5Svk/55/2022
ECLI:SK:NSSSR:2023:8019200673.1
- Súd
- Najvyšší správny súd Slovenskej republiky
- Súd 1. inštancie
- Krajský súd v Prešove
- Sp. zn. 1. inštancie
- 6S/51/2019
- IČS
- 8019200673
- Citované
- 1× inými rozhodnutiami
- Zdroj
- PDF ↗
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Petry Príbelskej, PhD. (sudkyňa spravodajkyňa) a členov senátu JUDr. Juraja Vališa LL.M. a Mgr. Petra Macha, PhD., v právnej veci žalobcov: 1. Y. A.N. (L.), F. I. XX, 2. Y. H., F. H. XX, 3. T. V. (L.), F. I. XX, všetci právne zastúpení advokátskou kanceláriou PAULOVIČ & PARTNERS s.r.o., so sídlom Ulica úzka 140/2, 984 01 Lučenec, proti žalovanému: Okresnému úradu Prešov, pozemkový a lesný odbor, Masarykova 10, Prešov, za účasti: 1.) SPZ Poľovnícke združenie JAKOVANY, IČO: 31304133, so sídlom Jakovany 102, právne zastúpený: 1./AK JUDr. Halagan, s.r.o., so sídlom Framborská 253/21, Žilina a 2./ Beňo & Partners advokátska kancelária, s.r.o. so sídlom Námestie svätého Egídia 40/93, Poprad, 2.) R. Y., F. Q. Č.. XX, L., 3.) K.. R. V., F. A.Q. XX, T. W. U., o preskúmanie zákonnosti opatrenia žalovaného zo dňa 26. augusta 2019 č. OÚ-PO- PLO-2019/43055-3/Gu na základe správnej žaloby takto, v konaní o kasačnej sťažnosti proti rozsudku Krajského súdu v Prešove č.k. 6S/51/2019-328 zo dňa 9. júna 2022, takto
rozhodol:
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Prešove č.k. 6S/ 51/2019-328 zo dňa 9. júna 2022 zrušuje a vec vracia Správnemu súdu v Košiciach na ďalšie konanie.
Odôvodnenie
I. Konanie pred orgánmi verejnej správy
1. Na základe žiadosti o evidenciu zmluvy o užívaní poľovného revíru Majdan zo dňa 20. augusta 2019 Okresný úrad Prešov, Pozemkový a lesný odbor (ďalej len „žalovaný“) opatrením č. OÚ-PO-PLO-2019/43055-3/Gu zo dňa 26. augusta 2019 podľa § 16 ods. 1 zákona č. 274/2009 Z. z. o poľovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o poľovníctve“) zaevidoval zmluvu o užívaní uznaného poľovného revíru Majdan, ktorý bol uznaný rozhodnutím Lesného úradu v Prešove č.j. 135/94-Mu zo dňa 2. júna 1994. 2. Žalovaný vykonal evidenciu po preskúmaní súladu predloženej zmluvy o užívaní poľovného revíru v súlade s ustanoveniami § 14 a § 16 ods.1 zákona o poľovníctve so záverom, že predmetná zmluva a náležitosti sú v súlade so zákonom o poľovníctve.
II. Konanie pred správnym súdom
3. Proti rozhodnutiu žalovaného podal žalobca v zákonnej lehote správnu žalobu na Krajský súd v Prešove (ďalej aj ako „správny súd“), ktorou sa domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie, a priznania práva na náhradu trov konania. 4. Správny súd rozsudkom č.k. 6S/51/2019-328 zo dňa 9. júna 2022 (ďalej aj ako „napadnutý rozsudok“) podľa ustanovenia § 190 zákona č. 162/2015 Z.z. Správneho súdneho poriadku (ďalej aj ako „SSP“) žalobu ako nedôvodnú zamietol. 5. Správny súd na úvod svojho právneho posúdenia poznamenal v súvislosti s podmienkou podpísania zmluvy vlastníkmi spoločného poľovného revíru vlastniacich najmenej nadpolovičnú väčšinu poľovných pozemkov z výmery poľovného revíru, že konanie žalovaného je koncentrované na skúmanie zmluvy a notárskej zápisnice o priebehu zhromaždenia vlastníkov poľovných pozemkov. 6. Z administratívneho spisu súd vyhodnotil, že zmluva bola podpísaná vlastníkmi spoločného poľovného revíru vlastniacimi nadpolovičnú väčšinu poľovných pozemkov z výmery poľovného revíru, pretože rozhodujúca väčšina v percentuálnom vyjadrení je obsahom tak zmluvy o užívaní poľovného revíru, ako aj notárskej zápisnice osvedčujúcej priebeh zhromaždenia vlastníkov poľovných pozemkov. 7. Správny súd pritom zdôraznil, že zmluva v súlade so zákonom ako zmluvnú stranu správne určuje vlastníkov poľovných pozemkov (ich zoznam tvorí prílohu zmluvy) zastúpených konkrétnymi osobami, nie samotných zástupcov a rovnako dal do pozornosti skutočnosť, že touto problematikou sa zaoberal Najvyšší súd SR v rozhodnutí sp. zn. 7Sžo/78/2014, pričom uzavrel, že takýto nedostatok v uvedenej súvislosti vedie k zrušeniu opatrenia správneho orgánu. 8. Ku konaniu vlastníkov pozemkov v zastúpení správny súd uviedol, že ide o bežnú prax pretože ktorýkoľvek vlastník sa môže nechať aj podľa úpravy zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v platnom a účinnom znení zastúpiť pri právnom úkone týkajúceho sa jeho majetku, alebo užívania inou osobou s výnimkou prípadov, kedy to zákon zakazuje. Z administratívneho spisu vyplýva, ako to už správny súd vyššie konštatoval, že na zastupovanie vlastníkov poľovných pozemkov boli na zhromaždení zo dňa 31. januára 2018 uznesením č. 5 počtom prítomných hlasov 56,9057% odsúhlasení vrátane podpisu zmluvy o užívaní poľovného revíru R. Y. E. K.. R. V.. Teda oprávnenie konať pri podpise zmluvy o užívaní poľovného revíru za vlastníkov poľovných pozemkov začlenených do predmetného poľovného revíru týmito osobami bolo dané. 9. K otázke zvolania zhromaždenia, ktoré nebolo v súlade so zákonom (verejnú vyhlášku podpísal len jeden zo zvolávateľov K.. V., sám nedisponoval potrebnou výmerou 1/3 poľovného revíru a nemohol byť ani ostatnými splnomocnený na tento úkon K.. Y. E. Y., ktorí nemali oprávnenie postúpiť); k hlasovaniu a úkonom prítomných na zhromaždení (
1. Urbárska spoločnosť Jakovany, 2. Pozemkové spoločenstvo Ján Seman a spol. a Hury Jakovany, 3) Urbárska a podielnická spoločnosť Ľutinka, pozemkové spoločenstvo Ľutinka), ktoré považovali za neplatné (zväčša z dôvodov ohľadom platnosti zastúpenia); k nesprávnemu určeniu hlasovacích práv - zvolávatelia započítali pozemkovým spoločenstvám 1) až 3) aj výmeru patriacu SPF; k nedostatkom listiny prítomných, ktorá neobsahuje náležitosti, neuvedenie vlastníkov poľovných pozemkov § 5 ods. 5 zákona o poľovníctve; k neuvedeniu údajov 12 osôb, ktoré sa mali zúčastniť a zastupovať vlastníkov poľovných pozemkov, resp. boli vlastníkmi pozemkov o výmere 1382,95 ha - 65,543 % - meno, priezvisko, bydlisko - zo zoznamu prítomných osôb nebolo možné zistiť skutočný stav veci potrebný na zaevidovanie zmluvy, správny súd uviedol, že tieto žalobné body nepreukázali nezákonnosť konania napadnutého opatrenia žalovaného, pretože sa týkali okolností začatia a vedenia zhromaždenia vlastníkov poľovných pozemkov, ktoré nebolo možné vyhodnotiť predmetom administratívnom konaní. 10. Podľa správneho súdu zákon o poľovníctve zakladá žalovanému právomoc preskúmať predkladanú zmluvu, avšak právomoc preskúmať súlad priebehu zhromaždenia vlastníkov poľovných pozemkov so zákonom a zákonnosť na ňom schválených uznesení, alebo skúmať zákonnosť priebehu zhromaždenia pozemkového spoločenstva a zákonnosť na ňom prijatých uznesení môže skúmať len súd v civilnom sporovom konaní. 11. Ak o takýchto otázkach nie je rozhodnutie civilného súdu, a ani nebola podaná žaloba, ktorou by sa niektorý z dotknutých subjektov domáhal určenia nezákonného priebehu zhromaždenia alebo nezákonnosti prijatého uznesenia, je povinnosťou orgánu verejnej správy, vychádzať z predpokladu, že v tomto ohľade vec nie je sporná. Na tom nič nemení ani záznam v zápisnici o zhromaždení, v ktorom niektorý z prítomných subjektov vyjadrí námietku v konkrétnej súvislosti. 12. Podľa správneho súdu orgán verejnej správy nevstupuje do dispozičnej sféry zúčastnených subjektov, ktorí jediní môžu svoje právo uplatňovať pred súdom v civilnom sporovom konaní. Preto ani správny súd nemohol postup žalovaného vyhodnotiť inak ako v súlade s čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky. Argumentoval pritom judikatúrou Najvyššieho súdu SR (sp. zn. 2Sžk/12/2019, sp. zn. 10Sžk/39/2019) a judikatúrou Ústavného súdu Slovenskej republiky (I. ÚS 721/2016), podľa ktorej posúdenie týchto otázok, veci nepatrí do právomoci správneho súdu, a ani do kompetencie orgánu verejnej správy. 13. Nato správny súd nadviazal, že jednoduchšie, rýchlejšie konanie a menej zákonných oprávnení skúmať vec nachádza vyjadrenie v jednoduchšom a menej formálnom akte - opatrení o evidencii zmluvy, pričom povaha aktu ako opatrenia vyjadruje aj nižšiu mieru skúmania skutkovej a právnej stránky veci. Uviedol pritom príklad rozdielu zákonného oprávnenia katastrálneho odboru okresného úradu miery skúmania obsahu právnych úkonov pri rozhodovaní vo vkladovom konaní a naopak v konaní o zázname.
III. Kasačná sťažnosť žalovanej, stanovisko účastníkov
14. Proti napadnutému rozsudku podal sťažovateľ kasačnú sťažnosť podľa § 440 ods. 1 písm. g/ a h/ zákona č. 162/2015 Z.z Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“), v ktorej navrhol, aby kasačný súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil správnemu súdu na ďalšie konanie.
15. Sťažovateľ namietal najmä: · Neplatné zvolanie zhromaždenia, keďže bolo zvolané verejnou vyhláškou, ktorú podpísal len K.. R. V., ktorý však nedisponoval výmerou dosahujúcou aspoň tretinu výmery poľovného revíru a nemohol byť ostatnými vlastníkmi splnomocnený. · Neplatnosť hlasovania a úkonov jednotlivých subjektov (pozemkových spoločenstiev, keďže podľa zákona č. 97/2013 Z.z. v znení platnom k 31. januáru 2018 na platnosť úkonu zákon vyžaduje podpis predsedu a jedného člena výboru pozemkového spoločenstva.
Navyše pozemkové spoločenstvo Jakovany a pozemkové spoločenstvo Ján Seman a spol. a Hury Jakovy zastupovali osoby, ktoré neboli štatutárnymi orgánmi uvedených pozemkových spoločenstiev, ale konali na základe plnomocenstva udeleného predsedom príslušného pozemkového spoločenstva a členom výboru pozemkového spoločenstva a uznesenia zo schôdze výboru daného spoločenstva. Podľa zákonnej úpravy však môže len zhromaždenie pozemkového spoločenstva splnomocniť za pozemkové spoločenstvo konkrétne osoby, aby na zhromaždení vlastníkov poľovných pozemkov rozhodovali o hospodárení s pozemkami patriacimi do spoločnej nehnuteľnosti, ktoré sú súčasťou poľovného revíru Majdan. Argumentoval pritom ust. § 14 ods.1 zákona č. 97/2013 Z.z. · Neplatnosť výsledkov jednotlivých hlasovaní, keďže za hlasovalo len 42,4515% teda menej ako nadpolovičná väčšina hlasov vlastníkov všetkých poľovných pozemkov začlenených do
PR Majdan. · Započítanie výmery pozemkov, ktoré ex lege zastupuje Slovenský pozemkový fond teda výmeru nezistených alebo neznámych vlastníkov poľovných pozemkov. · Nedostatky listiny prítomných, keďže neobsahuje zákonom stanovené údaje, nie sú tam uvedení vlastníci poľovných pozemkov, čo je v rozpore s § 5 ods.5 zákona o poľovníctve, konkrétne chýba uvedenie mena, priezviska, bydliska fyzickej osoby, ktorá je vlastníkom poľovných pozemkov a jej prislúchajúca výmera poľovných pozemkov.
Uvedení sú len splnomocnení zástupcovia vlastníkov, z čoho však nie je možné zistiť skutočný stav veci k zaevidovaniu zmluvy o užívaní poľovného revíru. · Podozrenie, že zvolávateľmi uvedené údaje boli účelovo upravené, keďže odmietli poskytnúť k nahliadnutiu listinu prítomných a rovnako existuje podozrenie, že do výmery revíru boli zahrnuté aj nepoľovné pozemky. · Žalovaný pred zaevidovaním zmluvy o užívaní poľovného revíru Majdan nepostupoval v súlade so zákonom, pretože nedostatočne zistil skutočný stav veci. Neskúmal dostatočne, kto
je vlastníkom poľovných pozemkov a skutočným podielom na celkovej výmere vo vzťahu ku každému zo zúčastnených. Poukázal pritom na ust. § 16 ods. 1 zákona o poľovníctve. · Názor správneho súdu, ktorý uvádza, že o zákonnosti uznesenia alebo rozhodnutia môže rozhodovať len civilný súd v sporovom konaní je príkladom denegatio iustitiae.
Sťažovateľ argumentoval rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. 16Co/39/2020-742, rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne č.k. 27Co/109/2019-591 a rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. 17Co/425/2016-182 s tým, že práve civilné súdy zamietajú žaloby o určenie neplatnosti daných právnych úkonov. · Argumentáciu správneho súdu, že neexistencia listiny prítomných s potrebnými náležitosťami nie je prekážkou evidencie zmluvy · Nie je možné akceptovať názor súdu, že menej formálne formy rozhodnutia vyžadujú nižší stupeň skúmania materiálnej pravdy. · Správny súd sa snažil konvalidovať a opraviť medzery napádaného rozhodnutia, pričom tento postup považoval sťažovateľ za nesprávny a nadprácu. · Správny súd mal podľa sťažovateľa založiť svoje rozhodnutie na tom, že žalobcovia nepoukázali na porušenie § 16 zákona o poľovníctve. · Správny súd nepriamo naznačil, že notár garantuje vyššiu právnu silu resp. vyšší stupeň hodnovernosti údajov, dokumentov, stanovísk zvolávateľov a jeho účastníkov. Notárska zápisnica však len osvedčuje priebeh úkonu alebo deja a nenahrádza prieskumnú činnosť
správneho orgánu, či boli splnené zákonné podmienky. 16. Ďalší účastník v prvom rade - SPZ Jakovany sa v oboch vyjadreniach ku kasačnej sťažnosti zo dňa 4. novembra 2022 plne stotožnil so závermi správneho súdu, pričom navrhol, aby kasačný súd kasačnú sťažnosť zamietol ako nedôvodnú. 17. Žalovaný sa ku kasačnej sťažnosti nevyjadril.
IV. Právne posúdenie veci kasačným súdom
18. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v postavení kasačného súdu (ďalej len „kasačný súd“) preskúmal rozsudok správneho súdu v rozsahu podanej kasačnej sťažnosti. 19. Kasačný súd s ohľadom na § 455 SSP nepovažoval za potrebné nariadiť vo veci pojednávanie a rozhodol o kasačnej sťažnosti bez jeho nariadenia. Rozsudok bol vyhlásený verejne po oznámení dňa vyhlásenia v súlade s § 137 ods. 4 SSP. 20. So zreteľom na § 439 ods. 1, § 442 ods. 1, § 443 ods. 2 písm. a) SSP kasačný súd skonštatoval, že podaná kasačná sťažnosť smeruje proti rozsudku, voči ktorému je prípustná, bola podaná oprávnenou osobou a včas. Súdny poplatok za podanú kasačnú sťažnosť bol uhradený. 21. Po preskúmaní napadnutého rozsudku správneho súdu a kasačnej sťažnosti, ako aj podkladového materiálu, kasačný súd dospel k záveru, že kasačná sťažnosť je dôvodná.
V. Vybrané ustanovenia, z ktorých kasačný súd vychádzal
22. Podľa § 16 ods. 1 zákona o poľovníctve, evidenciu zmluvy vykoná príslušný okresný úrad. Zmluvu zaeviduje, ak ju uzatvorila fyzická osoba alebo právnická osoba podľa § 13 ods. 1 a ak ju podpísali vlastníci spoločného poľovného revíru vlastniaci najmenej nadpolovičnú väčšinu poľovných pozemkov z výmery poľovného revíru. Súčasťou žiadosti o evidenciu zmluvy je notárska zápisnica osvedčujúca priebeh zhromaždenia. 23. Podľa § 16 ods. 2 zákona o poľovníctve, okresný úrad nezaeviduje zmluvu, ak na užívanie poľovného revíru je už zaevidovaná iná zmluva, ak zmluva nespĺňa náležitosti podľa § 14 ods. 3 alebo ak zmluva nie je uzatvorená so subjektom podľa § 13 ods. 1. 24. Podľa § 13 ods. 1 písm. b/ zákona o poľovníctve, užívanie poľovného revíru možno postúpiť písomnou zmluvou poľovníckej organizácii podľa § 32. 25. Podľa §14 ods. 3 zákona o poľovníctve, zmluva musí obsahovať najmä: a) identifikačné údaje užívateľa poľovného revíru a identifikačné údaje splnomocnencov podľa § 5 ods. 7 poverených podpisom zmluvy, b) údaje o poľovnom revíri podľa rozhodnutia o uznaní, c) výšku a spôsob vyplatenia dohodnutej náhrady za postúpenie užívania poľovného revíru za každý hektár poľovného pozemku, d) dohodnuté podmienky užívania poľovného revíru, e) podmienky zmien a doplnkov, f) dátum uzatvorenia zmluvy a podpisy zástupcov zmluvných strán, g) odklad účinnosti zmluvy podmienený zaevidovaním zmluvy okresným úradom. 26. Podľa § 5 ods. 1 zákona o poľovníctve, vlastníci poľovných pozemkov rozhodujú o podaní žiadosti o uznanie poľovného revíru na zhromaždení vlastníkov poľovných pozemkov (ďalej len „zhromaždenie“). 27. Podľa § 5 ods. 2 zákona o poľovníctve, na zhromaždení práva vlastníka vykonáva orgán alebo organizácia podľa osobitných predpisov.
28. Podľa § 5 ods. 3 zákona o poľovníctve, zhromaždenie zvoláva zástupca najmenej jednej tretiny vlastníkov poľovných pozemkov (ďalej len „zvolávateľ“) počítanej z výmery pozemkov navrhovaných na začlenenie do poľovného revíru písomnou pozvánkou alebo verejnou vyhláškou, ktorá musí byť zverejnená vo všetkých dotknutých obciach obvyklým spôsobom najmenej 5 pracovných dní pred konaním zhromaždenia. 29. Podľa § 5 ods. 4 zákona o poľovníctve, zhromaždenie je uznášaniaschopné, ak je prítomná najmenej nadpolovičná väčšina vlastníkov poľovných pozemkov počítaná z výmery pozemkov navrhovaných na začlenenie do poľovného revíru. Zhromaždenie rozhoduje nadpolovičnou väčšinou počítanou z výmery všetkých poľovných pozemkov navrhovaných na začlenenie do poľovného revíru. 30. Podľa § 5 ods. 5 zákona o poľovníctve, prítomní vlastníci poľovných pozemkov sa zapisujú do listiny prítomných, ktorá obsahuje názov a sídlo právnickej osoby, alebo meno, priezvisko a bydlisko fyzickej osoby, ktorá je vlastníkom poľovných pozemkov, výmeru poľovných pozemkov pripadajúcich jednotlivým osobám a podiel výmery vlastnených poľovných pozemkov k navrhovanej výmere poľovného revíru. Zvolávateľ zabezpečuje a overuje zápis do listiny prítomných. Priebeh zhromaždenia sa osvedčuje notárskou zápisnicou, ktorej prílohou je listina prítomných. 31. Podľa § 5 ods. 7 zákona o poľovníctve, zhromaždenie si zvolí ním určený počet splnomocnencov, ktorým určí rozsah zastupovania vlastníkov poľovných pozemkov podľa tohto zákona.
VI. Posúdenie námietok kasačnej sťažnosti
32. Kľúčovou právnou otázkou v predmetnom konaní, ktorou sa kasačný súd zaoberal bola otázka právomoci správneho súdu a správneho orgánu preskúmať súlad priebehu zhromaždenia vlastníkov poľovných pozemkov so zákonom a zákonnosť na ňom schválených uznesení. 33.
Správny súd dospel v právnom posúdení svojho rozhodnutia k názoru, že správny orgán je povinný aj s ohľadom na to, že notárskou zápisnicou ako verejnou listinou vydanou štátom poverenou osobou bol priebeh zhromaždenia zaznamenaný a osvedčený, vychádzať z predpokladu, že v tomto ohľade vec nie je sporná. Na tom nič nemení ani záznam v zápisnici o zhromaždení, v ktorom niektorý z prítomných subjektov vyjadrí námietku v konkrétnej súvislosti. Podľa názoru správneho súdu poskytuje dotknutým subjektom ochranu práve civilná žaloba, ktorou sa títo môžu domáhať určenia nezákonného priebehu zhromaždenia alebo nezákonnosti prijatého uznesenia. Správny súd preto postup žalovaného vyhodnotil ako súladný so zákonom.
34. Závery správneho súdu, že: „ je povinnosťou orgánu verejnej správy, a to aj s ohľadom na to, že notárskou zápisnicou ako verejnou listinou vydanou štátom poverenou osobou bol priebeh zhromaždenia zaznamenaný a osvedčený, vychádzať z predpokladu, že v tomto ohľade vec nie je sporná“, sú podľa názoru kasačného súdu aj s ohľadom na jeho konštantnú judikatúru nesprávne. 35.
Finálnou formou činnosti správneho orgánu v danom prípade je opatrenie, ktorým dochádza k zaevidovaniu zmluvy o užívaní poľovného revíru. Podľa názoru kasačného súdu je správny orgán povinný skúmať splnenie zákonných náležitostí stanovených zákonom o poľovníctve, pričom až konštatovanie splnenia daných náležitostí môže byť podkladom pre zaevidovanie zmluvy o užívaní poľovného revíru. Činnosť správneho orgánu v tomto smere nemôže byť pasívna, majúca len evidenčných charakter, tak ako naznačuje správny súd. Opatrenie ktorým dochádza k zaevidovaniu zmluvy o užívaní poľovného revu má konštitutívne účinky, ktoré majú za následok vznik práva poľovníctva.
36. S ohľadom na vyššie uvedené odkazuje kasačný súd v ďalšej časti rozsudku na konštantnú judikatúru Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 3Svk/21/2022 zo dňa 26. septembra 2023, podľa ktorého:
„27. V nadväznosti na uvedené, ako aj vzhľadom na § 16 ods. 1 a 2 zákona o poľovníctve možno konštatovať, že činnosť správneho orgánu (okresný úrad) disponujúceho zákonným oprávnením vykonávať evidenciu zmluvy o užívaní poľovného revíru nie je iba automatická, majúca formálno technický charakter. Správny orgán predloženú zmluvu zaeviduje až po preskúmaní podmienok jednak hmotnoprávnych, ako aj procesnoprávnych podľa zákona o poľovníctve, v nadväznosti na príslušné hmotnoprávne podmienky podľa Občianskeho zákonníka, pokiaľ ide o uzatváranie takýchto zmlúv účastníkmi právneho úkonu.
28. Okresný úrad je v konaní o evidencii predloženej zmluvy o užívaní poľovného revíru povinný skúmať, či o využití práva poľovníctva v poľovnom revíri rozhodol vlastník samostatného poľovného revíru alebo vlastníci spoločného poľovného revíru postupom podľa § 5 zákona o poľovníctve (§ 11 ods. 1 zákona o poľovníctve), či zmluva o užívaní poľovného revíru bola uzavretá medzi vlastníkom poľovného revíru resp. vlastníkmi spoločného poľovného revíru a oprávnenou osobou podľa § 13 ods. 1 písm. a/ až d/ zákona o poľovníctve, či obsahuje zákonom predpísané náležitosti (§ 14 zákona o poľovníctve) a či ju podpísali vlastníci poľovných pozemkov, vlastniaci najmenej nadpolovičnú väčšinu poľovných pozemkov z výmery poľovného revíru (§ 16 ods. 1 zákona o poľovníctve) resp. prostredníctvom zástupcov, splnomocnených na uzavretie zmluvy na zhromaždení vlastníkov poľovných pozemkov podľa § 5 zákona o poľovníctve. V konaní je taktiež potrebné písomným splnomocnením vlastníka preukázať, kto za konkrétneho vlastníka konal a v akom rozsahu a
kedy bola plná moc udelená. Žiadosť o evidenciu zmluvy o užívaní poľovného revíru obsahuje ako povinnú prílohu notársku zápisnicu osvedčujúcu priebeh zhromaždenia vlastníkov poľovných pozemkov (§ 16 ods. 1 zákona o poľovníctve), pričom táto notárska zápisnica musí obsahovať prílohu, ktorou je listina prítomných s náležitosťami uvedenými v § 5 ods. 5 zákona o poľovníctve. Je úlohou žalovaného ako správneho orgánu zhromaždiť podklady, z ktorých vyplynie, či boli zákonné podmienky pre evidenciu zmluvy o užívaní poľovného revíru splnené (pozri napr. rozsudky Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 4Sžo/72/2014 zo 06.10.2015, sp.zn. 3Sžk/15/2017 z 21.03.2018, sp.zn. 7Sžo/66/2016 z 25.04.2018).“
47. K rovnakým záverom možno poukázať aj na rozhodnutia Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Sžk/15/2020 zo dňa 14. septembra 2022, sp. zn. 7Svk/6/2021 zo dňa 19. decembra 2022, sp. zn. 6Sžk/34/2020 zo dňa 30. marca 2022, sp. zn. 2Sžk/21/2019 zo dňa 29. septembra 2021 ako aj rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Sžk/1/2018 zo dňa 28. marca 2019, sp. zn. 2Sžk/12/2019 zo dňa 30. júna 2021 a iné.“
37. K vyššie uvedenej rozhodovacej činnosti kasačný súd zhrňujúco dodal (rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 10Sžk/27/2021 zo dňa 31. mája 2023, bod 24): „Pokiaľ pri evidenčnom úkone správny orgán musí náležite zistiť, či zmluvu o užívaní poľovného revíru podpísali vlastníci najmenej nadpolovičnej väčšiny poľovných pozemkov z výmery poľovného revíru, musí overiť tiež, či sa tak stalo postupom podľa § 5 zákona o poľovníctve (§ 16 ods. 1 v spojení s § 11 ods. 1 zákona o poľovníctve), a teda (i) či sa tak stalo na zhromaždení vlastníkov poľovných pozemkov predmetného revíru (§ 5 ods. 1 zákona o poľovníctve), (ii) či toto zhromaždenie bolo náležite zvolané (§ 5 ods. 2 zákona o poľovníctve), (iii) či na zhromaždení vlastníkov rozhodla nadpolovičná väčšina (§ 5 ods. 4, 5 a 6 zákona o poľovníctve) a (iv) či bola zmluva podpísaná splnomocnencami vlastníkov, ktorí boli zvolení na zhromaždení, v určenom rozsahu zastupovania (§ 5 ods. 7 zákona o poľovníctve).“
38. Správny orgán, v rámci posúdenia predbežnej otázky podstatnej pre vykonanie evidenčného úkonu, skúma skutočnosti uvedené v § 5 zákona o poľovníctve ako podmienky vykonania evidencie zmluvy o užívaní poľovného revíru (rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 10Sžk/27/2021 zo dňa 31. mája 2023, bod 28).
Neskúma však samotnú platnosť alebo neplatnosť uzatvorenej zmluvy o užívaní poľovného revíru (rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Sžk/21/2019 zo dňa 29. septembra 2021, body 39 až 40).
39. V tejto súvislosti a s poukazom na znenie § 16 ods. 1 a 2 zákona o poľovníctve kasačný súd považuje postup žalovaného za súladný s cit. ustanovením, keď žalovaný skúmal predloženú zmluvu aj prostredníctvom preverenia reálnej výmery poľovných pozemkov zmluvy. Uvedené je totiž nevyhnutným pre dosiahnutie účelu cit. ustanovení spočívajúcom v overení dodržania zákonných podmienok evidencie zmluvy. (Rozsudok Najvyšší správny súd SR zo dňa 1. júla 2022, sp. zn. 5Svk/19/2021).
40. Konkrétne, pokiaľ ide o zmluvu o užívaní poľovného revíru, zákon taxatívne vymenúva náležitosti zmluvy, ktoré musia byť splnené, aby ju okresný úrad zaevidoval. Hoci správny orgán nerozhoduje o platnosti či neplatnosti zmluvy, jeho prieskumné oprávnenia pri evidencii nie sú bezvýznamné. Ako konštatoval, napr. Ústavný súd SR v náleze č. k. I. ÚS 721/ 2016-39 z 8. marca 2017: „činnosť správneho orgánu (okresný úrad) disponujúceho zákonným oprávnením vykonávať evidenciu zmluvy o užívaní poľovného revíru nie je iba automatická majúca formálno-technický charakter, ale tento orgán verejnej správy je povinný v tomto procese najprv zistiť, či nie sú splnené negatívne podmienky brániace evidencii tejto zmluvy, a to či na užívanie poľovného revíru nie je už zaevidovaná iná zmluva, či na evidenciu predkladaná zmluva spĺňa náležitosti podľa § 14 ods. 3 zákona o poľovníctve a či je táto zmluva uzatvorená medzi subjektmi podľa § 13 ods. 1 zákona o poľovníctve.
Následne orgán verejnej správy vykonávajúci evidenciu zmluvy o užívaní poľovného revíru skúma, či subjekty, ktoré ju uzatvorili a ktoré na jej základe postúpili právo užívania poľovného revíru v ich spoluvlastníctve v prospech iného subjektu, mali na jej uzavretie oprávnenie.
. .(Rozsudok Najvyšší správny súd SR zo dňa 14. 12. 2022, sp. zn. 5Sžk/28/2020). 41. Podľa vyššie uvedeného správny orgán, ktorý eviduje zmluvu o užívaní poľovného revíru vydaním opatrenia, je spôsobilý a aj povinný skúmať, či boli splnené spomínané zákonné náležitosti pre evidenciu takejto zmluvy. Z tohto dôvodu je možné usúdiť, že aj štádium skúmania hmotnoprávnych a procesných podmienok pred vydaním opatrenia je spôsobilým predmetom skúmania v rámci správneho súdnictva.
42. Rovnako kasačný súd poznamenáva, že správny súd sa mal zaoberať otázkami, ktoré v bode 82 svojho rozsudku správny súd vyhodnotil ako body, ktoré nepreukázali nezákonnosť konania a napadnutého opatrenia žalovaného, pretože sa týkali okolností začatia, vedenia a výsledkov zhromaždenia vlastníkov poľovných pozemkov, ktoré nebolo možné vyhodnotiť v tomto skúmanom administratívnom konaní. Ide totiž o obdobné otázky, ktorými sa aj podľa konštantnej judikatúry správny orgán musí zaoberať pre vyhodnotenie splnenia podmienok evidencie zmluvy o užívaní poľovného revíru.
43. Kasačný súd zároveň dodáva, že pokiaľ mal správny súd pochybnosť o svojej právomoci, správnym postupom bolo vec postúpiť príslušnému súdu (ktorým bol podľa správneho súdu civilný súd) podľa § 43 CSP v spojení s § 25 SSP), ktorý ak nebude súhlasiť s postúpením veci, predloží ju na rozhodnutie kompetenčnému senátu Najvyššieho súdu SR v zmysle § 8 ods. 1 SSP (§ 11 CSP). Konštatovanie správneho súdu, že v danom konaní nemá právomoc bez ďalších krokov, ktoré by smerovali k postúpeniu veci nie je možné vnímať ako správny a zákonný postup. 44.
Pokiaľ správny súd v odôvodnení napádaného rozsudku odkazuje na rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 721/2016 zo dňa 8. marca 2017, je potrebné uviesť, že toto neuvádza také východiská, ktoré by nasvedčovali právomoci civilného súdu v danej veci konať, práve naopak. Ústavný súd totiž v predmetnom rozhodnutí uviedol: „V nadväznosti na uvedené, ako aj vzhľadom na ustanovenie § 16 ods. 1 a 2 zákona o poľovníctve možno konštatovať, že činnosť správneho orgánu (okresný úrad) disponujúceho zákonným oprávnením vykonávať evidenciu zmluvy o užívaní poľovného revíru nie je iba automatická majúca formálno-technický charakter, ale tento orgán verejnej správy je povinný v tomto procese najprv zistiť, či nie sú splnené negatívne podmienky brániace evidencii tejto zmluvy, a to či na užívanie poľovného revíru nie je už zaevidovaná iná zmluva, či na evidenciu predkladaná zmluva spĺňa náležitosti podľa § 14 ods. 3 zákona o poľovníctve a či je táto zmluva uzatvorená medzi subjektmi podľa § 13 ods. 1 zákona o poľovníctve.
Následne orgán verejnej správy vykonávajúci evidenciu zmluvy o užívaní poľovného revíru skúma, či subjekty, ktoré ju uzatvorili a ktoré na jej základe postúpili právo užívania poľovného revíru v ich spoluvlastníctve v prospech iného subjektu, mali na jej uzavretie oprávnenie.“
45. Vyššie uvedené právne názory Ústavného súdu Slovenskej republiky potvrdzujú požiadavku náležitého zistenia skutkového stavu príslušným orgánom vo vzťahu negatívnym a pozitívnym podmienkam evidencie podľa § 16 ods. 1 a 2 zákona o poľovníctve tak, ako to vymedzil kasačný súd tomto rozsudku. 46. Ďalšia správnym súdom uvedená judikatúra, ktorá ma potvrdzovať právomoc civilného súdu v danej veci nebola kasačným súdom vyhodnotená ako relevantná, keďže vychádza obsahovo z vyššie uvedeného rozhodnutia Ústavného súdu.
47. Kasačný súd konštatuje, že všetky už uvedené žalobné námietky predstavujú skutočnosti, ktoré bol žalovaný (v kontexte § 16 ods. 1 zákona o poľovníctve) povinný zisťovať a preverovať, keďže ich preukázanie (s dopadom na väčšinové rozhodovanie na súvisiacom zhromaždení vlastníkov) by predstavovalo zákonnú prekážku zaevidovania zmluvy z dôvodu absencie preukázania podmienok podľa § 16 ods. 1 zákona o poľovníctve.
Rovnako bolo povinnosťou správneho súdu tieto pochybnosti preskúmať z toho pohľadu, či postup a opatrenie žalovaného boli zákonné. 48. Kasačný súd dáva do pozornosti, že evidenčné úkony majú osobitnú povahu, pričom zaevidovanie zmluvy podľa § 16 ods. 1 zákona o poľovníctve sa osobitne neodôvodňuje.
To však nezbavuje príslušný orgán toho, aby riadne zistil skutkový stav veci týkajúci sa splnenia pozitívnych podmienok a absencie negatívnych podmienok zaevidovania zmluvy podľa § 16 ods. 1 zákona o poľovníctve (rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7Svk/6/2021 zo dňa 19. decembra 2022).
49. Správny súd preto v rámci súdneho prieskumu, vychádzajúc z administratívneho spisu žalovaného, musí overiť, či žalovaný ohľadom sporných okolností náležite zistil skutkový stav, pokiaľ sa so sťažovateľom pomenovanými prekážkami zaevidovania zmluvy nestotožnil.
V tomto smere sú podstatné z pohľadu súdneho prieskumu najmä dôvody a postoje žalovaného, ktoré vyplývajú z listín a oznámení, ktoré doručoval dotknutým osobám v rámci administratívneho postupu vedúceho k evidenčnému úkonu.
50. Pokiaľ bol skutkový stav žalovaným náležite zistený, v miere potrebnej pre vecné posúdenie námietok sťažovateľa, je úlohou správneho súdu posúdiť, či úsudok žalovaného o tom, že prekážky zaevidovania zmluvy nie sú dané vychádza zo správneho právneho posúdenia veci. Ak by administratívny spis neumožňoval identifikovať dôvody, pre ktoré sú podľa názoru žalovaného argumenty sťažovateľa nedôvodné (najmä z dôvodu, že administratívny spis neobsahuje žiadnu listinu identifikujúcu úvahu žalovaného), musí správny súd vychádzať z toho, že žalovaný považoval podmienky zaevidovania zmluvy podľa § 16 ods. 1 a 2 zákona o poľovníctve za splnené, čo sa prejavilo vydaním opatrenia o zaevidovaní zmluvy. Preto v takom prípade musí správny súd autonómne preskúmať, v rozsahu dôvodov uvedených v správnej žalobe, či boli namietané prekážky pre zaevidovanie zmluvy skutočne dané, a teda či opatrenie žalovaného o zaevidovaní Zmluvy nevychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. 51. S ohľadom na vyššie uvedené kasačný súd konštatuje, že napadnutý rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, pokiaľ správny súd odmietol preskúmať žalobné námietky sťažovateľa z dôvodu, že tieto podľa jeho názoru má preskúmavať len civilný súd. V tomto smere sa správny súd aj nedôvodne odchýlil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu. 52. Kasačný súd zároveň uvádza, že nepovažoval za potrebné zaoberať sa ďalšími sťažnostnými námietkami sťažovateľa, keďže bude práve úlohou správneho súdu v ďalšom konaní vyhodnotiť, či boli splnené hmotnoprávne a procesnoprávne náležitosti stanovené zákonom o poľovníctve v miere opodstatňujúcej vydanie opatrenia, ktorým došlo k zaevidovaniu zmluvy o užívaní uznaného poľovného revíru Majdan.
VII. Záverečné zhodnotenie a odôvodnenie rozsudku v časti trov
53. Kasačný súd, poukazujúc na vyššie uvedené, konštatuje, že kasačná sťažnosť sťažovateľa bola dôvodná a napadnutý rozsudok správneho súdu podľa § 440 ods. 1 písm. g/ SSP vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a správny súd sa tiež nedôvodne odklonil od ustálenej rozhodovacej činnosti kasačného súdu podľa § 440 ods. 1 písm. h/ SSP. Preto napadnutý
rozsudok
správneho súdu zrušil a vec vrátil Správnemu súdu v Košiciach (právnemu nástupcovi Krajského súdu v Prešove v oblasti správneho súdnictva - § 3 ods. 3 písm. a/ zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov) na ďalšie konanie podľa § 462 ods. 1 SSP. 54. V ďalšom konaní bude Správny súd v Košiciach postupovať tak, ako mu naznačil kasačný súd v bode 44 a nasl. tohto rozsudku. Vyjadreným právnym názorom kasačného súdu je pritom správny súd viazaný (§ 469 SSP). V ďalšom konaní správny súd rozhodne aj o nároku na náhradu trov kasačného konania (§ 467 ods. 3 SSP). 55. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 463 v spojení s § 139 ods. 4 veta prvá SSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave dňa 30. novembra 2023