5Svk/54/2022

1. Mestské zastupiteľstvo žalovaného dňa 21. júna 2018 schválilo uznesenie č. 46/2018 (ďalej len „napadnuté uznesenie“), ktorým schválilo vklad nehnuteľného majetku do kapitálového fondu spoločnosti Mestský Hokejový Klub 32 Liptovský Mikuláš, a. s., so sídlom Partizánov 14, 031 01 Liptovský Mikuláš, IČO: 36413941 (ďalej len „Hokejový klub“), a to nehnuteľností nachádzajúcich sa v k. ú. M., obec B. C., okres B. C., spolu troch pozemkov o celkovej výmere 23590 m2 (ďalej len „dotknuté pozemky“) v hodnote 596591 eur, určenej znaleckým posudkom č. 3/2013 z 15. januára 2013. Podľa dôvodovej správy k návrhu napadnutého uznesenia č. materiálu Z2018_055 z 12. júna 2018 bol dôvodom takého postupu dlhodobo nepriaznivý vývoj vlastného imania v Hokejovom klube, ktorého jediným akcionárom bol v tom čase žalovaný. Vkladom dotknutých pozemkov do kapitálového fondu Hokejového klubu malo dôjsť k vyrovnaniu záporného vlastného imania tejto spoločnosti. 2. Napadnuté uznesenie podpísal primátor žalovaného dňa 22. júna 2018 a v ten istý deň bol na Okresný úrad Liptovský Mikuláš podaný návrh na vklad vlastníckeho práva k dotknutým pozemkom na základe vyhlásenia žalovaného ako vkladateľa a Hokejového klubu ako nadobúdateľa o vklade nehnuteľného majetku do kapitálového fondu Hokejového klubu v prospech Hokejového klubu. Okresný úrad Liptovský Mikuláš dňa 26. júna 2018 pod č. V 2540/2018 vklad povolil.

II. Konanie pred správnym súdom

7. Následne podala Okresná prokuratúra Liptovský Mikuláš žalobu proti napadnutému uzneseniu na Krajský súd v Žiline (ďalej len „správny súd“). Okresná prokuratúra Liptovský Mikuláš bola poverená na konanie pred správnym súdom na základe opatrenia krajskej prokurátorky Krajskej prokuratúry v Žiline č. Kc 69/19/5500-4 z 22. novembra 2019. 8. V žalobe boli zopakované výhrady uvedené v proteste prokurátora. Postup žalovaného v predmetnej veci nespočíval ani v jednom zo zákonodarcom aprobovaných spôsobov majetkového vkladu obce do obchodnej spoločnosti, keď nešlo o vklad majetku do základného imania a obchodná spoločnosť (právnická osoba) v čase vkladu nehnuteľného majetku mesta do nej už existovala. Ku vkladu nehnuteľného majetku jednotky územnej samosprávy do majetku obchodnej spoločnosti došlo mimo základného imania obchodnej spoločnosti a uvádzaným postupom žalovaný nezískal žiadnu relevantnú protihodnotu, keďže preukázateľne nedošlo k zvýšeniu základného imania obchodnej spoločnosti, v ktorej bol žalovaný jediným akcionárom. Žalovaný zvoleným postupom v predmetnej veci nezískal nové (ďalšie) akcie obchodnej spoločnosti vyjadrujúce v konečnom dôsledku mieru účasti jednotky územnej samosprávy na majetku akciovej spoločnosti. Keďže vklad nehnuteľného majetku bol navyše žalovaným realizovaný bezplatne, ním zvolený postup vykazuje znaky darovania, ktoré je s odkazom na znenie § 8 ods. 3 ZoOZ neprípustný.

10. Podľa žalobkyne § 6 ods. 5 a § 9 ods. 2 písm. f) ZoMO síce dôsledne nerozlišujú medzi pojmami vyjadrenými slovným spojením „základné imanie obchodnej spoločnosti“ a „majetok obchodnej spoločnosti“, avšak v tejto súvislosti poukázala na skutočnosť, že pojem vyjadrený slovným spojením „majetok obchodnej spoločnosti“ tak, ako je tento spomínaný znením § 9 ods. 2 písm. f) ZoMO je pojmom nepochybne širším, ako pojem vyjadrený slovným spojením „základné imanie obchodnej spoločnosti“ v intenciách § 6 ods. 5 ZoMO. Obsah úpravy § 9 ods. 2 písm. f) ZoMO je s odkazom na znenie § 6 ods. 5 ZoMO potrebné vykladať reštriktívne, pričom uvádzaným postupom je možné dospieť k záveru, že obec (mesto) môže vkladať svoj majetok len do základného imania obchodnej spoločnosti, nie do majetku obchodnej spoločnosti, s tým, že sa javí byť právne irelevantným, či tak robí v súvislosti so založením obchodnej spoločnosti (právnickej osoby) alebo zvyšovaním základného imania už existujúcej obchodnej spoločnosti (právnickej osoby).

Z týchto listín vyplývalo, že tretie osoby Hokejovému klubu požičali peniaze (na základe zmlúv o pôžičke postupne uzavretých 28. júna 2018, 6. júla 2018 a 25. septembra 2018), rovnako tieto tretie osoby si nechali zriadiť záložné právo vo svoj prospech na dotknutých pozemkoch a s Hokejovým klubom uzavreli zmluvu o budúcej kúpnej zmluve, podľa ktorej po uplynutí lehoty na vrátenie súm požičaných peňazí tieto tretie osoby majú právo na uzatvorenie kúpnej zmluvy na dotknuté pozemky za kúpnu cenu rovnajúcu sa výške ich pôžičky.

Podľa žalobkyne bolo však od počiatku zrejmé, že Hokejový klub vzhľadom na zlú finančnú situáciu nebude schopný predmetné pôžičky splatiť. Žalovaný mohol riadnym postupom podľa ZoMO dotknuté pozemky speňažiť a takýto výnos následne vložiť do Hokejového klubu, čo však neurobil. Následne i fyzické osoby, ktoré dotknuté pozemky kúpili od Hokejového klubu, mohli do tejto obchodnej spoločnosti vložiť peniaze ako sponzorský dar, keďže podľa žalobkyne sú pravidelnými a dlhoročnými sponzormi ľadového hokeja v meste Liptovský Mikuláš. Žalobkyňa zdôraznila, že tieto tretie osoby nadobudli dotknuté pozemky za výhodnejšiu cenu, než by bola trhová cena.

15. Po prejednaní veci na pojednávaní dňa 28. júla 2022 správny súd uznesením označeným v záhlaví tohto uznesenia zrušil napadnuté uznesenie mestského zastupiteľstva žalovaného.

Správny súd mal na základe spisového materiálu v posudzovanej veci preukázané, že nešlo o vklad majetku špecifikovaného v časti I. napadnutého uznesenia do základného imania Hokejového klubu, čo mal preukázané aj výpisom z obchodného registra (základné imanie obchodnej spoločnosti ostalo bez zmeny), keďže vkladom nehnuteľného majetku do kapitálového fondu predmetnej obchodnej spoločnosti preukázateľne nedošlo k zvýšeniu základného imania obchodnej spoločnosti, ktorej je žalovaný jediným akcionárom, či upisovaniu nových akcií, teda žalovaný nezískal žiadnu relevantnú protihodnotu.

aj so stopercentnou majetkovou účasťou obce je samostatným subjektom vlastníckeho práva, odlišným od obce. Ak chce obec previesť do vlastníctva obchodnej spoločnosti ďalší majetok, okrem vkladu do základného imania, potom tak môže urobiť len niektorým zo spôsobov definovaným v ustanovení § 9a ods. 1 ZoMO. V tejto súvislosti správny súd, rovnako ako žalobkyňa, poukázal na časovú následnosť jednotlivých právnych úkonov, ktoré viedli k nadobudnutiu vlastníckeho práva k dotknutým pozemkom tretími fyzickými osobami.

I keď ustanovenie § 9 ods. 2 písm. f) ZoMO dostatočne nerozlišuje medzi základným imaním obchodnej spoločnosti a majetkom obchodnej spoločnosti, s poukazom na znenie § 6 ods. 5 ZoMO žalovaný mal a mohol v posudzovanej veci postupovať iba spôsobom, v rámci ktorého by vklad svojho nehnuteľného majetku realizoval výlučne do základného imania obchodnej

spoločnosti. Pokiaľ ide o vzťah základného imania a majetku obchodnej spoločnosti, od základného imania je potrebné odlišovať imanie alebo čisté obchodné imanie obchodnej spoločnosti. Základné imanie vyjadruje hodnotu vkladov, ktoré spoločníci vložili do obchodnej spoločnosti odo dňa jej založenia, nie však jej hodnotu.

20. Proti rozsudku správneho súdu podal žalovaný ako sťažovateľ kasačnú sťažnosť z dôvodov podľa § 440 ods. 1 písm. f) a g) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“). Žiadal, aby kasačný súd napadnuté uznesenie správneho súdu zrušil a vec vrátil správnemu súdu na ďalšie konanie.

ZoMO. Práve citované ustanovenie výslovne pripustilo „vklady do majetku zakladaných alebo existujúcich spoločností“, teda nielen vklady do „základného imania“ obchodných spoločností. Podobne v § 11 ods. 4 písm. l) ZoOZ sa spomína „majetková účasť“ bez toho, aby bolo vyjadrené, že musí ísť výlučne o účasť na základnom imaní. V § 6 ods. 5 ZoMO zákonodarca výslovne nepoužil v spojitosti so základným imaním slovo „len“ alebo „výlučne“.

Je zrejmé, že cieľom zákonodarcu bolo výslovne legislatívne zakotviť možnosť obcí zriaďovať a byť akcionármi či spoločníkmi v obchodných spoločnostiach a mať v nich majetkovú účasť. 23. Zákonodarca tým teda jednoznačne vyjadril vôľu, aby sa obce stávali akcionármi a spoločníkmi v obchodných spoločnostiach a plnili všetky práva i povinnosti, ktoré im z takej účasti vyplývajú. Medzi také oprávnenia, a za určitých prípadov i povinnosti, patrí aj oprávnenie obce podieľať sa majetkovo na obchodnej spoločnosti, a to aj vkladmi mimo základné imanie, ktoré Obchodný zákonník pozná a výslovne upravuje.

Tým, že zákonodarca umožnil obci stať sa akcionárom či spoločníkom v obchodnej spoločnosti, nepochybne akceptoval, že obec bude plniť aj ostatné práva a povinnosti akcionára či spoločníka. Možnosť a oprávnenie vložiť majetok obce aj mimo základného imania spoločnosti preto vyplýva z aplikácie Obchodného zákonníka na podklade výslovného oprávnenia obce stať sa akcionárom či spoločníkom spoločnosti. Iný záver by znamenal, že obec ako spoločník nemá v obchodnej spoločnosti rovnaké postavenie ako iné subjekty súkromného práva participujúce na spoločnosti. 24. Úmyslom zákonodarcu pri koncipovaní § 6 ods. 5 ZoMO nemohlo byť zamedzenie vkladu majetku mimo základného imania, konkrétne formou príspevku do kapitálového fondu

Obchodnom zákonníku neexistovala. Úprava kapitálových fondov v kapitálových obchodných spoločnostiach existuje až od roku 2018. Súčasne, ak by zákonodarca považoval za potrebné tieto okolnosti upravovať, nič mu nebránilo, aby v roku 2018 súbežne s prijatím úpravy o kapitálových fondoch realizoval aj zmenu zákonov v tom smere, že obce takéto úkony ako akcionári či spoločníci spoločností robiť nesmú.

Rovnako tak úzko súvisí s prípadným zvýšením základného imania spoločnosti, keďže jedným zo spôsobov použitia kapitálového fondu je zvýšenie základného imania obchodnej spoločnosti. 26. Požiadavka na reštriktívny výklad ZoMO nie je daná, pretože nie je zrejmé, aký legitímny cieľ by sa mal reštriktívnym výkladom sledovať a z čoho by mala vyplývať dôvodnosť a opodstatnenie reštriktívneho výkladu. Takéto dôvody neuvádza ani správny súd.

28. Majúc tiež za to, že kasačná sťažnosť nie je dôvodná, pripomenula faktické pozadie veci (už rekapitulované vyššie v tomto uznesení) a zdôraznila, že úprava § 6 ods. 5 ZoMO je kogentná. Podľa názoru žalobkyne jednotky územnej samosprávy nie sú plnohodnotnými účastníkmi obchodnoprávnych či iných súkromnoprávnych vzťahov, ak by tomu tak bolo, existencia ZoMO nemá zmysel. Je nesporné, že v prípade, ak by zákonodarca mal záujem obci (mestu) poskytnúť možnosť realizovať jej práva inak, než ako ich upravil v ustanovení § 6 ods. 5 ZoMO, malo by predmetné ustanovenie iný obsah, prípadne by medzičasom došlo k zrušeniu zákona o majetku obcí ako celku, čo sa však dosiaľ nestalo. Práve naopak, zákonodarca predmetný právny predpis opakovane novelizoval s tým, aby eliminoval obchádzanie jeho ustanovení jednotkami územnej samosprávy. 29. Žalobkyňa znova pripomenula, že postup sťažovateľa je zrejmým a vedomým obchádzaním zákona, keď tento preukázateľne vediac, v akej zlej finančnej situácii sa nachádza Hokejový klub, tomuto namiesto peňažnej hotovosti umožňujúcej mu ju aspoň

Predmetnému konaniu je preto venovaná pozornosť aj v rámci trestného konania s tým, že aktuálne v ňom vyšetrovateľ pod sp. zn. KRP-7/2-VYS-ZA-2020 vzniesol obvinenie členom predstavenstva obchodnej spoločnosti.

30. Vec bola predložená Najvyššiemu správnemu súdu Slovenskej republiky (ďalej aj ako „Najvyšší správny súd“ alebo „kasačný súd“) 28. novembra 2022. Vec bola náhodným spôsobom pridelená do piateho senátu Najvyššieho správneho súdu a v tomto senáte bola pridelená ako sudkyni spravodajkyni sudkyni JUDr. Anite Filovej.

31. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako súd kasačný (§ 438 ods. 2 SSP), po zistení, že kasačná sťažnosť sťažovateľa bola podaná včas (§ 443 ods. 1 SSP), oprávnenou osobou (§ 442 ods. 1 SSP) a je prípustná (§ 439 ods. 1 SSP), preskúmal napadnuté uznesenie správneho súdu v medziach sťažnostných bodov uplatnených sťažovateľom (§ 453 ods. 2 SSP) spolu s konaním, ktoré predchádzalo jeho vydaniu, a bez nariadenia pojednávania (§ 455 SSP) po neverejnej porade senátu (§ 147 ods. 2 v spojení s § 137 ods. 1 SSP) dospel k záveru, že kasačná sťažnosť nie je dôvodná.

júlu 2022. 34. Podľa § 6 ods. 5 ZoMO v znení do 31. októbra 2023: Obec môže svoj majetok vložiť ako vklad do základného imania obchodnej spoločnosti alebo môže zo svojho majetku založiť právnickú osobu.

36. Podľa § 9 ods. 2 písm. f) ZoMO: Obecné zastupiteľstvo schvaľuje vklady majetku obce do majetku zakladaných alebo existujúcich obchodných spoločností. 37. Podľa § 6 ods. 1 Obchodného zákonníka: Obchodným majetkom na účely tohto zákona sa rozumie súhrn majetkových hodnôt (vecí, pohľadávok a iných práv a peniazmi oceniteľných iných hodnôt), ktoré patria podnikateľovi a slúžia alebo sú určené na jeho podnikanie.

kapitálový fond z príspevkov akcionárov. 40. Podľa § 217a ods. 2 Obchodného zákonníka (relevantné časti): Ak osobitný predpis neustanovuje inak, splatený kapitálový fond z príspevkov akcionárov možno použiť na prerozdelenie medzi akcionárov alebo na zvýšenie základného imania, ak tak ustanovuje zakladateľská zmluva alebo stanovy, a to na základe rozhodnutia valného zhromaždenia.

42. Vychádzajúc z vyššie citovaného ustanovenia § 6 ods. 5 ZoMO účinného do 31.10.2023 musí kasačný súd jednoducho konštatovať, že toto skutočne v rozhodnom čase, či už pri prijímaní napadnutého uznesenia zastupiteľstva žalovaného, počas konania na správnom súde a pri vydaní napadnutého uznesenia, a ani počas časti trvania kasačného konania neupravoval pre obec možnosť svoj majetok vložiť do kapitálového fondu akciovej spoločnosti.

44. Kasačný súd však vzhľadom na uplatnené sťažnostné námietky potrebuje ešte poukázať na niektoré zásadné skutočnosti, ktoré súvisia s nakladaním s majetkom obce. ZoMO je predpisom verejného práva, pričom predpisy verejného práva majú kogentný charakter, ak v nich nie je uvedené niečo iné. Obec ako verejnoprávna korporácia síce hospodári so svojím majetkom, ale keďže ide o majetok patriaci práve verejnoprávnej korporácii a subjektu verejného práva, teda patriaci všetkým obyvateľom obce, a nie súkromnej osobe, z povahy veci je potrebné pri nakladaní s ním postupovať tak, aby bol strážený verejný záujem na efektívnom, hospodárnom, výhodnom a transparentnom nakladaní s majetkom obce, a aby bola čo možno najviac eliminovaná možnosť pri nakladaní s majetkom obce uprednostniť súkromný záujem fyzických osôb ako subjektov súkromného práva, ktoré sú členmi orgánov obce a nositeľmi moci, ktorou je obec nadaná.

ZoMO. 46. V tejto súvislosti kasačný súd dodáva, že skutočnosť, že zákonodarca nenovelizoval od 1. januára 2018 spolu s Obchodným zákonníkom aj ZoMO, môže byť jeho opomenutím. Avšak, ak by došlo k takému opomenutiu, je potrebné si ustáliť, či išlo o ním zamýšľanú alebo nezamýšľanú medzeru v ZoMO. Podľa mienky kasačného súdu racionálny zákonodarca vedomý si princípov, na ktorých stojí ZoMO (obmedzenie nakladania s „verejným“ majetkom a nemožnosť aplikovať výlučne súkromnoprávne normy na nakladanie s takýmto majetkom), ak by chcel obciam už od 1. januára 2018 umožniť vkladať majetok do kapitálových fondov akciových spoločností, novelizoval by súčasne aj ZoMO.

Rovnako porovnaním úprav nakladania s kapitálovým fondom a so základným imaním akciovej spoločnosti je možné prijať záver, že na nakladanie so základným imaním akciovej spoločnosti sú kladené prísnejšie nároky na potrebnú väčšinu pri hlasovaní akcionárov na valnom zhromaždení či publicite aj vo vzťahu k obchodnému registru, ako aj v tom smere, že základné imanie akciovej spoločnosti musí vždy vykazovať aspoň minimálnu zákonnú výšku a pod túto ho nie je možné znížiť (por. § 202, § 210, § 211, § 216 Obchodného zákonníka oproti § 217a Obchodného zákonníka). Zákonodarca tak prinajmenšom do 31. októbra 2023 nechcel, aby takýmto spôsobom (vložením majetku do kapitálového fondu akciovej spoločnosti) obec prichádzala o majetok.

49. Treba ešte dodať, že právny stav od 1. novembra 2023 je iný. Novelou vykonanou zákonom č. 137/2023 Z. z. už bola obci daná možnosť vložiť svoj majetok i do kapitálového fondu akciovej spoločnosti. Uvedená skutočnosť, t. j. že samotný zákonodarca potreboval spresniť znenie § 6 ods. 5 ZoMO, však ďalej potvrdzuje záver, že možnosť obce vložiť svoj majetok i do kapitálového fondu akciovej spoločnosti pred touto novelou právne prípustná nebola, pretože takáto novela by potom bola nepotrebná.

51. V tejto súvislosti je potrebné dodať, že nastolenie rovnováhy medzi obcami a inými účastníkmi na obchodných spoločnostiach s ohľadom na kogentný a voči „verejnému“ majetku obce ochranný charakter ZoMO patrilo zákonodarcovi prostredníctvom novelizácie ZoMO, a nie súdom s ohľadom na súkromnoprávne normy Obchodného zákonníka a účel jeho jednotlivých inštitútov. 52. Rovnako napokon neušlo pozornosti kasačného súdu, že dotknuté pozemky sú v aktuálnom čase opätovne vo vlastníctve žalovaného (č. LV 2552, k. ú. Okoličné), a to na základe kúpnej zmluvy a dohody o urovnaní č. V 4638/2023. Uvedené vzhľadom na znenie § 454 SSP však nič nemení na závere, že napadnuté uznesenie zastupiteľstva sťažovateľa bolo prijaté v rozpore s ustanovením § 6 ods. 5 ZoMO v znení účinnom do 31. októbra 2023.

V. Záver

53. Pre všetky tieto dôvody dospel Najvyšší správny súd k záveru, že kasačná sťažnosť nie je dôvodná, a postupom podľa § 461 SSP ju zamietol. 54. O nároku na náhradu trov kasačného konania rozhodol kasačný súd tak, že v zmysle § 467 ods. 1 v spojení s § 170 písm. c) SSP vyslovil, že žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov kasačného konania, keďže sa konanie začalo na základe žaloby prokurátora (uvedené sa analogicky vzťahuje aj na kasačné konanie). 55. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu opravný prostriedok nie je prípustný.

V Bratislave dňa 28. marca 2024