5Svk/4/2023

1. Z administratívnych spisov správnych orgánov vyplýva, že Okresnému úradu Spišská Nová Ves, odboru starostlivosti o životné prostredie (ďalej len „správny orgán prvého stupňa“ alebo „prvostupňový správny orgán“) bola 23. septembra 2019 doručená žiadosť obce Smižany (ďalej len „žiadateľ“ alebo „ďalší účastník konania v prvom rade“) o vydanie súhlasu na výrub drevín podľa § 47 ods. 3 a ods. 5 zákona č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 543/2002 Z. z.“). Konkrétne išlo o 2 ks smrekov pichľavých, 5 ks tují západných, 2 ks briez previsnutých, porast okrasných krov s výmerou 3,5 m2 a poliehavých tují s výmerou 6,5 m2, ktoré rastú na pozemku parc. č. C-KN XXX/Xvk. ú. A., vo vlastníctve žiadateľa. Žiadosť bola odôvodnená tým, že dreviny nachádzajúce sa medzi komunikáciou ulice G. a nehnuteľnosťou N. boli v minulosti nevhodne a neodborne vysadené, sú prerastené, pôsobia neesteticky a z hľadiska plánovanej obnovy drevín sú neperspektívne.

krajinotvorného, estetického a kultúrnohistorického významu, návrhy rámcových opatrení týkajúcich sa starostlivosti o dreviny, zoznam a vymedzenie pozemkov vhodných na náhradnú výsadbu, katastrálnu mapu s územným priemetom výskytu drevín a pozemkov vhodných na náhradnú výsadbu, dokument starostlivosti o dreviny, dendrologický alebo fytopatologický posudok preukazujúci zlý stav drevín, resp. že účel výrubu sa nedá dosiahnuť starostlivosťou a údržbou o dreviny a vyčíslujúci ich spoločenskú hodnotu, tabuľku spoločenskej hodnoty drevín určených na výrub spolu s uvedením použitých prirážkových indexov a krátkou poznámkou korešpondujúcou so slovným zdôvodnením opodstatnenosti výrubu, rozhodnutie zo zisťovacieho konania, resp. metodické usmernenie Ministerstva životného prostredia SR, ak nie je dôvodom výrubu zlý zdravotný stav drevín a bolo potrebné vykonať posudzovanie vplyvov na životné prostredie podľa zákona č. 24/2006 Z. z., projektovú dokumentáciu a mapové podklady, na základe ktorých sa žiada o výrub v prípade stavebných zámerov, rekultivačných opatrení a zámerov vrátiť pôvodný charakter pozemku.

2019. Miestneho zisťovania sa v zmysle zápisnice zúčastnili majitelia rodinného domu na ulici Nálepkova 47, zástupcovia žiadateľa a správneho orgánu prvého stupňa. Následne správny orgán prvého stupňa listom z 18. októbra 2019 oboznámil účastníkov konania s podkladmi rozhodnutia s tým, že v zmysle § 33 ods. 2 Správneho poriadku sa môžu pred vydaním rozhodnutia vyjadriť. V liste im oznámil svoj zámer vydať súhlas na výrub predmetných drevín, keďže výrub považuje vzhľadom na ekologické, estetické a bezpečnostné dôvody za opodstatnený.

4. Rozhodnutím č. OU-SN-OSZP-2019/013455/ZGM z 20. novembra 2019 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“) správny orgán prvého stupňa v zmysle § 47 ods. 3 a ods. 5 zákona č. 543/2002 Z. z. vydal žiadateľovi súhlas na výrub predmetných drevín a porastov, ktoré vo výroku detailne špecifikoval a určil podmienky, za ktorých sa výrub uskutoční.

a okrasných krov o ploche 20 m2, ktoré sú vhodné ako voľne rastúce, na ozelenenie a obnovu verejnej zelene s tým, že zabezpečí primeranú starostlivosť o náhradnú výsadbu. Správny orgán prvého stupňa v odôvodnení dodal, že požiadavka uvedenia spoločenskej hodnoty nie je v súlade § 47 a § 48 cit. zák. a § 17 vyhlášky Ministerstva životného prostredia SR č. 24/2003 Z. z., ktorou sa vykonáva zákon č. 543/2002 Z. z., keďže predmetné ustanovenia neustanovujú povinnosť preukazovať nutnosť každého výrubu výpočtom spoločenskej hodnoty drevín. Mal za to, že spoločenská hodnota drevín vyjadruje najmä biologickú, ekologickú a kultúrnu hodnotu drevín, a nevypovedá o zdravotnom stave drevín. Uplatňuje sa prevažne pri posudzovaní závažnosti protiprávneho konania spočívajúceho v nelegálnosti výrubov, pričom určenie výšky napomáha pri rozlíšení medzi priestupkom a trestným činom. Záverom dodal, že je v záujme ochrany prírody a krajiny, aby náhradná výsadba bola uprednostňovaná pred finančnou náhradou, a to z dôvodu záujmu obnoviť prirodzené funkcie narušeného ekosystému alebo jeho časti. 5. Proti prvostupňovému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, v ktorom namietal, že rozhodnutie neobsahuje výpočet spoločenskej hodnoty a ani zdôvodnenie, ako bola spoločenská hodnota pri rozhodovaní o náhradnej výsadbe uplatnená, čím rozhodnutie nespĺňa náležitosti v zmysle § 47 ods. 3 Správneho poriadku. V dôsledku podaného odvolania správny orgán prvého stupňa 12. decembra 2019 oznámil žalobcovi a ďalšiemu účastníkovi konania v prvom a v druhom rade začatie doplnkového konania k odvolaniu žalobcu a stanovil im lehotu pre uplatnenie námietok. Žalobca vo vyjadrení žiadal vykonať nový dôkaz, a to vyčíslenie spoločenskej hodnoty drevín určených na výrub Štátnou ochranou prírody SR. Okresný úrad Košice (ďalej len „žalovaný“) rozhodnutím č. OU-KE-OOP3-2020/000098/HLU zo 14. januára 2020 (ďalej len „rozhodnutie žalovaného“) zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil prvostupňové rozhodnutie, pretože mal za to, že správny orgán prvého stupňa vo svojom rozhodnutí uviedol podmienky výrubu a náhradnej výsadby v zmysle platných zákonov, vyhlášok a noriem.

8. Zdôraznil, že žalobcovi neupiera jeho aktivity súvisiace s ochranou a starostlivosťou o životné prostredie, má však za to, že je nevyhnutné, aby žalobca tieto aktivity uplatňoval efektívne. Pokiaľ žalobca namieta len procesný postup správnych orgánov a prejavuje nesúhlas s neurčením výšky spoločenskej hodnoty drevín, nie je na mieste sa jeho námietkami zaoberať, pretože žalobca nejaví skutočný záujem o konkrétne konanie a jeho vstup do predmetného administratívneho konania považuje správny súd za formalistický a účelový. Správny súd mal z administratívneho spisu za preukázané, že žalobca sa ústneho pojednávania nezúčastnil, do administratívnych spisov nenahliadol, nemá preto ani predstavu o stave predmetných drevín odsúhlasených na výrub, ako ani o potrebe ich odstránenia. Žalobca tiež svojimi požiadavkami zaťažuje zamestnancov orgánov verenej správy, čím dochádza k stavu, že títo nemôžu, resp. môžu len obmedzene, vykonávať zákonom určené povinnosti. 9. Skonštatoval, že pojem zneužitia práva nie je v slovenskom právnom poriadku explicitne definovaný, a preto je pri podozrení zo zneužitia práva potrebné vždy posudzovať individuálne okolnosti danej veci. Pri posudzovaní je dôležitý aj obsah, resp. kvalita námietok žalobcu v konaní. Podľa správneho súdu sú námietky v prejednávanej veci koncipované príliš všeobecne, žiadne konkrétne a hodnoverné návrhy na vykonanie dôkazov žalobca neuvádza. Správny súd podotkol, že v podstate mu ani nie je zrejmé, čo je zmyslom námietok žalobcu. 10. Správny súd taktiež poukázal na to, že žalobca je v podobných konaniach, týkajúcich sa výrubu drevín aktívny celoslovensky a len na tamojší správny súd podal viac ako 30 žalôb. Aj preto správny súd vyhodnotil postup žalobcu za taký, ktorého účelom nie je reálna snaha dosiahnuť pre seba, resp. pre spoločnosť priaznivejší výsledok, ale ako taký, ktorým žalobca prejavuje bezúčelový nesúhlas s výsledkom konania a neprimerane zaťažuje povinné správne orgány. Výkonu práva bez vážnosti prejavenej vôle a bez racionálneho účelu, nie je možné priznať právnu ochranu. 11. Záverom skonštatoval, že žalobca podal správnu žalobu bez vážnosti, resp. dôležitosti žalobných bodov, ktorými by namietal konkrétne skutočnosti týkajúce sa rozhodnutí správnych orgánov, čím zneužil svoje právo na prístup k správnemu súdu. Konaniu zneužívajúcemu právo nemôže byť poskytnutá taká právna ochrana, aká je bežne právnym poriadkom zaručená správaniu čestnému. Preto vyhodnotil, že správna žaloba má zjavne šikanózny charakter a žalobca sa ňou snaží poškodiť žalovaného.

12. Žalobca (ďalej len „sťažovateľ“) podal proti tu napadnutému rozhodnutiu správneho súdu kasačnú sťažnosť, v ktorej žiadal zrušiť toto rozhodnutie z dôvodov podľa § 440 ods. 1 písm. f), g) a j) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) a vec vrátiť správnemu súdu na ďalšie konanie. V pomerne rozsiahlo koncipovanej kasačnej sťažnosti sťažovateľ najskôr popísal okolnosti, ktoré nazval ako „Útok na environmentálnu verejnosť“ a „Odstránenie ujmy na povesti sťažovateľa“, avšak tieto s prejednávanou vecou nijako bližšie nesúvisia. Následne v ďalšom bode nazvanom ako „Nezávislosť súdov, absencia nestranného rozhodovania a nahrádzanie skúmania zákonnosti napadnutého rozhodnutia skúmaním činnosti sťažovateľa“ poukázal na nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 522/2021 týkajúci sa účelu správneho súdnictva a zdôraznil, že vo vzťahu k rozhodovaniu o veciach životného prostredia považuje sťažovateľ za podstatné poukázať na zásadu právnej istoty a zásadu legitímnych

Tvrdenie správneho súdu, že sťažovateľ podáva viacero správnych žalôb, podľa neho ešte nezakladá zneužitie práva. Ďalej uvádza, že v zmysle § 95 ods. 3 zákona č. 543/2002 Z. z. je spoločenská hodnota jednou zo základných náležitostí, potrebných pre vydanie výrubového povolenia.

vecne správne. Má za to, že tým je daný právny základ opodstatnenosti, legitimity a legality jeho žaloby. 14. V ďalších bodoch nazvaných „Kto koho šikanuje a kto komu škodí“ a „Rozhodovanie na základe prezumpcie viny“ znova popisuje okolnosti, ktoré zjavne nesúvisia s predmetom tohto konania. Poukázal však na to, že správny súd napriek konštatovaniu zneužitia prístupu sťažovateľa k súdu neoznačil, v čom spočíva zjavne badateľná snaha o poškodenie žiadateľa a neoznačil, aká škoda, alebo čo i len ujma mohla žiadateľovi, ale aj žalovanému vzniknúť.

Nie je preto podľa neho možné považovať uvedenie spoločenskej hodnoty za zneužívanie práva. Spoločenská hodnota tak nie je len formalistickým naplnením práva na úplné informácie o životnom prostredí, ale je súčasne expressis verbis vyžadovaná zákonom č. 543/2002 Z. z., ako súčasť rozhodnutia a z obsahového hľadiska je významnou informáciou pre ekologické spolky naznačujúce stav a úroveň drevín.

Sťažovateľ žiada, aby sa kasačný súd obrátil na Súdny dvor Európskej únie (ďalej len „Súdny dvor“) s nasledovnými konkrétnymi otázkami: „1. Či samotná podobnosť jednotlivých podaní a žalôb sťažovateľa sú zneužívaním práva, ktoré priznáva Aarhuský dohovor verejnosti, 2. Či výklad práva, ktorý aplikujú správne súdy vo vzťahu k množstvu podaných žalôb a konštatovaní šikanózneho výkonu práva sú v súlade s Aarhuským dohovorom, 3. Či výklad práva, ktorý rozširuje podmienky požadovania informácii podľa čl. 4 Aurhuského dohovoru o súdom popísaný skutočný reálny záujem je v súlade s právnymi normami Európskej únie, a to napríklad Charty a najmä čl. 37, čl. 41 a čl. 47.“ 16. Žalovaný zopakoval svoju predchádzajúcu argumentáciu a navrhol kasačnú sťažnosť sťažovateľa ako nedôvodnú zamietnuť, pretože sa stotožnil s rozhodnutím správneho súdu. 17. Ďalší účastník konania v prvom rade namietal, že sťažovateľ v kasačnej sťažnosti vo vzťahu k nemu namieta okolnosti, ktoré sa zjavne netýkajú prejednávanej veci a argumenty,

IV. Argumentácia Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky

spravodajkyni JUDr. Anite Filovej. Na základe § 27c ods. B rozvrhu práce Najvyššieho správneho súdu v znení jeho opatrenia č. 6 bola vec prerozdelená do ôsmeho senátu Najvyššieho správneho súdu, ktorý o nej rozhodol v zložení uvedenom v záhlaví tohto uznesenia pod pôvodnou spisovou značkou.

20. Spornou otázkou, ku ktorej riešeniu bol kasačný súd sťažovateľom v predmetnej veci vyzvaný, je posúdenie zákonnosti odmietnutia správnej žaloby správnym súdom v zmysle § 28 v spojení s § 98 ods. 1 písm. h) SSP z dôvodu, že sťažovateľ skrz podanú žalobu zneužil svoje právo na prístup k súdu, čo viedlo správny súd k záveru o jej šikanóznom charaktere.

NSS). Odmietnutie, resp. obmedzenie práva na prístup súdu, ktoré vyplýva z čl. 46 Ústavy Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. (ďalej len „Ústava“) by však malo predstavovať výnimočnú až hraničnú možnosť odmietnuť poskytnutie ochrany právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej alebo právnickej osoby zo strany súdu, keď takýto postup bude závisieť výlučne od konkrétnych okolností prejednávanej veci. Pokiaľ správny súd takéto konanie žalobcu identifikuje, je jeho nevyhnutnou povinnosťou rozhodnutie riadne a presvedčivo odôvodniť spôsobom, ktorý nevzbudzuje dôvodné pochybnosti o ním prijatých záveroch v zmysle § 139 ods. 2 SSP.

(pozri v tomto smere rozhodnutie tunajšieho súdu sp. zn. 6 Svk 14/2021 z 23. februára 2022, uverejnené ako judikát č. 14/2022 ZNSS). Správny súd musí mať vždy na pamäti, že inštitút odmietnutia žaloby pre jej šikanóznosť má povahu inštitútu ultima ratio.

Ak však žalobca preukázateľne zohľadniac konkrétne okolnosti prípadu svojím konaním sleduje iný záujem, ako je ochrana životného prostredia, alebo ak predkladá také žalobné námietky, ktoré s predmetom konania v skutočnosti vôbec nesúvisia, a nie je možné z nich dovodiť zrejmý účel spočívajúci v ochrane životného prostredia v konkrétne prejednávanej veci, je možné dospieť k záveru, že žalobca uplatňuje výkon svojho žalobného práva zneužívajúcim spôsobom.

uviedol vyššie. Primárnou námietkou, ktorú sťažovateľ uplatňoval v administratívnom ako aj v súdnom konaní, bola absencia výpočtu spoločenskej hodnoty drevín v prvostupňovom rozhodnutí, keď správny orgán prvého stupňa nezdôvodnil, akým spôsobom zohľadnil spoločenskú hodnotu drevín a iných porastov pri rozhodovaní o náhradnej výsadbe, čím rozhodnutie podľa sťažovateľa nespĺňa náležitosti v zmysle § 47 ods. 3 Správneho poriadku. Podľa kasačného súdu takto koncipovaná námietka sťažovateľa má vecný súvis s posudzovaným predmetom konania, ktorým bolo vydanie súhlasu na výrub drevín v zmysle § 47 ods. 3 a ods. 5 zákona č. 543/2002 Z. z. a navyše vzhľadom na ustanovenie § 48 ods. 1 v spojení s § 95 ods. 1 a ods. 3 cit. zák. má i svoje relevantné opodstatnenie. Kasačný súd

25. Pozornosti kasačného súdu neušlo, že správny súd sa v bode 36 tu napadnutého rozhodnutia čiastočne snažil vyrovnať s námietkami sťažovateľa (k čomu by ani pri závere o šikanóznej žalobe pristúpiť nemal), avšak vzhľadom na dôvody uvedené v bode 24 tohto rozhodnutia, takéto odôvodnenie nie je postačujúce a kasačný súd má za to, že v prejednávanej veci sa správny súd dostatočným spôsobom nevysporiadal s konkrétnymi okolnosťami, pre ktoré sa rozhodol správnu žalobu odmietnuť z dôvodu podľa § 28 v spojení s § 98 ods. 1 písm. h) SSP, a tým uprieť sťažovateľovi právo na prístup k súdu v zmysle čl. 46 Ústavy.

Kasačný súd však poukazuje na to, že v uvedenom prípade išlo o súhlas s výrubom drevín a porastov za finančnú náhradu, keď spoločenská hodnota daných drevín bola vyčíslená odborne spôsobilou osobou a ako podklad sa nachádzala v spisovej dokumentácii, čím išlo o skutkovo odlišnú situáciu, ako v tu prejednávanej veci.

28. V súvislosti s návrhom sťažovateľa na podanie prejudiciálnych otázok, kasačný súd uvádza, že podľa čl. 267 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej Únie (ďalej len „ZFEÚ“) platí, že ak sa otázka výkladu zmlúv podľa ods. 1 položí v konaní pred vnútroštátnym súdnym orgánom, proti ktorého rozhodnutiu nie je prípustný opravný prostriedok podľa vnútroštátneho práva, je tento súdny orgán povinný obrátiť sa na Súdny dvor. Proti rozhodnutiu kasačného súdu nie je prípustný opravný prostriedok okrem ústavnej sťažnosti, a preto sa naň vzťahuje táto povinnosť (rozsudok Súdneho dvora Križan a i. z 15. januára 2013, C-416/10, bod 72). Judikatúra Súdneho dvora však z nej pripúšťa tri výnimky, keď: a) nastolená otázka nie je relevantná, b) predmetné ustanovenie práva Únie už bolo predmetom výkladu zo strany Súdneho dvora (acte éclairé), alebo c) správne uplatnenie práva Únie je tak jasné, že tu nie je priestor na žiadne rozumné pochybnosti (acte clair). Povinnosť obrátiť sa na Súdny dvor s otázkami práva Únie, ktoré žiadal sťažovateľ navrhovanými prejudiciálnymi otázkami

V. Záver

29. Sumarizujúc vyššie uvedené skutočnosti dospel kasačný súd k záveru, že kasačná sťažnosť sťažovateľa je dôvodná a napadnuté uznesenie správneho súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci v zmysle § 440 ods. 1 písm. g) SSP. Kasačný súd preto postupom podľa § 462 ods. 1 SSP uznesenie správneho súdu zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie Správnemu súdu v Košiciach, na ktorý v zmysle § 3 ods. 1 a ods. 3 písm. c) zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov prešiel od 1. júna 2023 výkon súdnictva z doterajšieho Krajského súdu v Košiciach. 30. Pokiaľ ide o námietku sťažovateľa, že jeho podanie (správna žaloba) bolo nezákonne odmietnuté v zmysle § 440 ods. 1 písm. j) SSP, kasačný súd uvádza, že tento kasačný dôvod mieri na odmietnutie z rôznych dôvodov formálne a obsahovo nekorektného podania postupom podľa § 59 ods. 3 SSP, pričom ak bolo podanie (správna žaloba) odmietnuté, napr. pre zjavne šikanózny charakter alebo ak sa podaním sledovalo zneužitie práva či jeho bezúspešné uplatňovanie, takéto odmietnutie sa skúma primárne ako otázka správneho právneho posúdenia, čo platí aj pre tu posudzovanú vec (pozri v tomto smere rozhodnutie tunajšieho súdu sp. zn. 2 Asan 25/2019 z 30. septembra 2021, bod 37, alebo rozhodnutie sp. zn. 5 Svk 12/2023 z 22. júna 2023, bod 28). 31. Návrh sťažovateľa na prerušenie konania kasačný súd v zmysle § 100 ods. 1 písm. c) SSP v spojení s § 452 ods. 1 SSP a § 162 ods. 3 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok zamietol (pozri v tomto smere rozhodnutie tunajšieho súdu sp. zn. 7 Sžsk 133/2020 z