5Svk/7/2021

1. Krajský súd v Bratislave (ďalej aj len ,,krajský súd“) uznesením č.k. 6S/7/2021-51 z 13. mája 2021 (ďalej aj len „napadnuté uznesenie“) podľa § 98 ods. 1 písm. g/ zákona č. 162/ 2015 Z.z.

právach a právom chránených záujmoch. Súčasne žalovanej priznal voči žalobcovi právo na úplnú náhradu trov konania. 2. Disciplinárny senát žalovanej, v disciplinárnej veci JUDr. F. A. advokátky so sídlom AK W. XX/XXX, C., žalobcu - JUDr. V. K., advokáta so sídlom AK W. XX/XXX, C. a JUDr. V. X., advokátky so sídlom AK W. XX/XXX, C., pod sp.zn. DS V - 35/20:729/2020, prvostupňovým rozhodnutím podľa § 21 ods. 1 zákona č. 301/2005 Z.z. Trestný poriadok (ďalej aj len „trestný poriadok“) v nadväznosti na § 57 ods. 7 zákona č. 586/2003 Z.z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej aj len ,,zákon o advokácii“), vylúčil vec disciplinárne obvineného - žalobcu, na samostatné konanie. Žalobca proti predmetnému rozhodnutiu podal sťažnosť z 30. novembra 2020, o ktorej rozhodol I. Odvolací disciplinárny senát žalovanej napadnutým rozhodnutím tak, že sťažnosť žalobcu, ako disciplinárne obvineného, voči rozhodnutiu V DS. -

4. Poukázal na to, že v správnom súdnictve je právo na prístup k súdnemu preskúmaniu právoplatného rozhodnutia orgánu verejnej správy na základe žaloby determinované princípom generálnej klauzuly s negatívnou enumeráciou, z ktorého vypláva, že súdy v zásade preskúmavajú všetky rozhodnutia alebo opatrenia orgánov verejnej správy, ktorými sa zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb, alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté, okrem tých, ktoré zákon výslovne z prieskumu vylučuje (§ 7 SSP). Podľa krajského súdu, prvostupňové rozhodnutie v spojení s druhostupňovým rozhodnutím, nie je meritórnym rozhodnutím, ktorým by došlo k zmene subjektívnych práv žalobcu v porovnaní so stavom pred začatím predmetného správneho konania (odhliadnuc od objektívnych právnych skutočností ako je napr. plynutie času) a teda žalobca nebol týmto rozhodnutím a ani postupom správneho orgánu pri jeho vydaní ukrátený na svojich právach. K predmetnému rozhodnutiu ďalej uviedol, že je len jedným z

5. Krajský súd poukázal na to, že preskúmateľnosť rozhodnutí je potrebné vnímať a posudzovať v spojení s ich spôsobilosťou zasiahnuť do okruhu základných práv a slobôd ich adresátov v súlade so zachovaním práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky. Poukázal na to, že z judikatúry vyplýva, že rozhodnutia procesné, upravujúce vedenie konania nemožno napadnúť samostatnou správnou žalobou a prípadné vady konania spôsobené nesprávnym procesným postupom, nesprávnou aplikáciou príslušných právnych predpisov a pod. je možné namietať v konaní o preskúmanie rozhodnutia vo veci samej, ktorým sa administratívne konanie končí. Ďalej krajský súd uviedol, že v preskúmavanej veci nejde o konečné rozhodnutie v správnom konaní, keďže nebolo vo veci disciplinárneho konania meritórne rozhodnuté a preto nemôže ani dôjsť k založeniu, zmene alebo zrušeniu subjektívnych práv a povinností žalobcu v zmysle § 2 ods. 2 SSP a v dôsledku toho žalobca nie je na týchto právach ukrátený. Z uvedeného podľa krajského súdu vyplýva, že predmetné procesné rozhodnutie, ktorým bola vylúčená vec žalobcu, ako disciplinárne

7. Sťažovateľ (žalobca) ako osoba s vysokoškolským právnym vzdelaním druhého stupňa podal proti napadnutému uzneseniu včas kasačnú sťažnosť a navrhol, aby kasačný súd napadnuté uznesenie krajského súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a zároveň zaviazal žalovaného na náhradu trov sťažovateľovi. Kasačnú sťažnosť sťažovateľ odôvodnil poukazom na § 440 ods. 1 písm. g/, f/, h/ a j/ SSP. Poukázal na záver krajského súdu o odmietnutí žaloby z dôvodu, že smeruje voči procesnému rozhodnutiu, ktoré nemôže mať za následok ujmu na subjektívnych právach sťažovateľa a namietal, že takéto závery nie sú v napadnutom uznesení bližšie konkretizované a preto je napadnuté uznesenie pre sťažovateľa

právach. Uviedol, že v žalobe špecifikoval a preukázal účelovosť takého postupu, pričom odkázal na túto argumentáciu uvedenú v žalobe. Poukázal na to, že v prvostupňovom rozhodnutí sa nachádza poučenie, v zmysle ktorého nie je možné voči citovanému rozhodnutiu podať opravný prostriedok. K tomu namietal, že uvedené vytvára situáciu, ktorá je mimo kontroly zákonnosti prostredníctvom riadnych, ale aj mimoriadnych opravných prostriedkov, pričom sťažovateľ je naďalej vystavovaný procesu pred správnym orgánom, kedy je jeho vec vyučená na samostatné konanie, v ktorom má čeliť disciplinárnemu konaniu, pričom zákonnosť procesu by nemal možnosť vopred preskúmať. Poukázal na judikatúru Najvyššieho súdu SR vo veciach sp.zn. 6Sžrk/1/2019 a sp.zn. 3Sžrk/1/2019 týkajúce sa preskúmateľnosti procesných rozhodnutí. 8. Žalovaná sa ku kasačnej sťažnosti nevyjadrila.

V zmysle uvedeného je od 1. augusta 2021 na konanie o predmetnej kasačnej sťažnosti príslušný Najvyšší správny súd SR. Vec bola v zmysle § 51 ods. 1 zákona č. 757/2004 Z.z. v súlade s platným a účinným Rozvrhom práce Najvyššieho správneho súdu SR náhodným výberom pomocou technických prostriedkov a programových prostriedkov schválených Ministerstvom spravodlivosti SR pridelená senátu 5S Najvyššieho správneho súdu SR pod pôvodnou spisovou značkou.

10. Podľa § 7 písm. e/ zák.č_ 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok, správne súdy nepreskúmavajú rozhodnutia orgánov verejnej správy a opatrenia orgánov verejnej správy predbežnej, procesnej alebo poriadkovej povahy, ak nemohli mať za následok ujmu na subjektívnych právach účastníka konania.

13. Podľa § 21 ods. 1 zákona č. 301/2005 Z.z. Trestný poriadok, na urýchlenie konania alebo z iných dôležitých dôvodov možno konanie o niektorom z trestných činov alebo proti niektorému z obvinených vylúčiť zo spoločného konania.

15. Kasačný súd konštatuje, že procesné rozhodnutia (o aké ide aj v prejednávanej veci) sú rozhodnutia, ktoré v rámci administratívneho konania upravujú určitú procesnú otázku a ide teda spravidla o také rozhodnutia, ktorými sa správne konanie vo veci nekončí a pre dotknutý subjekt (v tomto prípade sťažovateľa) vo vzťahu k posudzovanej činnosti nezakladajú žiadne práva a povinnosti s konštitutívnym účinkom, a ktoré preto nie sú spôsobilé ukrátiť žalobcu na jeho subjektívnych právach ani na základných právach a slobodách, a to svojím obsahom alebo mu predchádzajúcim postupom. Pod kategóriu rozhodnutí procesnej povahy spadajú uznesenia, ktorými sa upravuje vedenie konania. Uznesenie o vylúčení veci na samostatné konanie patrí do subkategórie uznesení, ktorými sa upravuje vedenie konania, ktoré zostávajú bez vplyvu na rozhodnutie vo veci samej a tak nemôžu privodiť vážnejšiu ujmu na právach

O inej situácii možno hovoriť napr. v prípade, keď priamy zásah do subjektívnych práv je spojený ešte pred vydaním meritórneho alebo konečného rozhodnutia, resp. opatrenia s prijatím predbežného, procesného alebo poriadkového rozhodnutia, či opatrenia orgánu verejnej správy. Príkladom sú rozhodnutie o prerušení vkladového konania, ktoré môže mať za následok obmedzenie vlastníckeho práva - dispozičného práva k nehnuteľnosti, rozhodnutie o nepriznaní postavenia účastníka konania, rozhodnutie o uložení poriadkovej pokuty atď.

16. Nepreskúmavanie rozhodnutí predbežnej, procesnej a poriadkovej povahy v zmysle § 7 písm. e/ SSP nadväzuje na pôvodné ustanovenie § 248 písm. a/ zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok, podľa ktorého správne súdy nepreskúmavali „rozhodnutia správnych orgánov predbežnej povahy a procesné rozhodnutia týkajúce sa vedenia konania“. Podstata vyňatia rozhodnutí a opatrení uvedených v § 7 písm. e/ SSP zo súdneho prieskumu je založená na tom, že predbežné, procesné a poriadkové rozhodnutia a opatrenia vo svojom súčte predstavujú v podstate len samotný procesný postup orgánu verejnej správy v administratívnom konaní s tým, že prípadné pochybenie alebo vady v tomto konaní sa môžu, ale i nemusia preniesť do zákonnosti rozhodnutia alebo opatrenia vydaného v tomto konaní vo veci samej alebo toho rozhodnutia, resp. opatrenia, ktorým sa administratívne konanie

17. Kasačný súd sa stotožňuje s názorom krajského súdu, v zmysle ktorého v danom prípade ide o rozhodnutie, ktoré nie je spôsobilé byť predmetom súdneho prieskumu. Kasačný súd poukazuje na to, že správne súdy v zmysle § 7 písm. e) SSP nepreskúmavajú rozhodnutia procesnej povahy, avšak iba za predpokladu, že nemohli mať za následok ujmu na subjektívnych právach účastníka konania. Predpokladom determinujúcim nemožnosť súdneho prieskumu je teda skutočnosť, že procesné rozhodnutie nemôže mať za následok ujmu na subjektívnych právach účastníka konania. V prejednávanej veci ide o procesné rozhodnutie o vylúčení veci sťažovateľa na samostatné konanie, ide teda o rozhodnutie, ktoré upravuje vedenie konania a je teda iba technickým opatrením súdu sledujúcim hospodárnosť konania, ktoré nemá vplyv na procesné práva účastníkov a nemení ich postavenie, pričom sa nemení ani predmet konania v jednotlivých spojených veciach, ani ich charakter. 18. Kasačný súd sa v ostatnom plne stotožňuje s napadnutým uznesením krajského súdu a konštatuje, že krajský súd sa s danou vecou dostatočne vysporiadal, racionálne odôvodnil svoje úvahy a vyvodil správne skutkové a právne závery. S ohľadom na uvedené kasačný súd podľa § 461 SSP zamietol kasačnú sťažnosť ako nedôvodnú. 19. O trovách kasačného konania rozhodol podľa § 467 ods. 1 SSP v spojení s ustanoveniami § 167 ods. 1 a § 175 ods. 1 SSP tak, že sťažovateľovi nepriznal náhradu trov kasačného konania z dôvodu neúspechu v kasačnom konaní a žalovanej v konaní trovy nevznikli. 20. Toto rozhodnutie prijal Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 veta tretia zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.