5Svk/41/2025

1. Žalobca žalovaného ako povinnú osobu postupom podľa zákona č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o slobode informácií) v znení neskorších predpisov (ďalej aj „zákon o slobodnom prístupe k informáciám" alebo aj ,,infozákon") požiadal o sprístupnenie nasledovných informácií: „1. Kompletný zoznam konaní, v ktorých Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR má pred akýmkoľvek súdom v Slovenskej republike (celá sústava všeobecných súdov + Ústavný súd Slovenskej republiky) postavenie žalobcu alebo žalovaného alebo akékoľvek iné procesné postavenie (napr. intervenient) a konanie nebolo ku dňu podania tejto žiadosti právoplatne ukončené? 2. V zozname podľa bodu 1 žiadosti žiadame uviesť minimálne údaje: a) označenie konkrétneho súdu, na ktorom konanie prebieha, b) spisovú značku konania prebiehajúceho na súde, c) konkrétne procesné postavenie Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR v konaní (žalobca, žalobca, intervenient alebo iné) d) označenie oblasti ktorej sa konanie týka (civilné, obchodné, správne, pracovné alebo iné) e) uvedenie štádia konkrétneho súdneho konania (štádium na prvostupňovom súde alebo štádium na odvolacom súde) f) uvedenie špecifikácie veci (ako napr. o zaplatenie peňažnej sumy, o neplatnosť skončenia štátnozamestnaneckého pomeru, preskúmanie zákonnosti rozhodnutia alebo iné)." 2. Žalovaný žiadosti žalobcu nevyhovel. V rozhodnutí číslo spisu: 7931/2023-100, číslo záznamu: 16485/2023 zo dňa 27.07.2023 (ďalej aj „prvostupňové rozhodnutie") s odkazom na § 11 ods. 1 písm. d) zákona o slobodnom prístupe k informáciám konštatoval, že informácie požadované žalobcom je možné považovať za údaje podliehajúce obmedzeniu sprístupnenia, keď za rozhodovaciu činnosť súdu možno považovať informácie nachádzajúce sa v súdnom spise. Zároveň uviedol, že požadované informácie nemá podľa § 3 ods. 1 zákona o slobodnom prístupe k informáciám k dispozícii, nakoľko žalobcom požadovaná štruktúra informácií by vyžadovala vytvorenie osobitnej databázy. 3. O rozklade podanom žalobcom voči prvostupňovému rozhodnutiu rozhodol minister pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky preskúmavaným rozhodnutím číslo spisu: 8716/2023-420, číslo záznamu: 20278/2023 zo dňa 25.09.2023 (ďalej aj „preskúmavané rozhodnutie") tak, že rozklad žalobcu zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil. V plnom rozsahu sa stotožnil s odôvodnením prvostupňového rozhodnutia. Konštatoval, že prvostupňový orgán prvostupňové rozhodnutie riadne odôvodnil a citoval príslušnú judikatúru na vec sa vzťahujúcu. Vyjadril presvedčenie, že žiaden právny predpis neukladá žalovanému viesť evidenciu súdnych konaní, v ktorých žalovaný vystupuje ako aktívne alebo pasívne legitimovaná osoba súdneho sporu, prípadne v inom právnom postavení. Požadované informácie vyhodnotil ako informácie, ktoré žalovaný ako povinná osoba nemá k dispozícii.

4. Žalobca sa správnou žalobou domáhal preskúmania zákonnosti preskúmavaného rozhodnutia aj prvostupňového rozhodnutia. Žalobca navrhol preskúmavané i prvostupňové rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. Taktiež sa domáhal náhrady trov konania. 5. Žalobca argumentoval, že žalovaný informácie o jeho účasti v súdnych konaniach označil ako údaje ,,zo súdneho spisu" alebo informácie týkajúce sa ,,rozhodovania súdov", čomu tendenčne prispôsobil svoje rozhodnutia. Má za to, že požadované informácie nespadajú pod údaje zo súdneho spisu a za absurdné považoval to, že žalovaný nedisponuje informáciami o súdnych konaniach, ktorých je účastníkom. Žalovaný si podľa názoru žalobcu nemôže vyberať, ktoré informácie odmietne sprístupniť, keďže na ich nesprístupnenie musia byť splnené dôvody vymedzené v § 8 až § 13 zákona o slobodnom prístupe k informáciám, k čomu v uvedenom prípade nedošlo. Tvrdenie žalovaného, že konanie žalobcu možno považovať za šikanózne, žalobca vyhodnotil ako účelové. Žalobca nesúhlasil ani s tvrdením žalovaného o tom, že mu žiaden predpis neukladá povinnosť viesť evidenciu súdnych konaní, pričom

rozsahu. 7. Správny súd s poukazom na ustálený právny názor o tom, čo tvorí obsah pojmu ,,rozhodovacia činnosť" v zmysle § 11 ods. 1 písm. d) zákona o slobodnom prístupe k informáciám, podľa ktorého do tohto pojmu nepatria evidenčné informácie zo súdnych registrov pri zachovaní princípov ochrany osobných údajov fyzických osôb, vyvodil, že žalobcom požadované informácie nespadajú pod pojem rozhodovacia činnosť súdov, ale sa jedná o informácie týkajúce sa rozhodovania súdu. Zo strany žalovaného tak podľa správneho súdu došlo k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci. Súčasne sa správny súd stotožnil so žalobcom v tvrdení, že okrem nesprávneho právneho posúdenia veci sú napadnuté rozhodnutia aj nepreskúmateľné, pretože žalovaný sa obmedzil len na citáciu ním vybranej judikatúry bez toho, aby skúmal, či možno niektorú informáciu sprístupniť.

9. K námietke, že žalovaný nedisponuje požadovanými informáciami, tieto neeviduje a nemá ich k dispozícii, bolo by potrebné fyzicky ich vyhľadať, zhromaždiť a prípadne anonymizovať a spracovať do určitej databázy, správny súd uviedol, že z § 3 ods. 1 zákona o slobodnom prístupe k informáciám vyplýva, že povinná osoba je povinná poskytovať len informácie, ktoré má k dispozícii. Je pravdou, že zákon neukladá povinnej osobe povinnosť vytvárať na základe žiadosti žiadateľa informácie, ktoré v momente podania žiadosti neexistujú a zákon jej ani neukladá povinnosť spracovávať už existujúce informácie takým spôsobom, že sa z nich po spracovaní stanú kvalitatívne odlišné, resp. nové informácie.

10. V danej súvislosti správny súd poukázal na to, že zákon o slobodnom prístupe k informáciám neukladá povinnej osobe povinnosť na základe žiadosti vytvárať informácie, ktoré v momente podania tejto žiadosti ešte neexistujú, a býva zložité rozlíšiť medzi situáciou, kedy ide iba o vyhľadanie a zhromaždenie požadovaných informácií, a kedy už ide o vytvorenie kvalitatívne novej informácie. Možno preto podľa správneho súdu súhlasiť s názorom, že rozlíšenie oboch situácií treba hľadať v miere „intelektuálnej náročnosti" činnosti, ktorá je nutná pre prípravu odpovede na žiadosť o informácie. O vytvorenie novej informácie sa nejedná, ak k príprave odpovede na žiadosť o informácie stačí iba mechanické vyhľadanie a zhromaždenie údajov, ktoré sa u povinnej osoby nachádzajú a ktoré musia byť vyhľadané v rôznych dokumentoch. Aby bolo možné konštatovať, že ide o vytvorenie novej informácie, musí ísť o ďalšie kvalitatívne spracovávanie týchto vyhľadaných a zhromaždených údajov.

Ako však podľa správneho súdu vyplýva z vyššie citovanej a ustálenej judikatúry, záver žalovaného o neexistencii evidencie a nutnosti vytvorenia databázy neobstojí. Absencia takejto evidencie za stavu, kedy povinná osoba požadovanými informáciami disponuje, nebola podľa názoru správneho súdu dôvodom na nesprístupnenie požadovaných informácií.

12. Proti napadnutému rozsudku podal žalovaný (ďalej aj „sťažovateľ") kasačnú sťažnosť z dôvodu podľa § 440 ods. 1 písm. g) SSP (správny súd rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia) a podľa § 440 ods. 1 písm. h ) SSP (správny súd sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu). Sťažovateľ navrhol zmeniť napadnutý rozsudok tak, že kasačný súd žalobu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného zamietne, alternatívne napadnutý rozsudok zruší a vec správnemu súdu vráti na ďalšie konanie.

14. Sťažovateľ nestotožnil s vyhodnotením správneho súdu v tom, čo tvorí obsah pojmu ,,rozhodovacia činnosť" v zmysle § 11 ods. 1 písm. d) zákona o slobode informácií, keď správny súd podľa sťažovateľa nesprávne vyhodnotil, že do tohto pojmu nepatria evidenčné informácie zo súdnych registrov - informácie požadované žalobcom (informácie, týkajúce sa (i) označenia súdu, na ktorom konanie prebieha, (ii) spisovú značku konaní, (iii) procesné postavenie žalovaného, (iv) označenie oblasti, (v) štádia súdneho konania a (vi) špecifikácia veci) sú podľa sťažovateľa práve takýmito informáciami. Sťažovateľ má rovnako za to, že požadovaná štruktúra informácií by vyžadovala vytvorenie osobitnej databázy.

Povinná osoba taktiež nemusí vykonávať operácie súvisiace so spracovávaním už existujúcich informácií takým spôsobom, že ich bude vyhľadávať, usporadúvať a spracovávať podľa žiadateľom stanovených kritérií, v ktorej súvislosti poukázal sťažovateľ na rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Sž/190/2008, 8Sži/2/2010, čl. 5 ods. 1 Smernice Európskeho parlamentu a Rady č. 2003/98/ ES o opakovanom použití informácií verejného sektora. V súvislosti s povinnosťou poskytnúť informácie pravdivé a úplné sťažovateľ poukázal na to, že napr. informáciu o postúpení spisu/odvolania odvolaciemu orgánu by si musela povinná osoba vyhľadať v elektronickom spise, resp. dopytovať súdy v jednotlivých súdnych konaniach. Sťažovateľ by musel vytvoriť kvalitatívne iný dokument ako kompiláciu všetkých fragmentových, žalobcom požadovaných informácií a je podľa jeho názoru právne nespochybniteľné, že údaje požadované žalobcom nie je možné vytvoriť mechanicky bez toho, aby musel vykonať ďalšie ,,nemechanické" spracovávanie.

16. Sťažovateľ argumentuje odklonom od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu zotrvávajúc na svojom právnom názore, že poskytnutie informácie v rozsahu a podobe ako požadoval žalobca by bolo nad rámec zákonnej povinnosti povinnej osoby.

(i) označenia súdu, na ktorom konanie prebieha, (ii) spisovú značku konaní, (iii) procesné postavenie žalovaného, (iv) označenie oblasti, (v) štádia súdneho konania a (vi) špecifikácia veci podľa žalobcom (žiadateľom) požadovaných kritérií, už spadajú mimo rámca zákona č. 211/2000 Z. z. 17. Žalobca sa ku kasačnej sťažnosti vyjadril v podaní zo dňa 26.09.2025, rozsudok správneho súdu považuje za správny, zákonný a spravodlivý.

18. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako súd kasačný preskúmal napadnutý rozsudok správneho súdu v medziach sťažnostných bodov (§ 438 ods. 2, § 440 ods. 1, 2 SSP), pričom po zistení, že kasačná sťažnosť bola podaná oprávnenou osobou v zákonnej lehote (§ 442 ods. 1, § 443 ods. 1 SSP) a že ide o rozsudok, proti ktorému je kasačná sťažnosť prípustná, po neverejnej porade senátu jednomyseľne dospel k záveru, že kasačná sťažnosť nie je dôvodná. 19.

20. Predmetom prieskumu kasačného súdu je napadnutý rozsudok správneho súdu, ktorým správny súd zrušil preskúmavané rozhodnutie a prvostupňové rozhodnutie a vec vrátil orgánu verejnej správy prvého stupňa na ďalšie konanie. Podstatou argumentácie správneho súdu vo vzťahu k dôvodu nesprístupnenia informácií žalovaným z dôvodu podľa § 11 ods. 1 písm. d) zákona o slobodnom prístupe k informáciám je, že žalobcom požadované informácie nespadajú pod pojem rozhodovacia činnosť súdov, a zároveň nepreskúmateľnosť preskúmavaného rozhodnutia v uvedenej časti. Vo vzťahu k dôvodu nesprístupnenia informácií podľa § 3 ods. 1 zákona o slobodnom prístupe k informáciám správny súd argumentuje nesprávnym právnym posúdením žalovaného, ktorý nesprístupnenie odôvodňuje neexistenciou jednotnej databázy a nutnosťou jej vytvorenia. Je potrebné tiež zodpovedať otázku, ?či sa správny súd pri svojom rozhodovaní neodklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu.

Pri nesprístupnení informácie nepostačuje len splnenie formálnej podmienky, odkaz na príslušnú právnu normu, ale odôvodnenie rozhodnutia orgánu verejnej moci o nesprístupnení informácií musí implikovať logickú, právnu a presvedčivú argumentáciu, aby priemernému adresátovi bola poskytnutá možnosť pochopiť, na základe akých konkrétnych okolností a v akom rozsahu bol zistený skutkový stav, správnosť právnych noriem uplatnených na skutkový stav a právne závery nevybočujúce z logiky aplikácie práva a vedúce k myšlienke obsiahnutej vo výrokovej časti (napr. rozsudok Najvyššieho súdu sp. zn. 5Sži/1/2009 zo dňa 03.11.2009, nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS 464/2010 zo dňa 10.11.2011). Kasačný súd sa stotožňuje so záverom správneho súdu, že preskúmavané rozhodnutie týmto kritériám nevyhovelo.

23. Podľa § 3 ods. 1 zákona o slobodnom prístupe k informáciám účinného v čase vybavovania žiadosti každý má právo na prístup k informáciám, ktoré majú povinné osoby k dispozícii. Právo na prístup k informáciám sa nevzťahuje na informácie, ktoré nie sú k dispozícii, najmä na vytváranie výkladových stanovísk, rozborov, analýz, referátov, odborných stanovísk, politických stanovísk, prognóz a výkladov právnych predpisov, a na vytváranie názorov. 24.

Správne správny súd s odkazom na aktuálnu judikatúru kasačného súdu vyhodnotil, že k vytvoreniu novej informácie nedochádza, ak k príprave odpovede na žiadosť o informácie stačí iba mechanické vyhľadanie a zhromaždenie údajov, ktoré sa u povinnej osoby nachádzajú a ktoré musia byť iba vyhľadané v rôznych dokumentoch.

s vybavením príslušnej žiadosti sa vyžaduje iba vyhľadávanie vo viacerých dokumentoch či spisoch (viď rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Svk/6/ 2024 zo dňa 27. júna 2024)." 26. Žalobca žiadal informácie, ktorými žalovaný podľa vlastného vyjadrenia disponuje, nepožadoval vypracovanie analýzy, rozboru či stanoviska, nežiadal vyhľadané údaje kvalitatívne posudzovať či triediť, zároveň sprístupnenie žiadaných informácií nevyžaduje žiadnu intelektuálnu či tvorivú činnosť povinnej osoby, len jej mechanické vyhľadanie. Skutočnosť, že v informačnom systéme žalovaného takéto informácie nie sú priamo vedené ako samostatná položka, nemá a nemôže mať vplyv na sprístupnenie požadovanej informácie, a povinná osoba môže túto dohľadať. Kasačný súd k argumentácii sťažovateľa poukazuje taktiež na to, že informácie o stave súdnych konaní sú na základe infožiadostí štandardne sprístupňované súdmi ako povinnými osobami, pričom ani v súdnych registroch nemusí byť vyslovene zaznamenaný stav konania a tento je možné zistiť len priamo vyhľadaním v súdnom

28. Dôvodom zrušenia preskúmavaného rozhodnutia je podľa odôvodnenia napadnutého rozsudku správneho súdu vo vzťahu k dôvodu nesprístupnenia informácií podľa § 3 ods. 1 zákona o slobodnom prístupe k informáciám nesprávne právne posúdenie žalovaného argumentujúceho neexistenciou jednotnej databázy a nutnosťou jej vytvorenia.

Rovnako nesprávne právne posúdenie správny súd identifikoval i vo vzťahu k dôvodu nesprístupnenia informácií podľa § 11 ods. 1 písm. d) zákona o slobodnom prístupe k informáciám. Kasačný súd uvádza, že sťažnostná námietka sťažovateľa v tejto súvislosti je iba všeobecná a veľmi stručná.

Naopak však povinné osoby sprístupňujú informáciu o výsledku ich rozhodovacej činnosti, teda procesné alebo meritórne rozhodnutie, ktoré má za následok koniec konania, čím je zachovaná verejná kontrola (rozsudok kasačného súdu sp. zn. 4Sžik/3/2020, zo dňa 14.12.2021).

In: IKRÉNYI, Peter, BAKO, Martin a kol. Zákon o slobodnom prístupe k informáciám. 1. vydanie. Bratislava: C. H. Beck, 2023, s. 299, marg. č. 5.). 31. K obdobným záverom poukazuje kasačný súd i na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 830/2016 z 02.02.2017, v ktorom Ústavný súd Slovenskej republiky k žiadosti o sprístupnenie konkrétne identifikovateľných spisových čísiel rozsudkov krajského súdu uviedol, že: „10.3 .

32. Závery správneho súdu, že informácie, týkajúce sa (i) označenia súdu, na ktorom konanie prebieha, (ii) spisovej značky konaní, (iii) procesného postavenia žalovaného, (iv) označenia oblasti, (v) štádia súdneho konania a (vi) špecifikácie veci nie sú rozhodovacou činnosťou súdov, ale informácie evidenčného charakteru, preto podľa kasačného súdu obstoja a sťažovateľ kasačný súd svojou argumentáciou o opaku nepresvedčil.

rozhodnutie. Podľa rozhodovacej praxe kasačného súdu odôvodnenie rozhodnutia orgánu verejnej moci o nesprístupnení informácií musí implikovať logickú, právnu a presvedčivú argumentáciu, aby priemernému adresátovi bola poskytnutá možnosť pochopiť, na základe akých konkrétnych okolností a v akom rozsahu bol zistený skutkový stav, správnosť právnych noriem uplatnených na skutkový stav a právne závery nevybočujúce z logiky aplikácie práva a vedúce k myšlienke obsiahnutej vo výrokovej časti (napr. rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Sži/1/2009 zo dňa 03.11.2009 a nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS 464/2010 zo dňa 10.11.2011). Sťažovateľ taktiež súvisiace právne posúdenie správneho súdu k nepreskúmateľnosti preskúmavaného rozhodnutia a prvostupňového rozhodnutia relevantnou právnou argumentáciou nespochybnil.

35. Rozsudok kasačného súdu sp. zn. 6Svk/6/2024 zo dňa 27.06.2024, na ktorý sťažovateľ primárne poukazoval vo viacerých bodoch kasačnej sťažnosti, a odklon od ktorého osobitne zmieňoval, sa týkal odlišnej situácie, keď povinná osoba požadované informácie nemala k dispozícii a musela by podľa oprávnenou osobou konkrétne stanovených kritérií žiadané informácie v originálnej podobe v jeho dokumentácii sa nenachádzajúce vytvoriť.

V súdenej veci sťažovateľ kasačný súd nepresvedčil, že by žalobca žiadal obdobný typ informácií vyžadujúcich potrebu detailného štúdia jednotlivých spisov. 36. Sťažnostnú argumentáciu sťažovateľa vo vzťahu k odklonu od rozhodovacej praxe súdov preto kasačný súd za dôvodnú taktiež nepovažuje.