5Svk/52/2022

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anity Filovej (sudkyňa spravodajkyňa), zo sudkyne Mgr. Kristíny Babiakovej a zo sudcu JUDr. Rastislava Dlugoša, PhD., vo veci žalobcu (sťažovateľ): M. T., nar. XX.XX.XXXX, K.. C. U. XXX/X, XXX XX. J. Q., právne zastúpený advokátom JUDr. Michalom Barnovským, Námestie generála Štefánika 532/7, 064 01 Stará Ľubovňa, proti žalovanému: Úrad pre územné plánovanie a výstavbu Slovenskej republiky, Regionálny úrad pre územné plánovanie a výstavbu Prešov, Kúpeľná 6663/6, 080 01 Prešov, za účasti ďalších účastníkov konania: 1/ E. D., nar. XX.XX.XXXX, D. P. X/XXX, XXX XX . J. Q., 2/ E.. P. D., nar. XX.XX.XXXX., H. X, XXX XX . J. Q., 3/ E.. I. T., nar. XX.XX.XXXX., C. U. XXX/X, XXX XX J. Q., 4/ ACTIVE-SPORT, spol. s r.o., Prešovská 2, 064 01 Stará Ľubovňa, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OU-PO-OVBP2-2017/040579/0110347/ ŠSS-DM zo 6. novembra 2017, o kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Prešove č. k. 2S/3/2021-126 z 9. júna 2022, takto

rozhodol:

I. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť zamieta. II. Účastníkom konania právo na náhradu trov kasačného konania nepriznáva. III. Ďalším účastníkom konania právo na náhradu trov kasačného konania nepriznáva.

Odôvodnenie

I. Priebeh administratívneho konania

Q. za účelom rozšírenia pôvodných obchodných priestorov. Vlastníčka nepovolenej stavby E.. P. D. nie je vlastníčkou pozemkov pod nepovolenou stavbou a stavby súp. č. XXX (na ktorej mala byť nadstavba realizovaná) - tým je jej manžel E. D. (ďalší účastník konania 1/), ktorý s realizáciou nadstavby súhlasil. Dňa 27. júla 2017 bolo vydané rozhodnutie č. 471/ 2006-SÚ/Bo, ktorým podľa § 88 ods. 1 písm. b) a § 88a zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej len „stavebný zákon“) Mesto Stará Ľubovňa ako príslušný stavebný úrad (ďalej len „stavebný úrad“) uvedenú stavbu dodatočne povolil - dodatočne povolil už vykonané stavebné práce a určil podmienky dokončenia stavby, ktoré zahŕňali aj pripomienky dotknutých orgánov. 2. Proti tomuto rozhodnutiu podal odvolanie žalobca - M. T., ktoré Okresný úrad Prešov (ďalej len „pôvodný žalovaný“) zamietol a rozhodnutie stavebného úradu potvrdil rozhodnutím č. OU-PO-OVBP2-2017/040579/0110347/ŠSS-DM zo 6. novembra 2017 (ďalej len „rozhodnutie pôvodného žalovaného“). K námietkam týkajúcim sa dodatočného povolenia stavby uviedol, že ak je stavba realizovaná bez povolenia, stavebný úrad najprv skúma možnosť jej dodatočného povolenia, pričom podmienkou je, aby stavba nebola v rozpore s verejnými záujmami a územným plánom, čo bolo v posudzovanom prípade splnené. Ohľadom nájomných zmlúv konštatoval, že nešlo o klasickú nájomnú zmluvu, ale o zmluvu o bezodplatnom užívaní, ktorá bola následne doplnená a námietka o výške nájomného bola zamietnutá s poukazom na zmluvnú slobodu strán. Žalovaný ďalej uviedol, že predložené doklady a projektová dokumentácia boli v súlade so zákonnými požiadavkami a nezrovnalosti v katastrálnej mape boli odstránené. Konštatoval tiež, že nepriehľadné okná sú v súlade s projektovou dokumentáciou a nenarúšajú súkromie susedov, splnené sú aj insolačné podmienky, geotechnický prieskum nebol povinný a riešenie odkanalizovania zostáva zachované, keďže ide o zmenu dokončenej stavby. K námietkam o procesných úkonoch a vedení spisu žalovaný uviedol, že vytýkané nedostatky nemali vplyv na vecnú správnosť a všetky dotknuté orgány sa k stavbe vyjadrili. K námietkam ohľadne zmluvy o dielo žalovaný uviedol, že zmluvy sa posudzujú podľa prejavu vôle strán a stavebný úrad nie je oprávnený skúmať náležitosti zmlúv.

3. Žalobca podal proti rozhodnutiu pôvodného žalovaného žalobu. Namietal, že súlad stavby s verejným záujmom nebol preukázaný, spochybňoval platnosť nájomných zmlúv a namietal, že výška nájomného bola neprimerane nízka, čo odporuje dobrým mravom a zákonu, pričom stavebný úrad, ani žalovaný sa dostatočne nezaoberali otázkou platnosti týchto zmlúv. Ďalej namietal, že stavebný úrad nevyriešil dostatočne viaceré kľúčové body týkajúce sa stavebného konania (žiadosť o dodatočné stavebné povolenie bola podaná na nesprávnom tlačive, obsahovala chyby a niektoré základné náležitosti absentovali) a tiež neprehľadnosť vedeného administratívneho spisu. Projektová dokumentácia neobsahovala, podľa názoru žalobcu, nevyhnutné údaje týkajúce sa prístupu, technických zariadení a ďalších aspektov podľa stavebných predpisov, nebol vyriešený problém s oknami, ktoré narúšajú súkromie, nebol priložený geotechnický posudok kvôli stabilite stavby a nebolo doriešené ani odkanalizovanie stavby. Žalobca namietal, že neboli zohľadnené ani ďalšie dôležité aspekty, ako je zachovanie pohody bývania, nebola náležite posúdená nelegálna prístavba a nebol mu umožnený prístup

K oknám nadstavby NS SR uviedol, že správny súd len odkázal na všeobecné konštatovanie, že okná boli nepriehľadné, ale vôbec neriešil podstatu námietok o neexistencii dohody o oknách, odstupových vzdialenostiach, zásahu do súkromia a nekonkrétnosti stanovenej podmienky nepriehľadnosti. K nemožnosti účasti žalobcu na miestnom zisťovaní NS SR uviedol, že správny súd síce odkázal na niektoré predchádzajúce ústne konania, avšak tieto sa týkali inej veci - prístavby, nie nadstavby, ktorá bola predmetom

žalobe. 5. Správny súd opätovne preskúmal napadnuté administratívne rozhodnutia a konanie, ktoré ich vydaniu predchádzalo a napadnutým rozsudkom č. k. 2S/3/2021-126 z 9. júna 2022 (ďalej len „rozhodnutie správneho súdu“) žalobu opätovne zamietol podľa § 190 SSP ako

zákona. Správny súd sa zaoberal aj nájomnými zmluvami medzi vlastníkom nehnuteľnosti a stavebníčkou, avšak uviedol, že hodnotenie týchto zmlúv nie je v kompetencii správnych orgánov, a preto tieto námietky neboli relevantné pre rozhodovanie o povolení stavby; rovnako posúdil aj námietky ohľadne zmluvy o dielo medzi stavebníkom a spoločnosťou, ktorá dielo

dokumentáciou. 6. K pochybeniu vytýkanému kasačným súdom, že neriešil námietku o nemožnosti zúčastniť sa na miestnom zisťovaní dňa 30.10.2017, správny súd uviedol, že išlo o miestne zisťovanie, ktoré po podaní odvolania vykonali zamestnankyne stavebného úradu bez prítomnosti účastníkov konania a išlo len o overenie stavu stavby, o čom bol spísaný „interný záznam“.

8. Správny súd posúdil ako nedôvodné aj ďalšie námietky žalobcu ohľadne geotechnického posudku (keďže nejde o novú stavbu, ale o dodatočné povolenie už existujúcej stavby), nesprávneho vedenia administratívneho spisu, zápisníc a procesných úkonov s odôvodnením, že administratívne konanie prebehlo v súlade so zákonom.

10. K pochybeniu vytýkanému kasačným súdom, že sa nezaoberal judikatúrou, na ktorú žalobca poukazoval, správny súd uviedol, že žalobca sa síce odvoláva na viaceré slovenské a české súdne rozhodnutia avšak bez konkrétneho zdôvodnenia ich relevancie pre posudzovaný prípad.

III. Kasačná sťažnosť žalobcu a vyjadrenie žalovaného k nej

12. K sťažnostnému dôvodu podľa § 440 ods. 1 písm. i) SSP uviedol, že správny súd nerešpektoval právny názor vyslovený v rozsudku NS SR ohľadne nedostatkov odôvodnenia v zásadných otázkach (okná nadstavby, neúčasť na miestnom zisťovaní, zásah do práv na súkromie a pohodu bývania). Pri oknách nadstavby sa správny súd podľa sťažovateľa nezaoberal námietkami o neexistencii dohody o oknách, odstupových vzdialenostiach a zásahu do súkromia a do odôvodnenia doplnil iba jednu vetu, že vydanie kolaudačného rozhodnutia je podmienené splnením podmienok stanovených v rozhodnutí o dodatočnom povolení stavby; sťažovateľ namietal aj nejasnú formuláciu, resp. nekonkrétnosť podmienky nepriehľadnosti okien (podmienka č. 9). Pri zásahu do práva na súkromie a pohodu bývania správny súd opätovne doplnil svoje odôvodnenie o hrozbu nevydania kolaudačného rozhodnutia pri nedodržaní podmienok stavebného úradu, avšak nevysporiadal sa s námietkami o narušení súkromia, nevhodnom umiestnení okien, nekonkrétnosti a nezrozumiteľnosti podmienky č. 9,

13. K sťažnostnému dôvodu podľa § 440 ods. 1 písm. f) SSP uviedol, že správny súd na pojednávaní dňa 9. júna 2022 nevykonal navrhované dokazovanie, neumožnil sťažovateľovi vyjadriť sa k vykonaným dôkazom, neurčil sporné a nesporné skutkové tvrdenia a predbežné právne posúdenie veci (§ 181 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z. z., Civilný sporový poriadok, v znení neskorších, ďalej len „CSP“) a na záver pojednávania neumožnil sťažovateľovi sa vyjadriť k právnej stránke veci a predniesť konečný návrh. Opätovne namietal nedostatočné

elektronickej schránky. 14. K sťažnostnému dôvodu podľa § 440 ods. 1 písm. g) SSP uviedol, že správny súd nesprávne právne posúdil nemožnosť sťažovateľa sa pred vydaním rozhodnutia stavebného úradu vyjadriť k jeho podkladom (§ 33 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok), v znení neskorších prepisov (ďalej len „správny poriadok“) a tiež jeho neúčasť na miestnom šetrení dňa 30. októbra 2017, resp. neinformovaní o výsledkoch tohto šetrenia pred vydaním rozhodnutia. Opätovne tiež namietal, že krajský súd nesprávne právne posúdil nevysporiadanie sa s námietkami sťažovateľa zo strany stavebného úradu, nepotrebnosť realizácie geotechnickeho posudku, nedostatočné posudzovanie odkanalizovania stavby a absolútnu neplatnosť nájomnej zmluvy a zmluvy o dielo.

IV. Argumentácia Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky

18. Najvyšší správny súd po zistení, že kasačná sťažnosť bola podaná včas (§ 443 ods. 1 SSP), oprávnenou osobou (§ 442 ods. 1 SSP), smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému je prípustná (§ 439 SSP) a má predpísané náležitosti (§ 57 SSP a § 445 SSP), preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, bez nariadenia pojednávania (§ 455 SSP), pričom dospel k záveru, že kasačná sťažnosť sťažovateľa nie je dôvodná.

Preto Najvyšší správny súd konal so žalovaným označeným ako „Úrad pre územné plánovanie a výstavbu Slovenskej republiky, Regionálny úrad pre územné plánovanie a výstavbu Prešov“. 20. Na konanie o dodatočnom povolení stavby sa vzťahujú ustanovenia stavebného zákona o stavebnom konaní, pričom vlastník stavby má dôkazné bremeno preukázať, že stavba nie je v rozpore s verejným záujmom. V preskúmavanom prípade mal Najvyšší správny súd za preukázané, že stavebný úrad v súlade s územným plánom mesta Stará Ľubovňa povolil nadstavbu polyfunkčného domu so záverom, že táto stavba vyhovuje všetkým regulačným a hygienickým normám a je v súlade s určeným účelom územia pre občiansku vybavenosť. Správny súd žalobné námietky týkajúce sa nájomnej zmluvy, nesúladu stavby s verejným záujmom a formálnych chýb v projektovej dokumentácii zamietol ako neopodstatnené.

22. Kasačný súd konštatuje, že správny súd sa vysporiadal so všetkými vytýkanými námietkami, isté výhrady má k spôsobu a obsahu vysporiadania sa s nimi, avšak s právnym posúdením kruciálnych skutočností zo strany správneho súdu sa stotožňuje a ich vyhodnotenie nepovažuje za nepreskúmateľné.

24. Vo vzťahu k pohode bývania kasačný súd na úvod poukazuje na rozsudok Najvyššieho správneho súdu sp. zn. 4Sžk/37/2019 z 2. februára 2022, ktorý v bode 54 odôvodnenia rozsudku uviedol, že : „. .

. . Pri vyhodnotení pohody bývania pritom zohráva svoju úlohu aj proporcionalita medzi pôvodnou a zamýšľanou stavbou. . .“ Premietnuc uvedené aj na posudzovaný prípad, stavebný úrad pri hodnotení, či môže dôjsť k narušeniu pohody bývania, prihliada ku konkrétnym zvláštnostiam danej lokality a navrhovanej stavby.

26. S ohľadom na namietanú pohodu bývania sťažovateľa je tiež namieste uviesť, že v rámci stavebného konania bol realizovaný a predložený posudok presvetlenia a tiež stanoviská dotknutých orgánov, ktoré sú kompetentné vyjadrovať sa k realizovanej stavbe a stanoviť podmienky pre jej dokončenie práve aj za účelom zachovania pohody bývania, pričom k predmetnej stavbe boli vydané výlučne súhlasné stanoviská s dodatočným povolením stavby. 27. Čo sa týka námietky straty výhľadu na Ľubovniansky hrad, Najvyšší správny súd (rovnako ako správny súd) uvádza, že územný plán v danej lokalite umožňuje výstavbu trojpodlažnej polyfunkčnej zástavby. Preto trojpodlažná polyfunkčná stavba, ktorá je predmetom dodatočného povolenia, je v súlade so záväznou a smernou časťou územnoplánovacej

Vlastníci susedných pozemkov a stavieb si musia byť vedomí, že v ich blízkosti sa nachádzajú stavebné pozemky, vo vzťahu ku ktorým platia konkrétne regulatívy pre stavby stanovené schváleným územným plánom. 28. K posudzovaniu odstupových vzdialeností v prípade nadstavby nad existujúcu stavbu Najvyšší správny súd uvádza, že pri nadstavbe sa rozostupy stavieb nemenia, keďže nadstavba pridáva poschodia vertikálne, t. j. bez rozšírenia pôdorysu budovy, čo v praxi znamená, že odstupové vzdialenosti stanovené pri pôvodnej stavbe zostávajú formálne rovnaké.

29. Vychádzajúc z vyššie uvedeného kasačný súd sumarizuje argumenty, pre ktoré námietku týkajúcu sa narušenia pohody bývania vyhodnotil za nedôvodnú. Pre kasačný súd boli relevantné tieto skutočnosti : (i) na pozemku sa už predtým nachádzala stavba, ktorá slúžila ako predajňa potravín, (ii) vzájomne rozostupy medzi stavbami sú pôvodné, zostali zachované, (iii) existujúca stavba bola v súlade s územným plánom nadstavená na povolený rozsah troch podlaží, (iv) nadstavbou nedôjde ani k zníženiu účinnej doby insolácie (oslenenie priamym slnečným svetlom) obytných miestností rodinného domu sťažovateľa pod hodnoty požadované technickou normou, (v) predložené záväzné stanoviská dotknutých orgánov boli súhlasné. Práve s poukazom na uvedené skutočnosti je namieste uzavrieť, že v prípade sťažovateľa sa nejedná o mimoriadne obťažovanie, ktoré by prevyšovalo mieru primeranú miestnym

30. S druhou vytýkanou námietkou ohľadne miestneho zisťovania zo dňa 30. októbra 2017 sa podľa kasačného súdu správny súd vysporiadal riadne, keď objasnil, že išlo o miestne zisťovanie zamestnankýň stavebného úradu po tom, ako bolo podané odvolanie voči rozhodnutiu stavebného úradu. Miestne zisťovanie bolo vykonané bez prítomnosti stavebníka, či iných účastníkov konania a išlo svojou podstatou o preverenie stavu predmetnej stavby v zmysle odvolacích námietok, o čom bol spísaný interný záznam a tento bol založený do administratívneho spisu. Kasačný súd po preskúmaní interného záznamu konštatuje, že v danom prípade nešlo o klasické miestne zisťovanie, s ktorým počíta stavebný zákon (napríklad miestne zisťovanie upravené v § 61 ods. 1 stavebného zákona), keďže nebolo súčasťou konania o dodatočnom povolení stavby, ako podkladu pre zistenie skutkového stavu a následné vydanie rozhodnutia, ale bolo realizované až v rámci odvolacieho konania za účelom overenia reálneho stavu stavby po vydaní prvostupňového rozhodnutia.

31. Ohľadne vytýkanej nezrozumiteľnosti niektorých častí (body 112 a 113) zrušeného rozsudku správneho súdu kasačný súd uvádza, že tieto boli doplnené o poznámky, že ide o citáciu a správny súd ich opätovne použil aj v poradí druhom svojom rozsudku.

Vo vzťahu k ostatným sa správny súd nevyjadroval a nezaujal k nim ani žiadne stanovisko, pretože nemohol vedieť, na ktoré závery z týchto rozhodnutí sťažovateľ poukazoval a z toho dôvodu kasačný súd nepovažoval túto námietku sťažovateľa za dôvodnú.

Na druhej strane toto opomenutie na strane správneho súdu nemá žiaden vplyv na výsledok konania. Sťažovateľ mal riadnu a efektívnu príležitosť participovať na konaní a vplývať na správny súd svojimi argumentami v jeho písomných podaniach a ako aj predniesť svoj návrh na pojednávaní a formálne pochybenie na strane konajúceho správneho súdu v závere pojednávania do týchto jeho participačných práv nezasiahlo v takej miere, že by došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces alebo obmedzilo jeho právo konať pred súdom. V tejto súvislosti kasačný súd ešte dodáva, že v správnom súdnom konaní platí prísna koncentračná zásada, v zmysle ktorej žalobca môže meniť alebo rozširovať dôvody nezákonnosti napadnutého rozhodnutia len v rámci lehoty na podanie správnej žaloby (§ 183 SSP). Správny súdny poriadok síce pripúšťa aj situácie, kedy správny súd nie je viazaný rozsahom a dôvodmi správnej žaloby (napríklad § 134 ods. 2, § 195 SSP), ale o takýto prípad sa v tu posudzovanej veci nejedná (porov. body 50 a 51 rozsudku sp. zn. 5Svk/2/2021 z 30. júna 2022).

súd podľa § 119 SSP zásadne vychádza zo skutkového stavu, ktorý zistili orgány verejnej správy, a až na výnimky nezisťuje skutkový stav sám. Správne súdne konanie tak nie je ovládané natoľko prísnou prejednacou zásadou ako civilné sporové konanie, a preto v ňom chýba účel, kvôli ktorému sa aplikuje § 181 ods. 2 CSP v civilnom sporovom konaní.

36. Treba tiež zdôrazniť, že porušenie citovaného ustanovenia sa ani v civilnom sporovom konaní nepovažuje za takú vadu, ktorá by zakladala porušenie práva na spravodlivý proces (porov. v tomto smere napr. uznesenie NS SR sp. zn. 2Obdo/56/2020 z 28. decembra 2020, R 60/2021).

38. V súvislosti s námietkou nedoručenia rozhodnutia stavebného úradu splnomocnenej zástupkyni stavebníčky nie je Najvyššiemu správnemu súdu jasné, čo ňou sťažovateľ sleduje, keďže táto sa týka práv, na ktorých môže byť dotknutá stavebníčka.

39. Sťažovateľ ďalej namietal nedodržanie postupu podľa § 140b ods. 6 stavebného zákona, keď si žalovaný nevyžiadal stanovisko dotknutých orgánov k námietkam, ktoré v stavebnom konaní vzniesol voči záväzným stanoviskám týchto orgánov. Správny súd bez bližšej argumentácie v rozhodnutí uviedol, že nešlo o záväzné stanoviská. S uvedeným záverom sa Najvyšší správny súd nestotožňuje; predmetné stanoviská a vyjadrenia dotknutých orgánov sú záväznými stanoviskami podľa § 140b ods. 1 stavebného zákona. Kasačný súd sa však stotožňuje s názorom žalovaného, že v prípade sťažovateľa nešlo s ohľadom na ich formuláciu o námietky voči týmto stanoviskám, ale skôr o vyjadrenia sa k niektorým skutočnostiam v nich uvedeným a z toho dôvodu nebol dôvodný postup podľa vyššie citovaného ustanovenia stavebného zákona.

Takýto návrh sa však v správnej žalobe nenachádza. 41. Dôvodom, pre ktorý sa záväzné stanoviská podľa § 140b ods. 1 stavebného zákona preskúmavajú až v spojení s konečným meritórnym rozhodnutím je skutočnosť, že samostatný prieskum každého zo záväzných stanovísk v rámci stavebného, resp. územného konania by viedol k rozpadu (atomizácii) stavebného konania na množstvo parciálnych súdnych prieskumov zákonnosti. Preto sa v takomto prípade uskutočňuje súdny prieskum zákonnosti až v spojení s konečným rozhodnutím v zmysle § 27 ods. 1 SSP. (pozri uznesenie sp. zn. 3Sžk/41/ 2019 z 5. augusta 2020).

Stavebníčka si týmto splnila svoju zákonnú povinnosť v zmysle už citovaných ustanovení stavebného zákona. Naviac je v danej súvislosti namieste uviesť, práve z dôvodu statusu manželstva stavebníčky a vlastníka pozemku a stavby stavebný úrad oprávnene nepredpokladal, že by realizáciou nadstavby došlo k neoprávnenému zásahu do práv vlastníka, ktorý naviac v stavebnom konaní vystupoval v pozícii účastníka konania, teda mal o priebehu a výsledku daného stavebného konania preukázateľne vedomosť. Na účely dodatočného povolenia stavby predložená nájomná zmluva splnila požadovaný účel.

44. V prípade námietok ohľadne oboch zmlúv tiež podľa názoru Najvyššieho správneho súdu nebol preukázaný zásah do individuálnej sféry sťažovateľa. 45. Ohľadne námietok týkajúcich sa odkanalizovania a geotechnického posudku Najvyšší správny súd uvádza, že sa plne stotožnil z ich posúdením zo strany správneho súdu, stavebného úradu, aj žalovaného, keď boli tieto vyhodnotené ako nedôvodné.

47. Rovnako mal kasačný súd za preukázané, že na dodatočné povolenie posudzovanej stavby nebol potrebný geotechnický posudok, resp. geotechnický prieskum nie je povinnou náležitosťou súhrnnej technickej správy a statického posudku. Tomu neodporuje, naopak podľa názoru kasačného súdu toto tvrdenie podporuje, namietaná pasáž z technickej správy, kde je uvedené, že na predmetnú stavbu nebol zrealizovaný inžinierskogeologický prieskum a k realizácii je potrebné ho spracovať. Skutočnosť, že ho sťažovateľ požaduje, lebo sa mu nadstavba „nezdá“, nie je relevantná, pričom sťažovateľ nepredložil žiadne dôkazy, ktoré by spochybňovali tento záver stavebného úradu a žalovaného vo fáze dodatočného povoľovania stavby. 48.

Rozhodnutie sa zásadne nezrušuje preto, aby sa zopakoval proces a odstránili formálne vady, ktoré nemôžu privodiť vecne iné, či výhodnejšie rozhodnutie pre účastníka (porov. rozsudok sp. zn. 4Sž 98-102/02 zo 17. decembra 2002, R 122/2003). Navyše v súlade so všeobecne záväznou právnou úpravou a rozhodovacou praxou správnych súdov, ak by sa aj pochybenie správnych orgánov v konaní preukázalo, nie každé takéto pochybenie je spôsobilé, resp. musí mať za následok zrušenie žalobou napadnutého rozhodnutia (k tomu pozri rozsudok sp. zn. 4Asan/ 8/2021 z 2. februára 2022 - .

Uvedené dokumenty boli stavebníčkou doposlané práve na základe zistení z ústneho pojednávania dňa 13. júna 2017, po ktorom bolo konanie z tohto dôvodu prerušené. Išlo o opravu zistených nezrovnalostí medzi projektovou dokumentáciou a katastrálnou mapou (t. j. nešlo o nové skutočnosti príp. nové podklady v konaní), pričom aj podľa názoru kasačného súdu toto opomenutie na strane stavebného úradu nemalo vplyv na výsledok konania.

51. Poukazujúc na vyššie uvedené kasačný súd konštatuje, že správny súd sa v odôvodnení napadnutého rozsudku vysporiadal so všetkými pre vec zásadnými námietkami, pričom sťažovateľ v kasačnej sťažnosti neuviedol žiadne relevantné skutočnosti, ktorými by spochybnil vecnú správnosť napadnutého rozsudku správneho súdu.

Táto aj je v súčasnosti z oboch strán lemovaná rôznymi typmi prevádzok (potraviny, pekáreň, obchod s oblečením); nejde tak v posudzovanom prípade o ojedinelú výstavbu v danej lokalite Starej Ľubovne. Naopak, táto sa nachádza v oblasti občianskej vybavenosti a má slúžiť pre základnú a vyššiu občiansku vybavenosť.

c. Grécko z 29. mája 1997; Higgins c. Francúzsko z 19. februára 1998). Rovnako ESĽP pripomenul, že súdne rozhodnutia musia v dostatočnej miere uvádzať dôvody, na ktorých sa zakladajú (García Ruiz c. Španielsko z 21. januára 1999). Judikatúra ESĽP teda nevyžaduje, aby na každý argument účastníka konania bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Obdobne Ústavný súd SR vo svojej ustálenej rozhodovacej praxi uvádza, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania (viď. nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 241/07 z 18. septembra 2008).