5Svk/49/2022

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Juraja Vališa, LL.M. (spravodajca) a členov senátu JUDr. Petry Príbelskej, PhD. a Mgr. Petra Macha, PhD., v právnej veci žalobcu (sťažovateľa): L. H., nar. XX.XX.XXXX, Š. G. XX, I., zastúpeného JUDr. Viktorom Mlynekom, advokátom so sídlom Štúrova 43, 949 01 Nitra, proti žalovanému: Okresný úrad Nitra, Štefánikova tr. 69, Nitra, IČO: 00151866, za účasti: 1/ Slovenská správa ciest, Miletičova 19, Bratislava, IČO: 00003328 a ostatných pribratých účastníkov konania: 2/ MH Invest, s.r.o., Mlynské Nivy 44/A, Bratislava, IČO: 36724530, zastúpený: JUDr. Allanom Böhmom, advokátom so sídlom Jesenského 2, Bratislava, IČO: 30845238, 3/ R.. V. W., nar. XX. XX. XXXX, B. X. X, I., 4/ B. O., nar. XX. XX. XXXX, V. X, I., 5/ B. H., nar. XX. XX. XXXX, B. X. XX, I., 6/ Združenie domových samospráv, o.z., Rovniankova 14, Bratislava, korešpondenčná adresa: Námestie SNP 13, P. O. BOX 218, Bratislava, IČO: 31820174, 7/ Roman Cerulík K CERO, Štefánikova 59, Nitra, IČO: 11726938, 8/ V.. B. Q., nar. XX. XX. XXXX, J. XX, I., o správnej žalobe proti rozhodnutiu žalovaného č. OU-NR-OOP6-2019/047791-002 z 26. novembra 2019, konajúc o kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Nitre č. k. 11S/27/2020-326 z 26. apríla 2022, takto

rozhodol:

I. Kasačná sťažnosť sa zamieta . II. Účastníkom konania sa právo na náhradu trov kasačného konania nepriznáva . III. Ďalším účastníkom konania sa právo na náhradu trov kasačného konania nepriznáva .

Odôvodnenie

1. Okresný úrad Nitra, odbor starostlivosti o životné prostredie, oddelenie ochrany prírody a vybraných zložiek životného prostredia [ako príslušný správny orgán podľa § 5 zákona č. 525/2003 Z.z. o štátnej správe starostlivosti o životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ako príslušný orgán štátnej vodnej správy podľa ust. § 61 zákona č. 364/2004 Z.z. o vodách a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej aj ,,zákon o vodách“ a ,,vodný zákon“)] a ako špeciálny stavebný úrad podľa § 120 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej aj ,, stavebný zákon“) rozhodnutím č. OU-NR-OSZP3-2019/018092-11/F13 zo dňa 09.08.2019 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“) povolil stavebníkovi - Slovenskej správe ciest, IČO: 00 33 28 podľa § 26 vodného zákona v súčinnosti s § 82 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (ďalej len „stavebný zákon“) uvedenie vodných stavieb do trvalého užívania pre zrealizovanú stavbu "Príprava strategického parku Nitra Fáza 2" v rozsahu stavebných objektov: SO 314 - Zdroj požiarnej vody pre objekty parkoviska NV, SO 517 - Odvedenie dažďových vôd parkoviska NV, SO 531 - Prípojka splaškovej kanalizácie pre parkovisko NV, SO 532 - Vonkajšia splašková a dažďová kanalizácia objektov parkoviska NV, SO 556 - Vodovodná prípojka pre parkovisko NV, SO 557 - Vonkajší vodovod pre parkovisko NV - II. fáza, katastrálne územie Y.. Účelom danej stavby je odvádzanie zrážkových vôd zo spevnených parkovacích plôch cez kanalizačné vetvy a retenčné potrubie do potrubného rozvodu riešeného v rámci I. fázy výstavby, s následným prečerpávaním a čistením ORL, resp. ďalej vypúšťaním do recipientu rieky Nitra. V rozhodnutí bolo konštatované, že pre predmetnú investíciu sa nevyžaduje územné rozhodnutie v zmysle § 32 ods. 2 stavebného zákona; bolo vydané Ministerstvom hospodárstva SR osvedčenie pod č. 20801/2015-1000-35613 zo dňa 22.07.2015, osvedčenie pod č. 20801/2015-1000-33509 zo dňa 13.07.2015 a osvedčenie pod č. 08806/ 2017-4220-10455 zo dňa 27.02.2017; záväzné stanovisko Ministerstva životného prostredia SR podľa § 38 ods. 4 zákona o posudzovaní vplyvov na životné prostredie pod č. 25/2017-1.7/ fr23203/2019 zo dňa 30.04.2019 a právoplatné stavebné vodoprávne povolenie. 2. Proti prvostupňovému rozhodnutiu podal odvolanie žalobca, o ktorom odvolaní rozhodol žalovaný rozhodnutím č. OU-NR-OOP6-2019/047791-002 zo dňa 26.11.2019 tak, že odvolanie žalobcu zamietol a rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa zo dňa 09.08.2019 potvrdil. K jednotlivým námietkam žalovaný uviedol:

II. K námietke nenaplnenia podmienok pre aplikáciu § 32 ods. 2 stavebného zákona s tým, že stavebnému konaniu malo predchádzať územné konanie uviedol, že územné rozhodnutie sa na predmetné vodné stavby nevyžaduje, nakoľko sú budované na pozemkoch, ktoré sú uvedené v Osvedčeniach o významnej investícii zo dňa 13.07.2015, 22.07.2015 a zo dňa 27.02.2017, vydaných Ministerstvom hospodárstva SR pre stavbu „Vybudovanie strategického parku“ vo verejnom záujme. Zdôraznil, že samotné osvedčenie vychádza z príslušného uznesenia vlády SR a na jeho vydanie sa nevzťahuje zákon o správnom konaní a tieto skutočnosti už boli doriešené v právoplatnom stavebnom povolení č. OU-NR-OSZP3-2018/003860-11/F13 zo dňa 01.02.2018, pričom napadnuté rozhodnutie rieši už iba kolaudáciu predmetných vodných stavieb. V zmysle § 81 ods. 1 stavebného zákona v kolaudačnom konaní stavebný úrad skúma, či sa stavba uskutočnila podľa dokumentácie overenej stavebným úradom v stavebnom konaní a či sa dodržali zastavovacie podmienky určené územným plánom zóny alebo podmienky určené v územnom rozhodnutí a v stavebnom povolení. Žalovaný konštatoval, že žalobcom uvádzaná ďalšia argumentácia nemá podklad v administratívnom spise a s týmto ani nijako nesúvisí.

V. Ohľadom námietky žalobcu, že podal správnu žalobu vedenú pod sp. zn. 26S/3/2016 týkajúcu sa zámeru EIA v zisťovacom konaní podľa zákona o posudzovaní s tým, že má za to, že všetky konania súvisiace s danou stavbou mali byť zastavené, resp. prerušené do rozhodnutia vydaného v danej veci žalovaný konštatoval, že povoľované vodné stavby boli predmetom povinného hodnotenia navrhovanej činnosti ,,Automotive Nitra Project - Fáza 2“, ktoré vykonalo Ministerstvo životného prostredia SR a nie žalobcom uvádzanej činnosti ,,Automotive Nitra Project“ a z uvedeného dôvodu nie sú splnené podmienky ustanovené v § 29 zákona o správnom konaní na obligatórne prerušenie správneho konania. Žalovaný zároveň konštatoval, že predmetom konania nie je rozhodovanie o predčasnom užívaní stavby a ani rozhodnutie č. OU-NR-OCDPK-2017/ 0051633 zo dňa 13.01.2017 vo veci stavebného konania k povoľovaným stavbám.

VI. V danom prípade príslušný orgán posudzovania vplyvov na životné prostredie vydal záväzné stanovisko č. 25/2019-1.7. fr23203/2019 zo dňa 30.4.2019, v ktorom konštatoval súlad predmetných stavieb so zákonom o posudzovaní a súlad so záverečným stanoviskom č. 4783/2016-1.7/pl zo dňa 04.11.2016.

VII. Ako s vecou nesúvisiace žalovaný vyhodnotil námietky žalobcu týkajúce sa dopravného napojenia na pozemné komunikácie, jeho požiadavku na zmenu parametrov cesty 1/64, nesúhlas s vyvlastnením jeho pozemkov nachádzajúcich sa na Zobori. Čo sa účastníctva žalobcu v kolaudačnom konaní týka, žalovaný poukázal na to, že so žalobcom konal ako s účastníkom konania, nakoľko bol účastníkom povinného hodnotenia navrhovanej činnosti ,, Automotive Nitra Project - Fáza 2.

5. Opakovane argumentoval nezákonnosťou celého procesu vydávania stavebného povolenia z dôvodu nenaplnenia podmienok podľa ust. § 32 ods. 2 stavebného zákona o nevyžadovaní územného rozhodnutia. Mal za to, že iba držiteľ osvedčenia oprávňujúceho na výstavbu a umiestnenie strategického parku má legitimitu na postup podľa predmetnej zákonnej normy, a tým držiteľom stavebník v danom kolaudačnom konaní nebol a na tento účel nie je relevantné ani postúpenie práv a povinností z vydaného osvedčenia. 6. Žalobca v žalobe konštatoval, že predmetná stavba sa realizuje v rámci strategického parku a stavba Vybudovanie strategického parku a ani žiadna príprava Strategického parku nebola predmetom posudzovania v zmysle zákona č. 24/2006 Z.z., ktorý rešpektuje podmienky európskej smernice EIA a Aarhuského dohovoru. 7. Žalobca ďalej poukázal na to, že podal na Krajský súd Nitra správnu žalobu voči žalovanému Okresnému úradu Nitra, odbor opravných prostriedkov, referát starostlivosti o životné prostredie vedenú pod sp zn.: 26S/3/2016, týkajúcu sa zámeru EIA v zisťovacom konaní podľa zákona č. 24/2006 Z.z., a to konkrétne Automotive Nitra Project, pričom správny orgán by mal minimálne prerušiť všetky konania súvisiace s danou stavbou, a teda aj toto posudzované konanie. 8. Namietal postup žalovaného, ktorý mal v zmysle § 140c ods. 6 stavebného zákona zaslať návrh na príslušný orgán na vydanie záväzného stanoviska, pričom jednoznačne bol žalobca toho názoru, že príslušným orgánom je ministerstvo životného prostredia. 9. Žalobca v ďalšom namietal, že v stavebnom konaní došlo k nezákonnému upusteniu od ústneho konania a miestneho zisťovania a namietal i vecnú nepríslušnosť konajúcich správnych orgánov. 10. Ostatné námietky žalobcu smerovali k nerešpektovaniu § 33 ods. 2 Správneho poriadku, keď sa o podkladoch pre rozhodnutie účastník konania dozvedel len priamo z rozhodnutia vo veci a pred rozhodnutím mu nebola daná možnosť vyjadriť sa k nim. V záverečnej časti žaloby žalobca poukazoval na nerešpektovanie Aarhuského dohovoru, citujúc jeho čl. 9 ods. 3. 11. Žalovaný na jednotlivé námietky žalobcu v podanej žalobe reagoval vo svojom vyjadrení zo dňa 16.7.2020 tak, že zotrváva v plnom rozsahu na svojej argumentácii k podanému odvolaniu. Uznesením č. kon.: 11S/27/2020-96 zo dňa 26.08.2020 správny súd pribral za účastníkov konania účastníkov administratívneho konania v rade 1/ až 8/ a písomné vyjadrenie k podanej žalobe podal i pribratý účastník v rade 2/ MH invest, s.r.o., navrhujúc žalobu v celom rozsahu zamietnuť. 12. Žalobca správnemu súdu dňa 4.4.2022 doručil podanie, nazvané ako vyjadrenie - rozšírenie žalobného dôvodu v zmysle § 134 ods. 2 písm. b/ SSP argumentujúc, že v administratívnom konaní rozhodol vylúčený a tým aj pre rozhodovanie neoprávnený správny orgán.

13. Správny súd rozsudkom č. k. 11S/27/2020-326 zo dňa 26. apríla 2022 podľa § 190 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších právnych predpisov (ďalej len „SSP“) správnu žalobu zamietol.

kraja, ktorý v zmysle § 4 ods. 1 vyššie uvedeného zákona č. 525/2003 Z. z. starostlivosti o životné prostredie podľa osobitných predpisov a v zmysle § 4 ods. 2 písm. b/ zákona č. 180/2013 Z. z. o organizácii miestnej štátnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov vykonáva v druhom stupni štátnu správu vo veciach, v ktorých v správnom konaní v prvom stupni rozhoduje okresný úrad, ktorý má sídlo v jeho územnom obvode, nakoľko osobitný zákon neustanovuje inak.

Správne orgány v predmetnej veci tak rozhodli v rámci svojej právomoci a pôsobnosti. Správny súd nesúhlasil ani s námietkou žalobcu, že by vo veci mal rozhodovať správny orgán podľa § 11b stavebného zákona majúc pritom za to, že toto ustanovenie nemá prednosť pred ustanovením § 120 správneho poriadku, ktoré upravuje špeciálne stavebné úrady tak, ako bolo uvedené vyššie. Za nedôvodnú považoval správny súd i námietku týkajúcu sa zaujatosti bývalého prednostu žalovaného s tým, že táto v administratívnom konaní vznesená nebola a v správnom súdnom konaní bola s ohľadom na zásadu koncentrácie konania vznesená oneskorene.

parku Nitra - fáza 2“, ktorej súčasťou sú aj predmetné vodné stavby bola predmetom povinného hodnotenia v zmysle zákona o posudzovaní s výsledkom - Záverečným stanoviskom MŽP SR č. 4783/2016-1.7/pl zo dňa 04.11.2016.

16. Ohľadom námietky aktívnej legitimácie žalobcu správny súd ustálil, že žalobca podal žalobu ako zainteresovaná verejnosť podľa § 178 ods. 3 SSP, čo možno vyvodiť i z jeho námietky spočívajúcej v tom, že správny orgán bol povinný prerušiť konanie do vyriešenia otázky, týkajúcej sa zámeru EIA Automotive Nitra Project v zisťovacom konaní podľa zákona č. 24/2006 Z.z.

Prvou podmienkou, kedy sa nevyžaduje územné rozhodnutie teda je, že sa jedná o umiestnenie strategického parku, resp. o prípravu územia na realizáciu strategického parku, na ktoré bolo vydané osvedčenie o významnej investícii v zmysle zákona č. 175/1999 Z.z. o niektorých opatreniach týkajúcich sa prípravy významných investícií a o doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. V predmetnej veci je nepochybné, že kolaudačné konanie sa týkalo vodných stavieb a začalo sa na základe návrhu Slovenskej správy ciest zo dňa 27.02.2019.

Podľa týchto osvedčení je stavba „Vybudovanie strategického parku“ (ktorej cieľom je zabezpečiť prípravu územia v súlade s § 1 ods. 12 zákona č. 175/1999 Z. z. o niektorých opatreniach týkajúcich sa prípravy významných investícií a o doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov) významnou investíciou a jej uskutočnenie je vo verejnom záujme podľa § 1 ods. 3 a § 2 vyššie citovaného zákona a zákona č. 50/1976 Zb.

Druhou podmienkou, kedy sa nevyžaduje vydanie územného rozhodnutia je, že priestorové usporiadanie územia a funkčné využívanie územia, ktoré nie je v rozpore s ich umiestnením, vyplýva z územného plánu obce alebo z územného plánu zóny. Žalobca v podanej žalobe tvrdil, že strategický park ako taký v územnom pláne mesta Nitra nie je obsiahnutý. V územnom pláne mesta Nitra sú uvedené čísla lokalít s funkčným využitím "priemyselný park sever" a termín "strategický park" sa v územnom pláne mesta Nitra neuvádza, pretože termín „strategický park“ bol zavedený do stavebného zákona s účinnosťou od 17.10.2015. Do zákona č. 175/1999 Z. z. bol termín „strategický park“ zavedený až s účinnosťou od 07.07.2015 zákonom č. 154/2015 Z. z. a z uvedených dôvodov potom termín „strategický park“ nie je zahrnutý v územnom pláne mesta Nitra, nakoľko dodatok č. 5 k VZN č. 3/2003 bol schválený mestským zastupiteľstvom mesta Nitra dňa 11.06.2015, kedy ešte uvedený termín nebol v našom právnom poriadku definovaný. Podmienkou pre postup podľa ust. § 32 ods. 2 stavebného zákona nie je „vymedzenie hranice

Y., pričom obec Lužianky má vlastný územný plán obce a v ňom je zahrnutý aj strategický park. V súvislosti s námietkou žalobcu, že stavebnému konaniu nepredchádzalo územné konanie a vydanie územného rozhodnutia, správny súd poukázal na ust. § 120 ods. 2 veta druhá stavebného zákona, v zmysle ktorého, ak sa územné rozhodnutie nevydáva, špeciálne stavebné úrady povolia stavbu alebo jej zmenu len na základe záväzného stanoviska miestne príslušného orgánu územného plánovania, ktorý overuje dodržanie zastavovacích podmienok určených územným plánom zóny alebo súlad s priestorovým usporiadaním územia a funkčným využívaním územia, ktoré je určené v územnom pláne obce. Z rozhodnutia zo dňa 01.02.2018 (stavebné povolenie pre vodné stavby), ktoré je súčasťou administratívneho spisu, vyplýva, že Ministerstvo životného prostredia SR vydalo záväzné stanovisko pod č. 2508/2018 zo dňa 15.01.2018, ako aj obec Lužianky vydala záväzné stanovisko pod č. 226-1/1/2017 zo dňa 27.01.2017, a tiež boli vydané iné stanoviská, na základe ktorých boli vodné stavby povolené. Obsah a rozsah týchto stanovísk v kolaudačnom konaní, v ktorom boli vydané obe žalobou

1976 Zb. . Toto rozhodnutie bolo potvrdené rozhodnutím odvolacieho orgánu pod č. OU-NR- OOP3-2018/021070 zo dňa 18.04.2018 a obe rozhodnutia boli predmetom správnej žaloby, o ktorej sa viedlo konanie na tunajšom súde pod sp. zn. 11S/152/2018, čo znamená, že ich nemožno preskúmavať v tomto konaní. V samotnom kolaudačnom konaní bolo stavebnému úradu predložené záväzné stanovisko Ministerstva životného prostredia zo dňa 30.4.2019 z ktorého vyplýva, že dokumentácia skutočného vyhotovenia stavby je z koncepčného hľadiska v súlade so zákonom o posudzovaní vplyvov, s rozhodnutiami vydanými MŽP SR podľa tohto zákona a ich relevantnými

stavebného povolenia. 18. K námietke, že strategický park nebol posudzovaný z hľadiska vplyvov na životné prostredie, konajúci súd dal do pozornosti žalobcu a zdôraznil, že citovaný zákon nepozná pojem strategický park, preto nie je možné viesť ani zisťovacie konanie v rámci tohto zákona, ktoré by sa týkalo strategického parku. Správny súd poukázal tiež na to, že danou otázkou sa vysporiadal správny súd v konaní vedenom pod sp. zn.: 26S/3/2016. Pre konanie vo veci sp.zn. 11S/27/2020 bolo podstatné, že v čase vydania napádaného rozhodnutia existovalo právoplatné rozhodnutie zo dňa 04.11.2016 (ktorým príslušný správny orgán posudzoval navrhovanú činnosť „Automotive Nitra Project - Fáza 2“ v zmysle zákona č. 24/2006 Z.z.) a to, že už v čase vydania prvostupňového kolaudačného rozhodnutia bolo vydané aj záväzné stanovisko MŽP SR č. 25/2019-1.7/fr 23203/2019 zo dňa 30.04.2019, z ktorého vyplývalo, že dokumentácia skutočného vyhotovenia stavby je z koncepčného hľadiska v súlade so zákonom o posudzovaní vplyvov, s rozhodnutiami vydanými MŽP SR podľa tohto zákona a s ich relevantnými podmienkami. MŽP SR v rámci uvedeného stanoviska

MŽP SR pritom vo vydanom záväznom stanovisku, ktorým boli správne orgány podľa § 140b ods. 1 stavebného zákona viazané, posudzovalo navrhovanú stavbu ,, Príprava strategického parku Nitra fáza 2“ v rozsahu stavebných objektov uvedených v žiadosti stavebníka.

prvostupňového orgánu, ako aj žalovaného argumentujúc rozsudkom sp. zn. 8Sžo/89/2015 zo dňa 23. februára 2017, podľa ktorého zo žiadneho zákona SR ani Aarhuského dohovoru nevyplýva právny nárok občianskych združení a zainteresovanej verejnosť aby bolo ich pripomienkam vyhovené.

20. Proti rozsudku správneho súdu podal v zákonnej lehote žalobca (ďalej aj sťažovateľ) kasačnú sťažnosť podľa § 440 ods. 1 písm. f/ a g/ SSP alternatívne navrhujúc, aby kasačný súd rozsudok správneho súdu č. kon. 11S/27/2020-326 zo dňa 26.04.2022 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie alebo aby napadnutý rozsudok zmenil tak, že zruší napadnuté rozhodnutie žalovaného a vec mu vráti na ďalšie konanie.

predchádzať územné konanie; D. Skutočnosť, že v rámci strategického parku neprebehlo zisťovacie konanie podľa zákona č. 24/2006 Z.z. o posudzovaní vplyvov, v dôsledku čoho nemôžu byť legitímne povoľovacie konania na stavby resp. investície, ktoré sú realizované v predmetnom parku.

vydávaní napadnutého rozhodnutia považuje za zákonný a vecne správny a správny súd sa v napadnutom rozsudku detailne zaoberal všetkými žalobnými dôvodmi a námietkami žalobcu. 23. Účastník konania v 2/ rade vo svojom vyjadrení konštatoval, že správne súdne konanie, v ktorom bol vydaný kasačnou sťažnosťou napadnutý rozsudok netrpí žiadnymi vadami, ktoré by odôvodňovali podanie kasačnej sťažnosti podľa ust. § 440 SSP, Krajský súd v Nitre celú vec správne právne posúdil a žiadnym svojím procesným postupom neznemožnil žalobcovi uskutočňovať jemu patriace procesné práva v takej miere, že by došlo k porušeniu jeho práva na spravodlivý proces. Kasačná sťažnosť nespĺňa zákonné náležitosti kasačnej sťažnosti v zmysle požiadaviek príslušného procesného kódexu (Správneho súdneho poriadku) a aplikovateľnej judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, keďže je zmätočná a nie je riadne a dostatočne odôvodnená a navrhol ju preto ako neprípustnú odmietnuť podľa

V. Posúdenie kasačného súdu

Po konštatovaní jej včasnosti, ako aj splnení ostatných podmienok konania, preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v medziach dôvodov podanej kasačnej sťažnosti v zmysle § 440 SSP, kasačnú sťažnosť prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 455 SSP), keď deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky www.nssud.sk (§ 137 ods. 2 a 3 SSP) a kasačnú sťažnosť ako nedôvodnú podľa § 461 SSP zamietol.

povolení. Skúma, či skutočné zrealizovanie stavby alebo jej užívanie nebude ohrozovať verejný záujem, predovšetkým z hľadiska ochrany života a zdravia osôb, životného prostredia, bezpečnosti práce, technických zariadení. Pre kolaudačné konanie je taktiež typická koncentračná zásada (§ 80 ods. 1 a 2 stavebného zákona) a špecifikom tejto zásady je to, že účastníci konania môžu uplatniť námietky a stanoviská najneskôr pri ústnom pojednávaní, inak sa na ne neprihliadne. Zo skutkových okolností a spisového materiálu je zrejmé, že kolaudované stavby riešia v rámci objektu stavby „Príprava strategického parku Nitra Fáza 2“ odvádzanie zrážkových vôd zo spevnených parkovacích plôch cez kanalizačné vetvy a retenčné potrubie do potrubného rozvodu riešeného v rámci I. fázy výstavby, s následným prečerpávaním a čistením ORL, resp. ďalej vypúšťaním do recipientu rieky Nitra. Prvostupňový správny orgán v konaní nezistil rozpor s platnými stavebnými (vodoprávnymi) povoleniami vydanými príslušným úradom a stavbu posúdil ako vyhovujúcu technickým požiadavkám na výstavbu, pričom skutočným prevedením stavby a jej užívaním nevzhliadol

26. Po oboznámení sa s rozsahom a dôvodmi kasačnej sťažnosti, po preskúmaní rozsudku správneho súdu a po oboznámení sa s obsahom pripojeného spisového materiálu kasačný súd nezistil žiaden dôvod na to, aby sa odchýlil od logických argumentov a relevantných právnych záverov obsiahnutých v odôvodnení napadnutého rozsudku. Tieto závery spolu so správnou citáciou dotknutých právnych noriem vytvárajú dostatočné právne východiská pre vyslovenie výroku napadnutého rozsudku. Preto sa s ním najvyšší správny súd stotožňuje v celom rozsahu a kasačnú sťažnosť žalobcu vyhodnotil ako nedôvodnú.

skončené a už rozhodnuté aj kasačným súdom v konaní vedenom pod sp. zn. 5Svk/25/2022. 28. Podľa § 464 ods. 1 SSP ak kasačný súd rozhoduje o kasačnej sťažnosti v obdobnej veci, ktorá už bola predmetom konania pred kasačným súdom, môže v odôvodnení svojho rozhodnutia poukázať už len na obdobné rozhodnutie, ktorého prevzatú časť v odôvodnení uvedie.

„. . . 43. Podľa § 117b stavebného zákona ak ide o uskutočnenie stavby diaľnice a rýchlostnej cesty alebo uskutočnenie stavby, ktorá je významnou investíciou podľa osobitného predpisu, vykonáva pôsobnosť stavebného úradu vo veciach územného konania a stavebného konania obvodný úrad v sídle kraja. Následne § 120 stavebného zákona upravuje tzv. špeciálne stavebné úrady, ktoré okrem iných rozhodujú aj o stavbách pozemných komunikácií .

45. Naopak, ustanovenie § 120 stavebného zákona je ustanovením špeciálnym ku všetkým predchádzajúcim ustanoveniam (§ 117 až § 119 stavebného zákona), a to z dôvodu kauzálnej príslušnosti jednotlivých špeciálnych stavebných úradov rozhodujúcich o stavbách v oblastiach špecializovanej štátnej správy. Táto kauzálna príslušnosť má teda prednosť aj pred výnimkou ustanovenou v § 117b stavebného zákona, a preto správne orgány rozhodujúce v prejednávanej veci postupovali správne, keď svoju príslušnosť odvodili z ustanovenia § 61 vodného zákona. Z toho dôvodu správny súd správne ustálil, že príslušným konať v prvom stupni Okresný úrad Nitra, odbor starostlivosti o životné prostredie. 46. Čo sa týka odvolacieho orgánu, t.j. žalovaného, jeho pôsobnosť je daná § 118 stavebného zákona, podľa ktorého vo veciach, v ktorých v správnom konaní v prvom stupni koná obec ako stavebný úrad, vykonáva štátnu správu v druhom stupni krajský stavebný úrad.

47. Kasačný súd poukazuje aj na znenie rozsudkov kasačného súdu sp. zn. 6Sžk/27/2021 zo dňa 25. októbra 2022 a sp. zn. 3Svk/36/2022 zo dňa 31. mája 2023 týkajúcich sa rovnakého sťažovateľa v obdobnej veci.“ Sťažnostná námietka je preto nedôvodná. B. Nesprávne posúdenie aktívnej žalobnej legitimácie sťažovateľa

Iné závery nevyplývajú ani z predloženého administratívneho spisu či už z obsahu správnej žaloby alebo kasačnej sťažnosti. V nej sťažovateľ iba stroho konštatuje, že sa cíti byť účastníkom konania odvodzujúc svoje postavenie údajným vlastníctvom priamo susediacich pozemkov.

52. Kasačný súd len okrajovo dodáva, že si je vedomý predchádzajúcej rozhodovacej praxe, kedy správne súdy výnimočne priznávali aktívnu žalobnú legitimáciu aj účastníkom administratívneho konania, ktorí neboli vydaním rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy ukrátení na svojich subjektívnych právach (napríklad v súvislosti s rozhodnutiami o zastavení konania z dôvodu, že skutok, o ktorom sa koná, nie je priestupkom), no išlo o špecifické prípady týkajúce sa výlučne priestupkových konaní, čo nie je predmetný prípad a takýto prístup k aplikácii § 178 ods. 1 SSP teda neprichádza do úvahy." Sťažnostná námietka je preto nedôvodná. C. Nezákonná aplikácia § 32 ods.2 stavebného zákona

Sťažovateľ v kasačnej sťažnosti namieta, že podľa výnimky ustanovenej v § 32 ods. 2 (nevyžadovanie územného rozhodnutia) stavebného zákona možno postupovať len vtedy, keď územný plán obce/zóny dostatočne podrobne reguluje územie, kde má byť strategický park

33. Kasačný súd sa v súvislosti s touto námietkou v plnom rozsahu stotožňuje so závermi správneho súdu a tiež odkazuje na rozsudok Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5 Sžk 26/2020 zo dňa 28. septembra 2022, týkajúci sa rovnakých účastníkov konania v obdobnej právnej veci, v ktorom kasačný súd uviedol: „.

Sťažovateľovi sa nepodarilo preukázať, že umiestnenie strategického parku, v ktorom mali byť povoľované stavby postavené (opätovne súd zdôrazňuje, že sám sťažovateľ v žalobe tieto projekty nerozlišoval), bolo v rozpore s relevantnými časťami územného plánu. Sťažovateľ poukazoval na poznámku z textovej časti a legendu z grafického výkresu, ktoré podmieňujú priemyselnú výrobu či priemyselný park (vo forme rezervovanej funkcie) riešením územnoplánovacej dokumentácie na úrovni zóny. Tieto state zvažoval a citoval v napadnutom rozsudku aj správny súd.

34. K uvedenému kasačný súd navyše dodáva, že hoci územné ako aj stavebné konanie každé plní svoj vlastný účel, platia pre nich rovnaké zásady správneho konania, ktoré nie je možné ani z dôvodu rozdielneho predmetu posudzovania ignorovať. V zmysle § 3 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok; ďalej len „Správny poriadok“) „správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi“ (zásada legality). Zároveň podľa § 46 Správneho poriadku „rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti.“ V súlade so zásadou legality je teda povinnosťou správnych orgánov postupovať v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi, pričom podľa právnej teórie inými právnymi predpismi sa nepochybne rozumejú aj všeobecne záväzné nariadenia obcí a samosprávnych krajov (POTÁSCH, P.; HAŠANOVÁ, J.; VALLOVÁ, J.; MILUČKÝ, J.; MEDŽOVÁ, D.:

Naopak, vylúčenie niektorých stavieb z rozhodovania o umiestnení stavby práve naopak, podľa kasačného súdu, prenáša povinnosti správneho orgánu z územného konania (napr. zohľadnenie územného plánu) priamo do stavebného konania. Z uvedeného vyplýva, že účastník konania, teda ani sťažovateľ, nie je na svojich právach vylúčením územného konania ukrátený, keďže zásada legality rovnako platí v stavebnom ako aj územnom konaní.

2022.“ Kasačný súd tiež poukazuje aj na svoje ďalšie rozhodnutia, v ktorých sa s predmetnou námietkou vysporiadal rovnakým spôsobom. Konkrétne ide o rozsudky Najvyššieho správneho súdu sp. zn. 8Sžk/30/2019 zo dňa 30. novembra 2022 a sp. zn. 6Sžk/17/2020 zo dňa 30. novembra 2022, 3Svk/36/2022 zo dňa 31.mája 2023. Sťažnostná námietka je preto nedôvodná. 32. Čo sa týka sťažovateľom namietanej definície pojmu významná investícia, aj uvedenou námietkou sa kasačný súd už zaoberal v obdobnej veci sťažovateľa, preto v tejto veci kasačný súd iba poukazuje (§ 464 ods. 1 SSP) na rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7Svk/13/2022 zo dňa 31. mája 2023, s ktorého závermi sa plne stotožňuje aj v tu prerokúvanej veci:

parku, teda na činnosti vymedzené v?§ 1 ods. 12 cit. zák. (usporiadanie vlastníckych vzťahov, výstavba alebo pokračovanie výstavby pozemných komunikácií, výstavba alebo pokračovanie výstavby dráhy alebo jej súčasti, výstavba alebo pokračovanie výstavby súvisiacich a doplnkových stavieb a?zariadení, iné obdobné prípravné činnosti).

vymedzuje, že cieľom investície je zabezpečiť prípravu územia v?zmysle cit. § 1 ods. 12 zákona č. 175/1999 Z. z., teda činnosti, ktoré sú vymedzené v?tomto ustanovení. Významnou investíciou podľa tohto osvedčenia tak sú len stavby slúžiace príprave územia budúceho strategického parku. Pojem prípravné práce však nemožno zamieňať so samotným pojmom strategický park, ktorým podľa § 1 ods. 11 cit. zák. je súhrn pozemkov o?výmere najmenej 250 ha a?stavieb, ktoré sú potrebné na realizácie investícií v?oblasti priemyselnej výroby, služieb a?činnosti v?oblasti výskumu a?vývoja. Kým teda strategický park tvoria všetky priemyselné, obchodné a?iné podobné objekty vrátane stavieb pomocnej a?podpornej infraštruktúry (komunikácie, inžinierske siete a?pod.), tak príprava územia pre tento park už nezahŕňa samotné priemyselné a?obchodné objekty jednotlivých spoločností, ktoré ich v?tomto parku umiestnia (porov. rozsudok tun. súdu sp. zn. 5 Svk 1/2021).

33. Vo vzťahu ku kasačnej námietke, ktorá spočívala v povinnosti zisťovacieho konania podľa zákona o posudzovaní vplyvov kasačný súd uvádza, že správny súd správne konštatoval, že pre konanie vo veci bolo podstatné, že v čase vydania napádaného rozhodnutia existovalo právoplatné rozhodnutie zo dňa 04.11.2016 (ktorým príslušný správny orgán posudzoval navrhovanú činnosť „Automotive Nitra Project - Fáza 2“ v zmysle zákona č. 24/2006 Z.z.) a to, že v čase vydania prvostupňového kolaudačného rozhodnutia bolo vydané aj záväzné stanovisko MŽP SR č. 25/2019-1.7/fr 23203/2019 zo dňa 30.04.2019, z ktorého vyplývalo, že dokumentácia skutočného vyhotovenia stavby je z koncepčného hľadiska v súlade so zákonom o posudzovaní vplyvov, s rozhodnutiami vydanými MŽP SR podľa tohto zákona a s ich relevantnými podmienkami. Ministerstvo životného prostredia SR v rámci uvedeného stanoviska zo dňa 30.04.2019 poukázalo a nadviazalo na záverečné stanovisko zo dňa 04.11.2016 pre navrhovanú činnosť s názvom ,,Automotive Nitra Project - fáza 2“ podľa zákona o posudzovaní vplyvov, z čoho vyplynulo, že predmetné objekty stavby „Príprava

MŽP SR pritom vo vydanom záväznom stanovisku, ktorým boli správne orgány podľa § 140b ods. 1 stavebného zákona viazané, posudzovalo navrhovanú stavbu ,,Príprava strategického parku Nitra fáza 2“ v rozsahu stavebných objektov uvedených v žiadosti stavebníka.

V obdobnej veci totožného sťažovateľa konania, podobného skutkového aj právneho vzťahu a s totožnými sťažnostnými námietkami v rozsudku sp. zn. 1Sžk/48/2020 zo dňa 16.02.2022 správny súd k danej námietke uviedol: „46. K námietke sťažovateľa, že v rámci strategického parku neprebehlo zisťovacie konanie podľa zákona č. 24/2006 Z.z., najvyšší správny súd dodáva, že námietky sťažovateľa nesmerovali priamo proti rozhodnutiu žalovaného o stavebnom povolení, ale sa týkali iných rozhodnutí orgánov verejnej správy.

35. Ohľadom tvrdenia, že správny súd sa nesprávne a nedostatočne vysporiadal s potrebou aplikácie Aarhuského dohovoru, ako medzinárodnej zmluvy, ktorá má prednosť pred zákonmi, v tejto súvislosti v kasačnej sťažnosti síce poukazoval na znenie a výklad čl. 9 ods. 3 tohto dohovoru, avšak (tak ako i v správnej žalobe) konkrétne skutočnosti, z ktorých vyvodzoval možné porušenie práva na prístup k informáciám, účasti na rozhodovacom procese, či prístupu k spravodlivosti nekonkretizoval a relevantným spôsobom nezdôvodnil a ani nešpecifikoval, v čom spočíva. Vzhľadom na to, že ide len o formálnu konštaláciu, kasačný súd nevzhliadol dôvodnosť tejto námietky a rovnako nevidel dôvod na to, aby sa ňou ďalej zaoberal.

41. Sťažovateľ taktiež v kasačnej sťažnosti rozsiahlo popisoval ďalšie jemu známe skutočnosti týkajúce sa osoby R.. N. Z. W., ktoré mali nasvedčovať jeho predpojatosti, a mali tak zakladať nezákonnosť žalobou napadnutého rozhodnutia aj s poukazom na to, že vo veci rozhodoval orgán, ktorý na to nebol oprávnený. V tejto spojitosti kasačný súd poukazuje na to, že otázkou, či vo veci (z hľadiska určenia vecnej príslušnosti) rozhodol orgán na to oprávnený sa správny súd v odôvodnení svojho rozsudku vysporiadal, keď opierajúc sa o príslušnú právnu úpravu (§ 5 správneho poriadku, § 61 vodného zákona, § 4 ods. 1 zákona č. 525/2003 Z. z. a § 4 ods. 2 písm. b/ zákona č. 180/2013 Z. z.) zrozumiteľne zdôvodnil, že Okresný úrad Nitra, odbor starostlivosti o životné prostredie, oddelenie ochrany prírody a vybraných zložiek životného prostredia v predmetnej veci, t. j. vo vodoprávnom konaní rozhodol ako príslušný správny orgán prvého stupňa. Sťažovateľ napokon uvedené právne závery krajského súdu v kasačnej sťažnosti ani nenamietal.

. Kasačný súd v prvom rade poukazuje na to, že uvedenou námietkou by sa bolo možné vecne zaoberať len v prípade jej podania v lehote na podanie správnej žaloby. Napokon sťažovateľ nielenže túto námietku neuplatnil v stanovenej lehote pred správnym súdom, ale z obsahu administratívneho spisu nevyplynulo, že by ju vzniesol pred samotnými správnymi orgánmi rozhodujúcimi vo veci. Dôvodnosťou predmetnej námietky sa preto správne orgány nemohli zaoberať a rovnako ju nebolo možné právne posúdiť v rámci súdneho prieskumu napadnutého rozhodnutia. Uvedené úzko súvisí s prísnou koncentráciou konania, ktorá sa v správnom súdnictve uplatňuje, a ktorá vyplýva z § 62 a § 183 S.s.p., ktoré striktne ustanovujú, že žalobca môže meniť rozsah a dôvody žaloby, rozšíriť alebo doplniť ju o ďalší žalobný návrh alebo o ďalšie žalobné body len v lehote ustanovenej na podanie žaloby, ktorá bola pre sťažovateľa ako zainteresovanú verejnosť dva mesiace odo dňa nadobudnutia právoplatnosti napadnutého rozhodnutia žalovaného.

37. Aj uvedenú námietku kasačný súd vyhodnotil ako nedôvodnú s poukazom na to, že nie je možné, aby súd v predmetnej veci posudzoval zákonnosť iných rozhodnutí, ktoré boli záväzné pre rozhodnutia vydané v stavebnom konaní, a to i s odkazom na § 27 ods. 1 SSP, keď proces vydávania rozhodnutí a samotné rozhodnutia vydané v iných konaniach je rovnako možné preskúmať správnym súdom v samostatnom konaní. H. Porušenie § 33 ods. 2 Správneho poriadku

Sťažovateľ námietky v rámci kolaudačného konania podal a správny orgán sa s nimi vysporiadal a preto ani kasačný súd zásah do subjektívnych práv sťažovateľa nezistil. Sťažnostná námietka je preto taktiež nedôvodná.