5Svk/5/2026

1. Centru právnej pomoci, Kancelárii Prešov (ďalej aj „centrum“ alebo „žalovaný“) bol dňa 27. novembra 2020 doručený list žalobcu, ktorým požiadal o poskytnutie právnej pomoci v právnej veci podania ústavnej sťažnosti pre porušenie jeho základných práv a slobôd žiadateľa uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Cdo/194/2019 zo dňa 14. októbra 2020. 2. Žalovaný dňa 28.12.2020 vydal v poradí prvé rozhodnutie č. KaPO/25690/2020, ČRZ: 142063/2020 (ďalej aj „predchádzajúce rozhodnutie žalovaného“), ktorým žalobcovi nárok na poskytnutie právnej pomoci nepriznal, vrátane predbežného nepriznania právnej pomoci. Žalobca podal proti tomuto rozhodnutiu správnu žalobu, o ktorej rozhodol Krajský súd v Košiciach rozsudkom sp. zn. KE-7S/17/2021 zo dňa 19.10.2022 tak, že zrušil napadnuté rozhodnutie centra, a vec mu vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší správny súd“) o kasačnej sťažnosti žalovaného rozhodol rozsudkom sp. zn. 7Svk/6/2023 zo dňa 31. mája 2023 tak, že kasačnú sťažnosť žalovaného ako nedôvodnú zamietol. 3. Žalovaný vo veci opätovne rozhodol rozhodnutím č. KaPO-/25690/2020-111919/2023 zo dňa 20.09.2023 (ďalej len „rozhodnutie žalovaného“), ktorým žalobcovi v právnej veci ústavnej sťažnosti pre porušenie jeho základných práv a slobôd uznesením Najvyššieho súdu, sp. zn. 3Cdo/194/2019 zo dňa 14.10.2020, nárok na poskytnutie právnej pomoci nepriznal. Rozhodnutie odôvodnil tým, že ústavná sťažnosť v predmetnej veci bola dňa 26.01.2021 doručená Ústavnému súdu SR (ďalej len „ústavný súd“). O tejto bolo rozhodnuté uznesením, sp. zn. I. ÚS 186/2021-10 zo dňa 05. mája 2021, právoplatným 15.06.2021 tak, že ústavná sťažnosť bola odmietnutá. Žiadosti o ustanovenie právneho zástupcu v konaní pred ústavným súdom tento súd nevyhovel. 4. Keďže pred vydaním rozhodnutia žalovaného nadobudlo právoplatnosť rozhodnutie ústavného súdu o odmietnutí ústavnej sťažnosti, odpadol predmet žiadosti o právnu pomoc. Žalovaný z tohto dôvodu dospel k záveru o zrejmej bezúspešnosti veci. Úspešným žiadateľom v konaní o priznanie nároku na právnu pomoc môže byť len ten, kto preukáže súčasné splnenie všetkých troch podmienok podľa § 6 zákona č. 327/2005 Z. z. o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi a o zmene a doplnení zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov v znení zákona č. 8/2005 Z. z. (ďalej len „zákon o poskytovaní právnej pomoci“).

5. Žalobca napadol rozhodnutie žalovaného na Správnom súde v Košiciach správnou žalobou, domáhajúc sa zrušenia rozhodnutia žalovaného a vrátenia mu veci na ďalšie konanie. V žalobe namietal, že žalovaný nedostatočne odôvodnil rozhodnutie a v odôvodnení uvádza len dve zistenia ústavného súdu, a neuvádza z akého dôvodu rozhodol po dvoch rokoch a deviatich mesiacoch. Žalobca uviedol, že spĺňal podmienky poskytnutia právnej pomoci a napadnuté rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, pričom nekorešponduje s rozhodnutiami uznávaných súdnych autorít. Rozhodnutie považoval za nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov.

7. Správny súd sa v odôvodnení rozsudku zaoberal tým, že osoby v materiálnej núdzi majú nárok na právnu pomoc, za splnenia taxatívne určených podmienok, a to podľa § 6 zákona o poskytovaní právnej pomoci. Týmito podmienkami je skutočnosť, že príjem fyzickej osoby nepresahuje 1,4-násobok životného minima, nejde o zrejmú bezúspešnosť sporu a hodnota sporu prevyšuje hodnotu minimálnej mzdy, okrem sporov, v ktorých nie je možné hodnotu sporu vyčísliť v peniazoch, pričom tieto podmienky musia byť splnené kumulatívne.

Za plne opodstatnené však treba považovať oprávnenie správneho orgánu, aby skúmal, či v konkrétnom prípade, nejde u žiadateľa o zneužitie práva, alebo napríklad či už zo skutkových tvrdení žiadateľa nie je nepochybné, že jeho návrhu nemožno vyhovieť, napr. z dôvodu zániku práva uplynutím času alebo ak je v dôkaznej núdzi. Za obdobnú treba považovať aj situáciu, ak žiadateľ vyvracia skutočnosti, ktoré už boli záväzné vyriešené v iných konaniach alebo ak nemôže v súdnom konaní dosiahnuť úspech z procesných dôvodov, napr. z dôvodu včasného nepodania opravného prostriedku, resp. jeho neprípustnosti podľa procesných predpisov.“ 9. Žalobnú námietku neprimeranej dĺžky rozhodovania považoval správny súd za irelevantnú. Napadnuté rozhodnutie bolo vydané na základe rozhodnutí Krajského súdu v Košiciach ako pôvodného správneho súdu sp. zn. KE -7S/17/2021 zo dňa 19. októbra 2022 a Najvyššieho správneho súdu sp. zn.7Svk/6/2023 zo dňa 31. mája 2023, a teda po zrušení pôvodného rozhodnutia žalovaného a jeho vrátenia na ďalšie konanie a rozhodnutie, a následne zamietnutí

10. Správny súd k žalobnej námietke porušenia zákona o poskytovaní právnej pomoci uviedol, že z administratívneho spisu zistil, že žalovaný v rámci opätovného rozhodovania skúmal splnenie zákonných podmienok. V čase skúmania negatívnej podmienky bezúspešnosti sporu disponoval informáciou Kancelárie ÚS SR, tlačového a informačného odboru o prijatí ústavnej sťažnosti žalobcu v predmetnej veci a stave konania, rovnopisom uznesenia ústavného súdu, sp. zn. I. ÚS 186/2021-10 zo dňa 05.05.2021, a informáciou tohto odboru zo dňa 14.09.2023 o právoplatnosti uznesenia. Z týchto jednoznačne vyplývali skutočnosti, podľa

11. Podľa názoru správneho súdu tak žalovaný správne ustálil záver, že keďže pred vydaním preskúmavaného rozhodnutia uznesenie ústavného súdu o odmietnutí ústavnej sťažnosti nadobudlo právoplatnosť, predmet jeho žiadosti o poskytnutie právnej pomoci, a teda právna vec, s ktorou sa obrátil na žalovaného odpadol. Nebola tak splnená podmienka, že spor nie je zrejme bezúspešný, čím žalobca nesplnil jednu z kumulatívnych podmienok, nevyhnutných na priznanie nároku na právnu pomoc.

12. Proti napadnutému rozsudku podal žalobca (ďalej „sťažovateľ“) kasačnú sťažnosť, a to z dôvodov podľa § 440 ods. 1 písm. f), písm. g) a písm. h) SSP, v ktorej navrhol, aby kasačný súd napadnutý rozsudok v celom rozsahu zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Zároveň požiadal o priznanie nároku na náhradu trov konania, ako aj oslobodenie od platenia súdneho poplatku za podanú kasačnú sťažnosť. 13. Sťažnostný dôvod podľa § 440 ods. 1 písm. f) SSP identifikoval v tom, že správny súd nevykonal pojednávanie v súlade so zákonom, a sťažovateľovi neumožnil realizovať jeho procesné práva a zákonné právo na spravodlivý proces. Správny súd rozhodoval na základe neúplných a nesprávnych podkladov a na základe týchto vydal jednostranné rozhodnutie v prospech žalovaného, pričom sa nedostatočne vysporiadal so žalobnými bodmi. 14. Správny súd sa podľa názoru sťažovateľa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe najvyššieho správneho súdu a ústavného súdu, a to predovšetkým od rozhodnutia najvyššieho súdu vydaného v tejto právnej veci - sp. zn. 7Svk/6/2023. Opätovne sa nezaoberal otázkou prieťahov v konaní o podanej žiadosti, ktoré trvá 5 rokov a ma za následok dôsledky konania, uvedené v bode 28. rozsudku. Sťažovateľ ďalej dôvodil tým, že konajúci súd nepochopil predchádzajúce rozhodnutie najvyššieho súdu, vydané v tejto právnej veci a v súdnom konaní sa nedokázal vysporiadať s ustálenou rozhodovacou praxou najvyššieho správneho súdu a ústavného súdu. V rámci tejto námietky zaujal názor, že nie je vecou sťažovateľa poukazovať už na vydané súdne rozhodnutia, pretože správny súd si nesprávne vyložil spojitosť medzi týmito rozhodnutiami a prejednávanou vecou a rozhodol v rozpore s predchádzajúcimi rozhodnutiami vo veci. 15. Správny súd sa nedostatočne vysporiadal so žalobnými bodmi, pretože sťažovateľovi nebolo umožnené realizovať jeho procesné práva a žalovaný svojím zdĺhavým konaním a prieťahmi spôsobil, že ústavný súd rozhodol bez možnosti právneho zastúpenia sťažovateľa v konaní. Správny súd sa tak mal zaoberať nápravou za spôsobené prieťahy, a taktiež nápravou v zmysle predchádzajúceho rozsudku vo veci, ktorého závermi sa správny súd vôbec nezaoberal. Sťažovateľ namietal aj porušenie čl. 47 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, a to práva na právne zastúpenie. 16. Žalovaný vo vyjadrení navrhol kasačnú sťažnosť ako nedôvodnú zamietnuť. 17. Sťažovateľ v stanovisku k vyjadreniu žalovaného nesúhlasil so záverom o nedôvodnosti kasačnej sťažnosti.

21. Zákon o poskytovaní právnej pomoci definuje podmienky na priznanie právnej pomoci, pričom jednou z nich je, že v konaní, pre ktoré sa právna pomoc žiada, nesmie ísť o zrejmú bezúspešnosť sporu [§ 6 ods. 1 písm. c) zákona o poskytovaní právnej pomoci].

22. Kasačný súd námietku sťažovateľa, založenú na nezákonnosti vykonaného pojednávania, kedy správny súd sťažovateľovi údajne neumožnil, uplatniť si jeho procesné práva na pojednávaní, vyhodnotil ako nedôvodnú. Zo súdneho spisu kasačný súd zistil, že správny súd sťažovateľovi doručil predvolanie na pojednávanie na deň 11.09.2025, ktoré sťažovateľ elektronicky prevzal dňa 05.08.2025, neprítomnosť na pojednávaní neospravedlnil a nepožiadal o odročenie pojednávania na iný termín. Kasačný súd v tejto súvislosti poukazuje na ustanovenie § 114 SSP, podľa ktorého ak sa riadne predvolaní účastníci konania alebo ich zástupcovia na pojednávanie nedostavia, môže sa vec prejednať a rozhodnúť v ich neprítomnosti; konanie sa nesmie z tohto dôvodu prerušiť. Ak sťažovateľovi bránil v účasti na nariadenom pojednávaní dôležitý dôvod, a zároveň mal záujem o jeho odročenie bez prejednania veci, bol povinný to správnemu súdu navrhnúť (pozri:

23. Sťažovateľ v podstatnej časti kasačnej sťažnosti namietal kasačný dôvod podľa § 440 ods. 1 písm. h) SSP, a teda že sa správny súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu. V rámci tejto námietky sťažovateľ v podstate namietal, že správny súd nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v predchádzajúcom rozsudku správneho súdu a najvyššieho súdu o žiadosti sťažovateľa o priznanie nároku na právnu pomoc - a to, v rozsudku sp. zn. 7Svk/6/2023 zo dňa 31. mája 2023. Pri materiálnom hodnotení tejto námietky, by bolo možné túto hodnotiť podľa § 440 ods. 1 písm. i) SSP, a teda že správny súd nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti.

O tejto bolo rozhodnuté uznesením č. k. I. ÚS 86/2021-10 zo dňa 05.05.2021 tak, že ústavný súd sťažnosť vo vzťahu k uzneseniu odvolacieho súdu, č. k. 11 Co 86/2018-487 zo dňa zo dňa 29. marca 2019, považoval za podanú oneskorene, čo viedlo ústavný súd k jej odmietnutiu v tejto časti podľa § 56 ods. 2 písm. f) zákona o ústavnom súde. Vo vzťahu k uzneseniu najvyššieho súdu, sp. zn. 3Cdo/194/2019 zo dňa 14. októbra 2020, ústavný súd ústavnú sťažnosť odmietol podľa § 56 ods. 2 písm. g) zákona o ústavnom súde ako zjavne neopodstatnenú, pretože „za týchto okolností ústavný súd vyhodnotil namietaný postup a napadnuté uznesenie najvyššieho súdu, ktorý dovolanie sťažovateľa odmietol pre nedostatok obligatórneho zastupovania advokátom v súlade s § 447 písm. e) CSP, ako súladný so zákonom a zároveň ústavne konformný“. Žiadosti sťažovateľa o ustanovenie právneho zástupcu na zastupovanie v konaní pred ústavným súdom ústavný súd nevyhovel, pretože vzhľadom na posúdenie ústavnej sťažnosti ústavným súdom išlo o zrejme

Tento záver sťažovateľ v kasačnej sťažnosti relevantne nespochybnil, správny súd preto rozhodol zákonným spôsobom, keď správnu žalobu ako nedôvodnú zamietol. 26. Kasačný súd považuje sťažnostnú námietku neprimeranej dĺžky konania o žiadosti sťažovateľa o poskytnutie právnej pomoci taktiež za nedôvodnú. S námietkou neprimeranej dĺžky konania sa primárne argumentačne vysporiadal už správny súd.

VI. Záverečné zhodnotenie a odôvodnenie v časti trov

27. Kasačný súd sumarizujúc všetky uvedené skutočnosti nezistil dôvodnosť kasačnej sťažnosti, a preto podľa § 461 SSP rozhodol spôsobom, ktorý je uvedený vo výrokovej časti tohto rozsudku. 28. O náhrade trov kasačného konania rozhodol kasačný súd podľa § 167 ods. 1 SSP v spojení s § 467 ods. 1 SSP. Sťažovateľ nebol v kasačnom konaní úspešný, preto mu kasačný súd právo na náhradu trov kasačného konania nepriznal. Náhradu trov konania nepriznal ani žalovanému, a to v súlade s § 467 ods. 1 SSP a analogicky podľa § 168 SSP. O výške náhrady trov rozhodne správny súd samostatným uznesením. 29. Toto rozhodnutie prijal senát pomerom hlasov 3 : 0 (§ 463 v spojení s § 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave dňa 26. februára 2026