5Svk/53/2022

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Juraja Vališa, LL.M. (spravodajca) a členov senátu JUDr. Petry Príbelskej, PhD. a Mgr. Petra Macha, PhD., v právnej veci žalobcu (sťažovateľa): P. O., nar. XX. Y. XXXX, bytom S. D. XXX, Q. S., právne zastúpený ŠTELLMACHOVÁ & PARTNERS s.r.o. ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA, so sídlom Hurbanova 1243/18, Liptovský Mikuláš, proti žalovanému: Okresný úrad Kežmarok, Pozemkový a lesný odbor, so sídlom Nižná brána 6, Kežmarok, za účasti: 1. Obec Stará Lesná, Obecný úrad Stará Lesná, Hlavná 29/9, Stará Lesná, 2. Združenie účastníkov pozemkových úprav Stará Lesná, so sídlom Obecný úrad Stará Lesná, Hlavná 29/9, Stará Lesná, 3. G S, spol. s r.o., so sídlom Stolárska 14, Bratislava, IČO: 31595383, 4. U. X., nar. XX. A. XXXX, naposledy bytom A. XXXX/XX, F., 5. Š. E., nar. XX. U. XXXX, bytom N. XXXX/X, F., 6. VL industrial park s.r.o., so sídlom Vyšné Ružbachy 1105, IČO: 36697541, právne zastúpený JUDr. Ján Jenča, advokát so sídlom 1. mája 221/19, Poprad, 7. U. W., nar.: XX. Y. XXXX, bytom M. A.P.. XXX/XX, O., právne zastúpený: František Komka, advokát so sídlom ul. Hlavná č. 27, Prešov, 8. MIVEKO, s.r.o. so sídlom Ľudovíta Štúra 33, Sliač, právne zastúpený JUDr. Ľubomír Ivan, advokát so sídlom Námestie SNP 41, Zvolen, o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného č. OU-KK-PLO-2019/000520-482KG zo dňa 13. augusta 2019, o kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Prešove č. k. 1S/61/2019-708 zo 14. júna 2022, takto

II. Priebeh konania pred správnym súdom

4. V žalobných dôvodoch poukazoval žalobca na nezákonnosť preskúmavaného rozhodnutia vydaného na základe nedostatočných a neúplných podkladov, predovšetkým s ohľadom na nedoriešenie reštitučných nárokov k dotknutým nehnuteľnostiam, ktorých sa domáhal od nariadenia pozemkových úprav. V čase vydania rozhodnutia zo dňa 26.02.2019 ako aj rozhodnutia zo dňa 13.08.2019 nebolo ukončené reštitučné konanie aj napriek tomu, že žalobca bol uznaný ako oprávnená osoba v zmysle zákona č. 229/1991 Zb., a to napriek rozhodnutiu Najvyššieho súdu SR č. k. 7Sžr/20/2016 zo dňa 27.9.2017, ktorým bolo zrušené rozhodnutie Okresného úradu Kežmarok a žalovanému bolo najvyšším súdom prikázané vo veci konať a rozhodnúť. Žalobca argumentoval, že mu nie je zrejmé, prečo žalovaný nezohľadnil a nevyriešil v pozemkovo právnych úpravách (ďalej aj „PPÚ“) reštitučné nároky, ktoré boli zdokumentované už v roku 2012 a uplatnené právnym predchodcom žalobcu B. H. v roku 1992, t.j. ešte pred začatím konania o pozemkových úpravách v katastrálnom území X. D..

6. Vzhľadom na uvedené je podľa žalobcu dostatočne zrejmé, že úvodné podklady pri spracovaní PPÚ sú neúplné, nedostatočné a nesprávne a keďže z nich rozhodnutie žalovaného zo dňa 26.02.2019, a teda aj rozhodnutie žalovaného zo dňa 13.08.2019 vychádza, je vydané v rozpore so zákonom. Rozhodnutie ako aj postup, ktorý mu predchádzal, neoprávnene zasahujú do vlastníckeho práva žalobcu zakotveného v čl. 1 Dodatkového protokolu č. 1 k Dohovoru o ľudských právach a základných slobodách ako aj v čl. 20 Ústavy SR.

7. Na základe pokynu sudcu zo dňa 15.01.2020, žurnalizovaného na č. l. 142 súdneho spisu sp. zn. 1S/61/2019, bola zo spisu vylúčená „ďalšia vec“ - rozhodnutie žalovaného sp. zn. OU- KK-PLO-2019/711-020-SCHM zo dňa 26.02.2019 s odôvodnením, že sa jedná o preskúmanie dvoch samostatných rozhodnutí v petite. Predmetom preskúmavacieho konania vo veci vedenej pod sp. zn. 1S/61/2019 tak ostalo rozhodnutie žalovaného č. OU-KK-PLO-2019/ 000520-482KG zo dňa 13. augusta 2019. 8. Žalovaný vo vyjadrení k podanej žalobe zo dňa 23.12.2019 zhrnul priebeh a postupy pozemkových úprav v katastrálnom území X. D., počnúc rozhodnutím bývalého Pozemkového úradu v Poprade, ktorý rozhodnutím č. j. 58/1991 zo dňa 04.11.1991 nariadil podľa § 7 zákona o pozemkových úpravách prípravné konanie o pozemkových úpravách a následne sa podrobne vyjadril k námietkam sťažovateľa uplatneným v podanej žalobe. Dňa 18.08.2014 žalobca doručil prihlášku do PPÚ, v ktorej sa prihlásil ako vlastník a zároveň ako reštituent, svojich

V dôvodovej správe k novele zákona sa uvádza, že k uvedenému došlo s ohľadom na to, že osobe oprávnenej v reštitučnom konaní nemusí byť priznané vlastníctvo, čo by spôsobilo problémy pri dodatočnej oprave rozdeľovacieho plánu vo forme umiestňovacieho a vytyčovacieho plánu. Žalovaný nepoprel, že žalobca je oprávnenou osobou v podanom reštitučnom konaní, do procesu PPÚ ale vstúpil ako právoplatný vlastník pozemkov zapísaný v katastri nehnuteľností, pričom sa jedná o dve rozdielne konania, prebiehajúce nezávisle na sebe. Žalobca nevyužil zákonom danú možnosť na vyjadrenie svojich námietok a pripomienok k RPS doručenému dňa 18.07.2014 a výpis z RPS namietal až v rámci podania námietky voči doručenému výpisu z rozdeľovacieho plánu v roku 2018. V námietkach zo dňa 19.01.2018 a zo dňa 23.01.2018 žalobca nenamietal nedodržanie zásad pre umiestnenie nových pozemkov ani podmienok primeranosti ustanovených zákonom o pozemkových úpravách, z toho dôvodu

obvode PU Stará Lesná boli v katastri nehnuteľností evidované ako spoločná nehnuteľnosť iba pozemky, ktorých väčšinový vlastník Slovenský pozemkový fond súhlasil s rozdelením spoločných nehnuteľností. K metodickému pokynu Ministerstva pôdohospodárstva č. 66/430/ 1994, na ktorý žalobca poukazuje uviedol, že sa vzťahuje na prípady upravujúce postup pri riešení reštitučných nárokov oprávnených osôb, ak pôvodné pozemky boli rozdelené v pozemkových reformách, čo nie je žalobcov prípad. Žalovaný akcentoval, že konanie o reštitučnom nároku č. 2791/1992 a konanie o PPÚ Stará Lesná sú dve samostatné a rôzne konania, ktorých riešenie nepodmieňuje a neuprednostňuje vyriešenie jedného konania pred

pozemkových úpravách. 9. Uznesením č. k. 1S/61/2019-154 zo dňa 05.05.2020 Krajský súd v Prešove návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zamietol. 10. K vyjadreniu žalovaného doručil žalobca súdu repliku zo dňa 18.06.2020, v tejto okrem iného vyjadril svoj nesúhlas s rozdelením veci do dvoch samostatných konaní, majúc za to, že nie sú splnené podmienky stanovené v § 66 SSP na vylúčenie veci na samostatné konanie a poukázal na ujmu, ktorá mu postupom žalovaného vznikla.

12. Uznesením č. k. 1S/61/2019-657 zo dňa 04.05.2022 Krajský súd v Prešove pribral do konania spoločnosť MIVEKO, s.r.o., ktorá vo svojom vyjadrení k podanej žalobe zdôraznila, že vzhľadom na zmeškanie lehoty na podanie žaloby proti prvému z rozhodnutí žalovaného je neopodstatnená žaloba voči druhému z rozhodnutí, keďže týmto rozhodnutím nedochádza k zásahu do práv, ale iba k vykonaniu prvého rozhodnutia.

15. Krajský súd v Prešove o žalobe žalobcu rozhodol rozsudkom č. k. 1S/61/2019-708 z 14.06.2022 (ďalej aj „napadnutý rozsudok“) tak, že žalobu žalobcu zamietol, účastníkom konania náhradu trov konania nepriznal a ďalšiemu účastníkovi konania spoločnosti MIVEKO, s.r.o. priznal voči žalobcovi náhradu trov konania. 16. Správny súd v odôvodnení svojho rozhodnutia konštatoval, že po preskúmaní celého administratívneho spisu, ako aj rozhodnutí správnych orgánov a žalobných dôvodov bezpochyby dospel k záveru, že žalobné dôvody nie sú spôsobilé na zrušenie predmetných rozhodnutí tak, ako žiadal žalobca, tieto boli vydané v súlade so zákonom č. 330/1991 Zb. účinným do 30.04.2014. Správny súd zhrnul priebeh konania pred správnymi orgánmi a čo sa týka žalobných námietok žalobcu stručne uviedol, že pokiaľ sa žalobca domáha rozhodnutia o jeho reštitučných nárokoch, tak aj správny súd je toho názoru, že reštitučné konanie neovplyvňuje konanie, v ktorom správne orgány rozhodovali podľa § 2 ods. 1 písm. a/ zákona č. 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách, ktoré majú byť vykonané na usporiadanie vlastníckych a užívacích pomerov a užívacích pomerov na odstránenie prekážok ich výkonu vyvolaných historickým vývojom pred účinnosťou uvedeného zákona. S poukazom na rozsiahly administratívny spis, ako aj všetky dôvody uvádzané tak v prvostupňovom rozhodnutí, ako aj rozhodnutí žalovaného mal správny súd za to, že správne orgány nevybočili z medzí zákona č. 330/1991 Zb., posúdili nároky žalobcu a vysporiadali sa s námietkami, ktorými žalobca argumentoval pri uplatnení svojich reštitučných nárokov. Žalovaný vydal rozhodnutia, ktoré žalobca žiadal vydať v zmysle príslušných ustanovení zákona č. 222/ 1991 Zb. o pôde, ako aj iných reštitučných zákonov (pozn. kasačného súdu - pravdepodobne malo ísť o zákon č. 229/1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku). Poukázal na hlavný cieľ pozemkových úprav, na vyjadrenie zástupcu obce Stará Lesná, ako aj zástupcu Združenia účastníkov pozemkových úprav Stará Lesná, ktorí na pojednávaní pred súdom vypovedali ohľadom postupu správnych orgánov, títo podľa nich postupovali v zmysle zákona a následne vydali rozhodnutia v súlade so zákonom a na základe dostatočne zisteného skutkového stavu. Vychádzajúc z potreby vykonania pozemkových úprav podľa zákona č. 330/1991 Zb. s poukazom na obsah ustanovenia § 2 ods. 1 písm. a/, c/,g/, po preskúmaní rozhodnutia v rozsahu uvedenom v žalobných dôvodoch dospel správny súd k záveru, že žaloba nie je dôvodná, preto ju podľa § 190 SSP zamietol.

17. Proti napadnutému rozsudku správneho súdu podal žalobca v procesnom postavení sťažovateľa (ďalej aj „sťažovateľ“) v zákonnej lehote kasačnú sťažnosť z dôvodov podľa § 440 ods. 1 písm. f/,g/, h/ SSP. Navrhol, aby kasačný súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že správnej žalobe v celom rozsahu vyhovie a zruší napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy a vec mu vráti na ďalšie konanie alebo napadnutý rozsudok zruší a vec vráti správnemu súdu na ďalšie konanie a zároveň prizná sťažovateľovi náhradu trov konania.

Správnemu súdu vytkol, že bližšie nezdôvodňuje, prečo podľa jeho názoru reštitučné konanie neovplyvňuje konanie, v ktorom správne orgány rozhodovali podľa § 2 ods. 1 písm. a/ zákona č. 330/ 1991 Zb. o pozemkových úpravách a súd nesprávne neuvádza dôvody, prečo nedošlo k žiadnemu porušeniu práv sťažovateľa. Sťažovateľ zopakoval, že pred tým istým orgánom, ktorý rozhodoval o preskúmavaných rozhodnutiach, vystupuje zároveň ako dedič a účastník reštitučného konania vedeného pod číslom 2971/92 podľa ust. § 9 zákona č. 229/1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku v znení neskorších

1992. Sťažovateľ poukázal na ust. § 6 ods. 1 písm. d/ zákona č. 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách účinného do 30.04.2014, podľa ktorého účastníkmi pozemkových úprav sú aj fyzické osoby a právnické osoby, ktorých vlastnícke právo alebo iné práva môžu byť pozemkovými

330/1991 Zb. Keďže správny orgán neprihliadal pri pozemkových úpravách na nehnuteľnosti, ku ktorým mal sťažovateľ uplatnený reštitučný nárok, vo vzťahu k týmto nehnuteľnostiam postupoval v rozpore s ust. § 6 ods. 1 zákona č. 330/1991 Zb.

20. V kasačnej sťažnosti sťažovateľ opakovane poukázal aj na to, že okrem uvedeného došlo pri vyhotovovaní PPÚ k nesprávnemu oceneniu pozemkov sťažovateľa, na to, že časti pozemkov pripadajúcich do vlastníctva sťažovateľa sa nachádzajú pod chodníkmi a/alebo cestami, reálne sú zastavané aj podľa územného plánu obce, sú teda stavebnými pozemkami v zmysle § 43h stavebného zákona a aj napriek tomu, že táto skutočnosť bola žalovanému známa, zahrnul v rozpore so zákonom č. 330/1991 Zb. uvedené pozemky do pozemkových úprav. Sťažovateľ dal do pozornosti žalovanému i správnemu súdu, že medzi pozemkami, ktoré sú predmetom PPÚ sú aj pozemky, ktoré patria do majetkovej podstaty spoločnej nehnuteľnosti, ktoré neboli nikdy zrušené ako spoločná nehnuteľnosť a nachádzajú sa tiež v obvode pozemkových úprav.

žalovaný, bolo preukázané, že sťažovateľ je oprávnenou osobou v zmysle zákona č. 229/1991 Zb., a teda vydaniu pozemkov nič nebránilo, pozemky mali byť sťažovateľovi vydané ešte v roku 2013, pričom sa tak nestalo, lebo chýbalo rozhodnutie žalovaného, ktorý účelovo nekonal. S uvedenými námietkami sa správny súd vôbec nevysporiadal, v dôsledku čoho je napadnutý rozsudok nezákonný.

konania ďalšiemu účastníkovi. 23. V závere kasačnej sťažnosti sťažovateľ v zmysle § 447 ods. 1 SSP požiadal o priznanie odkladného účinku kasačnej sťažnosti s odôvodnením, že právnymi následkami napadnutého rozhodnutia správneho súdu hrozí závažná ujma a zároveň priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom. Tým, že po vykonaní pozemkových úprav už nikdy nebude možné vykonať identifikácie pôvodného stavu vlastníctva dotknutých nehnuteľností, nebude možné identifikovať pôvodné pozemky, ktoré ku dňu 24.06.1991 boli vo vlastníctve štátu a mali byť vydané reštituentovi- sťažovateľovi, vznikne sťažovateľovi nezvratná ujma. Vlastníci, ktorí nadobudli právo k pozemkom v pozemkových úpravách sa stali ich formálne riadnymi vlastníkmi, ich vlastnícke právo bolo riadne zapísané v katastri nehnuteľností a ak kasačnej sťažnosti nebude priznaný odkladný účinok, títo vlastníci budú môcť odvodzovať svoje vlastnícke právo z právoplatného a vykonateľného rozhodnutia zo dňa 13.08.2019. Sťažovateľ bude mať tak sťažené postavenie pri domáhaní sa svojho vlastníckeho práva k

V. Posúdenie kasačného súdu

Kasačný súd vyhodnotil rozsah a dôvody kasačnej sťažnosti vo vzťahu k napadnutému rozsudku správneho súdu po tom, ako sa oboznámil s obsahom administratívneho a súdneho spisu a dospel k záveru, že kasačná sťažnosť žalobcu je dôvodná.

30. Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Úlohou správneho súdu pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu je posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj procesnoprávnymi predpismi.

32. Kasačný súd preskúmal rozsudok správneho súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného správneho orgánu a jemu predchádzajúceho konania z toho pohľadu, či sa správny súd vysporiadal so všetkými zásadnými námietkami uvedenými v žalobe a z takto vymedzeného rozsahu či správne posúdil zákonnosť a správnosť napadnutého žalovaného správneho orgánu.

34. V preskúmavanej veci bola medzi účastníkmi konania sporná predovšetkým aplikácia § 6 ods. 1 písm. d/ zákona č. 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách účinného do 30.04.2014, aplikácia ust. § 42e uvedeného zákona aiz nich vyvstávajúca otázka, či pozemkové úpravy môžu byť dokončené skôr, ako budú vyriešené všetky reštitučné nároky oprávnených osôb. Sťažovateľ v podanej správnej žalobe i kasačnej sťažnosti namietal nesprávne ocenenie pozemkov a to, že do pozemkových úprav boli v rozpore so zákonom zahrnuté i reálne zastavané pozemky ako aj pozemky patriace do majetkovej podstaty spoločnej nehnuteľnosti.

konania. 36. Právo na spravodlivý proces zahŕňa právo na prístup k súdu, právo na nezávislý a nestranný súd, právo na verejnosť konania a rozhodnutia, právo na rozhodnutie v primeranej lehote a právo na spravodlivé prejednanie veci. Súčasťou práva na súdnu ochranu a na spravodlivý proces je nepochybne aj právo na riadne odôvodnenie súdneho verdiktu, ktoré je zárukou toho, že výkon spravodlivosti nie je arbitrárny. Je predpokladom toho, aby strany

rozhodnutia. Aj keď nie je nevyhnutné, aby sa súd vysporiadal s úplne všetkými námietkami účastníkov, argumentácia, ktorá bola akceptovaná a mala rozhodujúci vplyv na výsledok sporu, musí byť zdôvodnená jasne a nepochybne, pričom zároveň musí súd zrozumiteľne ozrejmiť, z akého dôvodu na určité návrhy účastníkov neprihliadal, resp. ich hodnotil protikladne s argumentáciou účastníka konania. Procesnému právu účastníka konania vznášať v žalobe námietky nezákonnosti voči postupu a rozhodnutiu správneho orgánu zodpovedá povinnosť správneho súdu preskúmať rozhodnutie správneho orgánu v rozsahu žalobných námietok, o vznesených námietkach rozhodnúť a pokiaľ ich nepovažoval za dôvodné, vysvetliť a vyložiť z akých dôvodov.

S poukazom na obsah žaloby mal správny súd zaujať stanovisko k žalobným námietkam spočívajúcich v aplikácii § 6 ods. 1 písm. d/ zákona č. 330/ 1991 Zb. o pozemkových úpravách účinného do 30.04.2014, aplikácii ust. § 42e uvedeného zákona a z nich vyvstávajúcej otázke, či pozemkové úpravy môžu byť dokončené skôr, ako budú vyriešené všetky reštitučné nároky oprávnených osôb. Správny súd sa však v napadnutom rozsudku nijako nevysporiadal s námietkou nesprávneho ocenenia pozemkov žalobcu, ani tvrdením, že do pozemkových úprav boli v rozpore so zákonom zahrnuté i reálne zastavené pozemky ako i pozemky patriace do majetkovej podstaty spoločnej nehnuteľnosti.

38. Podľa § 139 ods. 2 SSP v odôvodnení rozsudku uvedie správny súd stručný priebeh administratívneho konania, stručné zhrnutie napadnutého rozhodnutia, podstatné zhrnutie argumentov žalobcu a vyjadrenia žalovaného, prípadne ďalších účastníkov, osôb zúčastnených na konaní a zainteresovanej verejnosti, posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Správny súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé. Povinnosti správneho súdu odôvodniť svoje rozhodnutie vo veci samej sa venoval vo svojej judikatúre aj Ústavný súd Slovenskej republiky napríklad v nálezoch III. ÚS 332/09, I. ÚS 243/07, III. ÚS 36/2010 a uvedenou problematikou sa už viackrát zaoberal aj Európsky súd pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“), napríklad v rozhodnutí Kraska c/a Švajčiarsko z 29.04.1993 A č. 254-B, kde konštatoval, že z práva na spravodlivé súdne konanie vyplýva aj povinnosť súdu zaoberať sa účinne námietkami, argumentami a návrhmi na vykonanie dôkazov strán s výhradou, že majú význam pre

39. V nadväznosti na uvedené kasačný súd v danej veci považuje rozsudok Krajského súdu v Prešove (ktorý okrem faktografického zhrnutia administratívneho konania, uvedenia relevantných právnych noriem a strohej konštatácie v bode 37 a 38 neobsahuje vlastné zdôvodnenie) za nedostatočne odôvodnený, keď správny súd na námietky žalobcu uvedené v žalobe relevantným spôsobom nereagoval. Pokiaľ v posudzovanej veci správny súd nepreskúmal dostatočným spôsobom žalobcove podstatné námietky, podľa názoru kasačného súdu postupoval nedôsledne, čím postihol napadnutý rozsudok vadou nepreskúmateľnosti. Správny súd náležite nepostupoval v intenciách zákonnej úpravy SSP a ani v intenciách ustálenej judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky a ESĽP.

pred súdom. Vzhľadom k tomu, že správny súd dostatočne neodôvodnil svoje rozhodnutie, kasačný súd v preskúmanej veci ani nemohol posúdiť dôvodnosť kasačných námietok žalobcu uvedených v kasačnej sťažnosti proti rozsudku krajského súdu v merite veci.

41. Kasačný súd dodáva, že zaoberať sa kasačnými námietkami týkajúcimi sa nesprávneho právneho posúdenia veci správnym súdom bolo v tomto štádiu konania predčasné, a to najmä s poukazom na dôvod zrušenia napadnutého rozsudku správneho súdu, ktorým je jeho nepreskúmateľnosť.

VI. Záver a trovy konania

43. Kasačný súd sa z popísaných dôvodov stotožnil s námietkami žalobcu voči napadnutému rozsudku správneho súdu uvedenými v kasačnej sťažnosti. Zároveň nepovažoval za dôvodné zaoberať sa vecnou stránkou kasačnej sťažnosti, keď vzhliadol dôvodnosť sťažnostného bodu podľa § 440 ods. 1 písm. f/ SSP. Preto napadnutý rozsudok správneho súdu zrušil a vec vrátil Správnemu súdu v Košiciach (podľa § 3 ods. 3 písm. c/ zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov) na ďalšie konanie podľa § 462 ods. 1 SSP. V ďalšom konaní bude správny súd postupovať tak, ako mu naznačil kasačný súd v odôvodnení tohto rozsudku a vyjadreným právnym názorom kasačného súdu je pritom správny súd viazaný (§ 469 SSP). 44. Kasačný súd považuje za potrebné poznamenať, že bez príslušnej sťažnostnej námietky neriešil otázku okruhu účastníkov konania pred správnym súdom a v kasačnom konaní v zmysle § 448 SSP konal s účastníkmi konania pred správnym súdom. Jeho pozornosti však neušlo podanie ďalšieho účastníka v konaní - U. X., zažurnalizované na č. l. 685 súdneho spisu a ani návrh žalobcu zo dňa 25.06.2020, žurnalizovaný pod č.l. 446, ktorým žalobca opätovne požiadal o priznanie odkladného účinku žaloby, s ktorým návrhom sa správny súd nevysporiadal. 45. V ďalšom konaní správny súd rozhodne aj o nároku na náhradu trov kasačného konania. (§ 467 ods. 3 SSP). 46. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 veta prvá SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.