5Svk/44/2022
ECLI:SK:NSSSR:2023:8020200362.1
- Súd
- Najvyšší správny súd Slovenskej republiky
- Súd 1. inštancie
- Krajský súd v Prešove
- Sp. zn. 1. inštancie
- 3S/3/2020
- IČS
- 8020200362
- Zdroj
- PDF ↗
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anity Filovej, sudkyne Mgr. Kristíny Babiakovej a sudcu JUDr. Rastislava Dlugoša, PhD. (sudca spravodajca), v právnej veci žalobcov: 1) O. A., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom K. B. XXX, XXX XX. K. B., 2) U.. A. A., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom E. S.. A. XX, XXX XX P., obaja právne zastúpení: Beňo & partners advokátska kancelária, s.r.o. Nám. sv. Egídia 40/93, 058 01 Poprad, IČO: 44250029, proti žalovanému (sťažovateľ): Okresný úrad Prešov, pozemkový a lesný odbor, so sídlom Masarykova 10, 080 01 Prešov, za účasti ďalšieho účastníka konania: Poľovnícke združenie Demjanka č. 2, so sídlom Dubovická Roveň 24, 082 71 Lipany, IČO: 31300529, právne zastúpeného JUDr. Ladislav Lukáč, advokát so sídlom Hlavná 17, 080 01 Prešov, o preskúmanie zákonnosti opatrenia žalovaného č. j. OÚ-PO- PLO-2016/050760-4/Žu zo dňa 05.12.2016, v konaní o kasačnej sťažnosti žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Prešove č. k. 3S/3/2020-109 zo dňa 26.05.2022, takto
rozhodol:
I. Najvyšší správny súd kasačnú sťažnosť zamieta. II. Žalobcom priznáva voči žalovanému nárok na úplnú náhradu trov kasačného konania. III. Ďalšiemu účastníkovi nárok na náhradu trov kasačného konania nepriznáva.
Odôvodnenie
I. Konanie pred orgánmi verejnej správy
1. Poľovnícke združenie Demjanka č. 2 podalo dňa 28.01.2016 na Okresný úrad Prešov, pozemkový a lesný odbor, žiadosť o evidenciu Zmluvy o užívaní Poľovného revíru Demjanka, uzatvorenú dňa 02.01.2016 medzi vlastníkmi poľovných pozemkov spoločného Poľovného revíru Demjanka a Poľovníckym združením Demjanka č. 2 ako užívateľom poľovného revíru.
K žiadosti pripojil žiadateľ Zmluvu o užívaní Poľovného revíru Demjanka zo dňa 02.01.2016 a notársku zápisnicu N 478/2015, Nz 41157/2015, NCRIs 52111/2015 zo dňa 07.12.2015, osvedčujúcu priebeh zhromaždenia vlastníkov poľovných pozemkov tvoriacich Poľovný revír Demjanka zo dňa 13.11.2015.
2. Dňa 03.11.2016 bol žalovanému doručený podnet žalobcu 1) na nezaevidovanie Zmluvy o užívaní Poľovného revíru Demjanka zo dňa 02.01.2016 z dôvodu porušenia zákona. V podnete žalobca 1) uviedol: - Ako splnomocnený zástupca vlastníkov poľovných pozemkov Poľovného revíru Demjanka mal záujem sa zúčastniť na zhromaždení vlastníkov dňa 13.11.2015, avšak zvolávatelia žalobcu 1), ako aj niektorých ďalších zástupcov vlastníkov, ktorých v podnete vymenoval, odmietli počas úvodnej prezentácie registrovať. - Zvolávatelia na zhromaždení vlastníkov poľovných pozemkov nedokázali predložiť doklady preukazujúce, že disponujú plnomocenstvami na zastupovanie aspoň 1/3 vlastníkov poľovných pozemkov a že boli oprávnení takéto zhromaždenie zvolať. - Pokiaľ ide o poľovné pozemky v majetku obcí Šarišské Dravce a Poloma, neboli k dispozícii uznesenia obecných zastupiteľstiev splnomocňujúce starostov na zastupovanie obcí na zhromaždení vlastníkov poľovných pozemkov a na hlasovanie o postúpení užívania poľovného
revíru. - Na zhromaždení vlastníkov poľovných pozemkov sa zúčastnila aj spoločnosť Jagerslovakia, s.r.o., a to na základe nájomných zmlúv uzatvorených s niektorými vlastníkmi poľovných pozemkov. Obsah týchto zmlúv ju však neoprávňoval k hlasovaniu v otázke postúpenia užívania poľovného revíru inej osobe. - Na zhromaždení vlastníkov poľovných pozemkov sa prostredníctvom zástupcov zúčastnili aj pozemkové spoločenstvá - (1) Urbár - pozemkové spoločenstvo Krivany, (2) Pozemkové spoločenstvo vlastníkov lesov v obci Vislanka a (3) Lesné a pozemkové spoločenstvo Demjanka-Buková obce Torysa.
Zástupcovia týchto subjektov nedisponovali rozhodnutiami svojich orgánov o splnomocnení na zastupovanie vo veci postúpenia užívania poľovného revíru. - Po odrátaní všetkých žalobcovi 1) zatiaľ známych nezákonností bol skutočný podiel zúčastnených vlastníkov iba 36,2956 % z výmery poľovných pozemkov tvoriacich Poľovný revír Demjanka a nie 55,67 %, ako to tvrdil jeden zo zvolávateľov na začiatku zhromaždenia vlastníkov poľovných pozemkov po vykonaní prezentácie účastníkov; - Žalobca 1) upozornil žalovaného, že dňa 02.02.2016 sa konalo ďalšie zhromaždenie vlastníkov poľovných pozemkov Poľovného revíru Demjanka, medzi ktorého zvolávateľov patril aj žalobca 1). Toto prebehlo v súlade so zákonom a rozhodlo o postúpení užívania Poľovného revíru Demjanka Poľovníckemu spolku Medzihorie.
3. Na podnet žalobcu 1) odpovedal žalovaný prípisom zo dňa 06.11.2016, v ktorom uviedol, že platná právna úprava mu neumožňuje preskúmať zákonnosť priebehu zhromaždenia vlastníkov poľovných pozemkov v Poľovnom revíri Demianka. Žalovaný nemá právo skúmať správnosť vyhotovenia notárskej zápisnice, správnosť postupu notára pri vyhotovovaní notárskej zápisnice ani vyjadriť sa k tomu, či na zhromaždení vlastníkov poľovných pozemkov došlo k protiprávnemu konaniu. Žalobcu 1) odkázal na civilný súd s možnosťou podať žalobu na vyslovenie neplatnosti zhromaždenia vlastníkov poľovných pozemkov. 4. Žalovaný opatrením č. j. OÚ-PO-PLO-2016/050760-4/Žu zo dňa 05.12.2016 zaevidoval Zmluvu o užívaní poľovného revíru uzatvorenú dňa 02.01.2016 medzi vlastníkmi poľovných pozemkov spoločného Poľovného revíru Demjanka a Poľovníckym združením Demjanka č.
2 ako užívateľom. V čase evidencie už bola žalovanému podaná konkurenčná žiadosť o evidenciu inej zmluvy na užívanie toho istého poľovného revíru v prospech iného subjektu.
II. Konanie na správnom súde
5. Preskúmavané opatrenie napadli žalobcovia 1) a 2) správnou žalobou podanou na Krajský súd v Prešove (ďalej aj „správny súd“). Postupu žalovaného vytkli, že neskúmal, či zmluvu o užívaní poľovného revíru podpísali vlastníci poľovného revíru vlastniaci najmenej nadpolovičnú väčšinu poľovných pozemkov z výmery poľovného revíru, či vôbec došlo k riadnemu zvolaniu zhromaždenia vlastníkov. Dokazovanie v tomto smere nebolo podľa nich vykonané. Konkrétne namietli: - Za vlastníkov hlasoval aj Urbár pozemkové spoločenstvo Krivany (5,38 %), pri ktorom podľa jeho stanov a zmluvy o jeho založení rozhoduje o nakladaní so spoločným majetkom a užívaní spoločnej nehnuteľnosti zhromaždenie spoločenstva. Za Urbár sa zúčastnili predseda a podpredseda, avšak nepredložili doklady svedčiace o dodržaní uvedeného postupu, t. j. že zhromaždenie spoločenstva predtým rozhodlo o tom, ako naložiť s poľovnými pozemkami; - Za vlastníkov hlasovalo aj Pozemkové spoločenstvo vlastníkov lesov v obci Vislanka (5,07 %), a to prostredníctvom štatutárneho zástupcu, hoci zo zmluvy o pozemkovom spoločenstve
je zrejmé, že orgánom rozhodujúcim o hospodárení a spôsobe užívania spoločnej nehnuteľnosti je valné zhromaždenie; - Nebolo zisťované oprávnenie hlasovať u splnomocnenca A. U. za Lesné a pozemkové spoločenstvo Demjanka-Buková obce Torysa (2,62 %); - Za obec Šarišské Dravce hlasoval splnomocnenec U.. O. I. splnomocnený starostom, avšak nie je k dispozícii uznesenie obecného zastupiteľstva k tomuto úkonu, keďže podľa § 11 ods. 4 písm. a) zákona o obecnom zriadení je rozhodovanie o nakladaní s majetkom obce zverené výlučne obecnému zastupiteľstvu. Podobne to bolo aj pri obci Poloma, za ktorú hlasoval splnomocnenec U.. O. I. a pri Meste Lipany (1,46 %), kde sa zúčastnil primátor, ktorý však nepredložil poverenie vyplývajúce z uznesenia obecného zastupiteľstva; - Žalobcovia ako vlastníci poľovných pozemkov a súčasne aj žalobcami vymenovaní splnomocnení zástupcovia iných vlastníkov sa chceli zúčastniť na zhromaždení vlastníkov poľovných pozemkov, avšak zvolávatelia ich bez uvedenia dôvodu odmietli registrovať počas prezentácie, a to napriek predloženiu splnomocnení od vlastníkov poľovných pozemkov.
V súvislosti s tým boli privolaní aj policajti, čo bolo zaznamenané do zápisnice. 6. V stanovisku k žalobe sa žalovaný nevyjadril vecne k žiadnej z konkrétnych žalobných námietok. Notárska zápisnica podľa neho osvedčuje priebeh zhromaždenia, spôsob hlasovania a rozhodovania. Spochybniť závery a rozhodnutia vyplývajúce z notárskej zápisnice nemajú v kompetencii ani žalobcovia, ani žalovaný správny orgán a ani správny súd. Žalovaný uviedol, že si splnil všetky povinnosti pri evidencii zmluvy, preskúmal všetky podklady, ktoré mu vyplývajú zo zákona o poľovníctve.
7. Krajský súd v Prešove rozsudkom č. k. 3S/3/2020-109 zo dňa 26.05.2022 (ďalej aj „napadnutý rozsudok“) preskúmavané opatrenie zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Stotožnil sa s argumentáciou žalobcov. Zdôraznil, že notársku zápisnicu osvedčujúcu priebeh zhromaždenia vlastníkov poľovných pozemkov nie je možné chápať ako osvedčenie, že daný dej sa uskutočnil v súlade so zákonom, teda že boli splnené všetky podmienky, ktoré právne predpisy na daný dej vyžadujú. Preskúmať splnenie hmotnoprávnych podmienok pre evidenciu zmluvy o užívaní poľovného revíru podľa zákona č. 274/2009 Z. z. o poľovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 274/ 2009 Z. z.“ alebo „zákon o poľovníctve“) je úlohou správneho orgánu.
III. Kasačná sťažnosť a vyjadrenie žalobcov k nej
8. Proti napadnutému rozsudku podal žalovaný (ďalej aj ako „sťažovateľ“) kasačnú sťažnosť. Úvodom upriamil pozornosť na to, že dokument, ktorý správny súd na podklade správnej žaloby zrušil, nebol v skutočnosti opatrením o zaevidovaní zmluvy o užívaní poľovného revíru, ale v podstate iba jeho príloha, nakoľko samotné opatrenie o zaevidovaní zmluvy má v spisovej dokumentácii pridelené číslo OÚ-PO-PLO-2016/050760-3/Žu a nie č. j. OÚ-PO-PLO-2016/ 050760-4/Žu. 9. Nadviažuc na argumentáciu z konania pred správnym súdom žalovaný ďalej vyjadril názor, že súčasťou žiadosti o evidenciu zmluvy o užívaní poľovného revíru je okrem samotnej zmluvy už iba notárska zápisnica osvedčujúca priebeh zhromaždenia, ktorej prílohou je listina prítomných. Nie je v kompetencii žalovaného, aby spochybňoval závery obsiahnuté v notárskej zápisnici. Notárska zápisnica priamo osvedčuje, či zmluvu o užívaní poľovného revíru podpísali vlastníci spoločného poľovného revíru vlastniaci najmenej nadpolovičnú väčšinu poľovných pozemkov z výmery poľovného revíru. Na podporu svojej argumentácie poukázal žalovaný na stanovisko Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky č. VI/3 Gd 103/16/ 1000-5 zo dňa 02.06.2016 a rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 8Sžk/27/ 2017 zo dňa 23.08.2018. 10. V písomnom vyjadrení ku kasačnej sťažnosti žalobcovia zotrvali na podstate svojej žalobnej argumentácie. Kasačnú sťažnosť ako nedôvodnú navrhli zamietnuť.
IV. Právne názory kasačného súdu
11. Vec bola predložená Najvyššiemu správnemu súdu Slovenskej republiky (ďalej len „Najvyšší správny súd“ alebo „kasačný súd“) 23. septembra 2022. Vec bola náhodným spôsobom pridelená piatemu senátu Najvyššieho správneho súdu a v tomto senáte bola pridelená sudkyni spravodajkyni JUDr. Anite Filovej. Na základe § 27c ods. B rozvrhu práce Najvyššieho správneho súdu v znení jeho opatrenia č. 6 bola vec prerozdelená do ôsmeho senátu Najvyššieho správneho súdu, ktorý o nej rozhodol v zložení uvedenom v záhlaví tohto rozsudku pod pôvodnou spisovou značkou. 12. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky po zistení, že kasačná sťažnosť sťažovateľa bola podaná včas (§ 443 ods. 1 SSP), oprávnenou osobou (§ 442 ods. 1 SSP) a je prípustná (§ 439 ods. 1 SSP), preskúmal napadnutý rozsudok v medziach sťažnostných bodov uplatnených sťažovateľom (§ 453 ods. 2 SSP) spolu s konaním, ktoré predchádzalo jeho vydaniu a dospel k záveru, že kasačná sťažnosť nie je dôvodná. 13. Podstatou kasačných námietok sťažovateľa je - tvrdenie, že správny súd preskúmaval a následne rozsudkom zrušil nesprávny dokument (listinu), ktorý nie je opatrením o zaevidovaní zmluvy o užívaní poľovného revíru, - konštantný názor sťažovateľa, že nie je v kompetencii žalovaného, aby spochybňoval závery obsiahnuté v notárskej zápisnici, ktorá priamo osvedčuje nielen priebeh zhromaždenia vlastníkov poľovných pozemkov, ale osvedčuje aj to, či zmluvu o užívaní poľovného revíru podpísali vlastníci spoločného poľovného revíru vlastniaci najmenej nadpolovičnú väčšinu poľovných pozemkov z výmery poľovného revíru. 14. Pokiaľ ide o námietku, že správny súd si za predmet súdneho prieskumu zvolil nesprávnu listinu zo spisovej dokumentácie žalovaného, keď administratívny spis skutočne obsahuje listinu pod číslom OÚ-PO-PLO-2016/050760-3/Žu zo dňa 05.12.2016 a tiež listinu č. j. OÚ- PO-PLO-2016/050760-4/Žu zo dňa 05.12.2016, tak s touto sa kasačný súd nestotožňuje.
15. Kasačný súd nemá pochybnosť o identite zrušeného opatrenia žalovaného, a nemôže preto ani vzniknúť zmätok v tom, čo vlastne správny súd zrušil. Námietka sťažovateľa o nesprávnom číselnom označení správnou žalobou napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia by však mohla byť relevantná len v prípade, ak by takáto pochybnosť existovala.
Na tomto mieste kasačný súd uvádza, že zrušené opatrenie bolo vydané v konaní, o ktorom sa viedol jedinečným číslom označený administratívny spis žalovaného (č. OÚ-PO-PLO-2016/050760), keď následne číslo za spojovníkom vyjadruje číslo dokumentu spisu a skratka za lomkou označuje zamestnanca
povereného spis vybaviť. V administratívnom spise označenom číslom OÚ-PO-PLO-2016/ 050760 sa nachádza opatrenie o zaevidovaní zmluvy o užívaní poľovného revíru, žiadne iné takéto opatrenie sa v tomto spise nenachádza, a je nesporné, že také opatrenie bolo zrušené
rozsudkom správneho súdu. Následne prípadné neuvedenie správneho čísla dokumentu pri uvedení správneho čísla administratívneho spisu nemá vplyv na absenciu pochybnosti o identifikácii napadnutého opatrenia. 16. K druhej z kasačných námietok považuje kasačný súd za potrebné predoslať, že už v inej veci týkajúcej sa súdneho prieskumu opatrenia o (ne)zaevidovaní zmluvy o užívaní poľovného revíru (rozsudok Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Svk/ 21/2022 zo dňa 26. septembra 2023, bod 43) pripomenul, že za ustálenú rozhodovaciu činnosť kasačného súdu možno považovať judikatórnu prax založenú, okrem rozhodnutí veľkého senátu Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky či rozhodnutí publikovaných v Zbierke stanovísk a rozhodnutí Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky, aj na bežných rozhodnutiach kasačného súdu, pokiaľ názor vyjadrený v týchto rozhodnutiach bol opakovaný a reflektovaný ďalšou rozhodovacou činnosťou.
V súlade s princípom kompetenčnej kontinuity je za ustálenú rozhodovaciu činnosť možné považovať aj judikatórnu prax založenú na rozhodnutiach správneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pri reflektovaní rovnakých požiadaviek na kvalitu - teda založenú rozhodnutiami veľkého senátu, zbierkovými rozhodnutiami alebo opakovanosťou názorov obsiahnutých v bežných rozhodnutiach (rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2 Sžfk 45/2020 zo dňa 24. novembra 2021, body 19 až 25).
17. Rozhodovanie vlastníkov o užívaní poľovného revíru má svoj súkromnoprávny ako aj verejnoprávny prvok. Súkromnoprávny prvok predstavuje uskutočnenie zhromaždenia vlastníkov poľovných pozemkov, v rámci ktorého dochádza k rozhodnutiu o postúpení užívania (§ 5 a § 13 zákona o poľovníctve) a verejnoprávny prvok predstavuje evidencia zmluvy o užívaní poľovného revíru (§ 16 zákona o poľovníctve).
Tieto prvky sa však vzájomne prelínajú a nemožno ich v dôsledku právnej úpravy oddeliť. (Ne)zaevidovanie zmluvy o užívaní poľovného revíru podľa § 16 ods. 1 zákona o poľovníctve pritom predstavuje individuálny správny akt s deklaratórnymi účinkami, ktorý je na účely súdneho prieskumu potrebné považovať za opatrenie podľa § 3 ods. 1 písm. c) SSP.
18. Hoci (ne)zaevidovanie zmluvy o užívaní poľovného revíru má charakter evidenčného úkonu (predmetná zmluva teda nepodlieha schváleniu správnym orgánom), zákon tento úkon správneho orgánu podmieňuje splnením viacerých podmienok.
Základnou zákonnou podmienkou, vyjadrenou v § 16 ods. 1 zákona o poľovníctve, je požiadavka, aby zmluvu o užívaní poľovného revíru podľa § 13 ods. 1 a nasl. zákona o poľovníctve podpísal subjekt podľa § 13 ods. 1 zákona o poľovníctve na jednej strane a na druhej strane vlastníci spoločného poľovného revíru vlastniaci najmenej nadpolovičnú väčšinu poľovných pozemkov z výmery poľovného revíru.
Aby správny orgán vykonal evidenčný úkon musí teda spoľahlivo zistiť splnenie podmienok podľa § 16 ods. 1 zákona o poľovníctve, a súčasne absenciu skutočností podľa § 16 ods. 2 zákona o poľovníctve.
19. Rozhodovacia činnosť kasačného súdu sa ustálila na právnych názoroch vyjadrených už v rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4 Sžk 5/2019 zo dňa 2. júla 2020, body 24 až 30, podľa ktorých:
„26. Proces evidencie zmluvy o užívaní poľovného revíru, ktorého účelom je priznať jej právne účinky, majúce za následok vznik, zmenu alebo zánik práv a povinností v súvislosti s užívaním poľovného revíru, je teda špecifickým administratívnym procesom, ktorý vzhľadom na jeho uvedený účel musí tiež korešpondovať a napĺňať ústavný účel zákonnosti vyjadrený v čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, podľa ktorého štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.
V intenciách uvedeného tak možno konštatovať, že aj keď sa podľa § 79 ods. 2 písm. c/ zákona o poľovníctve na toto administratívne konanie nevzťahujú ustanovenia Správneho poriadku, aj napriek tomu ide o správny proces, pretože sa uskutočňuje pred správnym orgánom, a teda aj v tomto procese, v záujme zachovania princípu zákonnosti, musia byť dodržané jeho limity proklamované v § 3 Správneho poriadku (nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 721/2016-39 z
08.03.2017). 27. V nadväznosti na uvedené, ako aj vzhľadom na § 16 ods. 1 a 2 zákona o poľovníctve možno konštatovať, že činnosť správneho orgánu (okresný úrad) disponujúceho zákonným oprávnením vykonávať evidenciu zmluvy o užívaní poľovného revíru, nie je iba automatická, majúca formálno technický charakter. Správny orgán predloženú zmluvu zaeviduje až po preskúmaní podmienok jednak hmotnoprávnych, ako aj procesnoprávnych podľa zákona o poľovníctve, v nadväznosti na príslušné hmotnoprávne podmienky podľa Občianskeho zákonníka, pokiaľ ide o uzatváranie takýchto zmlúv účastníkmi právneho úkonu.
28. Okresný úrad je v konaní o evidencii predloženej zmluvy o užívaní poľovného revíru povinný skúmať, či o využití práva poľovníctva v poľovnom revíri rozhodol vlastník samostatného poľovného revíru alebo vlastníci spoločného poľovného revíru postupom podľa § 5 zákona o poľovníctve (§ 11 ods. 1 zákona o poľovníctve), či zmluva o užívaní poľovného revíru bola uzavretá medzi vlastníkom poľovného revíru resp. vlastníkmi spoločného poľovného revíru a oprávnenou osobou podľa § 13 ods. 1 písm. a/ až d/ zákona o poľovníctve, či obsahuje zákonom predpísané náležitosti (§ 14 zákona o poľovníctve) a či ju podpísali vlastníci poľovných pozemkov, vlastniaci najmenej nadpolovičnú väčšinu poľovných pozemkov z výmery poľovného revíru (§ 16 ods. 1 zákona o poľovníctve) resp. prostredníctvom zástupcov, splnomocnených na uzavretie zmluvy na zhromaždení vlastníkov poľovných pozemkov podľa § 5 zákona o poľovníctve.
V konaní je taktiež potrebné písomným splnomocnením vlastníka preukázať, kto za konkrétneho vlastníka konal a v akom rozsahu a kedy bola plná moc udelená. Žiadosť o evidenciu zmluvy o užívaní poľovného revíru obsahuje ako povinnú prílohu notársku zápisnicu osvedčujúcu priebeh zhromaždenia vlastníkov poľovných pozemkov (§ 16 ods. 1 zákona o poľovníctve), pričom táto notárska zápisnica musí obsahovať prílohu, ktorou je listina prítomných s náležitosťami uvedenými v § 5 ods. 5 zákona o poľovníctve.
Je úlohou žalovaného ako správneho orgánu zhromaždiť podklady, z ktorých vyplynie, či boli zákonné podmienky pre evidenciu zmluvy o užívaní poľovného revíru splnené (pozri napr. rozsudky Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 4Sžo/72/2014 zo 06.10.2015, sp.zn. 3Sžk/15/2017 z 21.03.2018, sp.zn. 7Sžo/66/2016 z 25.04.2018).“
20. Rovnaké právne závery možno vyabstrahovať aj z rozhodnutí Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1 Sžk 15/2020 zo dňa 14. septembra 2022, sp. zn. 7 Svk 6/ 2021 zo dňa 19. decembra 2022, sp. zn. 6 Sžk 34/2020 zo dňa 30. marca 2022, sp. zn. 2 Sžk 21/2019 zo dňa 29. septembra 2021 ako aj rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5 Sžk 1/2018 zo dňa 28. marca 2019, sp. zn. 2 Sžk 12/2019 zo dňa 30. júna 2021 a iné.
21. K vyššie uvedenej rozhodovacej činnosti kasačný súd už zhrňujúco dodal (rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 10 Sžk 27/2021 zo dňa 31. mája 2023, bod 24): „Pokiaľ pri evidenčnom úkone správny orgán musí náležite zistiť, či zmluvu o užívaní poľovného revíru podpísali vlastníci najmenej nadpolovičnej väčšiny poľovných pozemkov z výmery poľovného revíru, musí overiť tiež, či sa tak stalo postupom podľa § 5 zákona o poľovníctve (§ 16 ods. 1 v spojení s § 11 ods. 1 zákona o poľovníctve), a teda (i) či sa tak stalo na zhromaždení vlastníkov poľovných pozemkov predmetného revíru (§ 5 ods. 1 zákona o poľovníctve), (ii) či toto zhromaždenie bolo náležite zvolané (§ 5 ods. 2 zákona o poľovníctve), (iii) či na zhromaždení vlastníkov rozhodla nadpolovičná väčšina (§ 5 ods. 4, 5 a 6 zákona o poľovníctve) a (iv) či bola zmluva podpísaná splnomocnencami vlastníkov, ktorí boli zvolení na zhromaždení, v určenom rozsahu zastupovania (§ 5 ods. 7 zákona o poľovníctve).“ 22. Sťažovateľ sa vo vyjadrení k správnej žalobe, v kasačnej sťažnosti a tiež aj v prípise zo dňa 06.11.2016, ktorým odpovedal na podnet žalobcu 1), netajil tým, že nepreskúmaval a nezisťoval, či sú splnené zákonné podmienky na evidenciu Zmluvy o užívaní Poľovného revíru Demjanka zo dňa 02.01.2016, majúc na túto spornú otázku iný právny názor. Jeho postoj podporuje aj obsah administratívneho spisu, v ktorom sa nenachádzajú listiny obvykle pripájané k žiadostiam o evidenciu zmluvy o užívaní poľovného revíru, najmä listiny osvedčujúce vlastnícke práva vlastníkov poľovných pozemkov a nimi udelené plné moci na zastupovanie na zhromaždení vlastníkov poľovných pozemkov. S poukazom na tieto zistenia je preto za vecne odôvodnený potrebné považovať právny názor správneho súdu, ktorý v napadnutom rozsudku konštatoval vadu nedostatočne zisteného skutkového stavu veci, keďže žalovaný neskúmal, či zmluva o užívaní Poľovného revíru Demjanka zo dňa 02.01.2016 bola podpísaná vlastníkmi vlastniacimi najmenej nadpolovičnú väčšinu poľovných pozemkov z výmery poľovného revíru, či došlo k riadnemu zvolaniu zhromaždenia vlastníkov poľovných pozemkov v zmysle § 5 zákona č. 274/2009 Z. z., neskúmal či subjekty, ktoré sa zhromaždenia vlastníkov zúčastnili a na ňom hlasovali, boli na to skutočne oprávnené. 23. Z vyššie prezentovaných dôvodov dospel kasačný súd k záveru, že kasačná sťažnosť nie je dôvodná, a preto ju s poukazom na ustanovenie § 461 SSP zamietol. 24. O trovách kasačného konania rozhodol kasačný súd podľa § 167 ods. 1 SSP v spojení s § 467 ods. 1 SSP. Sťažovateľ v kasačnom konaní úspech nemal, čím žalobcom voči žalovanému vzniklo právo na náhradu trov kasačného konania, ktoré im kasačný súd priznal. O výške priznanej náhrady trov kasačného konania, ako aj o výške priznanej náhrady trov konania pred správnym súdom bude rozhodnuté samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 25. Pre možnosť priznať ďalšiemu účastníkovi nárok na náhradu trov kasačného konania neboli splnené zákonné podmienky uvedené v ustanovení § 169 SSP, nakoľko mu kasačný súd neuložil žiadnu z povinností predvídaných týmto ustanovením, v súvislosti s plnením ktorej by mu vznikli trovy. 26. Toto rozhodnutie prijal senát kasačného súdu pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.
V Bratislave dňa 27. októbra 2023