5Svk/8/2021

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Petry Príbelskej, PhD. a členov senátu JUDr. Zuzany Šabovej, PhD. a JUDr. Juraja Vališa, LLM. (spravodajca), v právnej veci žalobcu (sťažovateľa): Združenie domových samospráv, o. z., Rovniankova 1667/14, Bratislava, P. O. BOX 218, Bratislava, IČO: 31820174, právne zastúpený: Tkáč & Partners, s.r.o., Hrnčiarska 29, Košice - mestská časť Staré Mesto, IČO: 53929691, proti žalovanému: Okresný úrad Trnava, odbor opravných prostriedkov, Vajanského 2, Trnava, za účasti ďalšieho účastníka konania: Obec Blatná na Ostrove, Blatná na Ostrove č. 203, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OU- TT-OOP3-2020/011058-002 z 22. januára 2020, v konaní o kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Trnave č.k. 20S/46/2020-136 z 12. mája 2021, takto

rozhodol:

Kasačná sťažnosť sa zamieta . Účastníkom konania sa právo na náhradu trov kasačného konania nepriznáva .

Odôvodnenie

29 zákona č. 24/2006 Z.z. o posudzovaní vplyvom na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej aj len „zákon č. 24/2006 Z.z.“ alebo „zákon EIA“) rozhodol, že navrhovaná činnosť uvedená v predloženom zámere „Zberný dvor Blatná na Ostrove“ sa nebude posudzovať podľa zákona EIA. Ďalej rozhodol, že pri spracovaní ďalšieho stupňa dokumentácie stavby a v ďalšom procese jej konania po povolení činnosti podľa osobitných predpisov je nevyhnutné zo strany navrhovateľa rešpektovať nasledovné

2. Na základe charakteru navrhovanej činnosti - porovnania variantu č. 1 a variantu č. 2 s nulovým variantom, vykonaného hodnotenia vplyvov tejto činnosti na životné prostredie hodnotného územia a pri splnení opatrení na prevenciu, elimináciu, minimalizáciu vplyvov na životné prostredie prvostupňový orgán považoval realizáciu navrhovanej činnosti vo variante č. 1 za prijateľnú a z hľadiska vplyvov na životné prostredie a obyvateľstvo za realizovateľnú a v území únosnú, pričom ak sa zistí, že skutočné vplyvy posudzovanej činnosti sú väčšie ako sa uvádza v zámere, je ten, kto činnosti vykonáva, povinný zabezpečiť opatrenia na zosúladenie skutočného vplyvu s vplyvom uvedeným v zámere a v súlade s podmienkami určenými v rozhodnutí o povolení činnosti podľa osobitných predpisov.

a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Tento zámer je aj súčasťou pripojeného spisu. Uviedol, že zo zákona jednoznačne vyplýva, že tento zámer musí byť zverejnený a rozoslaný dotknutým orgánom štátnej správy a obciam ktorých sa zámer týka a zámer musí byť zverejnený tak, aby mala verejnosť možnosť si ho preštudovať a na tomto základe zaslať pripomienky. Poukázal na to, že zo spisu ďalej vyplýva, že prvostupňový orgán vyhodnotil tento zámer ako kompletný, ktorý obsahuje všetky náležitosti podľa § 22 ods. 3 a ods. 4 zákona EIA a listom z 29. júla 2019 začal správne konanie - zisťovacie konanie za účelom posudzovania vplyvov tejto navrhovanej činnosti na životné prostredie.

Navrhovaná činnosť musí byť v súlade s územným plánom obce, musia byť rešpektované podmienky určené prvostupňovým orgánom a Ministerstvom dopravy a výstavby SR, ďalej musia byť pri projekčnej príprave, pri realizácii aj počas výstavby predmetného zámeru byť dodržané platné predpisy na ochranu zdravia, pričom dotknutá verejnosť uvedená v § 24 zákona EIA musí disponovať právami definovanými v súlade s § 24 ods. 2 zákona EIA.

5. Krajský súd poukázal na kladné stanoviská dotknutých orgánov (Štátna správa na úseku odpadového hospodárstva, Štátna správa na úseku ochrany vôd Štátna správa na úseku ochrany prírody a krajiny, Štátna správa na úseku ochrany ovzdušia Okresný úrad Dunajská Streda, odbor krízového riadenia, Okresný úrad Dunajská Streda, odbor cestnej dopravy a pozemných komunikácií, Regionálny úrad verejného zdravotníctva so sídlom v Dunajskej Strede, Okresný úrad Trnava, odbor starostlivosti o životné prostredie, Okresné riaditeľstvo Hasičského a záchranného zboru Dunajská Streda, Okresný úrad Trnava, odbor opravných prostriedkov, referát pôdohospodárstva, Trnavský samosprávny kraj, odbor cestovného ruchu, podpory podnikania a životného prostredia a Ministerstvo životného prostredia, odboru odpadového hospodárstva a integrovanej prevencie). K tomu ďalej uviedol, že k predmetnému zámeru sa vyjadril aj žalobca ako dotknutá verejnosť podľa § 24 zákona EIA, ktorý mal k predloženému zámeru viacero pripomienok.

6. Krajský súd k návrhom, aby sa rozhodlo o posudzovaní navrhovanej činnosti poznamenal, že z obsahu jednotlivých pripomienok ktoré žalobca vzniesol v rámci zisťovacieho konania žalobca ako zainteresovaná verejnosť nevyplývajú žiadne konkrétne negatívne vplyvy, ktoré by vznikli v procese navrhovanej činnosti a teda, že žalobca neuviedol žiadne konkrétne dôvody, z ktorých by vyplývalo, že navrhovaná činnosť, ktorú chce uskutočniť ďalší účastník ako navrhovateľ predloženého zámeru, negatívne ovplyvní životné prostredie v danej lokalite.

Krajský súd v tejto súvislosti doplnil, že neupiera právo žalobcu ako právo dotknutej osoby alebo dotknutej verejnosti vplývať a svojimi námietkami regulovať nepriaznivé vplyvy navrhovanej investičnej činnosti na životné prostredie, avšak námietky ktoré sú vznášané zo strany žalobcu vzbudzujú pochybnosti, že ide o námietky, ktoré sú presadzované vo verejnom záujme.

9. K námietke, že zo strany prvostupňového orgánu neboli zaslané požadované doklady zo spisu, krajský súd uviedol, že úlohou správneho orgánu nie je v tomto smere poskytovať zo spisu listiny ktoré požaduje niektorý z účastníkov, keď táto možnosť účastníkovi vyplýva priamo zo zákona, ktorý môže v rámci celého konania nahliadnuť do spisu a tieto listinné dôkazy si môže zo spisu zabezpečiť osobne na svoje náklady.

Poukázal na to, že podľa § 29 ods. 3 zákona EIA, ak sa rozhoduje o tom, či sa navrhovaná činnosť alebo jej zmena bude posudzovať podľa tohto zákona, použijú sa primerane pre zisťovacie konanie kritériá ktoré sú obsiahnuté v prílohe č. 10 citovaného zákona, pričom príslušný orgán prihliada aj na stanoviská dotknutých orgánov podľa § 23 ods. 4. Podľa § 29 ods. 13 zákona EIA výroková časť rozhodnutia vydaného v zisťovacom konaní, okrem náležitostí ustanovených všeobecným predpisom o správnom konaní, obsahuje určenie, či sa navrhovaná činnosť alebo jej zmena má posudzovať podľa tohto zákona. Ak ide o rozhodnutie, v ktorom sa určilo, že navrhovaná činnosť alebo jej zmena nepodlieha posudzovaniu podľa tohto zákona, výroková časť rozhodnutia obsahuje aj podmienky, ktoré eliminujú alebo zmierňujú vplyv na životné

rešpektovať. 11. Krajský súd konštatoval, že výrok obsahuje všetky podstatné náležitosti, ktoré sú uvedené v § 29 ods. 3 a § 29 ods. 13 zákona EIA a navyše jednou z podmienok, ktorú určil prvostupňový správny orgán, ktorú žalovaný ako druhostupňový správny orgán akceptoval je aj podmienka, že dotknutá verejnosť uvedená v § 24 zákona EIA disponuje právami definovanými v súlade s 24 ods. 2 zákona EIA a že navrhovateľ sa musí zaoberať podmienkami dotknutej verejnosti a požiadavky zohľadniť pri realizácii navrhovanej činnosti a pri povoľovaní činnosti podľa osobitných predpisov a teda z uvedeného vyplýva, že správny orgán určil, že dotknutá verejnosť, teda aj žalobca má právo zasahovať svojimi pripomienkami do konania tým, že svojimi pripomienkami môže určovať podmienky, ktoré bude navrhovateľ povinný akceptovať pri povoľovaní navrhovanej činnosti a pri získavaní ďalších povolení podľa osobitných predpisov a že týmito pripomienkami sa jednotlivé správne orgány budú v dostatočnej miere zaoberať a budú ich vyhodnocovať.

správneho orgánu. 14. Krajský súd neakceptoval ani námietku, že žalobca nemohol riadne hájiť svoje záujmy a nebolo mu umožnené zúčastniť sa konzultácií počas celého procesu posudzovania vplyvov na životné prostredie v zmysle § 63 zákona EIA. Poukázal na § 64 citovaného zákona, kedy za takéto konzultácie je treba považovať aj samotné ústne prejednanie veci podľa § 21 zákona o správnom konaní.

15. K námietke, že žalobca v odvolaní zadefinoval všetky enviromentálne záujmy a naznačil akým spôsobom ich treba riešiť, krajský súd poukázal na to, že správne orgány sa vysporiadali so všetkými námietkami, ktoré boli predmetom odvolania a nie je pravdou, že žalovaný sa v odvolacom konaní zaoberal len opisom jednotlivých námietok bez toho, že by tieto námietky

16. K námietke, že administratívny spis mal prvostupňový orgán k dispozícii v elektronickej podobe a že teda mohol žalobcovi zaslať jednotlivé kópie listov ktoré žiadal, krajský súd uviedol, že je na úvahe správneho orgánu či takýto postup zvolí a či zašle tieto listiny na žiadosť žalobcu účastníkovi konania. Pokiaľ však zaujme k tejto otázke negatívne stanovisko, nejde o skutočnosť, ktorá by mala za následok nezákonnosť postupu správneho orgánu, pretože žalobca ako účastník konania si mal právo zabezpečiť aj iným spôsobom tieto listiny.

17. Ako nedôvodnú krajský súd vyhodnotil aj námietku, že odôvodnenia rozhodnutí správnych orgánov sú nedostatočné a neobsahujú správnu úvahu, ktorou sa riadili pri ich vydaní. Krajský súd preskúmal dotknuté rozhodnutia a zistil, že tieto spĺňajú náležitosti rozhodnutí v zmysle správneho poriadku a sú dostatočne odôvodnené a poskytujú dostatočný záver o tom, že v rámci zisťovacieho konania bola navrhovaná činnosť z hľadiska povahy a rozsahu navrhovanej činnosti, miesta jej vykonávania a očakávaných vplyvov na životné prostredie a zdravie obyvateľov, možnosti realizácie opatrení navrhnutých v zámere na odstránenie a zmiernenie nepriaznivých dopadov navrhovanej činnosti na životné prostredie a zdravie obyvateľov dostatočne vyhodnotená správnym orgánom a že táto navrhovaná činnosť nemá negatívny vplyv na životné prostredie v danej lokalite. 18. Žalobca ako sťažovateľ, zastúpený advokátom podal včas kasačnú sťažnosť z dôvodu podľa § 440 ods. 1 písm. f/ a g/ SSP a navrhol, aby kasačný súd zrušil napadnutý rozsudok krajského súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

20. V rámci argumentácie k namietanému nesprávnemu právnemu posúdeniu sťažovateľ poukázal na svoju činnosť a ciele ako ekologickej organizácie, na všeobecné východiská vo vzťahu k činnosti ekologických organizácií vo vzťahu k ochrane životného prostredia, ďalej na odbornú literatúru vo vzťahu k zneužitiu práva, súčasne poukázal na judikatúru, ktorá sa venovala postaveniu a činnosti ekologických spolkov. Poukázal na práva garantované Aarhuským dohovorom. S poukazom na tieto všeobecné východiská namietal, že správne orgány a správne súdy postavenie a oprávnenie občianskych združení hrubo porušujú a podľa jeho názoru o tom svedčí aj bod 63 napadnutého rozsudku krajského súdu, kde tento konštatoval, že činnosť sťažovateľa môže byť posudzovaná na hranici toho, že zo strany sťažovateľa sa jedná o účelové konanie, ktorého cieľom nie je poukazovať na negatívne vplyvy na životné prostredie. Podľa sťažovateľa uvedené predstavuje nesprávnu aplikáciu práva, nerešpektujúcu prezumpciu ekospolkov ako občianskych združení konajúcich vo verejnom záujme. Uviedol, že štát by mal pri správnej aplikácii čl. 3 Aarhuského dohovoru uľahčovať

21. Sťažovateľ uviedol, že zmierňujúce a preventívne environmentálne opatrenia majú byť súčasťou výrokovej časti a teda musia byť určité, zrozumiteľné, preskúmateľné a vykonateľné a v tejto súvislosti namietal, že prvostupňové rozhodnutie uvedené nespĺňa.

Namietal, že je povinnosťou správnych orgánov rozhodnúť o zmierňujúcich opatreniach spolu s povinnosťou vyhodnotiť opodstatnenosť ich návrhov a správne orgány ani krajský súd takto nepostupovali. Súčasne namietal nesprávnu aplikáciu zákona č. 543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny tým, že správne orgány určili nedostatočné podmienky na zmiernenie dopadov na životné prostredie. Ďalej namietal, že správne orgány sa domnievali, že sa majú riadiť výlučne stavebným zákonom, ale mali sa riadiť aj zákonom č. 543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny, pričom za nesprávny možno považovať predpoklad žalovaného, že tento zákon chráni len chránené

23. S poukazom na body 65 a 66 napadnutého rozsudku krajského súdu týkajúcich sa zverejnenia zámeru na webovej stránke prvostupňového orgánu namietal, že krajský súd vychádzal z oprávnení sťažovateľa vyplývajúcich zo slovenského právneho poriadku vo vzťahu k právu na nahliadnutie do spisu, avšak mal zohľadniť čl. 4 ods. 1 a 2 Aarhuského dohovoru, z ktorého sťažovateľovi vyplýva právo na poskytnutie podkladov z konania bez toho, aby musel byť preukázaný právny záujem. Uviedol, že správne orgány tvrdili, že nepreukázal záujem o životné prostredie a konkrétny zámer tým, že nebol nazrieť do spisu, čo považuje za rozporné s eurokonformným výkladom. Podľa sťažovateľa ide o vytváranie prekážok verejnosti pri účasti na povoľovacích procesoch v rozpore s čl. 3 ods. 8 Aarhuského dohovoru. 24. Ďalej namietal, že obmedzenie práva na nazeranie do spisov výlučne spôsobom nazretia do spisu je ústavne neudržateľný. V tejto súvislosti bolo podstatou jeho námietky, že prvostupňový orgán hoci mal administratívny spis k dispozícii v elektronickej podobe nezaslal sťažovateľovi jednotlivé kópie listov.

V tejto súvislosti za nesprávnu aplikáciu práva považoval argumentáciu § 21 správneho poriadku, v zmysle ktorej si podstata veci podľa názoru správnych orgánov nevyžadovala nariadenie ústneho pojednávania. Poukázal na § 63 ods. 2 písm. c/ a d/ zákona EIA uviedol, že obsahom konzultácie je aj vzájomné oboznámenie sa so stanoviskami a doplnenie alebo upresnenie navrhovaných opatrení. Podľa sťažovateľa navrhovateľ aj správne orgány vo vzťahu ku konzultáciám nesprávne aplikujú zásadu o subsidiarite správneho poriadku, pretože zákon EIA upravuje vec odlišne. 26. Ďalej sťažovateľ namietal, že krajský súd pristupoval k rozhodovaniu prísne formalisticky a nesprávne svojou činnosťou nepochopiteľne prisvedčil šikanóznemu výkladu práva zo strany správnych orgánov. Súčasne namietal, že správne orgány sa nedostatočne vysporiadali so všetkými pripomienkami, ktoré vzniesol. Uviedol, že v námietkach identifikoval možný dosah zmien na životné prostredie a požadoval doplnenie dokumentácie pre účely ochrany životného prostredia. Žalovaný sa podľa sťažovateľa nevysporiadal s jednotlivými bodmi v jeho stanovisku, pričom má povinnosť vysporiadať sa s každým argumentom.

27. Sťažovateľ navrhol iniciovanie prejudiciálneho konania pred Súdnym dvorom podľa čl. 267 ZFEÚ vo vzťahu k otázke, či je aplikácia práva v oblasti vplyvov na životné prostredie v súlade so zakladajúcimi zmluvami. 28. Žalovaný sa kasačnej sťažnosti nevyjadril.

Podľa § 23 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) (1) Účastníci konania a ich zástupcovia a zúčastnené osoby majú právo nazerať do spisov, robiť si z nich výpisy, odpisy a dostať kópie spisov s výnimkou zápisníc o hlasovaní alebo dostať informáciu zo spisov s výnimkou zápisníc o hlasovaní iným spôsobom. (2) Správny orgán môže povoliť nazrieť do spisov a urobiť si výpis, odpis, môže poskytnúť kópiu spisov alebo môže poskytnúť informáciu zo spisov iným spôsobom aj iným osobám, pokiaľ preukážu odôvodnenosť svojej požiadavky. Správny orgán je povinný umožniť nazerať do spisov verejnému ochrancovi práv, komisárovi pre deti a komisárovi pre osoby so zdravotným postihnutím v súvislosti s výkonom ich pôsobnosti. (3) Správny orgán je povinný urobiť opatrenie, aby sa postupom podľa odsekov 1 a 2 nesprístupnila utajovaná skutočnosť, bankové tajomstvo, daňové tajomstvo, obchodné tajomstvo alebo neporušila zákonom uložená alebo uznaná povinnosť mlčanlivosti. (4) Správny orgán poskytuje kópie spisov za úhradu materiálnych nákladov spojených so

Ak nový pokus o doručenie zostane bezvýsledný, doručovateľ uloží písomnosť na pošte a adresáta o tom vhodným spôsobom upovedomí. Ak si adresát nevyzdvihne písomnosť počas uloženia na pošte, písomnosť sa považuje za doručenú dňom vrátenia nedoručenej zásielky správnemu orgánu, aj keď sa adresát o tom nedozvedel. Podľa § 33 ods. 2 správneho poriadku, správny orgán je povinný dať účastníkom konania a zúčastneným osobám možnosť, aby sa pred vydaním rozhodnutia mohli vyjadriť k jeho podkladu i k spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie. Podľa § 29 ods. 2 zákona EIA, príslušný orgán na základe zámeru alebo oznámenia o zmene navrhovanej činnosti vykoná zisťovacie konanie o posudzovaní navrhovanej činnosti k zámeru alebo k oznámeniu o zmene navrhovanej činnosti a rozhodne, či sa predmet zisťovacieho konania bude posudzovať podľa tohto zákona. Podľa § 63 zákona EIA (1) Príslušný orgán pri posudzovaní vplyvov strategických dokumentov alebo navrhovaných činností alebo ich zmien zabezpečí vykonanie konzultácií s povoľujúcim orgánom alebo

konaní okrem a) konania podľa druhej a štvrtej časti zákona, b) osobitosti konania podľa § 20 ods. 1 a 3, c) upustenia od variantného riešenia podľa § 22 ods. 6, d) určenia obcí, v ktorých bude zámer k nahliadnutiu podľa § 23 ods. 2, e) určenia rozsahu hodnotenia a harmonogramu podľa § 30, f) konfliktu záujmov podľa § 63a. Podľa § 21 správneho poriadku (1) Správny orgán nariadi ústne pojednávanie, ak to vyžaduje povaha veci, najmä ak sa tým prispeje k jej objasneniu, alebo ak to ustanovuje osobitný zákon. Ak sa má pri ústnom pojednávaní uskutočniť ohliadka, uskutočňuje sa ústne pojednávanie spravidla na mieste ohliadky. (2) Na ústne pojednávanie správny orgán prizve všetkých účastníkov konania a požiada ich, aby pri ústnom pojednávaní uplatnili svoje pripomienky a námety. Osobitné zákony ustanovia, v ktorých prípadoch sa na neskôr uplatnené pripomienky a námietky neprihliada; na túto skutočnosť musia byť účastníci konania výslovne upozornení. Podľa § 23 ods. 4 zákona EIA, rezortný orgán, povoľujúci orgán, dotknutý orgán a dotknutá

30. Kasačný súd po oboznámení sa s obsahom kasačnej sťažnosti uvádza, že z hľadiska relevantných a dostatočne konkretizovaných námietok sťažovateľ v zásade namieta nasledovné tri okruhy (sťažnostné body): - neakceptovanie jeho žiadosti, aby krajský súd vyslovil svoje predbežné právne posúdenie na predmet sporu, - porušenie práva na prístup k informáciám o životnom prostredí v dôsledku neposkytnutia kópií listín z administratívneho spisu, a - neuskutočnenie konzultácií majúce za následok porušenie práva účasti verejnosti na rozhodovaniach o vymedzených činnostiach.

V tejto súvislosti a vychádzajúc z citovaného kasačný súd upozorňuje sťažovateľa, že zákon určuje inak, keďže komplexne upravuje konanie o správnej žalobe, o akú ide vo veci samej v ust. § 177 a nasl. SSP, pričom nárok účastníkov na nariadenie predbežného prejednania sporu, ktoré v sebe subsumuje aj predbežné právne posúdenie sporu sa v tejto časti nenachádza.

32. Kasačný súd neakceptoval námietku sťažovateľa ohľadom porušenia práva na prístup k informáciám o životnom prostredí v dôsledku neposkytnutia kópií listín z administratívneho spisu. Vychádzajúc z obsahu administratívneho spisu kasačný súd konštatuje, že v tomto sa nenachádza žiadosť sťažovateľa, ktorej predmetom by bola výslovná požiadavka zaslania kópií jednotlivých konkrétnych listín resp. podkladov. Kasačný súd mal za preukázané, že v tomto prípade bolo listom čj. OU-DS OSZP- 2019/016145-18 z 27.septembra 2019 oznámené účastníkom konania, že v zmysle § 33 ods. 2 zákona o správnom konaní majú možnosť pred vydaním rozhodnutia vyjadriť sa k podkladu rozhodnutia, a to do 5 dní od doručenia oznámenia, pričom súčasne boli upozornení, že do spisu možno nahliadnuť (robiť, z neho kópie, odpisy a výpisy) na Okresnom úrade Dunajská Streda, odbore starostlivosti o životné prostredie u pracovníka, ktorý podanie vybavuje, a to v stránkové dni. V zmysle § 23 správneho poriadku právo nazerať do spisov je procesným prejavom práva dotknutej osoby na prístup k informáciám v správnom konaní, a to k informáciám, ktoré by mal spis - vzhľadom

sú spôsobilé proaktívne z vlastnej iniciatívy zabezpečovať kópie, pokiaľ o to samotný účastník výslovne nepožiada. Okrem uvedeného kasačný súd poukazuje na skutočnosť, že zámer o navrhovanej činnosti bol v súlade s jednotlivými ustanoveniami zákona EIA zverejnený a verejnosti dostupný na webovom sídle Ministerstva životného prostredia SR a tiež aj prostredníctvom zverejnenia dotknutou obcou Veľké Blatná na Ostrove, nemožno tak konštatovať, že by bolo v tejto súvislosti obmedzené alebo porušené právo sťažovateľa ako verejnosti na informácie o životnom prostredí.

34. Pokiaľ ide o neuskutočnenie konzultácií majúce za následok porušenie práva účasti verejnosti na rozhodovaniach o vymedzených činnostiach, kasačný súd v zhode s krajským súdom ako aj žalovaným uvádza, že konzultácie podľa § 63 zákona EIA sú vykonávané v súlade s § 64 cit. zákona ako ústne pojednávanie podľa § 21 správneho poriadku.

Toto ustanovenie ponecháva na posúdení správneho orgánu, aby ho nariadil, ak to povaha veci vyžaduje. V posudzovanom prípade kasačný súd konštatuje, že v nenariadení ústnej formy konzultácií nevzhliadol porušenie zákona o EIA ani správneho poriadku a sťažovateľ ani neprezentoval argumentáciu, ako by toto namietané porušenie zákona malo viesť k porušeniu práva na spravodlivý proces v miere, ako to vyžaduje kasačný dôvod podľa § 440 ods. 1 písm. f/ SSP.

36. Kasačný súd po vyhodnotení závažnosti kasačných dôvodov vo vzťahu k napadnutému rozsudku krajského súdu a vo vzťahu k obsahu súdneho a pripojeného administratívneho spisu konštatuje, že nezistil dôvod na to, aby sa odchýlil od logických argumentov a relevantných právnych záverov spolu so správnou citáciou dotknutých právnych noriem obsiahnutých v odôvodnení napadnutého rozsudku krajského súdu, ktoré vytvárajú dostatočné právne východiská pre vyslovenie výroku napadnutého rozsudku. Preto kasačný súd konštatuje, že krajský súd sa v napadnutom rozsudku zaoberal všetkými relevantnými námietkami, preskúmal zákonnosť postupu a rozhodnutia žalovaného a svoje rozhodnutie náležite a presvedčivo odôvodnil, pričom neponechal otvorenú žiadnu spornú otázku, ktorej riešenie by bolo relevantné pre posúdenie prejednávanej veci. Kasačný súd preto v nadväznosti na uvedené konštatuje, že námietky sťažovateľa obsiahnuté v kasačnej sťažnosti neboli spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku krajského súdu, ani rozhodnutí správnych orgánov a preto tieto vyhodnotil ako nedôvodné. Vzhľadom na vyššie uvedené tak kasačnú

konania. Za týchto okolností kasačný súd dospel k záveru, že nie je povinný iniciovať konanie pred SDEÚ. 38. O náhrade trov kasačného konania rozhodol tak, že sťažovateľovi, ktorý v tomto konaní nemal úspech, ich náhradu podľa § 167 v spojení s § 467 ods. 1 SSP nepriznal a žalovanému ich náhrada nevyplýva zo zákona.

V Bratislave dňa 29. novembra 2022