← Späť na vyhľadávanie
Najvyšší správny súd·Uznesenie·27. 11. 2024

5Svk/6/2024

ECLI:SK:NSSSR:2024:5023200171.2

ZrušujeVracia na ďalšie konanie
Súd
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky
Súd 1. inštancie
Správny súd v Banskej Bystrici
Sp. zn. 1. inštancie
5S/26/2023
IČS
5023200171
Zdroj
PDF ↗

UZNESENIE

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Juraja Vališa, LL.M. (sudca spravodajca) a členov senátu JUDr. Petry Príbelskej, PhD. a Mgr. Petra Macha, PhD., v právnej veci žalobcu (sťažovateľ): Q. L., H.. X. M. XXXX, R. S. K. Č.. XXX, t. č. Ústav na výkon trestu odňatia slobody a Ústav na výkon väzby, Gucmanova 670/19, Leopoldov, proti žalovanému: Centrum právnej pomoci - Kancelária Žilina, so sídlom P. O. Hviezdoslava č. 6, Žilina, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutí žalovaného číslo: KaZA-23155/7593/2023-55223/2023 z 16. mája 2023 a číslo: KaZA-51832/11751/ 2023-57425/2023 z 22. mája 2023, o návrhu žalobcu na priznanie oslobodenia od súdnych poplatkov, o kasačnej sťažnosti žalobcu proti uzneseniu Správneho súdu v Banskej Bystrici č. k. 5S/26/2023-61 z 18. januára 2024, takto

rozhodol:

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky uznesenie Správneho súdu v Banskej Bystrici č. k. 5S/26/2023-61 z 18. januára 2024 zrušuje a vec mu vracia na ďalšie konanie.

Odôvodnenie

I. Konanie pred orgánmi verejnej správy

1. Žalovaný príslušný podľa § 5 ods. 1 zákona č. 327/2005 Z. z. o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej „zákon o poskytovaní právnej pomoci“), v spojení so zákonom č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (ďalej len „Správny poriadok“) a v spojení s Organizačným poriadkom Centra právnej pomoci nepriznal žalobcovi, ako žiadateľovi, nárok na poskytnutie právnej pomoci v konaniach: a) poskytnutie právnej pomoci žiadateľovi - žalobcovi vo veci správnej žaloby proti rozhodnutiu Centra právnej pomoci č. KaZa/4322/2023, 13848/2023 zo dňa 09.02.2023 (rozhodnutie žalovaného č. KaZA-23155/7593/2023-55223/2023 zo dňa 16.05.2023) a b) v právnej veci správnej žaloby proti rozhodnutiu Centra právnej pomoci, vedenej na Krajskom súde Žilina pod sp. zn. 32S/33/2023 (rozhodnutie žalovaného č. KaZA-51832/ 11751/2023-57425/2023 zo dňa 22.05.2023).

II. Konanie pred správnym súdom

2. Správnou žalobou zo dňa 03.06.2023 sa žalobca domáha zrušenia v bode I uvedených rozhodnutí žalovaného č. KaZA-23155/7593/2023-55223/2023 zo dňa 16.05.2023 a rozhodnutia č. KaZA-51832/11751/2023-57425/2023 zo dňa 22.05.2023. Preskúmavaným uznesením č. k. 5S/26/2023-61 z 18.01.2024 rozhodol Správny súd v Banskej Bystrici (ďalej len „správny súd“) tak, že žalobcovi nepriznal oslobodenie od súdnych poplatkov.

Konštatoval, že s poukazom na zákonom predpokladané a vyžadované podmienky na priznanie oslobodenia od súdnych poplatkov nebola v danom prípade splnená ani jedna, keď absentovala samotná žiadosť účastníka konania o priznanie oslobodenia a splnené nebolo ani preukázanie dôvodov, spočívajúcich v majetkových, finančných a sociálnych, prípadne iných pomeroch účastníka konania, ktoré majú význam pre splnenie povinnosti účastníka konania - poplatníka zaplatiť

súdny poplatok. 3. Žalobca podľa správneho súdu nezaslal správnemu súdu žiadne procesné podanie, ktoré by bolo možné považovať za jeho žiadosť o priznanie oslobodenia od súdnych poplatkov s náležitosťami vymedzenými v § 57 ods. 1 a 2 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“), keď v reakcii na výzvu súdu na úhradu súdneho poplatku tomuto zaslal iba vyplnené a podpísané tlačivo o deklarovaní osobných pomerov a potvrdenie o príjme vystavené ÚVTOS a ÚVV v Leopoldove.

Správny súd v snahe formalisticky netrvať na výslovnom procesnom podaní podľa ust. § 166 ods. 1 SSP v nadväznosti na § 57 ods. 1, 2 SSP preto z predloženého tlačiva vyvodil, že žalobca žiada súd o priznanie oslobodenia od súdnych poplatkov. Uviedol, že i keby mal správny súd za splnenú prvú podmienku definovanú ustanovením § 166 SSP (existencia samotného podania, návrhu na oslobodenie od súdnych poplatkov), ani tak nemohol vyhodnotiť, že sú na strane žalobcu splnené predpoklady na priznanie mu oslobodenia od súdnych poplatkov, keď z vyplneného tlačiva okrem uvedenia osobných údajov účastníka konania vyplýva len toľko, že žiadateľ je vyučený v odbore elektrikár, jeho sociálne postavenie aktuálne je väzeň, bytové pomery predstavuje väznica, jeho rodinný stav je slobodný, pričom všetky ostatné kolónky tlačiva sú žalobcom vyškrtnuté. Správny súd osobitne zdôraznil, že v bode 10. uvedeného tlačiva je obsiahnuté čestné vyhlásenie o pravdivosti a úplnosti údajov s tým, že žiadateľ čestne vyhlasuje, že všetky skutočnosti, ktoré uviedol, sú pravdivé a je si vedomý toho, že v prípade zistenia nepravdivých skutočností mu oslobodenie od súdnych poplatkov nebude

priznané, respektíve môže mu byť odňaté a môže mu byť uložená poriadková pokuta. Pod týmto čestným vyhlásením sa nachádza vlastnoručný podpis žalobcu s uvedením miesta a dňa podpisu tlačiva - v Leopoldove dňa 19.11.2023. Z ďalšej prílohy, ktorú žalobca zaslal správnemu súdu - Potvrdenia o príjme zamestnanca vystaveného dňa 08.11.2023 Ústavom na výkon trestu odňatia slobody a Ústavom na výkon väzby v Leopoldove, za obdobie od 05/ 2023 do 10/2023, vyplýva, že žiadateľ je vo výkone trestu odňatia slobody od 07.12.2009 a jeho mesačný príjem za obdobie od mája 2023 do októbra 2023 je 0,- €. Žiadateľ vyškrtal i kolónky obsahujúce podstatné kritériá pre posúdenie jeho pomerov a v časti iné súdne konania, ktorých je účastníkom, neuviedol žalobca žiadne súdne konanie. Správny súd mal z vlastnej činnosti a vykonanej lustrácie vedomosť o tom, že žalobca je na Správnom súde v Banskej Bystrici účastníkom štrnástich prebiehajúcich (živých) konaní, z čoho bolo zrejmé, že žalobca nevyplnil tlačivo, ktoré je podkladom pre posúdenie jeho osobných, majetkových a sociálnych

pomerov, minimálne v časti 8. INÉ SÚDNE KONANIA pravdivo a úplne. 4. Správny súd považoval za potrebné zdôrazniť i neúplné a nepravdivé vyplnenie tlačiva v časti 2. 9. MIMORIADNE PRÍJMY, keď mal vedomosť o tom, že dňa 09.02.2023 bola žiadateľovi vyplatená suma 2600,- €, priznaná mu rozsudkom Európskeho súdu pre ľudské práva zo dňa 07.07.2022. Bez ohľadu na to, či táto okolnosť by bola zásadnou z hľadiska posudzovania osobných a majetkových pomerov žiadateľa, niet podľa správneho súdu pochýb o tom, že tieto okolnosti ako zásadné mal žalobca povinnosť v tlačive pravdivo a úplne uviesť, čo neučinil.

5. Podporne správny súd poukázal správny súd na závery Najvyššieho správneho súdu SR vyjadrené v rozhodnutí sp. zn. 8Sžk/22/2020 zo dňa 27.09.2021 podľa ktorých aj v prípade, ak sa pomery účastníka javia ako objektívne odôvodňujúce oslobodenie od súdneho poplatku, je nutné vyriešiť otázku, či nemajetnosť účastníka je skutočná a nie len zdanlivá. 6. Z hľadiska naplnenia požiadavky pravdivo a úplne uviesť všetky požadované údaje upriamil správny súd pozornosť na osobitné Čestné prehlásenie o pravdivosti a úplnosti údajov, obsiahnuté v bode 10. tlačiva. Odhliadnuc od toho, že žalobcom nebola podaná procesne kvalifikovaná osobitná žiadosť o priznanie oslobodenia od súdnych poplatkov, nemožno podľa názoru správneho súdu prehliadať, že pokiaľ si žalobca nesplnil dôkaznú povinnosť riadne, pravdivo a úplne preukázať splnenie podmienok pre oslobodenie od súdnych poplatkov, nemal konajúci súd relevantné a pravdivé podklady pre to, aby mohol objektívne a zodpovedne posúdiť a následne vyhodnotiť osobné a majetkové pomery žiadateľa o priznanie oslobodenia od súdnych poplatkov, pričom žalobca si vedome túto povinnosť nesplnil. Správny súd v závere preskúmavaného rozhodnutia uzatvoril, že v danom prípade neboli naplnené zákonné podmienky na priznanie oslobodenia žalobcu od súdnych poplatkov tak, ako ich vyžaduje ustanovenie § 166 ods. 1 SSP.

III. Kasačná sťažnosť žalobcu

7. Voči uzneseniu Správneho súdu v Banskej Bystrici č. k. 5S/26/2023-61 z 18.01.2024 podal žalobca (ďalej aj „sťažovateľ“) posúdením jej obsahu z dôvodov podľa § 440 ods. 1 písm. f/ a g/ zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej aj „SSP“) kasačnú sťažnosť, navrhujúc zrušenie preskúmavaného uznesenia správneho súdu. 8. Sťažovateľ v kasačnej sťažnosti stručne argumentuje tým, že nepriznanie mu oslobodenia od súdnych poplatkov je protiprávne a dôvod, na ktorom je nepriznanie založené, je tiež protiprávny. Žalobca vychádza zo skutočnosti, že nebolo potrebné v tlačive žiadosti uviesť okolnosť ohľadom priznaného peňažného zadosťučinenia ESĽP, lebo táto bola uvedená a zároveň známa súdu z jeho žaloby, nakoľko práve táto sa týkala nepriznania mu právnej pomoci z dôvodu práve priznaného peňažného zadosťučinenia ESĽP. Dôvod, ktorý sťažovateľ spochybňuje, sa mu javí ako zámienka na znemožnenie mu uplatnenia jeho základného práva na prístup k súdu, keď ako nemajetný občan nezaplatením súdneho poplatku má znemožnené uvedené právo uplatňovať.

IV. Právne posúdenie veci kasačným súdom a vybrané ustanovenia, z ktorých kasačný súd vychádzal

9. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako súd kasačný preskúmal uznesenie správneho súdu v medziach sťažnostných bodov (§ 438 ods. 2, § 440 ods. 1, 2 SSP, § 445 ods. 1 písm. c/, ods. 2, § 453 ods. 2 SSP), pričom po zistení, že kasačná sťažnosť bola podaná oprávnenou osobou v zákonnej lehote (§ 442 ods. 1, § 443 ods. 1 SSP) a že ide o uznesenie, proti ktorému je kasačná sťažnosť prípustná (§ 439 ods. 2 SSP), po neverejnej porade senátu jednomyseľne dospel k záveru, že kasačná sťažnosť sťažovateľa je dôvodná. 10. Úlohou kasačného súdu je posúdiť správnosť právneho záveru správneho súdu, ktorý uznesením č. k. 5S/26/2023-61 z 18.01.2024 sťažovateľovi nepriznal oslobodenie od súdnych poplatkov s odôvodnením, že jednak absentovala samotná žiadosť účastníka konania o oslobodenie od súdnych poplatkov a zároveň si žalobca nesplnil dôkaznú povinnosť riadne, pravdivo a úplne preukázať splnenie podmienok pre oslobodenie od súdnych poplatkov, keď nevyplnil tlačivo na deklarovanie svojich pomerov úplne a pravdivo.

11. Podľa článku 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky. Podľa § 2 ods. 1 SSP v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Podľa § 5 ods. 2 SSP konanie pred správnym súdom je jednou zo záruk ochrany základných ľudských práv a slobôd a ochrany práv a oprávnených záujmov účastníkov administratívneho

konania. Podľa § 26 ods. 1 SSP správny súd poskytuje účastníkom konania poučenie o ich procesných právach a povinnostiach. Túto povinnosť nemá, ak je účastník konania zastúpený advokátom alebo ak má účastník konania, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Podľa § 58 ods. 1,2 a 3 SSP ak nejde o podanie vo veci samej alebo návrh na priznanie odkladného účinku a z podania nie je zrejmé, čoho sa týka a čo sa ním sleduje, vyzve správny súd na doplnenie alebo opravu tohto podania. Na doplnenie podania alebo na opravu podania správny súd určí lehotu, ktorá nemôže byť kratšia ako desať dní. Ak sa v lehote určenej správnym súdom podanie nedoplní alebo neopraví, prípadne sa doplní alebo opraví tak, že z neho nie je zrejmé, čoho sa týka a čo sa ním sleduje, na takéto podanie správny súd neprihliada. Podľa § 166 ods. 1 SSP správny súd na návrh prizná oslobodenie od súdneho poplatku, ak to odôvodňujú pomery účastníka konania. Podľa § 166 ods. 2 SSP priznané oslobodenie od súdneho poplatku správny súd kedykoľvek

počas konania odníme, a to i so spätnou účinnosťou, ak sa do právoplatného skončenia konania preukáže, že pomery účastníka neodôvodňujú alebo neodôvodňovali oslobodenie od súdneho poplatku. 12. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky má z obsahu pripojeného súdneho spisu preukázané, že po kontrole procesných podmienok konania vedeného pod sp. zn. 5S/26/2023 konajúci správny súd výzvou zo dňa 06.11.2023 žalobcu (ako fyzickú osobu bez právnického vzdelania, nezastúpenú advokátom, pozn. kasačného súdu) vyzval na zaplatenie súdneho poplatku za podanú žalobu vo výške 140,- € (2 x 70,- €), a to podľa položky č. 10 písm. a/ sadzobníka súdnych poplatkov. V reakcii na uvedenú výzvu žalobca do súdneho spisu doručil vyplnený formulár Tlačiva pre dokladovanie pomerov účastníka konania, žalobcom podpísaný a datovaný ku dňu 19.11.2023.

13. Správny súd v kasačnou sťažnosťou napadnutom rozhodnutí na jednej strane síce konštatoval, že žalobca nezaslal správnemu súdu žiadne procesné podanie, ktoré by bolo možné považovať za jeho žiadosť o priznanie mu oslobodenia od súdnych poplatkov s náležitosťami vymedzenými v § 57 ods. 1 a 2 SSP, na druhej strane správny súd rozporne vyhodnotil, že i keď by predložené vyplnené tlačivo žalobcu bolo možné za takúto žiadosť považovať, po preskúmaní predpokladov na priznanie oslobodenia od súdnych poplatkov predmetné podanie žalobcu vyhodnotil ako neúplné. Správny súd zdôraznil, že žalobca si nesplnil dôkaznú povinnosť riadne, pravdivo a úplne preukázať splnenie podmienok pre oslobodenie od súdnych poplatkov a konajúci súd tak nedisponoval relevantnými a pravdivými podkladmi pre to, aby mohol objektívne a zodpovedne posúdiť dôvodnosť eventuálneho priznania oslobodenia od poplatkovej povinnosti žalobcu. 14. Čo sa týka žiadosti, návrhu na oslobodenie od súdnych poplatkov, kasačný súd v súlade s ustálenou judikatúrou a odbornou literatúrou uvádza, že tento musí spĺňať všeobecné

náležitosti podania podľa § 57 SSP, t.j. musí obsahovať údaje, ktorému správnemu súdu je určený, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a musí byť podpísaný. V prípade, že návrh na oslobodenie od súdneho poplatku nie je súčasťou žaloby, ale je podaný v prebiehajúcom konaní, jeho náležitosťou je aj uvedenie spisovej značky tohto konania a osobitnou náležitosťou návrhu je uvedenie pomerov účastníka konania, ktoré majú odôvodňovať priznanie oslobodenia od súdneho poplatku. Z dôvodu, že sa nejedná o podanie vo veci samej, na prípadné odstraňovanie nedostatkov a na následky ich neodstránenia sa aplikuje ustanovenie § 58 SSP. Ak z podania žalobcu doručeného správnemu súdu nebolo správnemu súdu zrejmé, čoho sa týka a čo sa ním sleduje, správny súd mal správne žalobcu vyzvať na doplnenie, resp. opravu takéhoto podania.

15. Pokiaľ tak správny súd nepostupoval a podanie žalobcu spočívajúce v doručení vyplneného formuláru Tlačiva pre dokladovanie pomerov účastníka konania považoval za jeho žiadosť o priznanie mu oslobodenia od súdnych poplatkov, nie je podľa kasačného súdu následne správne argumentovať, že „nebola splnená ani jedna z dvoch kumulatívnych podmienok a predpokladov pozitívneho rozhodnutia správneho súdu“ (bod 11 napadnutého uznesenia) a žalobca „nezaslal správnemu súdu žiadne procesné podanie“ (bod 12 napadnutého uznesenia) a teda podľa správneho súdu žalobca ani riadne o oslobodenie od súdnych poplatkov nepožiadal.

16. Za vadu podania sa vo všeobecnosti považuje predovšetkým absencia niektorej obsahovej náležitosti stanovenej zákonom pre podanie, v danom prípade sa jedná o tzv. „neúplné podanie“. Vadou podania je aj neurčitosť, nezrozumiteľnosť podania. S poukazom na uvedené, keď správny súd v preskúmavanej veci dospel k záveru, že podanie žalobcu, ktorý správnemu súdu ako reakciu na výzvu na zaplatenie súdneho poplatku bez ďalšieho doručil iba vyplnený formulár Tlačiva pre dokladovanie pomerov účastníka konania, nie je úplné, bolo v okolnostiach prejednávanej veci potrebné účastníka v súlade s § 58 SSP vyzvať na doplnenie alebo opravu takéhoto podania. V súlade s citovanými ustanoveniami i vyššie uvedenými úvahami si kasačný súd osvojil záver, že správny súd vyššie uvádzaný postup opomenul a i keď vyhodnotil, že sťažovateľom podaná „hypotetická“ žiadosť o oslobodenie od súdnych poplatkov je neúplná, nevyzval ho v súlade s § 58 SSP za účelom odstránenia vady, ktorá bola následne i dôvodom na vydanie napadnutého uznesenia.

17. Pokiaľ ide o samotné vyhodnotenie pomerov účastníka (§ 166 ods. 1 SSP), tieto SSP bližšie nekonkretizuje a vytvára tým priestor na uplatnenie širokej diskrečnej právomoci správneho súdu. Pod pojem pomery účastníka je možno vo všeobecnosti subsumovať majetkové pomery (v prípade fyzickej osoby tiež rodinné, sociálne a zdravotné pomery), majúce základ v okolnostiach, ktoré nie sú len dočasnej či prechodnej povahy a odôvodňujú záver, že poplatník celkom, či z časti (v prípade žiadosti o čiastočné oslobodenie od súdnych poplatkov) nemôže splniť poplatkovú povinnosť alebo, že jej splnenie od neho nemožno spravodlivo žiadať (R 109/2001).

18. Ku konkrétnemu vyhodnoteniu neúplnosti a správnym súdom posúdenej nepravdivosti vyplnenia Tlačiva pre dokladovanie pomerov účastníka konania žalobcom spočívajúcej v neuvedení príjmov z poskytnutého zadosťučinenia v zmysle rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva kasačný súd upozorňuje, že toto tlačivo by v okolnostiach prejednávanej veci (kde bolo jedinou reakciou žalobcu na výzvu na zaplatenie súdneho poplatku) nemalo byť jediným predpokladom úspešného uplatnenia si oslobodenia od súdnych poplatkov.

Pomery účastníka je potrebné vyhodnotiť tak, aby bolo zrejmé, či zo strany žalobcu môže dôjsť k splneniu si poplatkovej povinnosti v kontexte jeho práva na prístup k súdu chránenému v čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. Nemožno opomenúť ani skutočnosť, že uvedené príjmy žalobca uviedol už v samotnom svojom podaní vo veci samej - str. 5 a 6 správnej žaloby, kde žalobca zároveň uvádza, ako s týmito finančnými prostriedkami naložil (podľa vyjadrenia žalobcu ich poskytol svojim príbuzným). S uvedeným sa správny súd v rámci vyhodnocovania pomerov žalobcu nevysporiadal. Taktiež je potrebné zohľadniť, ako už rozhodol Najvyšší správny súd SR v rozhodnutí sp. zn. 8Sžk/22/2020 z 27.09.2020, že pre posúdenie opodstatnenosti žiadosti o oslobodenie od súdnych poplatkov je relevantný stav ku dňu podania žiadosti a nie samotná prípadná existencia príjmov minulých. Obdobne Európsky súd pre ľudské práva v rozhodnutí Jedamski a Jedamska v. Poľsko z 26.07.2005 (sťažnosť č. 73547/01) uviedol, že objektívne posúdenie finančnej situácie nemôže byť založené iba na hypotetickej

možnosti zaplatiť súdny poplatok, ale musí vychádzať zo skutočností preukázaných v konaní. 19. Vzhľadom na vyššie uvedené, kasačnú sťažnosť podanú žalobcom ako sťažovateľom možno považovať za dôvodnú (v zmysle § 440 ods. 1 písm. f/ SSP), preto kasačný súd s poukazom na § 462 ods. 1 SSP rozhodol o zrušení napadnutého uznesenia správneho súdu a o vrátení veci správnemu súdu na ďalšie konanie. V ďalšom konaní bude úlohou správneho súdu postupovať v intenciách naznačených kasačným súdom v tomto uznesení.

Vyjadreným právnym názorom kasačného súdu je pritom správny súd viazaný (§ 469 SSP). 20. Právo na náhradu trov kasačného konania bude predmetom rozhodovania správneho súdu v zmysle § 467 ods. 3 SSP. 21. Toto uznesenie prijal Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v pomere hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 k § 147 ods. 2 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave dňa 27. novembra 2024

Text rozhodnutia bol prevzatý z verejne dostupných úradných zdrojov. Rozhodnutie je úradným dokumentom.
Uznesenie 5Svk/6/2024 – Najvyšší správny súd Slovenskej republiky | AI Pravnik