5Svk/7/2024

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Petry Príbelskej, PhD., a členov senátu Mgr. Petra Macha, PhD. (spravodajca) a JUDr. Juraja Vališa, LL.M., v právnej veci žalobcu (sťažovateľa): EKO HUNKA s. r. o., so sídlom Stará cesta 512, Chynorany, IČO: 36693189, zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Slávik a partneri, s. r. o., so sídlom Nám. M. R. Štefánika 3, Topoľčany, proti žalovanému: Regionálny úrad pre územné plánovanie a výstavbu Trenčín, Brnianska 2038/1, Trenčín (pôvodný žalovaný: Okresný úrad Trenčín, odbor výstavby a bytovej politiky) za účasti: 1/ Ing. Rastislav Bezák - BEZÁK - HOLZ - CHYNORANY, s miestom podnikania Nupodská 553/3, Chynorany, IČO: 14097486, 2/ G.. T. I., bytom J. F. V. V. XXXX/XX, F., 3/ G.. T. F., bytom O. XXX/XX, T. Q., 4/ Anua, s. r. o., so sídlom Klincová 35, Bratislava, IČO: 46838201, 5/ G.. P. O., bytom O. XXX/X, I., 6/ obec Chynorany, so sídlom Cintorínska 45/1, Chynorany, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia pôvodného žalovaného č. sp. OU-TN-OVBP2-2021/ 027995-004 z 18. novembra 2021, v konaní o kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Trenčíne č. k. 11S/3/2022-74 z 18. apríla 2023, takto

rozhodol:

I. Kasačná sťažnosť sa zamieta. II. Žiadnemu z účastníkov konania sa právo na náhradu trov kasačného konania nepriznáva.

Odôvodnenie

I. Priebeh administratívneho konania

Obec Chynorany (stavebný úrad) na základe § 61 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom a stavebnom poriadku (ďalej „stavebný zákon") začal spojené územné a stavebné konanie bez miestneho zisťovania (z dôvodu pandémie COVID-19). Stavebný úrad vydal dňa 15. júla 2020 stavebné povolenie, ktorým stavbu povolil. Na odvolanie žalobcu pôvodný žalovaný zrušil stavebné povolenie vzhľadom na nedostatočné vyporiadanie sa s námietkami a pripomienkami žalobcu. 2. V ďalšom konaní bol projekt upravený tak, že sa v navrhovanom objekte ruší elektroinštalácia (s výnimkou bleskozvodu). 3. Obec Chynorany ako stavebný úrad rozhodnutím č. SOcÚ - S/2020/358/SP-U2/6 zo 16. júla 2021 (ďalej „prvostupňové rozhodnutie") podľa § 39a ods. 4 a § 66 stavebného zákona povolila stavbu „Prístrešok na triedenie reziva". Stavebný úrad okrem iného určil, že prístrešok na triedenie reziva bude samostatne stojaci prízemný nepodpivničený murovaný objekt halového typu, obdĺžnikového pôdorysu o rozmeroch 13,58 m x 10,00 m, zastrešený plytkou sedlovou strechou. Prístrešok na triedenie reziva mal byť pristavený k JZ strane jestvujúcej rozostavanej stavby „Prírezovne", s ktorou by nemal byť prevádzkovo prepojený. Objekt mal byť založený na betónových základových pásoch s vodoizoláciou, obvodové murivo malo byť z pórobetónových tvárnic, obojstranne omietnuté, bez výplní otvorov, okrem dvoch okien situovaných z nádvoria, ktoré mali byť z plastových profilov s jednoduchým zasklením. Strešná konštrukcia mala byť z oceľových väzníkov sedlového tvaru, uložených na železobetónových vencoch. Krytina strechy mala byť z trapézového plechu, klampiarske konštrukcie mali byť z pozinkovaného plechu, zvedené na pozemok stavebníka. 4. Proti prvostupňovému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, o ktorom pôvodný žalovaný rozhodol rozhodnutím č. OU-TN-OVBP2-2021/027995/004 z 18. novembra 2021 (ďalej „preskúmavané rozhodnutie") tak, že odvolanie žalobcu zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil. Stotožnil sa s rozsahom dokazovania vykonaného stavebným úradom, ako aj s tým, ako sa stavebný úrad vyporiadal s námietkami žalobcu, pričom pripomenul, že dotknuté orgány vydali k stavbe súhlasné stanoviská. Zopakoval, že stavba mala byť umiestnená na pozemku, ktorý bol určený pre objekty priemyselnej výroby a mala slúžiť na ručné triedenie reziva. V stavbe nemali byť inštalované žiadne technológie, stavba mala byť bez elektroinštalácie, takže by nebola zdrojom ďalšieho hluku a prachu. Pôvodný žalovaný zdôraznil, že stavba prírezovňa už bola povolená v osobitnom územnom a stavebnom konaní a jej vplyv na okolitú zástavbu nebol (opätovne) predmetom stavebného konania. Protipožiarna bezpečnosť stavby bola posúdená aj Okresným riaditeľstvom Hasičského a záchranného zboru v Partizánskom, ktorý v stanovisku súhlasil bez pripomienok s riešením protipožiarnej bezpečnosti stavby. Pri umiestňovaní stavby a jej začleňovaní do územia bol plne rešpektovaný platný územný plán obce Chynorany.

5. Žalobca podal správnu žalobu, ktorou žiadal zrušiť preskúmavané rozhodnutie v spojení s prvostupňovým rozhodnutím. 6. Krajský súd v Trenčíne (ďalej „správny súd") žalobu ako nedôvodnú podľa § 190 Správneho súdneho poriadku (ďalej „SSP") rozsudkom č. k. 11S/3/2022-74 z 18. apríla 2023 zamietol (ďalej „napadnutý rozsudok").

8. Správny súd sa stotožnil s vysvetlením správnych orgánov, podľa ktorých išlo o samostatnú stavbu, keďže existencia otvorov umožňujúcich prechod z jednej stavby do druhej, ani fakt, že prístrešok na triedenie reziva bol bočnou stenou pristavaný k juhozápadnej strane prírezovne, nespôsobovali, že zo stavebno-technického, prevádzkového alebo právneho hľadiska išlo o jeden stavebný objekt.

To však bez ďalšieho neznamenalo, že v procesnom režime zvolenom stavebným úradom a odobrenom pôvodným žalovaným si stavebný úrad nesplnil aj povinnosť ochrany verejného záujmu a práv ostatných účastníkov konania a že tým bol žalobca ukrátený na ním nekonkretizovaných právach do takej miery, že pre sanáciu týchto práv nebolo inej cesty ako zrušenie preskúmavaných rozhodnutí. 9. Žalobca v bode č. 7 správnej žaloby podľa názoru správneho súdu nepreukázal ani nenaznačil, aký iný by bol potenciálny výsledok administratívneho konania, keby sa toto konanie realizovalo v tom procesnom režime, ktorý ako jediný on považoval za súladný so stavebným zákonom, najmä aké ďalšie konkrétne dôkazy by mali správne orgány vykonať za účelom zistenia skutkového stavu veci.

rozhodnutí orgánov verejnej správy musí vždy ísť o jasne identifikovateľné, konkrétne určiteľné a zrozumiteľne pomenované zásahy do postavenia žalobcu, ktorých intenzita je taká, že na vyporiadanie sa s nimi, t. j. na reštitúciu právnej pozície žalobcu, neexistovala iná alternatíva než zrušenie napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia správneho orgánu. Žalobnými námietkami tvrdené skutočnosti v niektorých prípadoch takúto intenzitu nedosahovali, resp. nebolo možné sa jej dopátrať, a to najmä pre ich nekonkrétnosť, všeobecnosť a absenciu preukázania príčinnej súvislosti medzi tvrdenými vadami procesného postupu a rozhodovacej činnosti správnych orgánov na strane jednej a prípadným negatívnym zásahom do subjektívnych práv žalobcu na strane druhej práve v dôsledku konštatovaných vád, keď žalobca na viacerých miestach opakoval „bol som ukrátený na svojich právach", avšak na ktorých konkrétnych, ako, v akom rozsahu a s akým dopadom, to už neuviedol. Úlohou žalobcu pri súdnom prieskume zákonnosti rozhodnutí orgánov verejnej moci je ponúknuť správnemu súdu také fakty a argumenty, ktorými sa relevantne spochybní či už skutkový stav

administratívna budova. Ustanovenia § 6 ods. 3 a ods. 4 vyhlášky č. 532/2002 Z. z. sa použijú len pri posudzovaní vzájomných odstupov vo vzťahu k už existujúcim stavbám rodinných domov, keď sa každá zo stavieb nachádza na pozemku iného vlastníka.

vyhlášky. Hoci podľa žalobcu sa v ním vlastnenej budove nachádzal aj byt správcu, nerobila táto skutočnosť z administratívnej budovy rodinný dom, ani z priemyselnej zóny nerobila zónu obytnú. Ak sa žalobca v minulosti rozhodol vyčleniť časť administratívnej budovy nachádzajúcej sa v priemyselnej zóne na bývanie svojmu zamestnancovi, musel si byť vedomý, že aj naďalej pôjde o priemyselnú zónu, ktorú vlastníci susediacich pozemkov takto budú vnímať a podľa toho so svojimi pozemkami aj nakladať.

Správne orgány sa podľa správneho súdu korektne vysporiadali aj s námietkou zvýšenej prašnosti a hluku v dôsledku výstavby navrhovanej budovy a jej následnej prevádzky.

13. Žalobca (ďalej „sťažovateľ") podal kasačnú sťažnosť, ktorú formálne odôvodnil podľa § 440 ods. 1 písm. g) SSP tým, že správny súd rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci.

14. Podľa sťažovateľa správny súd pochybil, keď v bode 36 preskúmavaného rozsudku konštatoval, že „treba považovať za osobitnú náležitosť žaloby aj konkrétne tvrdenie žalobcu, že bol ukrátený na svojich právach nezákonným rozhodnutím správneho orgánu, pričom musí ísť o subjektívne práva vyplývajúce z právneho predpisu. Nestačí iba všeobecné tvrdenie, že zákon bol porušený. Žalobca musí poukázať na konkrétne skutočnosti, z ktorých vyvodzuje porušenie zákona." a v bode 37 konštatoval: „Úlohou žalobcu pri súdnom prieskume zákonnosti rozhodnutí orgánov verejnej moci je ponúknuť správnemu súdu také fakty a argumenty, ktorými sa relevantne spochybní či už skutkový stav zistený správnymi orgánmi alebo naň nadväzujúce právne posúdenie, ako vyplýva z rozhodnutia č. 39 publikovaného v Zbierke stanovísk NS a súdov SR 5/2016), podľa ktorého „ak žalobkyňa nevyvrátila hodnoverným spôsobom skutočnosti a skutkový stav, ktorý bol zistený správnymi orgánmi, za takýchto skutkových okolností nie je dôvod, aby správny súd zrušil žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného správneho orgánu."

Okrem toho namietal aj už v tom čase existujúcu hlučnosť a prašnosť prevádzky stavebníka a predložil aj fotodokumentáciu s množstvom prachu, ktorý denne dopadal z prevádzky stavebníka na sťažovateľove susediace nehnuteľnosti, čo bránilo ich riadnemu užívaniu. 16. Ďalej sťažovateľ uviedol, že ukrátenie na svojich právach videl práve v tom, že prvostupňový orgán si zjednodušil posudzovanie stavby a spojil územné rozhodnutie so stavebným povolením, pričom na to neboli dôvody a rozhodol bez toho, aby skúmal dodatočné zvýšenie prašnosti a hlučnosti prevádzky na jeho nehnuteľnosti.

17. Správny súd podľa sťažovateľa pochybil, keď v bode 39 preskúmavaného rozsudku konštatoval, že „Správny súd môže na tomto mieste len pripomenúť, že podľa projektovej dokumentácie stavba „Prístrešok na triedenie reziva" bude samostatne stojaci, prízemný, nepodpivničený murovaný objekt halového typu, obdĺžnikového pôdorysu, zastrešený plytkou sedlovou strechou, svojou bočnou stenou bude pristavaný k juhozápadnej strane stavby „Prírezovňa" ku ktorej nebude pripojený na žiadne vnútorné rozvody.".

Prvostupňový orgán mal jednotlivé dôkazy posudzovať samostatne a aj vo vzájomných súvislostiach, pričom z nich je zrejmé, že stavebník účelovo zmenil projektovú dokumentáciu stavby tak, že tam nebola inštalovaná technológia a napojenie na elektrickú energiu (ktoré tam pôvodne boli).

Postavením prístrešku na triedenie reziva sa nemohla zvýšiť prašnosť a hlučnosť aj z toho dôvodu, že v prístrešku na triedenie reziva nebola plánovaná žiadna strojná technológia, či už výrobná alebo podporná, ktorá by mohla produkovať hluk a prach do okolia stavby. Ďalej uviedol, že tvrdenie, že v prírezovni sa nachádzala brána na prepojenie s prístreškom na triedenie reziva nebolo založené na pravde, čo bolo zrejmé aj z projektovej dokumentácie.

IV. Posúdenie námietok kasačnej sťažnosti

vyhlásený verejne po oznámení dňa vyhlásenia. 20. V dôsledku zmeny zákona č. 172/2022 Z. z. o štátnej správe pre územné plánovanie, stavebný poriadok a bývanie a o zmene a doplnení zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov došlo ku kompetenčnému presunu z pôvodne žalovaného odboru výstavby a bytovej politiky Okresného úradu Trenčín na Regionálny úrad pre územné plánovanie a výstavbu Trenčín, s ktorým preto ďalej kasačný súd konal ako so žalovaným.

Sťažovateľ potom v kasačnej sťažnosti tvrdil, že zásah do svojich práv videl v tom, že: (i) pokiaľ by sa celá navrhovaná stavba posudzovala v územnom konaní podľa zákonných ustanovení § 39, § 39a stavebného zákona, musel by sa riešiť dopad stavby na životné prostredie a okolitú zástavbu, vrátane už existujúcich prevádzok, a to vrátane vplyvu na jeho nehnuteľnosti (opakovaná námietka); (ii) existencia nadmernej hlučnosti a prašnosti prevádzky (opakovaná námietka); (iii) prvostupňový orgán si zjednodušil posudzovanie stavby a spojil územné rozhodnutie so stavebným povolením, pričom na to neboli dôvody a rozhodol bez toho, aby skúmal dodatočné zvýšenie prašnosti a hlučnosti prevádzky na jeho nehnuteľnosti. Pokiaľ by sa stavba posudzovala nie ako samostatná, ale ako zmena stavby, výsledok takéhoto posúdenia by nebolo povolenie stavby, ale jej zamietnutie a svoje práva by potom mohol uplatňovať v konaní o umiestnení stavby.

25. Kasačný súd konštatuje, že sťažovateľ síce brojí proti tomu, že sa namietané konanie týkalo povolenia prístrešku ako jednoduchej (a samostatnej) stavby, ale kasačná sťažnosť neobsahuje zmysluplné argumenty, prečo by malo byť právne posúdenie príslušného žalobného bodu správnym súdom (v bode 36 odôvodnenia napadnutého rozsudku) nesprávne.

26. Aj na základe podkladov v administratívnom spise je možné skonštatovať, že sťažovateľ nepresvedčil o nesprávnosti záveru, že stavba prístrešku na triedenie reziva je samostatnou stavbou, keďže (i) potenciálna existencia otvorov umožňujúcich prechod z jednej stavby do druhej (ktoré však sťažovateľ nijakým relevantným dôkazom nepotvrdil) ani existencia spoločnej steny ešte neznamená, že sa z právneho hľadiska jedná o jeden spojený stavebný objekt; (ii) podľa dokumentácie ide zo stavebno-technického o stavebný objekt, ktorý je konštrukčne a funkčne oddeliteľný od iných stavieb a spôsobilý samostatného užívania.

28. Sťažovateľ však v tejto súvislosti nepopísal, v čom orgány verejnej správy pochybili, aké hľadisko územného konania opomenuli, alebo nezákonne vyhodnotili. 29. K sťažnostnej námietke o existencii hlučnosti a prašnosti prevádzky stavebníka kasačný súd uvádza, že aj táto námietka vychádzala prioritne zo spochybnenia toho, či sa stavba prístrešku na triedenie reziva mala posudzovať samostatne a nie spoločne so stavbou predtým povolenej prírezovne, pretože aj tvrdený prach a hluk podľa sťažovateľa pochádza z prírezovne. Nové skutkové tvrdenia a dôkazy (fotodokumentácia) sú však v kasačnej sťažnosti neprípustné podľa § 441 SSP.

Sťažovateľ ani v administratívnom konaní nijako (okrem všeobecného opakovaného tvrdenia) nepreukázal, ktorá činnosť, aktivita alebo časť stavby spôsobuje nadmernú hlučnosť a prašnosť. Svoje tvrdenia nepodložil akýmkoľvek relevantným dôkazom ako napríklad odborným stanoviskom, vyjadrením odborne zdatnej osoby alebo akýmkoľvek iným spôsobom, ktorý by dokázal preukázať jeho tvrdenia. Závery pôvodného žalovaného aj správneho súdu ohľadom prašnosti tak ostali nenapadnuté relevantnou argumentáciou. Predmetom konania však neboli existujúce imisie prachu a hluku z už existujúcej prírezovne.

Nejde teda o skutkový ani právny základ preskúmavaného rozhodnutia, keďže správny orgán je pri rozhodovaní viazaným zákonom a skutkovými zisteniami, no nie súkromnoprávnymi dohodami účastníkov o iných stavbách. Zmluvné dojednanie týkajúce sa inej stavby nemôže založiť ani modifikovať zákonné podmienky pre povoľovanie stavby v tomto konaní, ani vytvoriť sťažovateľovi subjektívne právo na určitý výsledok správneho rozhodovania.

33. Kasačný súd nepovažoval sťažnostné body za dôvodné, preto podľa § 461 SSP kasačnú sťažnosť ako nedôvodnú zamietol. 34. Kasačný súd sťažovateľovi, ktorý v tomto konaní nemal úspech, náhradu trov kasačného konania podľa § 167 v spojení s § 467 ods. 1 SSP nepriznal a žalovanému ich náhrada nevyplýva zo zákona. Ďalším účastníkom konania súd nepriznal náhradu trov podľa § 467 ods. 1 SSP v spojení s § 169 SSP, pretože im v kasačnom konaní nebola uložená povinnosť, s plnením ktorej by trovy vznikli a zároveň kasačný súd nezistil v konaní dôvody hodné osobitného zreteľa, odôvodňujúce priznanie práva na náhradu ďalších trov konania.

V Bratislave dňa 30. septembra 2025