za nedôvodné.
13. Správny súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia nezistil žalobcom uplatnený dôvod nezákonnosti napadnutého rozhodnutia spočívajúci v jeho nepreskúmateľnosti pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatočné odôvodnenie.
III. Kasačná sťažnosť, stanovisko účastníkov
14. Proti napadnutému rozsudku podal sťažovateľ kasačnú sťažnosť podľa § 440 ods. 1 písm. g) SSP, v ktorej navrhol, aby kasačný súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil správnemu súdu na ďalšie konanie. Zároveň požiadal súd, aby mu priznal právo na náhradu trov konania.
15. Sťažovateľ v úvode kasačnej sťažnosti rozporoval závery uvedené v bode 64. napadnutého rozsudku. SEVAK, a.s. podľa jeho názoru vo vyjadrení z 30. novembra 2018 neuviedla, že by dala súhlas s umiestnením stavby parkoviska v ochrannom pásme alebo priamo nad kanalizačným potrubím. Uvedené vyjadrenie vylučuje podľa sťažovateľa umiestnenie predmetnej stavby v ochrannom pásme, keď v ňom SEVAK, a.s. požaduje: „Aby bolo zachované ochranné pásmo existujúcich inžinierskych sietí." Prvostupňový orgán a žalovaný podľa jeho názoru svojvoľne povolili stavbu v ochrannom pásme, keďže prevádzkovateľ nedal súhlas s umiestnením predmetnej stavby. List spoločnosti SEVAK, a.s. sa podľa sťažovateľa nevyjadruje k požiadavke pre predmetnú stavbu, kde zákon vyžaduje neobmedzený prístup k verejnej kanalizácií. Rovnako stanovisko, podľa ktorého sa nepredpokladá, že by malo dôjsť k poškodeniu kanalizácie, podľa jeho názoru nevylučuje, že k poškodeniu nedôjde.
16. Taktiež sťažovateľ rozporoval argumentáciu správneho súdu, ktorá sa odvolávala na znenie § 18 ods. 4 cestného zákona. Podľa jeho názoru zákon striktne stanovuje podmienky pre ukladanie kanalizačných vedení, a to len pri výstavbe nových sídlisk a pri ucelenej prestavbe jestvujúcej zástavby. Rovnako tvrdenie súdu, že splašková kanalizácia sa nachádza v hĺbke 1,9 m až 2,3 m je podľa sťažovateľa vymyslené. Ďalej sťažovateľ poukázal na znenie § 43 ods. 1 písm. e) stavebného zákona. Podľa jeho názoru v predmetnom prípade ide o stavbu, a teda prichádza k záveru, že stavebný zákon a ani zákon o verejných vodovodoch neobsahuje žiadne ustanovenie, podľa ktorého stavba parkoviska nie je stavbou pevne spojenou so zemou.
17. Sťažovateľ rozporoval aj argumentáciu správneho súdu v 65. bode napadnutého rozsudku. Stotožnil sa s tým, že spoločnosť UPC BROADBAND SLOVAKIA, s.r.o. poskytla vyjadrenie z 24. novembra 2018, že v lokalite nemá vedenia. Následne však požiadala o vydanie stavebného povolenia na umiestnenie telekomunikačného vedenia, ktoré nadobudlo právoplatnosť ešte pred vydaním napadnutého stavebného povolenia.
Teda ochranné pásmo vedenia UPC bolo zriadené a vedenie položené ešte pred vydaním napadnutého stavebného povolenia z 23. novembra 2020. Spoločnosť UPC BROADBAND SLOVAKIA, s.r.o. zároveň nevydala súhlas s umiestnením stavby parkoviska v jej ochrannom pásme.
18. Rovnako spoločnosť Slovak Telekom, a.s. vo vyjadrení podľa sťažovateľa neprejavila súhlas na umiestnenie stavby parkoviska. Podľa sťažovateľa vyjadrenie spoločnosti Slovak Telekom, a.s. nepripúšťa, že by sa stavba mala nachádzať v ochrannom pásme nad jej vedením, čo ani cestný zákon neumožňuje. Argumentácia, že spoločnosť Slovak Telekom, a.s. nereagovala na stavebné povolenie neobstojí, pretože podľa sťažovateľa v prípade ochranných pásiem neplatí koncentračná zásada. 19. Ďalej sťažovateľ namietal, že dopravný inšpektorát sa nevyjadril k dopravnému značeniu u nového prepracovaného projektu (ktorého sa týkalo stavebné povolenie).
Vyjadril sa síce k predchádzajúcemu projektu, ktorý bol podkladom pre stavebné povolenie, avšak toto bolo zrušené pre nedodržanie noriem. Napadnuté stavebné povolenie bolo preto podľa neho vydané na základe už neplatného vyjadrenia vo veci dopravného značenia. Podľa sťažovateľa pritom došlo k zmenám týkajúcich sa dopravného značenia z dôvodu zväčšenia parkoviska smerom do križovatky.
V tomto smere rovnako namietal, že správny súd sa len stotožnil s tvrdením žalovaného, pričom nevysvetlil čo má predstavovať odôvodnenie „odzrkadlenie reálnej dĺžky parkovacích státí v závislosti od skutočných pomerov a prevedení v danej lokalite", v dôsledku čoho žalovaný takúto chybu považoval za nesprávnosť písomného vyhotovenia.
20. Správny súd sa rovnako podľa sťažovateľa nevysporiadal s námietkou ohľadom nezohľadnenia podmienok Okresného úradu Žilina, odbor životného prostredia, ktorý vydal k výstavbe parkoviska vyjadrenie z 3. decembra 2018, keď uviedol, že je potrebné zabezpečiť také opatrenia, aby znečisťujúce látky z parkoviska neohrozovali povrchové alebo spodné
vody. Záverom zhrnul, že napadnutý rozsudok je nedostatočne odôvodnený, pričom správny súd rozhodol svojvoľne. 21. Žalovaný a ani ďalší účastníci konania sa ku kasačnej sťažnosti nevyjadrili. 22. V nadväznosti na vydanie opravného uznesenia Správneho súdu v Banskej Bystrici č. k. Bystrici č. k. ZA-30S/191/2021-194 z 5. novembra 2025, sťažovateľ nesúhlasil s postupom správneho súdu, keď tento opravil záhlavie skráteného písomného vyhotovenia rozsudku č. k. ZA-30S/191/2021-146 zo dňa 27. júla 2023 a záhlavie rozsudku č. k. ZA-30S/191/ 2021-149 zo dňa 27. júla 2023 tak, že sa zo záhlaví vypúšťa ďalší účastník konania 4/ „Spoločenstvo 12 BJ - Pažite I, so sídlom Pažite 41, 010 09 Žilina - Bytčica, IČO: 31933700" z dôvodu, že tento ďalší účastník konania v čase vydania napadnutého rozsudku nedisponoval procesnou subjektivitou, pričom jeho uvedením v záhlaví skráteného písomného vyhotovenia rozsudku a rozsudku došlo ku zrejmej nesprávnosti. Sťažovateľ vníma „vypustenie" účastníka
konania, ktorý právne neexistoval nie ako formálnu chybu, ale ako chybu zásadnú. Podľa prvostupňového rozhodnutia bolo umiestnenie stavby (parkoviska) povolené na parcele, ktorej spoluvlastníkom mal byť aj uvedený, už neexistujúci ďalší účastník konania.
Je preto podľa sťažovateľa otázne, či bola splnená povinnosť stavebníka konania preukázať vlastnícke alebo iné právo k pozemku, na ktorom má stáť budúca stavba podľa § 58 ods. 2 stavebného zákona. Sťažovateľ preto zaujal názor, že stavebné povolenie je nezákonné od samotného začiatku, keďže bolo vydané bez všetkých reálne preukázateľných vlastníkov.
IV. Právne posúdenie veci kasačným súdom
23. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v postavení kasačného súdu (ďalej len „kasačný súd") preskúmal rozsudok správneho súdu v rozsahu podanej kasačnej sťažnosti. Jeho právomoc a príslušnosť pre toto konanie a rozhodnutie je daná v § 11 písm. h) SSP. 24. Kasačný súd s ohľadom na § 455 SSP nepovažoval za potrebné nariadiť vo veci pojednávanie a rozhodol o kasačnej sťažnosti bez jeho nariadenia. Rozsudok bol vyhlásený verejne po oznámení dňa vyhlásenia v súlade s § 137 ods. 4 SSP. 25. So zreteľom na § 439 ods. 1, § 442 ods. 1, § 443 SSP kasačný súd skonštatoval, že podaná kasačná sťažnosť smeruje proti rozsudku, voči ktorému je prípustná, bola podaná oprávnenou osobou a včas. 26. Po preskúmaní napadnutého rozsudku správneho súdu a kasačnej sťažnosti, ako aj podkladového materiálu, kasačný súd dospel k záveru, že kasačná sťažnosť je dôvodná.
V. Posúdenie námietok kasačnej sťažnosti
27. Kasačný súd vzhľadom na námietky formulované v kasačnej sťažnosti, zameral svoj prieskum prvotne ku kvalite odôvodnenia napadnutého rozsudku ako aj rozhodnutia žalovaného, pričom okrem iného zistil, že kasačná sťažnosť obsahuje aj námietky smerujúce k podstatnému porušeniu procesných práv sťažovateľa (podľa § 440 ods. 1 písm. f) SSP). Po svojom prieskume následne kasačný súd dospel k záveru, že správny súd sa riadne nevysporiadal s viacerými námietkami podanými v správnej žalobe.
28. Podstatná časť sťažovateľovej argumentácie naprieč celým konaním spočívala v prezentovaní právneho názoru, podľa ktorého zákon o vodovodoch zakazuje umiestňovať stavby v ochrannom pásme potrubia stokovej siete verejnej kanalizácie.
Argumentoval predovšetkým s odkazom na § 19 ods. 5 písm. a) zákona o vodovodoch, v zmysle ktorého: „V pásme ochrany okrem výkonu oprávnení správcu vodného toku podľa osobitného predpisu11b je zakázané vykonávať zemné práce, umiestňovať stavby, konštrukcie alebo iné podobné zariadenia, alebo vykonávať činnosti, ktoré obmedzujú prístup k verejnému vodovodu alebo k verejnej kanalizácii alebo ktoré by mohli ohroziť ich technický stav."
29. Uvedené ustanovenie zákona o vodovodoch nemožno vykladať izolovane, nevnímajúc hypotézu právnej normy. So sťažovateľovým výkladom sa je možné stotožniť v prípade preukázania, že umiestnením stavby dôjde k obmedzeniu prístupu k verejnej kanalizácii, alebo možnému ohrozeniu jej technického stavu. Vyhodnotenie týchto kritérií je odbornou otázkou, ku ktorej prijala SEVAK, a.s. ako prevádzkovateľ verejnej kanalizácie svoje stanoviská.
30. Sťažovateľ namietal, že vo vyjadrení prevádzkovateľa z 30. novembra 2018 nie je uvedený súhlas prevádzkovateľa s umiestnením stavby, tak ako to predpokladá § 19 ods. 7 zákona o vodovodoch. Uvedené vyjadrenie je podľa kasačného súdu nevyhnutné vnímať z obsahového hľadiska v širších súvislostiach. Z jeho obsahu je zrejmé, že prevádzkovateľ v jednotlivých bodoch stanoviska určil podmienky realizácie predmetnej stavby.
Cieľom týchto podmienok bola ochrana právom chránených záujmov, ktorá vychádza zo znenia zákona o vodovodoch, stavebných noriem a ďalších osobitných právnych predpisov. Príkladmo možno uviesť podmienku realizácie výkopov v ochrannom pásme kanalizácie ručne.
Bolo by pritom v rozpore s pravidlami logiky, ak by prevádzkovateľ stanovoval podmienky vo vzťahu k realizácií stavby a zároveň by týmto spôsobom vyjadroval záporné stanovisko k vydaniu stavebného povolenia. Teda kasačný súd zastáva názor, že uvedené stanovisko je z obsahového hľadiska potrebné vnímať ako súhlasné. Tento názor napokon potvrdzuje aj samotný prevádzkovateľ vo vyjadrení z 26. februára 2021, kde súhlas s vydaním stavebného povolenia vyjadril explicitne.
31. Pokiaľ sťažovateľ argumentoval požiadavkou prevádzkovateľa zachovať ochranné pásmo, táto súvisela s povinnosťou stavebníka požiadať o vytýčenie podzemných vedení a dodržať normu STN 73 6005. Zachovanie ochranného pásma existujúcich inžinierskych sietí nemožno v tomto kontexte vykladať ako nesúhlasné stanovisko k stavebnému povoleniu, a to aj s poukazom na predchádzajúcu argumentáciu uvedenú v bode 28 a nasl. tohto rozsudku.
32. Správny súd následne v bode 64. napadnutého rozsudku parafrázoval obsah vyjadrenia prevádzkovateľa z 26. februára 2021. Túto časť rozsudku teda nemožno vnímať (ako to prezentuje sťažovateľ) ako vlastnú právnu argumentáciu správneho súdu, na základe ktorej tento rozhodol. Kasačnému súdu preto nenáleží hodnotiť skutkové a právne závery tohto stanoviska, keďže toto nie je ani predmetom súdneho prieskumu v predmetnom konaní. Podstatnou skutočnosťou pre súdny prieskum je, že toto stanovisko predstavuje podklad pre vydanie napadnutých rozhodnutí, ktorý je súčasťou administratívneho spisu, pričom z jeho záveru je zrejmé, že prevádzkovateľ nemal zásadné výhrady k vydaniu preskúmavaného stavebného povolenia.
33. V ďalšej časti sťažovateľ namietal porušenie ustanovení zákona o elektronických komunikáciách. Kasačný súd súhlasí s názorom správneho súdu, že zo znenia zákona o elektronických komunikáciách nevyplýva explicitný súhlas prevádzkovateľa sietí s vydaním stavebného povolenia na stavby, ktoré sa nachádzajú v ochrannom pásme.
Zákon o elektronických komunikáciách však stanovuje v § 68 ods. 6 písm. a) zákaz umiestňovať stavby, zariadenia a porasty, vykonávať zemné práce, ktoré by mohli ohroziť vedenie alebo bezpečnú prevádzku siete. Nepochybne teda stanoviská relevantných subjektov („podnikov" -v zmysle zákona o elektronických komunikáciách) majú význam, aby tento predpoklad bol naplnený.
34. Z obsahu administratívneho spisu ako aj zo spisu správneho súdu vyplýva, že UPC BROADBAND SLOVAKIA, s.r.o. vo vyjadrení z 24. novembra 2018 uviedla, že sa na dotknutom území sa nenachádzajú siete v správe ich spoločnosti. Toto stanovisko však žalobca napadol už v správnej žalobe s odkazom na vyjadrenie UPC BROADBAND SLOVAKIA, s.r.o. z 13. apríla 2021, ktoré bolo prílohou správnej žaloby. Z uvedeného vyjadrenia má podľa sťažovateľa vyplývať, že v čase vydania napadnutého stavebného povolenia bolo na ploche budúceho parkoviska už zriadené ochranné pásmo. Správny súd sa však s danou argumentáciou žalobcu a relevantnosťou žalobnej prílohy, ktorá má uvedené preukazovať, vôbec nevysporiadal. Kasačný súd preto v tejto časti vníma sťažnostnú námietku ako dôvodnú.
35. Pokiaľ išlo o vyjadrenie spoločnosti Slovak Telekom, a.s. z 24. júna 2019, táto uviedla, že vyznačené záujmové územie dôjde do styku so sieťami elektronických komunikácií ich spoločnosti a určila podmienky k realizácií stavebných prác. Preto z obsahového hľadiska kasačný súd vyhodnotil toto stanovisko ako súhlasné. Ďalšiu argumentáciu sťažovateľa s odkazom na § 18 ods. 3 cestného zákona vyhodnotil kasačný súd ako nedôvodnú, keďže uvedené ustanovenie rozoberá umiestňovanie elektrických, telekomunikačných, vodovodných, kanalizačných a iných vedení v telese ciest. V danom prípade však predmetom konania (stavebného povolenia) nie je umiestnenie kanalizácie do telesa cesty, ale výstavba parkoviska.
36. Kasačný súd sa ďalej stotožnil aj s námietkou sťažovateľa, že sa správny súd nevysporiadal s námietkou týkajúcou sa vyjadrenia dopravného inšpektorátu k dopravnému značeniu nového prepracovaného projektu stavby. Podľa sťažovateľa sa dopravný inšpektorát vyjadril jedine k predchádzajúcemu projektu, ako podkladu pre stavebné povolenie zo 17. januára 2020, ktoré bolo žalovaným zrušené. Následná projektová dokumentácia, na základe ktorej bolo vydané napadnuté stavebné povolenie, mala obsahovať zmenu v podobe rozšírenia jedného parkovacieho miesta z 2,5 m na 3,5 m, čím podľa sťažovateľa došlo k predĺženiu parkoviska smerom ku križovatke z pôvodných 20 m na novú dĺžku 21 m.
37. Správny súd vo svojom právnom posúdení nereflektuje na sťažovateľovu argumentáciu v tejto časti správnej žaloby. Naopak zaujíma stanovisko, ktoré nesprávne interpretuje závery rozhodnutia žalovaného. Zároveň absolútne opomína námietku sťažovateľa, že po zrušení pôvodného stavebného povolenia, sa mal dopravný inšpektorát vyjadriť k dopravnému značeniu nového projektu. Argumentácia správneho súdu je navyše pre samotný kasačný súd nezrozumiteľná, keď správny súd v 67. bode napadnutého rozsudku uvádza: „.
. .k nesprávnosti dĺžky parkoviska uvedenej v napadnutom stavebnom povolení prvostupňového orgánu (nesprávne uvedených 20m namiesto 21m) je nutné poznamenať, že projekt odzrkadľuje reálnu dĺžku parkovacích státí v závislosti od skutočných pomerov a v prevedení do skutočného stavu v danej lokalite, preto žalovaný takúto chybu považoval za nesprávnosť písomného vyhotovenia, ktorý nemohol mať vplyv na vydanie rozhodnutia vo veci samej.
. . ." 38. Z uvedenej argumentácie podľa kasačného súdu nie je zrejmý dôvod, prečo je potrebné považovať uvedenie dĺžky 20 m parkoviska v stavebnom povolení za chybu v písaní, a ani to akú relevanciu má tento záver správneho súdu k sťažovateľovej žalobnej argumentácií, ktorú kasačný súd vyššie načrtol. Navyše je nutné poznamenať, že sťažovateľ v správnej žalobe ani dĺžku parkovacích státí nerozporoval.
39. Napokon kasačný súd konštatuje, že správny súd uviedol nedostatočnú argumentáciu aj vo vzťahu k nerešpektovaniu požiadavky zabezpečenia takých opatrení, aby znečisťujúce látky z parkoviska neohrozovali povrchové alebo spodné vody, ako je to uvedené v napadnutom stavebnom povolení. Uvedenú pripomienku vydal k výstavbe parkoviska Okresný úrad Žilina, odbor životného prostredia vo vyjadrení z 3. decembra 2018, pričom jej nerešpektovanie sťažovateľ vidí v tom, že žalovaný vo svojom rozhodnutí uvedené hodnotí len ako odporúčanie. Kasačný súd rozumie, že z takto formulovanej žalobnej námietky nemusí byť zrejmá konkrétna podoba porušovania uvedených pripomienok. Nie je však postačujúce sa aj s takouto námietkou vysporiadať v zmysle, že dotknutý orgán vydal súhlasné stanovisko za stanovených pripomienok, keď podstatou námietky je práve nerešpektovanie týchto pripomienok.
40. Kasačný súd teda záverom dodáva, že úlohou správneho súdu bolo posúdiť zákonnosť postupu a rozhodnutia správneho orgánu v medziach žaloby. Namiesto zrozumiteľného a logického vyhodnotenia žalobnej argumentácie vo vzťahu k zisteniam a záverom žalovaného správny súd však len popisne reprodukoval skutkové zistenia vyplývajúce z administratívneho spisu. Zároveň vo svojom odôvodnení nereagoval relevantnou argumentáciou na viaceré sťažovateľove námietky.
41. Pozornosti kasačného súdu zároveň neunikla rozsiahla argumentácia správneho súdu rozoberajúca právo na spravodlivý proces v súvislosti s odôvodnením súdneho rozhodnutia. Je pravdou, že v zmysle ustálenej judikatúry Ústavného súdu SR nemusia dať všeobecné súdy odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam. Podľa kasačného súdu však nie je možné potvrdiť správnosť postupu správneho súdu v danom konaní, keď žalobca jasne a prehľadne formuloval v správnej žalobe jednotlivé námietky, ktoré neboli zjavne nedôvodné.
42. Vo vzťahu k podanému doplneniu kasačnej sťažnosti, kasačný súd dodáva, že sťažovateľ takto formulované námietky nezahrnul v rámci svojej žalobnej argumentácie, a preto správny súd nemohol posúdiť ich dôvodnosť. Posudzovať dôvodnosť uvedených námietok by zo strany kasačného súdu bolo možné len vo väzbe na ich vyhodnotenie správnym súdom.
Prijatie opačného výkladu by znamenalo, že kasačný súd by neprípustne rozhodoval o rozsiahlejšom návrhu, než o akom mohol rozhodovať správny súd. Takéto rozširovanie argumentácie je preto uplatnením novoty v konaní pred kasačným súdom v zmysle § 441 SSP. Správny súd by sa však v ďalšom konaní mal zaoberať aj otázkou relevancie tejto argumentácie na zákonnosť administratívneho konania.
43. Kasačná sťažnosť bola z vyššie uvedených dôvodov vyhodnotená ako dôvodná. Úlohou správneho súdu v ďalšom konaní bude náležite vyhodnotiť jednotlivé žalobné námietky tak, aby sťažovateľ dostal zrozumiteľnú a dostatočne odôvodnenú odpoveď. Kasačný súd týmto neprezumuje automatickú dôvodnosť žalobných námietok obsiahnutých v správnej žalobe. Je však povinnosťou správneho súdu dať odpoveď na otázky, ktoré majú pre vec podstatný význam, a to zvlášť pokiaľ sú žalobcom jasne formulované. Zároveň by sa správny súd mal zaoberať otázkou, či jednotlivé žalobné námietky smerujú k účelu ochrany subjektívnych práv žalobcu.
VI. Záverečné zhodnotenie a odôvodnenie rozsudku v časti trov
44. Kasačný súd, poukazujúc na vyššie uvedené, konštatuje, že kasačná sťažnosť sťažovateľa bola dôvodná. Odôvodnenie napadnutého rozsudku správneho súdu nemožno považovať za presvedčivé, spĺňajúce požiadavky uvedené v ustanovení § 139 ods. 2 SSP. Svojím postupom správny súd porušil právo sťažovateľa na spravodlivý proces, čím naplnil dôvod kasačnej sťažnosti podľa § 440 ods. 1 písm. f) SSP. Preto napadnutý rozsudok správneho súdu zrušil a vec vrátil Správnemu súdu v Banskej Bystrici na ďalšie konanie postupom podľa § 462 ods. 1 SSP. 45. V ďalšom konaní bude Správny súd v Banskej Bystrici postupovať tak, ako mu naznačil kasačný súd v odôvodnení tohto rozsudku. Vyjadreným právnym názorom kasačného súdu je pritom správny súd viazaný (§ 469 SSP). V ďalšom konaní správny súd rozhodne aj o nároku na náhradu trov kasačného konania (§ 467 ods. 3 SSP). 46. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky v senáte pomerom hlasov 3 : 0 (§ 463 v spojení s § 139 ods. 4 veta prvá SSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave dňa 29. januára 2026