5Svk/7/2025

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Petry Príbelskej, PhD. (sudkyňa spravodajkyňa) a členov senátu JUDr. Juraja Vališa, LL.M. a Mgr. Petra Macha, PhD., v právnej veci žalobcu (sťažovateľa): Rímskokatolícka farnosť sv. Martina, so sídlom Lemešany 104, 082 03 Lemešany, IČO: 42088151, právne zastúpený: Sýkorová - advokátska kancelária, s. r. o., so sídlom Murgašova 3, 040 01 Košice, IČO: 50550837, proti žalovanému: Úrad pre územné plánovanie a výstavbu Slovenskej republiky, Tomášikova 14366/64A, 831 04 Bratislava, IČO: 54669464 (pôvodne Okresný úrad Prešov, odbor výstavby a bytovej politiky, Námestie mieru 3, 080 01 Prešov), za účasti ďalšieho účastníka: Národná diaľničná spoločnosť, a. s., Dúbravská cesta 14, 841 04 Bratislava, IČO: 35919001, právne zastúpený: Garaj & Partners s. r. o., advokátska kancelária, so sídlom Na Hrebienku 8079/2A, 811 02 Bratislava, IČO: 35951125, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OU-PO-OVBP2-2018/12576/42503/ŠSS- DA zo dňa 24. apríla 2018, v konaní o kasačnej sťažnosti proti rozsudku Správneho súdu v Košiciach sp. zn. PO-2S/18/2023 - 173 zo dňa 24. októbra 2024, takto

rozhodol:

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky rozsudok Správneho súdu v Košiciach sp. zn. PO-2S/18/2023 - 173 zo dňa 24. októbra 2024 v napadnutej časti výroku IV. a V. zrušuje a vec vracia Správnemu súdu v Košiciach na ďalšie konanie.

Odôvodnenie

I. Konanie pred správnym súdom

rozhodnutia Okresného úradu Prešov, odbor výstavby a bytovej politiky (ďalej len „pôvodný žalovaný" alebo „vyvlastňovací orgán") č. OU-PO-OVBP2-2018/12576/42503/ŠSS-DA zo dňa 24. apríla 2018 o určení náhrady za vyvlastnenie. Dotknuté nehnuteľnosti boli vyvlastnené v prospech vyvlastniteľa vystupujúceho v tomto konaní v postavení ďalšieho účastníka. 2. Správny súd ďalej výrokmi IV. a V. napadnutého rozsudku priznal právo na náhradu trov konania ďalšiemu účastníkovi voči žalobcovi, keďže zo súdneho spisu mal správny súd za preukázané, že ďalšiemu účastníkovi bola súdom uložená povinnosť v súdnom konaní (výrok IV.), a rovnako aj v kasačnom konaní (výrok V.). 3. Správny súd zreprodukoval v napadnutom rozsudku podstatné závery zo skorších (súvisiacich) súdnych rozhodnutí. Uviedol, že Krajský súd v Prešove (ďalej aj ako „krajský súd") vo veci rozhodol rozsudkom sp. zn. 2S/50/2018-134 zo dňa 23. mája 2019 (ďalej aj ako „prvý rozsudok") tak, že napadnuté rozhodnutie žalovaného vo výroku II., v ktorom bola určená náhrada za vyvlastnenie, zrušil a vrátil vec pôvodnému žalovanému na ďalšie konanie. Zároveň priznal žalobcovi úplnú náhradu trov konania voči pôvodnému žalovanému a ďalšiemu účastníkovi náhradu trov konania s poukazom na ustanovenie § 169 SSP nepriznal. 4. Proti rozsudku Krajského súdu v Prešove podal pôvodný žalovaný kasačnú sťažnosť zo dňa 24. júna 2019, a rovnako tak podal kasačnú sťažnosť zo dňa 2. júla 2019 aj ďalší účastník konania. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako súd kasačný, rozhodol o kasačnej sťažnosti pôvodne žalovaného a ďalšieho účastníka rozsudkom sp. zn. 8Sžk/28/2019 zo dňa 30. septembra 2021 tak, že rozsudok Krajského súdu v Prešove č. k. 2S/50/2018-134 zo dňa 23. mája 2019 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. 5. Krajský súd v Prešove, uznesením č. k. 2S/64/2021-35 zo dňa 3. marca 2022, rozhodol o postúpení veci sp. zn. 2S/64/2021 (spisová značka pre konanie pôvodne vedené pod sp. zn. 2S/50/2018, po vrátení veci z Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky) Okresnému súdu Bratislava IV. Postup odôvodnil tým, že v prejednávanej veci nie je daná vecná právomoc Krajského súdu v Prešove, vychádzajúc z rozsahu a obsahu žaloby, ako žaloby proti určenej výške náhrady za vyvlastnenie nehnuteľností postupom podľa zákona o vyvlastňovaní, a preto ju tento postúpil Okresnému súdu Bratislava IV ako súdu vecne a miestne príslušnému na konanie. 6. Okresný súd Bratislava IV, vyslovil nesúhlas s postúpením veci dňa 26. septembra 2022, následne vec bola predložená Kompetenčnému senátu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky, ktorý vo veci rozhodol uznesením sp. zn. 18SKomp/9/2022 zo dňa 25. januára 2023 tak, že na prejednanie veci je daná právomoc správneho súdu. 7. Vec bola následne v súlade s § 7a zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v platnom a účinnom znení v spojení s § 1, 3 zákona č. 151/ 2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, náhodným výberom pridelená senátu Správneho súdu v Košiciach pod sp. zn. PO-2S/18/2023, ktorý vo veci rozhodol napadnutým rozsudkom (pozri vyššie body 1 a 2 tohto rozsudku).

8. Proti napadnutému rozsudku správneho súdu, podal sťažovateľ kasačnú sťažnosť podľa § 440 ods. 1 písm. g) a f) SSP, v ktorej navrhol, aby kasačný súd napadnutý rozsudok vo výrokovej časti IV. a V. o trovách konania zrušil a vec vrátil správnemu súdu na ďalšie konanie.

Absentujú tak podľa jeho názoru zrozumiteľné a konkrétne dôvody, na ktorých správny súd založil svoje rozhodnutie. 10. Naopak boli, podľa sťažovateľa, vo veci dané dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré správny súd mal rozhodnúť vo štvrtej a piatej výrokovej časti napadnutého rozsudku o nepriznaní trov konania a trov kasačného konania ďalšiemu účastníkovi, zohľadňujúc predovšetkým samotný predmet tohto konania, ktorým bolo preskúmanie zákonnosti rozhodnutia o vyvlastnení, na základe ktorého bol žalobca nútene pozbavený svojho vlastníckeho práva v prospech ďalšieho účastníka. Sťažovateľ rovnako namietal, že nevyvolal a nezapríčinil žiadne trovy konania, ktoré by ďalší účastník musel znášať.

11. Sťažovateľ rovnako zdôraznil, že ďalší účastník je dostatočne personálne aj finančne vybavený na to, aby svoje postavenie v súdnom konaní adekvátne hájil prostredníctvom svojich kvalifikovaných zamestnancov na právnom oddelení, a preto trovy spojené so zastúpením advokátom nepovažoval za účelne vynaložené.

Z obsahu súdneho spisu je podľa jeho názoru zrejmé, že správny súd uložil ďalšiemu účastníkovi v rámci procesného postupu určité povinnosti, napr. povinnosť vyjadriť sa v súdom stanovenej lehote, alebo dostaviť sa na vytýčený termín pojednávania, pričom sa jedná o povinnosti, ktoré boli súdom uložené preto, lebo vyplývajú priamo zo zákona. Keďže ďalší účastník na súdom uložené povinnosti (napr. povinnosť vyjadriť sa alebo dostaviť sa na vytýčený termín pojednávania) reagoval, pri plnení týchto povinností mu vznikli trovy.

pojednávaní. Zatiaľ čo upovedomenie má len oznamovací charakter, predvolanie má charakter uloženia povinnosti zúčastniť sa na pojednávaní. 15. Žalobcom požadovaná konkretizácia povinností, v súvislosti s ktorými vznikli trovy konania, už v odôvodnení napadnutého rozsudku, je podľa ďalšieho účastníka predčasná, keďže konkretizácia výšky náhrady trov ako aj jednotlivých úkonov ďalšieho účastníka vykonaných pri plnení povinností, ktoré mu správny súd uložil, bude uvedená v samostatnom uznesení.

16. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako súd kasačný (§ 438 ods. 2 SSP), po zistení, že kasačná sťažnosť bola podaná včas (§ 443 ods. 1 SSP), oprávnenou osobou (§ 442 ods. 1 SSP) a je prípustná (§ 439 ods. 1 SSP), vo veci v zmysle § 455 SSP nepovažoval za potrebné nariadiť pojednávanie a po preskúmaní napadnutého rozsudku, ako aj konania, ktoré mu predchádzalo, dospel k záveru, že kasačná sťažnosť je dôvodná.

účastníkovi. 18. Špecifikom nároku na náhradu trov konania ďalšiemu účastníkovi je, že ďalší účastník nemá právo na náhradu všetkých preukázaných, odôvodnených a účelne vynaložených výdavkov, ktoré mu vznikli v súvislosti s uplatňovaním a bránením práva na správnom súde, ale iba právo na náhradu tých trov konania, ktoré mu vznikli v súvislosti s plnením správnym súdom uloženej povinnosti. Môže ísť napríklad o povinnosť dostaviť sa na pojednávanie za účelom výsluchu, povinnosť predložiť listiny alebo iné dôkazy, ako aj povinnosť vyjadriť sa vo veci samej, ktorá môže byť spojená s trovami na právne zastúpenie advokátom. (BARICOVÁ, Jana. § 169 [Trovy ďalších účastníkov, osôb zúčastnených na konaní a zainteresovanej verejnosti].

20. Kasačný súd už v rámci svojej predchádzajúcej rozhodovacej činnosti uviedol, že náležité odôvodnenie rozhodnutia o trovách konania je neoddeliteľnou súčasťou odôvodnenia rozsudku. Rozhodovaním o nároku na náhradu trov konania sa môže výrazným spôsobom vstupovať do práv a povinností jednotlivých účastníkov súdnych konaní, a to s ohľadom na to, že výška náhrady trov konania v konkrétnom prípade nemusí byť zanedbateľná, práve naopak. Osobitne je to v prípade trov podľa § 169 SSP, kedy je možnosť náhrady trov konania viazaná na podmienku plnenia povinností správnym súdom.

21. Kasačnému súdu však, ani po vlastnom preštudovaní napadnutého rozsudku, nie je známa písomnosť správneho súdu, ktorou by ďalšiemu účastníkovi uložil povinnosť odôvodňujúcu priznanie trov konania podľa § 169 SSP. Pokiaľ aj ďalší účastník konania argumentoval, že mu bola v konaní uložená povinnosť vyjadriť sa v súdom stanovenej lehote a dostaviť sa na vytýčený termín pojednávania, kasačný súd nemohol touto argumentáciou zhojiť nedostatočné odôvodnenie napadnutých výrokov, keďže nie je úlohou účastníka konania nahrádzať činnosť správneho súdu o rozširovanie dôvodov, ktoré správny súd ani nevyslovil.

23. Odôvodnenie výroku o nároku na náhradu trov ďalšiemu účastníkovi, v zmysle vyššie uvedeného, neobsahuje vysvetlenie dôvodov podstatných pre rozhodnutie súdu v tejto časti, čo spôsobuje nepreskúmateľnosť rozsudku v napadnutých výrokoch IV. a V. Úlohou správneho súdu tak bude v ďalšom konaní opätovne zvážiť, či prizná ďalšiemu účastníkovi konania náhradu trov konania v zmysle § 169 SSP, pričom v takom prípade bude musieť dostatočne určito a zrozumiteľne odôvodniť, na základe akých súdom uložených povinností mu tieto trovy oprávnene vznikli. 24. Ďalšej argumentácii sťažovateľa ohľadom účelnosti vynaloženia trov kasačný súd bližšie nevenoval pozornosť. V situácii, keď uloženie povinnosti, v súvislosti s ktorou by ďalšiemu účastníkovi konania vznikli trovy je nedostatočne odôvodnené (teda aj sporné), považoval právne posudzovanie tejto časti sťažnostnej argumentácie kasačný súd za predčasné.

IV. Záverečné zhodnotenie a odôvodnenie v časti trov

25. Kasačný súd, poukazujúc na vyššie uvedené, konštatuje, že kasačná sťažnosť sťažovateľa bola dôvodná v zmysle § 440 ods. 1 písm. f), keď výroky IV. a V. napadnutého rozsudku trpia nedostatkom nepreskúmateľnosti, resp. nedostatkom dôvodov v takej intenzite, ktorá opodstatňuje záver o porušení práva sťažovateľa na spravodlivý proces. Preto napadnutý

rozsudok

správneho súdu v časti napadnutých výrokov zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

26. V ďalšom konaní bude Správny súd v Košiciach postupovať tak, ako mu naznačil kasačný súd v odôvodnení tohto rozsudku. Vyjadreným právnym názorom kasačného súdu je pritom správny súd viazaný (§ 469 SSP). V ďalšom konaní správny súd rozhodne aj o nároku na náhradu trov kasačného konania (§ 467 ods. 3 SSP). 27. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky v senáte pomerom hlasov 3 : 0 (§ 463 v spojení s § 139 ods. 4 veta prvá).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave dňa 30. septembra 2025