5Svk/8/2023

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anity Filovej (sudkyňa spravodajkyňa), sudkyne Mgr. Kristíny Babiakovej a sudcu JUDr. Rastislava Dlugoša, PhD., v právnej veci žalobcu : Carmenere s.r.o., so sídlom Hlavné námestie 95/49, 060 01 Kežmarok, IČO : 48176761, právne zastúpený : Advokátska kancelária JUDr. Erik Končok, s.r.o., so sídlom Vojtecha Tvrdého 793/21, 010 01 Žilina, IČO : 52789870, proti žalovanému (sťažovateľ) : Úrad pre územné plánovanie a výstavbu Slovenskej republiky, Regionálny úrad pre územné plánovanie a výstavbu Slovenskej republiky Žilina, so sídlom Uhoľná 571/1, 010 01 Žilina, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OU-ZA-OVBP2-2021/007777-003 z 28. januára 2021, o kasačnej sťažnosti žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Žiline č. k. 31S/59/2021-100 z 29. septembra 2022, takto

rozhodol:

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Žiline č. k. 31S/59/2021-100 z 29. septembra 2022 zrušuje a vec vracia Správnemu súdu v Banskej Bystrici na ďalšie konanie.

Odôvodnenie

I. Priebeh administratívneho konania

F.. Toto podanie bolo podľa obsahu vyhodnotené ako žiadosť o priznanie postavenia účastníka konania v predmetnom stavebnom konaní. 2. Mesto Žilina, ako stavebný úrad, oznámením z 24. augusta 2020 preto začalo konanie o nepriznaní postavenia účastníka konania žalobcovi vo vzťahu k stavebnému konaniu vedenému v prospech stavebníka - spoločnosť INVEST - K, s.r.o. (ďalej len „predmetné stavebné konanie“). Rozhodnutím č.s.: 6911/2020-174578/2020-SÚ-BAB z 9. októbra 2020 (ďalej len ako „prvostupňové rozhodnutie“) stavebný úrad postupom podľa § 59 ods. 1 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 50/1976 Zb.“ alebo „Stavebný zákon“) a § 14 ods. 1 a 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len „Správny poriadok“) nepriznal žalobcovi postavenie účastníka predmetného stavebného konania.

Kamenná s účelovou vnútroareálovou komunikáciou KINEKUSU a s účelovou komunikáciou novo budovaného Truck centra v časti areálu Slovpanel. Rovnako poukázal na to, že k stavebnému konaniu bolo predložené záväzné stanovisko zo 14. mája 2020, z ktorého vyplýva, že napojenie na inžinierske siete bude zrealizované pôvodnými prípojkami a tiež, že dopravné napojenie areálu zostáva pôvodné, tzn. vnútroareálovou účelovou komunikáciou na ul.

4. Tiež stavebný úrad poukázal na to, že žalobca vlastní pozemok registra „C“ parc. č. XXXX/Xač. XXXX/XX katastrálne územie : F., ktorý je na liste vlastníctva vedený ako pozemok pod spôsobom využívania pozemku 22 - Pozemok, na ktorom je postavená inžinierska stavba - cestná, miestna a účelová komunikácia, lesná cesta, poľná cesta, chodník, nekryté parkovisko a ich súčasti s tým, že táto časť jestvujúcej komunikácie je súčasťou komunikácie využívanej ako hlavný dopravný prístup ku všetkým nehnuteľnostiam situovaným na ulici Kamenná v Žiline s tým, že táto bude aj naďalej využívaná len ako miestna účelová komunikácia, čo vyplýva z obsahu záväzného stanoviska zo 14. mája 2020.

5. Proti prvostupňovému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, v ktorom s poukazom na ustanovenie § 59 ods. 1 písm. b) Stavebného zákona uviedol, že je vlastníkom pozemkov, parc. č. XXXX/X a XXXX/XX, katastrálne územie : F., cez ktoré má stavebník vybudovaný vjazd k svojej prevádzke a preto je zo zákona účastníkom stavebného konania. Súčasne dodal, že je aj vlastníkom cestného krytu, nakoľko ešte nedošlo k vysporiadaniu tejto investície s Mestom

6. Okresný úrad Žilina, Odbor výstavby a bytovej politiky, rozhodnutím č. OU-ZA- OVBP2-2021/007777-003 z 28. januára 2021 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“) postupom podľa § 59 ods. 2 Správneho poriadku zamietol odvolanie žalobcu a prvostupňové rozhodnutie stavebného úradu potvrdil.

že je vlastníkom susedných pozemkov žalovaný uviedol, že vo vlastníctve žalobcu nie sú „susedné pozemky“ podľa definície uvedenej v § 139 ods. 2 písm. c) Stavebného zákona, pretože nemajú spoločnú hranicu s pozemkami, ktoré sú predmetom tohto stavebného konania. V tejto súvislosti dodal, že aj osoby, ktoré majú k týmto pozemkom vlastnícke alebo iné právo, majú v danom stavebnom konaní postavenie účastníka konania len v prípade splnenia druhej podmienky, že ich vlastnícke alebo iné právo môže byť stavebným povolením priamo

Vo vzťahu k druhému argumentu žalobcu, že postavenie účastníka konania v stavebnom konaní mu prislúcha aj z dôvodu existencie vlastníckeho práva k „susednej stavbe“ [§ 139 ods. 2 písm. d) Stavebného zákona], ktorou je práve spomínaná miestna komunikácia, ku ktorej vlastnícke právo nadobudol žalobca práve tým, že realizoval nový živicový kryt, žalovaný skonštatoval, že ani tento argument neobstojí. V tejto súvislosti dôvodil, že vlastníctvo k pozemným komunikáciám vyplýva priamo z cestného zákona, konkrétne z ustanovenia § 3d ods. 3.

o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 66/2009 Z. z.“) vlastnícke právo k pozemkom pod miestnou komunikáciou je obmedzené zákonným vecným bremenom a osoby, ktorých sa toto zákonné bremeno týka, sú povinné strpieť okrem iného aj užívanie miestnej komunikácie v rozsahu § 6 ods. 1 cestného zákona. Žalovaný preto uzavrel, že žalobcovi neprislúcha postavenie účastníka konania ani z titulu vlastníka „susednej stavby“, ako to prezentoval v odvolaní.

8. Proti napadnutému rozhodnutiu žalovaného podal žalobca správnu žalobu domáhajúc sa jeho zrušenia vrátane zrušenia prvostupňového rozhodnutia stavebného úradu. Ako dôvody správnej žaloby označil nesprávne právne posúdenie veci a tiež, že ustálené závery nemajú oporu v administratívnom spise [§ 191 ods. 1 písm. c) a d) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“ alebo „Správny súdny poriadok“)]. Súčasne si uplatnil nárok na náhradu trov konania. 9. Žalobca na úvod uviedol, že je bez akýchkoľvek pochybností vlastníkom pozemkov parcely C-KN č. XXXX/XX, C-KN č. XXXX/X . a C-KN č. XXXX/XX zapísaných na LV č. XXXXX a tiež inžinierskej stavby - cestného krytu vybudovaného na parcelách C-KN č. XXXX/X, E-KN č. XXXX/X, E-KN č. XXXX, E-KN č. XXXX, C-KN č. XXXX/XXX a C- KN č. XXXX/X (ďalej len „cestný kryt“), s tým, že toto vlastníctvo nespochybnili ani správne orgány.

nesúhlasil. 10. Žalobca primárne nespochybnil možnosť aplikácie ustanovení § 4 ods. 1 a 2 zákona č. 66/2009 Z. z., resp. § 3 ods. 3 cestného zákona, avšak súčasne uviedol, že tieto ustanovenia nemožno aplikovať na existujúci skutkový stav, pretože 1. ustanovenia § 4 ods. 1 a 2 zákona č. 66/2009 Z. z. možno aplikovať iba výlučne na pozemky, ktoré boli zastavané iba takými stavbami, ktoré už existovali v čase nadobudnutia účinnosti tohto zákona, a ktoré prešli do vlastníctva obcí (na základe cestného zákona) do dňa účinnosti zákona č. 66/2009 Z. z., pričom v ich prípade však platí, že cestný kryt v čase nadobudnutia účinnosti zákona č. 66/2009 Z. z. objektívne neexistoval, a tento vznikol najskôr až v roku 2019, a to jeho vybudovaním zo strany žalobcu; 2. cestný kryt sa nikdy nestal vlastníctvom Mesta Žilina, nakoľko predpokladom vzniku tohto vlastníctva by musela byť predchádzajúca kvalifikácia tejto stavby ako „miestnej komunikácie“, v zmysle ustanovení § 4b ods. 1 cestného zákona,

komunikácií. Teda Mesto Žilina nedisponuje žiadnym titulom, na podklade ktorého by mohlo nadobudnúť vlastnícke právo k cestnému krytu. Žalobca si uvedomoval, že takýto výklad ustanovení § 4b ods. 1 cestného zákona by sa mohol javiť ako prísne formalistický, avšak v danom prípade má takýto prístup svoje opodstatnenie, keďže vydaným rozhodnutím môžu byť jeho práva priamo dotknuté.

12. S odkazom na ustanovenie § 34 ods. 2 v spojení s § 59 ods. 1 písm. b) Stavebného zákona dôvodil, že zákonodarca vo vzťahu k účastníctvu v konaní vyžaduje istú mieru predpokladu, ale nie istotu dotknutosti vlastníckych práv.

15. Krajský súd v Žiline (ďalej len ako „správny súd“) napadnutým rozsudkom z dôvodu podľa § 191 ods. 1 písm. c) SSP zrušil napadnuté rozhodnutie žalovaného vrátane prvostupňového rozhodnutia stavebného úradu a vec postupom podľa § 191 ods. 4 veta prvá SSP vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Súčasne žalobcovi priznal právo na náhradu dôvodne vynaložených trov konania.

17. Správny súd dospel k záveru, že určujúca otázka pre jeho rozhodnutie vo veci je riešiteľná jedine za použitia teleologického výkladu pravidla vyjadreného v ustanovení § 139 ods. 2 písm. c) Stavebného zákona, a to v kontexte písmena d) tohto ustanovenia, keďže obe tieto pravidlá vychádzajú z nutnosti účasti v administratívnom konaní tej osoby, ktorej postavenie môže byť v dôsledku vydaného stavebného povolenia (či územného rozhodnutia) dotknuté.

Na základe týchto úvah potom správny súd považoval výklad žalovaného, ktorý za účastníkov konania považoval len tých vlastníkov susedných pozemkov, ktorí majú spoločnú hranicu s pozemkom stavebníka, za nesprávny. 18. Na účely posúdenia statusu žalobcu ako účastníka stavebného konania sa správny súd oboznámil s obsahom katastrálnej mapy dostupnej na stránke www.zbgis.skgeodesy.sk, z ktorej je zjavné, že CKN parcely č. XXXX/X, XXXX/XX a XXXX/X7 vo vlastníctve žalobcu sa nachádzajú v blízkosti pozemkov, ktoré sú predmetom stavebného konania vedeného na základe návrhu spoločnosti INVEST-K, s.r.o. Z mapy vyplýva, že CKN parcelu č. XXXX/ XX vo vlastníctve žalobcu oddeľuje od CKN parcely č. XXXX/XX (na ktorej sa nachádzajú nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom stavebného konania) len úzky pás pozemku vo vlastníctve spoločnosti INVEST-K, s.r.o. (konkrétne CKN parcela č. XXXX/XX). S poukazom na uvedené mal správny súd za to, že postavenie žalobcu ako vlastníka susedného pozemku je za týchto okolností celkom zjavné.

20. S poukazom na ustanovenia § 1 ods. 3 a § 3d ods. 3 cestného zákona správny súd uviedol, že nevidel dôvod osobitne skúmať argumenty žalobcu týkajúce sa vybudovania „cestného krytu“, pretože pokiaľ je tento súčasťou miestnej cesty, nemá osobitný vlastnícky režim a prípadné investície naň vynaložené nie sú pre administratívne konanie relevantné.

Konkrétne poukazoval na cestný kryt vybudovaný na CKN parcelách č. XXXX/X, EKN č. XXXX/X, EKN č. XXXX, EKN č. XXXX, EKN č. XXXX/XXX. a CKN č. XXXX/X, avšak išlo o okolnosti, ktoré neboli predmetom správneho konania, a preto správny súd tieto posúdil ako neopodstatnené.

21. Proti rozsudku správneho súdu podal žalovaný (sťažovateľ) včas kasačnú sťažnosť z dôvodu, že správny súd rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci § 440 ods. 1 písm. g) SSP navrhujúc kasačnému súdu zrušenie napadnutého rozsudku a vrátenie veci správnemu súdu na ďalšie konanie.

stavebného konania. Mal za to, že v prípade ustanovenia § 139 ods. 2 písm. c) Stavebného zákona možno aplikovať doslovný, teda jazykový výklad, keďže text tohto ustanovenia je jednoznačný, nemá viac významov. Ak by zákonodarca zamýšľal dosiahnuť cieľ podobný cieľu presadzovanom v napadnutom rozsudku, a to, že účastníkom stavebného konania je aj vlastník (alebo ten kto má iné právo) pozemku nachádzajúcom sa v blízkosti stavby, ktorý nemusí mať spoločnú hranicu s pozemkom, ktorý je predmetom stavebného konania, ale jeho užívanie by mohlo byť navrhovanou stavbou dotknuté, zakotvil by toto priamo do tohto ustanovenia, ako to urobil v prípade definície „susednej stavby“, prípadne by tieto dva pojmy - „susedný pozemok a stavba na ňom“ a „susedná stavba“ nedefinoval vôbec, ale vystačil by si iba s ustanovením § 59 ods. 1 písm. b) Stavebného zákona. Tiež poukázal na to, že zákonodarca zakotvil do ustanovenia § 139 ods. 2 písm. d) Stavebného zákona podmienku, že takáto stavba sa môže nachádzať aj na pozemku, ktorý nemá spoločnú hranicu s pozemkom, ale jej užívanie môže byť navrhovanou stavbou dotknuté.

nemožno. 24. Sťažovateľ za nelogické považoval odôvodnenie napadnutého rozsudku v bodoch 31 až 35, keď si dôvody uvedené správnym súdom vzájomne odporujú. Z obsahu podaní doručených na stavebný úrad, ďalej z odvolania proti prvostupňovému rozhodnutiu a rovnako aj zo správnej žaloby vyplýva, že žalobca sa domáhal účasti v konaní stavebníka s cieľom vzájomne vysporiadať náklady, ktoré vynaložil na úpravu miestnej cesty, teda žalobca sa cíti byť dotknutý tým, že stavebník uskutočňuje zmenu dokončenej stavby v území, v ktorom on vykonal (pravdepodobne na podnet cestného správneho orgánu) úpravu miestnej cesty, a túto cestu aj využíva. Správny súd pritom na jednej strane na tieto námietky ohľadne „cestného krytu“ neprihliadal z rovnakých dôvodov ako sťažovateľ. Na druhej strane v bode 31 napadnutého rozsudku vyslovil úvahy o tom, že považuje za potrebné akceptovať skutočnosť vyplývajúcu z ustanovenia § 59 ods. 1 písm. b) Stavebného zákona, že k priznaniu statusu účastníka stavebného konania v zmysle tohto ustanovenia je potrebné kumulatívne naplnenie

IV. Argumentácia Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky

Anite Filovej. Na základe § 27a ods. A rozvrhu práce Najvyššieho správneho súdu na rok 2023 v znení jeho opatrenia č. 5 bola vec prerozdelená do ôsmeho senátu Najvyššieho správneho súdu, ktorý o nej rozhodol v zložení uvedenom v záhlaví tohto rozsudku pod pôvodnou spisovou značkou.

28. Kľúčovými právnymi otázkami v predmetnej veci, na ktorých vyriešenie bol povolaný kasačný súd bolo (i) či definícia „susedných pozemkov“, na ktorej zotrváva sťažovateľ, je udržateľná, (ii) či žalobcovi prináleží postavenie účastníka konania v predmetnom stavebnom konaní podľa § 59 ods. 1 písm. b) v spojení s § 139 ods. 2 písm. c) Stavebného zákona a (iii) či je záver odôvodnenia napadnutého rozsudku správneho súdu ohľadom vysporiadania sa so žalobnou námietkou týkajúcou sa „cestného krytu“ na susedných pozemkoch a s tým súvisiacim dotykom na vlastníckych alebo iných právach zmätočný, nelogický a vzájomne si odporujúci.

spoločnú hranicu. Na tomto závere zotrval aj v kasačnej sťažnosti nesúhlasiac s využitím teleologického výkladu ustanovenia § 139 ods. 2 písm. c) Stavebného zákona správnym súdom. Mal za to, že toto ustanovenie je jasné a určité a má sa využiť jeho gramatický a doslovný výklad a to aj s poukazom na ustanovenie § 139 ods. 2 písm. d) Stavebného zákona, ktoré definuje „susednú stavbu“ ako stavbu na takom pozemku, ktorý síce nemá spoločnú hranicu s pozemkom, na ktorom má byť stavba realizovaná, ale užívanie „susednej stavby“ môže byť navrhovanou stavbou dotknuté. S prezentovaným názorom sťažovateľa sa však kasačný súd stotožniť nemôže.

31. Kasačný súd k legálnej definícii „susedného pozemku“, ktorá je obsiahnutá v § 139 ods. 2 písm. c) Stavebného zákona dodáva, že táto sa na prvý pohľad môže javiť ako jasná a určitá, pričom jasnou sa nejavila len sťažovateľovi, ale aj inému senátu Krajského súdu v Žiline (ako tomu, ktorý v danej veci rozhodoval), ktorý majúc za to, že sa od jasného znenia ustanovenia § 139 ods. 2 písm. c) Stavebného zákona nemôže odkloniť a vyložiť si ho extenzívne aj na iné pozemky, ktoré nemajú spoločnú hranicu s pozemkom, na ktorom má byť realizovaná navrhovaná stavba, podal dňa 26. septembra 2022 (napadnutý rozsudok bol vydaný dňa 29. septembra 2022) Ústavnému súdu Slovenskej republiky návrh na začatie konania podľa § 125 ods. 1 písm. a) Ústavy Slovenskej republiky o súlade § 139 ods. 2 písm. c) Stavebného zákona s čl. 1 ods. 1, čl. 12 ods. 1 a 2, čl. 13 ods. 4, čl. 20 ods. 1, čl. 46 ods. 1 a 2, čl. 47 ods. 3 a čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, pričom návrh bol uznesením Ústavného

. .] Definícia susediacej nehnuteľnosti ako nehnuteľnosti hraničiacej - v situácii, keď sa účastníkom konania môže stať aj vlastník (alebo držiteľ iného práva) k inej priamo dotknutej nehnuteľnosti - nevyvoláva pochybnosti o racionalite definície.

Preto je záver Ústavného súdu Slovenskej republiky aj na posudzovaný prípad použiteľný. 32. Na účely rozhodovania o účastníctve v stavebnom/územnom konaní ale nie sú relevantné len ustanovenia § 139 ods. 2 písm. c) a § 139 ods. 2 písm. d) Stavebného zákona.

33. Správny súd, pokiaľ ide o druhú zákonnú podmienku, splnenie ktorej sa vyžaduje na priznanie účastníctva v stavebnom/územnom konaní skonštatoval odvolávajúc sa na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Sžp/20/2012, že stačí potencialita dotyku na vlastníckych a iných právach k susednému pozemku a že reálny dotyk osoba domáhajúca sa postavenia účastníka konania, preukázať nemusí (bod 19 tohto rozsudku). Kasačnému súdu však absentuje argumentácia správneho súdu, v čom práve má potencialita dotyku na vlastníckych právach žalobcu, ako vlastníka pozemkov, spočívať. Keď naviac sa správny súd s odkazom na ustanovenia § 1 ods. 3 a § 3d ods. 3 cestného zákona stotožnil so záverom sťažovateľa, že cestný kryt je súčasťou miestnej komunikácie a nemá osobitný vlastnícky režim (bod 20 tohto rozsudku).

konaní. 35. Kasačný súd záverom považuje za potrebné uviesť, že sťažovateľ v napadnutom rozhodnutí síce nesprávne konštatoval nesplnenie prvej kumulatívnej podmienky, ktorej splnenie sa na priznanie účastníctva v stavebnom konaní vyžaduje a to, že žalobca nie je vlastníkom susedných pozemkov podľa § 139 ods. 2 písm. c) Stavebného zákona, avšak súčasne posudzoval aj druhú podmienku a to dotyk na vlastníckych právach k predmetným pozemkom navrhovanou zmenou stavby. Sťažovateľ konkrétne uviedol, že vlastnícke právo žalobcu k pozemkom, ktoré má vo svojom vlastníctve, na ktorých vykonal úpravu miestnej komunikácie tzv. cestný kryt, nemôže byť stavebným povolením vôbec dotknuté, pretože tieto pozemky sú pozemky zastavané pozemnou komunikáciou podľa § 1 ods. 2 písm. c) cestného zákona, a to miestnou komunikáciou vo vlastníctve Mesta Žilina. S tvrdením sťažovateľa o charaktere cestného krytu sa správny súd vo svojom rozhodnutí stotožnil.

V tejto súvislosti žalobca dôvodil, že je vlastníkom susednej stavby (§ 139 ods. 2 písm. d) Stavebného zákona) tzv. cestného krytu, pričom jeho vlastnícke práva k tejto stavbe môžu byť vydaným stavebným povolením dotknuté argumentujúc práve nevysporiadaním vlastníctva k cestnému krytu, ktorý vybudoval a ktorý za miestnu komunikáciu nepovažoval. Preto sa dá súhlasiť so sťažovateľom, že práve usporiadanie právnych vzťahov k cestnému krytu bol nosný dôvod účasti žalobcu v predmetnom stavebnom konaní. Tomuto záveru zodpovedajú aj uplatnené žalobné body (bod 10 tohto rozsudku).

V. Záver

38. Sumarizujúc vyššie uvedené skutočnosti kasačný súd uzatvára, že napadnutý rozsudok správneho súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Preto kasačný súd postupom podľa § 462 ods. 1 SSP zrušil napadnutý rozsudok správneho súdu a vec vrátil Správnemu súdu v Banskej Bystrici (právnemu nástupcovi Krajského súdu v Žiline podľa § 3 ods. 3 písm. a) zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súd a o zmene a doplnení niektorých zákonov) na ďalšie konanie. 39. V ďalšom konaní bude správny súd postupovať tak, ako mu naznačil kasačný súd v bode 37 tohto rozsudku. Právnym názorom kasačného súdu je správny súd viazaný (§ 469 SSP). 40. V ďalšom konaní správny súd rozhodne aj o nároku na náhradu trov kasačného konania (§ 467 ods. 3 SSP). 41. Kasačný súd konal od 1. apríla 2024 s Úradom pre územné plánovanie a výstavbu Slovenskej republiky (a príslušným regionálnym úradom), na ktorý prešla pôsobnosť vykonávať štátnu správu v druhom stupni, ak v správnom konaní v prvom stupni koná obec ako stavebný úrad [§ 118 Stavebného zákona, § 4a písm. a) zákona č. 608/2003 Z. z. štátnej správe pre územné plánovanie, stavebný poriadok a bývanie a o zmene a doplnení zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov; oba v znení zákona č. 46/2024 Z. z.]. 42. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3:0 (§ 463 SSP v spojení s § 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu opravný prostriedok nie je prípustný.