5Svk/4/2024
ECLI:SK:NSSSR:2025:2022200328.1
- Súd
- Najvyšší správny súd Slovenskej republiky
- Súd 1. inštancie
- Správny súd v Bratislave
- Sp. zn. 1. inštancie
- TT-14S/155/2022
- IČS
- 2022200328
- Zdroj
- PDF ↗
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Petry Príbelskej, PhD. a členov senátu JUDr. Juraja Vališa, LL.M. a Mgr. Petra Macha, PhD. (sudca spravodajca), v právnej veci žalobcu (sťažovateľa): Združenie domových samospráv, o. z., so sídlom Rovniankova 1667/14, Bratislava, IČO: 31820174, zastúpený: Tkáč & Partners, s.r.o., so sídlom Hrnčiarska 29, Košice, IČO: 53929691, proti žalovanému: Okresný úrad Galanta, Odbor starostlivosti o životné prostredie, so sídlom Nová Doba 1408/ 31, Galanta, za účasti: HUBERT J.E., s.r.o., so sídlom Vinárska 137, Sereď, IČO: 36246794, zastúpený: JUDr. Ivan Benčík, advokát, so sídlo, Hlavná 63, 900 86 Štefanová, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OU-GA-OSZP-2022/014064-003 z 27. októbra 2022, v konaní o kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku Správneho súdu v Bratislave č. k. TT-14S/ 155/2022-179 z 27. septembra 2023, ECLI:SK:SpSBA:2023:2022200328.2, takto
rozhodol:
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky zrušuje rozsudok Správneho súdu v Bratislave č. k. TT-14S/155/2022-179 z 27. septembra 2023 a vec vracia Správnemu súdu v Bratislave na ďalšie konanie.
Odôvodnenie
I. Priebeh administratívneho konania
1. Na základe žiadosti HUBERT J.E., s.r.o. (ďalší účastník konania) vydalo mesto Sereď rozhodnutie č. sp. 16488/2022, OŽP 23727/2022 z 9. septembra 2022 (prvostupňové rozhodnutie), ktorým udelilo súhlas na výrub 15 stromov, a zároveň určilo spoločnosti HUBERT J.E., s.r.o. bližšie podmienky výrubu, povinnosť uskutočniť náhradnú výsadbu v spoločenskej hodnote 17443,05 eur a zaplatiť finančnú náhradu vo výške 2000,- eur. Dôvodom žiadosti na povolenie výrubu stromov bola plánovaná výstavba „Charmat - Skladová hala“. 2. Pred vydaním prvostupňového rozhodnutia mesto Sereď zverejnilo informáciu o začatí správneho konania a dňa 18. augusta 2022 bolo mestu Sereď doručené potvrdenie záujmu žalobcu byť účastníkom správneho konania. Žalobca doručil v zákonom stanovenej lehote požiadavky na overenie, či plánovaná stavba „Charmat - Skladová hala“ nemusí podliehať procesu EIA a na predloženie projektu sadových úprav a náhradnej výsadby. 3. Voči prvostupňovému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný rozhodnutím č. OU-GA-OSZP-2022/014064-003 z 27. októbra 2022 (ďalej „preskúmavané rozhodnutie“) tak, že zmenil prvostupňové rozhodnutie: - vo výrokovej časti II. rozhodnutia na str. 4 bod 1 a/ znie: „náhradná výsadba bude uskutočnená v termíne do 30.11.2023“, - bod f/ sa v časti II. bod 1 ruší a presúva sa do doplnenej časti III, - výroková časť sa dopĺňa o časť III. a posledná veta výrokovej časti sa ruší, - III. znie: Všeobecné ustanovenia 1. z dôvodov uvedených v § 89 zákona o ochrane prírody a krajiny môže konajúci správny orgán na návrh účastníka konania alebo z vlastného podnetu tento súhlas zmeniť alebo zrušiť. 2. osobitné predpisy, ako aj ostatné ustanovenia zákona o ochrane prírody zostávajú vydaním tohto súhlasu nedotknuté. 3. nesplnenie povinnosti uloženej orgánom ochrany prírody a krajiny v súhlase na výrub drevín, je možné sankcionovať podľa § 92 zákona o ochrane prírody a krajiny“. - v časti odôvodnenie sa na koniec vkladá veta: Správny poplatok bol uhradený e-kolkom v hodnote 100,- eur podľa časti X. Životné prostredie, položka č. 160 bod 2 zákona č. 145/19958 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov. Ostatné časti prvostupňového rozhodnutia zostali v platnosti bez zmien.
II. Konanie pred správnym súdom
4. Proti preskúmavanému rozhodnutiu žalovaného podal žalobca správnu žalobu, ktorou žiadal zrušiť preskúmavané rozhodnutie v spojení s prvostupňovým rozhodnutím. 5. Správny súd v Bratislave (ďalej „správny súd“) dospel k záveru, že žaloba bola nedôvodná, a preto ju podľa § 190 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej „SSP“) rozsudkom č. k. TT-14S/155/2022-179 z 27. septembra 2023, ECLI:SK:SpSBA:2023:2022200328.2 (napadnutý rozsudok) zamietol.
6. Správny súd uviedol, že rozsah posudzovania a hodnotenia oprávnenosti na vydanie súhlasu na výrub drevín zodpovedal hmotnoprávnym požiadavkám plynúcim z § 47 ods. 3 zákona č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny (ďalej „zákon o ochrane prírody a krajiny“), HUBERT J.E_, s.r.o. preukázal zákonné dôvody na udelenie súhlasu na výrub drevín, prvostupňový orgán a žalovaný pred vydaním súhlasu dostatočne zistili skutkový stav, a to i v rámci miestneho zisťovania, a stanovili presné podmienky, za dodržania ktorých mohla spoločnosť HUBERT J.E_, s.r.o. výrub drevín uskutočniť.
7. Podľa správneho súdu žalovaný, ako aj spoločnosť HUBERT J.E_, s.r.o., správne poukázali na podmienky uvedené v bode I. písm. a/ prvostupňového rozhodnutia, že výrub stromov bolo možné vykonať až po nadobudnutí právoplatnosti tohto rozhodnutia a po nadobudnutí právoplatnosti stavebného povolenia pre stavbu „Charmat - Skladová hala“.
Správny orgán v rámci povoľovacieho konania výrub stromov neriešil a ani neskúmal podmienky vydania stavebného povolenia, ale hodnotil iba samotnú možnosť zachovania stromov, ich hodnotu a v prípade, ak stromy nebolo možné zachovať, určil spôsob náhradnej výsadby, resp. finančnú náhradu, pričom bol povinný starostlivo zvážiť vlastnícke právo a právo na priaznivé životné
prostredie. 8. Správny súd poznamenal, že z ustálenej judikatúry ústavného súdu vyplývalo, že ak boli dve základné práva v konflikte, akými vlastnícke právo a právo na priaznivé životné prostredie nepochybne sú, konflikt bolo potrebné riešiť pomocou zásady spravodlivej rovnováhy. Ochrana drevín bola vo verejnom záujme a bolo na správnom orgáne, aby dostatočným spôsobom zdôvodnil zásah do tejto ochrany a to relevantnými a čo najrôznorodejšími argumentmi a podkladmi. Samotné povolenie na výrub drevín musí predstavovať krajnú možnosť, kedy ich zachovanie a ochrana nie je vzhľadom na plánovanú činnosť žiadateľa o povolenie možná; i v takomto prípade však musí byť čo najviac zachovaný verejný záujem na ochrane životného prostredia. Správny súd po preskúmaní preskúmavaného rozhodnutia, priloženého dendrologického prieskumu, ako aj projektu náhradnej výsadby dospel k záveru, že rozsah a podmienky náhradnej výsadby a finančná náhrada boli určené v súlade s príslušnými zákonnými ustanoveniami. Nebolo preto možné sa stotožniť s tvrdením žalobcu, že správne orgány pri vydaní svojich rozhodnutí zohľadňovali iba hospodársky záujem
žiadateľa o povolenie na výrub drevín. 9. Správny súd ďalej uviedol, že mesto Sereď v prvostupňovom rozhodnutí riadne opísalo zistený skutkový stav, spôsob určenia spoločenskej hodnoty stromov, ktorých sa povolenie na výrub týka, ako aj spoločenskú hodnotu náhradnej výsadby. Prvostupňové rozhodnutie zároveň jasne definovalo podmienky, za ktorých žiadateľ HUBERT J.E_, s.r.o. mohol výrub drevín vykonať. Žalovaný v preskúmavanom rozhodnutí doplnil a opravil chybu v písaní týkajúcu sa absencie dátumu realizácie náhradnej výsadby, pričom uviedol aj všetky dokumenty, ktoré boli podkladom pre jeho rozhodnutie. Prvostupňové aj preskúmavané rozhodnutie boli dostatočne zrozumiteľné a teda preskúmateľné, vychádzajú z riadne zisteného skutkového stavu a príslušných zákonov.
10. K rozhodnutiu Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 4364/ 2023-11.1.1/šm, 72279/2023 z 8. septembra 2023 (ktorým bolo zastavené správne konanie o podnete žalobcu podľa § 19 zákona č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov [ďalej „zákon o EIA“], a v ktorom o. i. ministerstvo v odôvodnení uviedlo, že spornú navrhovanú činnosť možno považovať za zmenu navrhovanej činnosti podľa § 18 ods. 2 písm. d/ zákona o EIA, pre ktorú je potrebné vykonať zisťovacie konanie), ktoré žalobca predložil v priebehu správneho súdneho konania, správny súd uviedol, že toto bolo vydané až po ukončení správneho konania o povolení na výrub stromov, preto nemohlo byť ani podkladom pre vydanie preskúmavaného rozhodnutia. V čase vydania preskúmavaného rozhodnutia žalovaný disponoval iba vyjadrením Okresného úradu Galanta č. OU-GA-OSZP-2022/009572/AF z 23. júna 2022 o tom, že stavba „Charmat - Skladová hala“ nepodliehala posudzovaniu podľa zákona o EIA. Mesto Sereď a žalovaný zohľadnili toto vyjadrenie a podľa súdu nemali dôvod jeho obsah spochybniť.
Z uvedeného dôvodu sa súd stotožnil s tvrdením žalovaného, že v čase vydania preskúmavaného rozhodnutia nedošlo k porušeniu § 38 ods. 3 zákona o EIA. 11. Nad rámec uvedeného správny súd poukázal na tú skutočnosť, že v čase doručenia rozhodnutia ministerstva správnemu súdu toto nebolo právoplatné, naopak, v uvedenom čase stále plynula lehota na podanie rozkladu a po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov je toto rozhodnutie preskúmateľné správnym súdom v zmysle SSP v samostatnom súdnom konaní.
III. Kasačná sťažnosť
12. Žalobca (ďalej „sťažovateľ“) podal kasačnú sťažnosť, ktorú formálne odôvodnil podľa § 440 ods. 1 písm. f/, písm. g/ SSP tak, že správny súd rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, a nesprávnym procesným postupom správny súd znemožnil žalobcovi ako účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Sťažovateľ navrhol, aby kasačný súd napadnutý rozsudok zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
13. Podľa sťažovateľa možno z ustanovení § 37 a 38 zákona o EIA jednoznačne odvodiť zásadu, aby všetky povolenia vydané vo vzťahu k navrhovanej činnosti alebo jej zmene boli vždy v súlade s rozhodnutím zo zisťovacieho konania vydaným podľa § 29 ods. 11, ods. 12 a ods. 13 zákona o EIA. Nevyhnutný predpoklad pre uplatnenie tejto zásady spočíva v tom, aby navrhovaná činnosti alebo jej zmena podliehala buď zisťovaciemu konania podľa § 29 zákona o EIA alebo plnohodnotnému posudzovaniu podľa § 29 a nasl. zákona o EIA.
Povolenia mali byť preto vydané až po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia zo zisťovacieho konania, pričom až záverečné stanovisko oprávňovalo navrhovateľa podať návrh na vydanie povolenia. 14. Prvostupňový orgán aj žalovaný boli podľa sťažovateľa povinní obrátiť sa po začatí výrubového konania na príslušný orgán a zistiť, či zmena navrhovanej činnosti podliehala alebo nepodliehala zisťovaciemu konaniu alebo plnohodnotnému konaniu podľa zákona o EIA. V prípade, že by príslušný orgán dospel k záveru, že stavba „Charmat - Skladová hala“ bola zmenou navrhovanej činnosti v zmysle § 18 ods. 2 zákona o EIA a podliehala zisťovaciemu konaniu, vydal by o tom záväzné stanovisko, čím by išlo o súdom preskúmateľné záväzné stanovisko v zmysle § 40 ods. 1 Správneho poriadku a tiež v zmysle § 27 ods. 1 v spojení s § 191 ods. 3 písm. b/ SSP.
15. Podľa sťažovateľa vyjadrenie okresného úradu z 23. júna 2022 nebolo záväzným stanoviskom v zmysle § 38 ods. 4 a ods. 5 zákona o EIA, ako ani podľa § 27 ods. 1 SSP, keďže nespĺňalo podstatnú podmienku - podmienku záväznosti pre prvostupňový orgán a pre žalovaného ako orgán ochrany prírody a krajiny. Z tohto dôvodu sa žalobca ani nemohol dožadovať jeho zrušenia vo svojej žalobe podľa § 191 ods. 3 písm. b/ v spojení s § 27 ods. 1 SSP. Na základe tohto mal sťažovateľ za to, že správny súd mohol preskúmať, či stavba „Charmat - Skladová hala“ bola zmenou navrhovanej činnosti a podliehala zisťovaciemu
konaniu. 16. Správny súd preto podľa sťažovateľa pochybil, keď v bode 29. preskúmavaného rozsudku dospel k právnemu záveru, že prvostupňový orgán i žalovaný správne zohľadnili vyjadrenie príslušného orgánu a nemali dôvod jeho obsah spochybniť. Správny súd sa vôbec nezaoberal samotným nedostatočným zistením skutkového stavu a z toho vyplývajúcou nesprávnosťou ich právneho záveru o tom, že stavba „Charmat - Skladová hala“, a s tým súvisiaci a predpokladaný výrub drevín, nepodliehali zisťovaciemu konaniu.
17. Sťažovateľ ďalej poukázal na rozhodnutie ministerstva, konkrétne na časť rozhodnutia odôvodňujúcej zastavenie podnetu žalobcu podľa § 19 zákona o EIA, podľa ktorého išlo a ide v prípade stavby „Charmat - Skladová hala“ o zmenu navrhovanej činnosti, ktorá podliehala zisťovaciemu konaniu. Žiadateľ tak mal povinnosť podať návrh na začatie zisťovacieho konania, a preto aj s ohľadom na rozhodnutie ministerstva existovala prekážka vydania výrubového rozhodnutia v zmysle § 38 ods. 3 zákona o EIA. Správny súd sa podľa sťažovateľa zaštítil aplikáciou § 135 ods. 1 SSP, aby nemusel preskúmavať, či žalovaný skutkovo riadne zistil i vecne správne právne rozhodol, a to na základe vyjadrenia príslušného orgánu o tom, či stavba „Charmat - Skladová hala“, a teda aj predpokladaný výrub drevín, ktoré boli predmetom prvostupňového rozhodnutia i preskúmavaného rozhodnutia, mali podliehať zisťovaciemu konaniu podľa § 18 ods. 2 písm. d/ zákona o EIA.
18. Vyššie uvedený postup správneho súdu sťažovateľ zároveň označil za porušenie jeho práva na spravodlivý proces. 19. Na záver sťažovateľ uviedol, že prvostupňové rozhodnutie a ani preskúmavané rozhodnutie neobsahovalo vyhodnotenie: (i) či bolo možné upraviť parametre navrhovanej činnosti tak, aby jej nemuseli dreviny ustúpiť vôbec alebo v menšom počte ako navrhovanom žiadateľom; (ii) ako konkrétne nemohla každá jednotlivá konkrétna drevina ďalej rásť na danom území; (iii) ako konkrétne bola každá jednotlivá koruna poškodená; (iv) ako konkrétne boli zohľadnené fyziologické vlastnosti každej jednotlivej dreviny; (v) ako konkrétne boli vyhodnotené ekologické funkcie každej jednotlivej dreviny; (vi) ako konkrétne boli vyhodnotené estetické funkcie každej jednotlivej dreviny; (vii) ako konkrétne bol vyhodnotený vplyv každej jednotlivej dreviny; (viii) podrobné a veľmi konkrétne odôvodnenie spojené s konkrétnymi skutkovými zisteniami a konkrétnymi právnymi úvahami, prečo nebolo možné uložiť povinnosť náhradnej výsadby za každý 1 dospelý strom.
Keďže administratívny spis obsahoval veľmi konkrétne pripomienky a argumentáciu sťažovateľa, bolo prvostupňové rozhodnutie a aj preskúmavané rozhodnutie v rozpore s obsahom administratívneho spisu. Správny súd sa taktiež podľa sťažovateľa nezaoberal reálnymi skutkovými zisteniami žalovaného a tým, či zásada spravodlivej rovnováhy dvoch základných práv bola v tomto konkrétnom prípade aj skutočne dodržaná. 20. Žalovaný ani ďalší účastník konania sa ku kasačnej sťažnosti nevyjadrili.
IV. Posúdenie námietok kasačnej sťažnosti
21. Prejednávaná vec bola predložená Najvyššiemu správnemu súdu SR ako súdu príslušnému na konanie a rozhodnutie podľa § 11 písm. h/ SSP (ďalej aj „kasačný súd“). Kasačný súd preskúmal preskúmavaný rozsudok správneho súdu v medziach sťažnostných bodov, pričom po zistení, že kasačná sťažnosť bola podaná oprávnenou osobou v zákonnej lehote, a že ide o rozhodnutie, proti ktorému je kasačná sťažnosť prípustná, vo veci v zmysle § 455 SSP nenariadil pojednávanie a po neverejnej porade senátu dospel k záveru, že kasačná sťažnosť je dôvodná. Rozsudok bol verejne vyhlásený po oznámení dňa vyhlásenia. 22. Úlohou kasačného súdu bolo podrobiť hodnoteniu právne posúdenie veci správnym súdom a vyjadrenia jeho právnych úvah v odôvodnení napadnutého rozsudku.
23. Námietka sťažovateľa týkajúca sa nevyhodnotenia skutkových okolností uvedených v bode 19 tohto rozsudku nie je opodstatnená. Väčšina tam uvedených otázok je v kasačnej sťažnosti novotou oproti správnej žalobe. K žalobnému bodu, tvrdiacemu absenciu posúdenia vzťahu záujmu na zachovaní drevín s hospodárskym prínosom, dal správny súd odpoveď v bode 27 napadnutého rozsudku.
24. Sťažnostný bod tvrdiaci pochybenie správneho súdu pri posudzovaní žalobnej námietky proti absentujúcemu konaniu podľa zákona o EIA bol sťažovateľom najviac rozpracovaný, a je ťažiskom kasačnej sťažnosti. 25. Kasačný súd sumarizuje, že Mesto Sereď dňa 26. augusta 2022 vykonalo ústne pojednávanie spojené s miestnym zisťovaním (bez účasti sťažovateľa) a pri rozhodovaní vychádzalo z projektovej dokumentácie sadových úprav i z vyjadrenia Okresného úradu Galanta č. OU-GA-OSZP-2022/009572/SF z 23. júna 2022, avšak neposkytlo detailnejšiu odpoveď na otázku, prečo stavba „Charmat - Skladová hala“ nepodliehala zisťovaciemu konaniu. Žalovaný v preskúmavanom rozhodnutí na sťažovateľovu námietku reagoval o trochu podrobnejšie a stotožnil sa so záverom prvostupňového rozhodnutia, že zisťovacie konanie nebolo potrebné. Svoj postoj založil na tvrdení, že túto problematiku mal posúdiť (až) stavebný úrad v rámci územného konania, a na prostom odkaze na stanovisko Okresného úradu Galanta, ktoré mu neprislúchalo spochybňovať.
26. Kľúčovou žalobnou i sťažnostnou námietkou sťažovateľa bolo, že pri stavbe „Charmat - Skladová hala“ ako navrhovanej činnosti (resp. zmene navrhovanej činnosti) malo byť vykonané zisťovacie konanie. Sťažovateľ pritom predložil správnemu orgánu, ako aj žalovanému konkrétne relevantné argumenty, ktoré zopakoval aj v správnej žalobe, a ktoré mal správny súd vyhodnotiť a posúdiť. V týchto svojich podaniach sťažovateľ presne konkretizoval, podľa ktorej položky prílohy zákona o EIA podliehala navrhovaná činnosť zisťovaciemu konaniu.
27. Správny súd bol povinný riadne posúdiť žalobný bod tvrdiaci, že pre stavbu „Charmat - Skladová hala“ malo byť vykonané zisťovacie konanie, keďže išlo o podstatnú otázku, ktorá sa priamo dotýka zákonného rámca povoľovacieho konania, v zmysle § 38 ods. 3 zákona o EIA.
28. Správny súd posúdil žalobný bod ako nedôvodný, vychádzajúc z toho, že žalovaný v čase vydania rozhodnutia disponoval iba vyjadrením z 23. júna 2022 (teda jeho vlastným vyjadrením, ktoré bolo ďalšiemu účastníkovi konania poskytnuté v režime § 56 písm. e/ zákona o EIA, čiže išlo o „poskytnutie odbornej pomoci pri uplatňovaní tohto zákona“), čo správny súd postavil do protikladu s rozhodnutím ministerstva, ktoré v čase rozhodovania žalovaného ešte nebolo vydané.
29. Pritom správny súd neposúdil, či je dôvodný argument sťažovateľa, že navrhovaná stavba, kvôli ktorej bolo vedené konanie o povolenie výrubu drevín, je v skutočnosti takou zmenou navrhovanej činnosti, ktorá podlieha zisťovaciemu konaniu, pretože podľa tvrdenia sťažovateľa patrí pod §18 ods. 2 písm. d) zákona o EIA v spojení s jeho prílohou č. 8, kat. 12 Potravinársky priemysel, pol. č. 1 Pivovary, sladovne, vinárske závody a výrobne nealkoholických nápojov, časť B - bez limitu.
30. Kasačný súd súhlasí so sťažovateľom, že správny súd nemal zamietnuť jeho správnu žalobu, kým riadne na podklade žalobných bodov neposúdil, či nedošlo pri povoľovaní výrubu ku kolízii so zákonom o EIA, teda či žalovaný neporušil zákon. Preto bolo potrebné ustáliť, či tu išlo o povoľovacie konanie podľa § 3 písm. h/ v spojení s písm. j/ zákona o EIA, či pri projekte skladovej haly išlo o navrhovanú činnosť alebo jej zmenu podľa § 3 písm. f/ zákona o EIA, ktorá musela byť predmetom zisťovacieho konania podľa § 18 ods. 2, písm. b/ zákona o EIA, ako to tvrdil v správnej žalobe (a predtým v administratívnom konaní) sťažovateľ.
31. Otázka, či toto konanie o povolenie výrubu drevín je povoľovacím konaním k navrhovanej činnosti podliehajúcej zisťovaciemu konaniu, bola pre orgány verejnej správy predbežnou otázkou v zmysle § 40 ods. 1 Správneho poriadku, ak neexistovalo rozhodnutie alebo záväzné stanovisko príslušného orgánu, ktoré by túto otázku záväzne vyriešilo. Správny orgán si o takejto predbežnej otázke môže urobiť úsudok alebo dať podnet príslušnému orgánu. 32. Úlohou správneho súdu je posúdiť žalobné body, a v ich rámci posúdiť, či nedošlo v konaní a pri rozhodovaní orgánu verejnej správy k porušeniu zákona.
33. Prípadné vydanie povolenia v zmysle § 3 písm. j/ zákona o EIA pri porušení § 38 ods. 3 zákona o EIA, teda porušení zákazu vydať rozhodnutie bez vydaného záverečného stanoviska alebo bez rozhodnutia vydaného v zisťovacom konaní, ak ide o navrhovanú činnosť, ktorá podlieha rozhodovaniu podľa zákona o EIA, je podľa kasačného súdu takým porušením zákona, ktoré môže mať relevanciu pre rozhodovanie o správnej žalobe.
34. Správny súd samostatne nepreskúmal splnenie tejto zákonnej podmienky, ale v podstate odkázal len na fakt, že v čase rozhodovania existovalo len vyjadrenie z 23. júna 2022. Správny súd neobjasnil, ako právne kvalifikoval tento dokument, nedal ho do súvisu s procesným predpisom, ani neobjasnil mieru záväznosti jeho obsahu pre príslušné konanie.
Z formulácie bodu 29 napadnutého rozsudku je zrejmé, že správny súd považoval toto vyjadrenie za rozhodujúce, nevysvetlil však bližšie, na základe akých úvah k tomuto záveru dospel, keď nešlo zjavne ani o rozhodnutie ani o záväzné stanovisko príslušného orgánu v zmysle príslušných ustanovení zákona o EIA. Neobstojí ani poukaz, že rozhodujúci je skutkový stav v čase vydania rozhodnutia. Žalobca totiž v podstate neargumentoval novým skutkovým zistením alebo novým skutkovým stavom, ale nesprávnou aplikáciou zákona na zistený skutkový stav. Námietku proti nevykonaniu zisťovacieho konania by bolo potrebné samostatne vyhodnotiť aj bez existencie neskoršieho rozhodnutia ministerstva.
35. Na základe vyššie uvedených dôvodov kasačný súd dospel k záveru, že správny súd zamietol správnu žalobu v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci, čo napĺňa uplatnený kasačný dôvod podľa § 440 ods. 1 písm. g) SSP, preto kasačný súd podľa § 462 ods. 1 SSP napadnutý rozsudok zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Správny súd je v ďalšom konaní viazaný právnym názorom vysloveným v tomto rozsudku podľa § 469 SSP.
36. V ďalšom konaní je správny súd povinný opätovne v medziach žalobných bodov preskúmať, či povoleniu na výrub drevín muselo predchádzať zisťovacie konanie podľa zákona o EIA. Svoje skutkové a právne závery musí následne premietnuť do presvedčivého a logicky súvislého odôvodnenia tak, aby bolo zrejmé, akým spôsobom sa súd vyrovnal s argumentmi sťažovateľa a ktoré právne úvahy ho viedli k prijatému rozhodnutiu.
37. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky v pomere hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave dňa 14. augusta 2025