5Svk/4/2025

1. Rada pre vysielanie a retransmisiu (ďalej len „žalovaná") ako orgán príslušný podľa § 5 ods. 1 písm. a) zákona č. 308/2000 Z. z. o vysielaní a retransmisii a o zmene zákona č. 195/ 2000 Z. z. o telekomunikáciách v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 308/2000 Z. z.") rozhodnutím č. RZŽ/2/2020 zo dňa 25.03.2020, (ďalej len „napadnuté rozhodnutie") rozhodla o žiadosti žalobcu zo dňa 18.02.2020 o zmenu licencií tak, že I.) podľa § 51 ods. 5 zákona č. 308/2000 Z. z. zamietla žiadosť o zmenu licencie č. R/121 na rozhlasové vysielanie, II.) podľa § 28 ods. 8 písm. a) zákona č. 220/2007 Z. z. o digitálnom vysielaní programových služieb a poskytovaní iných obsahových služieb prostredníctvom digitálneho prenosu a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 220/ 2007 Z. z.") zamietla žiadosť o zmenu licencie č. RD/20 na digitálne rozhlasové vysielanie, pretože zmena by bola v rozpore s § 47 ods. 1 písm. a) a d) zákona č. 308/2000 Z. z. 2. Žalovaná na základe žiadosti žalobcu ako držiteľa licencie rozhodnutím

3. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovaná poukázala na skutočnosť, že žalobca požiadal o zmenu licencií z dôvodu zmeny názvu programovej služby z Radio Jazz na Rádio Mária, zmeny programovej štruktúry a zmeny programových typov. Žalobca bol držiteľom licencie aj podľa zák. č. 308/2000 Z. z. aj podľa zákona č. 220/2007 Z. z., a teda rozhlasovým vysielateľom s pridelenými 26 frekvenciami na vysielanie, multiregionálnym vysielateľom a držiteľom licencie na digitálne rozhlasové vysielanie. Napadnuté rozhodnutie ďalej odôvodnila tým, že rozhodnutím č. R/121/2012 zo dňa 20.11.2012 bola žalobcovi udelená licencia na vysielanie programovej služby Rocková republika /rocková hudba/, ktorá bola rozhodnutím zo 07.06.2017 zmenená na programovú službu Rádio Aktual /spravodajstvo a publicistika/ a následne rozhodnutím zo dňa 20.06.2018 bola zmenená na programovú službu Rádio Jazz /jazzová hudba/. Zmeny licencií podliehali schváleniu žalovanou, ktorá pri rozhodovaní posudzovala obsah vysielania ako aj náležitosti licencií.

5. Podľa žalovanej bola zmena licencie naviazaná na udelenie predchádzajúceho súhlasu s prevodom obchodného podielu v spoločnosti žalobcu, a to obchodného podielu zo Stredoeurópskeho mediálneho družstva na Rádio Mária Slovensko, o. z. Na základe tohto prevodu by sa jediným spoločníkom vysielateľa stalo Rádio Mária Slovensko, o. z., ktoré by následne vysielalo podľa zmenenej programovej štruktúry. Keďže žalovaná žiadosť o udelenie predchádzajúceho súhlasu s prevodom zamietla, javilo sa jej ako zbytočné odsúhlasiť zmeny licencie, pretože pre žalobcu nemalo praktický význam udelenie súhlasu s jednou žiadosťou a zamietnutie druhej. Zamietnutie žiadosti žalovaná odôvodnila tiež tým, že frekvencie na vysielanie sú prideľované za účelom vysielania konkrétnej programovej služby a v žiadosti išlo už o tretiu zásadnú zmenu formátu rádia v priebehu trochu rokov.

6. K smerniciam, na ktoré žalobca v žiadosti odkazoval (smernica 2002/77/ES o hospodárskej súťaži na trhoch elektronických komunikačných sietí a služieb a smernica 2002/20/ES (ďalej len „smernica 2002/77/ES a „smernica 2002/20/ES") žalovaná uviedla, že boli transponované do právneho poriadku Slovenskej republiky zákonom č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách, ktorý definuje pojmy elektronická komunikačná sieť (§ 2 ods. 1 citovaného zákona) a elektronická komunikačná služba (§ 3 ods. 1 citovaného zákona).

II. Konanie pred správnym súdom

8. Zákonom č. 264/2022 Z. z. o mediálnych službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o mediálnych službách") bol s účinnosťou od 01. augusta 2022 zrušený zákon č. 308/2000 Z. z. a regulátorom v oblasti vysielania a retransmisie sa stala Rada pre mediálne služby ako právny nástupca Rady pre vysielanie a retransmisiu (§ 236 zákona č. 264/2022 Z. z.), z ktorého dôvodu správny súd ďalej konal s Radou pre mediálne služby ako žalovanou v predmetnej veci.

Považoval tiež za predčasné zaoberať sa ostatnými žalobnými námietkami. 10. Správny súd mal z obsahu administratívneho spisu za preukázané, že podkladmi pre vydanie rozhodnutia o žiadosti žalobcu boli: žiadosť žalobcu zo dňa 18.02.2020, navrhnutá programová štruktúra Rádia Mária od 01.04.2020, zápisnica o hlasovaní žalovanej zo dňa 25.03.2020, rozhodnutie žalovanej č. ROL/5/2020 (správne konanie č. 960/SKL/2020) zo dňa 08.04.2020, rozhodnutie žalovanej č. RZŽ/9/2016 (správne konanie č. 1858/SKL/2019) zo dňa 04.12.2019, žiadosť o udelenie predchádzajúceho písomného súhlasu s prevodom obchodného podielu zo dňa 18.02.2020). Správny súd mal ďalej za preukázané, že žalobcovi boli na jeho žiadosť obe licencie odňaté. Keďže pri rozhodovaní vychádzal zo skutočností existujúcich v čase vydania rozhodnutia, na účely súdneho prieskumu považoval túto skutočnosť za bezpredmetnú (§ 135 ods. 1 SSP).

situáciu Rádia Mária bez uvedenia zdrojov, z ktorých tieto informácie čerpala. Žalovaná odôvodnenie rozhodnutia opiera o porovnávanie, ale v administratívnom spise sa nenachádzajú listiny ako podklad porovnania, taktiež nedostatočne identifikovala skutočnosti známe z úradnej činnosti.

13. Na základe uvedeného správny súd dospel k záveru, že skutkový stav vzatý žalovanou za základ napadnutého rozhodnutia nemá oporu v administratívnom spise [§ 191 ods. 1 písm. d) SSP]. V administratívnom spise sa nenachádza žiaden doklad o finančnej situácii Rádia Mária. Žalovaná k námietke o nevypočutí žalobcu uviedla, že vychádzala z jeho vyjadrenia z ústneho pojednávania, týkajúceho sa prvej žiadosti o zmenu licencie z roku 2019, zápisnica z ústneho konania sa však v spise nenachádza.

17. Sťažovateľka zotrvala na názore, že z preskúmavaného rozhodnutia je jednoznačne zrejmé, v čom spočíva prepojenie medzi konaním o predchádzajúcom súhlase s prevodom obchodného podielu a konaním o zmene licencie. Sťažovateľka pritom vychádzala zo skutočností jej známych z úradnej činnosti. Keďže žiadosť žalobcu bola totožná so žiadosťou zamietnutou rozhodnutím č. RZŽ/9/2019, nepovažovala za dôvodné, aby bola súčasťou administratívneho spisu zápisnica z ústneho pojednávania z tohto konania.

Alternatívne kasačnému súdu navrhol, aby kasačnú sťažnosť ako nedôvodnú zamietol. 20. Žalobca vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti spochybnil jej riadne podanie prostredníctvom zamestnanca s vysokoškolským právnickým vzdelaním podľa § 449 ods. 2 písm. a) SSP, pretože prílohou sťažnosti bol diplom a poverenie Mgr. B. na podanie kasačnej sťažnosti a zastupovanie v kasačnom konaní, ale sťažnosť bola nepochybne podpísaná PhDr.

preukázané. V kasačnej sťažnosti v rámci námietky nesprávneho právneho posúdenia absentuje aj obligatórna náležitosť, a to povinnosť podľa § 440 ods. 2 SSP uviesť právne posúdenie, ktoré sťažovateľ považuje za nesprávne a tiež uvedenie toho, v čom spočíva nesprávnosť posúdenia.

23. Podľa žalobcu sťažovateľka v kasačnej sťažnosti odkazom na preskúmavané rozhodnutie naďalej riadne nevysvetlila, ako súvisel predchádzajúci súhlas s prevodom obchodného podielu so žiadosťami o zmenu licencií, konanie žalovanej tak považoval za rozporné s princípmi „dobrej správy" formulovanými v Rezolúcii Rady ministrov č. (77) 31 o ochrane jednotlivca v súvislosti s rozhodnutiami správnych orgánov alebo v odporúčaniach Výboru ministrov č. (80) 2 správnej úvahe alebo č. (2007)7 o dobrej správe. 24. Žalobca tiež nesúhlasil so sťažnostnou argumentáciou, týkajúcou sa neaplikácie smernice 2002/77/ES o hospodárskej súťaži na trhoch elektronických komunikačných sietí a služieb smernicou 2002/20/ES, na posudzovaný prípad. V tejto v súvislosti poukázal na čl. 2 ods. 2 smernice 2002/77/ES s tým, že samotná smernica 2002/77/ES prikazuje členským štátom EÚ, aby umožnili nediskriminačný prístup podnikom k poskytovaniu elektronických komunikačných služieb.

IV. Právne posúdenie veci kasačným súdom

25. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky konajúci ako kasačný súd (§ 438 ods. 2 SSP) preskúmal napadnutý rozsudok ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v medziach dôvodov podanej kasačnej sťažnosti (§ 440 SSP), kasačnú sťažnosť prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 455 SSP), keď deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli a na webovom sídle Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky podľa § 137 ods. 4 SSP v spojení s § 452 ods. 1 SSP. 26. So zreteľom na § 439 ods. 1, § 442 ods. 1, § 443 SSP kasačný súd skonštatoval, že podaná kasačná sťažnosť smeruje proti rozsudku, voči ktorému je prípustná, bola podaná oprávnenou osobou a včas. Kasačný súd vyhodnotil rozsah a dôvody kasačnej sťažnosti vo vzťahu k napadnutému rozsudku správneho súdu po tom, ako sa oboznámil s obsahom administratívneho a súdneho spisu a dospel k záveru, že kasačná sťažnosť sťažovateľky nie je dôvodná.

V. Posúdenie námietok kasačnej sťažnosti

28. Ako vyplýva z dôvodovej správy k zákonu č. 308/2000 Z. z. (§ 47) prvoradým záujmom regulačného orgánu pri posudzovaní žiadostí by malo byť zabezpečenie fungovania demokratického zriadenia prostredníctvom zabezpečenia plurality v oblasti poskytovania a šírenia informácií. Občania štátu majú právo získavať informácie z vysielania na sebe nezávislých vysielateľov a regulačný orgán v zmysle naplnenia kultúrnej diverzity musí zabezpečiť, aby neboli vysielateľmi vysielané programy podobného až identického obsahu.

30. Kasačný súd sa v prvom rade zaoberal kasačnou námietkou, podľa ktorej správny súd v napadnutom rozsudku nedostatočne zohľadnil skutočnosť, že žalobca po vydaní napadnutého rozhodnutia požiadal o odňatie pridelených licencií, ktoré boli odňaté rozhodnutím č. ROL/5/ 2020 zo dňa 08.04.2020, z ktorého dôvodu už sťažovateľka nemá kompetenciu v danej veci rozhodovať o jeho právach. V prvom rade kasačný súd poukazuje na bod 37 napadnutého rozsudku, v ktorom správny súd skonštatoval, že mal v konaní za preukázané, že na žiadosť žalobcu mu boli obe licencie odňaté, ale nakoľko pri rozhodovaní vychádzal zo skutočností, existujúcich v čase vydania rozhodnutia, považoval pre súdny prieskum informáciu o odňatých licenciách za bezpredmetnú. Z uvedeného konštatovania je zrejmé, že správny súd sa k skutočnosti odňatia licencií v napadnutom rozsudku zaoberal s tým, že správne skonštatoval, že na účely súdneho prieskumu je relevantný stav v čase vydania rozhodnutia sťažovateľky (§ 135 ods. 1 SSP).

32. Sťažovateľka v ďalšej časti kasačnej argumentácie k námietke absencie dôvodov zachovania plurality informácií a mediálnych obsahov poukázala na skutočnosť, že na strane 5 napadnutého rozhodnutia jednoznačne uviedla, prečo je názoru, že Rádio Jazz lepšie napĺňa kritériá podľa § 47 ods. 1 písm. a) a d) zákona č. 308/2000 Z. z., čo aj zdôvodnila.

Rovnako je tomu v časti sťažnostnej argumentácie, v rámci ktorej sťažovateľka odkazuje na to, že súvis žiadosti žalobcu o predchádzajúci súhlas s prevodom obchodného podielu so žiadosťami o zmenu licencií jednoznačne vyplýva z napadnutého rozhodnutia, pričom sama neuvádza v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia správnym súdom.

V tejto súvislosti poukazuje na skutočnosť, že pokiaľ boli úvahy žalovanej o finančnej spôsobilosti ďalšieho kresťanského rádia založené na skutočnostiach známych z jej úradnej činnosti, nezbavilo ju to povinnosti svoje rozhodnutie riadne odôvodniť, a teda aj presne uviesť, z akých konkrétnych údajov tieto skutočnosti zistila. Sťažovateľka svoje úvahy uvádza bez toho, aby boli podložené akýmikoľvek dokladmi o finančnej situácii Rádia Mária či ďalších kresťanských rádií. Bez opory v zákone spochybňovala schopnosť rádia financovať vysielanie, i keď svoje rozhodnutie o zamietnutí zmeny licencie založila na tom, že podľa § 47 ods. 1 písm. a) a d) zákona č. 308/2000 Z. z. neboli naplnené predpoklady zachovania plurality informácií a mediálnych obsahu a vyváženosti programovej skladby vo vzťahu k existujúcej ponuke programových služieb v dotknutej oblasti. Taktiež podľa názoru kasačného súdu neobstojí ako presvedčivé a riadne odôvodnenie napadnutého rozhodnutia porovnanie existujúcej ponuky programových služieb vo vzťahu k žalobcom navrhovanej zmene programovej služby, a to bez uvedenia konkrétnych údajov s tým, že ide o skutočnosti sťažovateľke známe z úradnej činnosti.

súd z prílohy č. 5 k Zoznamu právne záväzných aktov Európskej únie zistil, že smernica č. 2002/77/ES nebola zákonom o elektronických komunikáciách transponovaná do právneho poriadku Slovenskej republiky. Správny súd v napadnutom rozsudku sťažovateľke uložil povinnosť v novom rozhodnutí sa vysporiadať sa s argumentom žalobcu ohľadom aplikovania smerníc č. 2002/77/ES a č. 2002/20/ES. Podľa názoru kasačného súdu sa sťažovateľka ani v kasačnej sťažnosti jednoznačne nevysporiadala s otázkou aplikácie týchto smerníc, pretože rovnako ako tomu bolo v predchádzajúcich bodoch, v rámci kasačného dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci správnym súdom nemožno argumentovať poukazom na závery napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy.

V súvislosti s touto poukazuje na skutočnosť, že prílohou kasačnej sťažnosti bol diplom v odbore práva Mgr. Ing. B. a poverenie sťažovateľky, ktorým tohto zamestnanca poverili na spísanie kasačnej sťažnosti a zastupovanie v kasačnej sťažnosti. Kasačný súd v súvislosti so žalobcom namietanými skutočnosťami poukazuje v prvom rade na závery rozhodnutia veľkého senátu Najvyššieho správneho súdu SR, sp. zn. 1SVs/4/2022 zo dňa 29. septembra 2022, ktorý vyslovil nasledovný názor: „Vychádzajúc z účelu sledovaného ustanovením § 449 ods. 2 písm. a) zákona č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku (ďalej len „S. s. p."), ktorým je zakotvené povinné právne zastúpenie sťažovateľa v kasačnom konaní, je možné podanie kasačnej sťažnosti sťažovateľa podpísanej osobou oprávnenou konať v jeho mene, a obsahujúcou údaj o konkrétnom zamestnancovi alebo členovi sťažovateľa (napr. meno a priezvisko v kolónke „vybavuje/linka"), ktorý má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa a bol písomné poverený na podanie kasačnej sťažnosti a zastupovanie sťažovateľa

Ing. Mgr. B., s vysokoškolským právnickým vzdelaním druhého stupňa, ktorý bol v zmysle priloženého poverenia sťažovateľky zo dňa 10. júla 2024 písomne poverený na podanie kasačnej sťažnosti voči napadnutému rozsudku správneho súdu a zastupovanie v kasačnom

36. Za tohto skutkového stavu sa kasačný súd musí stotožniť s argumentáciou správneho súdu, že napadnuté rozhodnutie neobsahuje dostatočné dôvody, ktoré ju viedli k zamietnutiu žiadosti o zmenu licencií. Sťažovateľka v podstatnej časti kasačnej sťažnosti, tykajúcej sa nesprávneho právneho posúdenia veci, neuviedla argumentáciu spôsobilú spochybniť závery správneho súdu. Vyhodnotenie skutkového stavu sťažovateľkou bolo za týchto okolností nedostačujúce pre riadne posúdenie veci, a teda jej právne závery považuje kasačný súd za predčasné.