5Svk/8/2024

1. Žalobca doručil prvostupňovému správnemu orgánu dňa 21.06.2021 žiadosť podľa § 2 zákona číslo 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o slobodnom prístupe k informáciám“ ), o sprístupnenie informácií: uznesenia zo dňa 26.05.2021 v zmysle, ktorého bolo zastavené trestné stíhanie vo veci, lebo opísaný skutok nie je trestným činom a nie je dôvod na postúpenie veci.

4. Žalobca podal správnu žalobu, ktorou navrhoval aby Krajský súd v Trnave (ďalej len „správny súd“) napadnuté rozhodnutie žalovaného v spojení s prvostupňovým rozhodnutím správneho orgánu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Taktiež sa domáhal 100 % náhrady trov konania. 5. Žalobca dôvodil, že žalovaný odkazuje na § 9 ods. 1 zákona o slobodnom prístupe k informáciám a to napriek tomu, že výsluch svedkov nie je písomnosť osobnej povahy, nejedná sa o podobizeň, obrazovú snímku a ani o obrazový alebo zvukový záznam, a teda ani neexistuje legitímny dôvod na utajenie jeho obsahu. Výsluch svedka podľa názoru žalobcu, nie je prejavom osobnej povahy takéhoto svedka. Žalobca ďalej poukazoval na závery Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v rozhodnutiach sp. zn. 1Sžo/184/2008 zo dňa 24.11.2009 a sp. zn. 5Sži/39/2014 zo dňa 29.02.2016. Poukazuje tiež na § 16 ods. 9 zákona o slobodnom prístupe k informáciám. V replike k vyjadreniu žalovaného ešte žalobca uviedol, že uznesenia o zastavení trestného stíhania sa na základe žiadosti podľa zákona o slobodnom prístupe k informáciám v zásade zverejňujú. Súhlasil s tým, že vo výpovedi svedka sa môžu nachádzať niektoré jeho osobné údaje a je ich nevyhnutné zneprístupniť, avšak nie je možné súhlasiť s názorom žalovaného, že je potrebné zneprístupniť celú výpoveď svedka ako prejav osobnej povahy. Uvedené pritom vyplýva aj z čiastočne zverejneného uznesenia, kde sa na strane 1 nachádza výpoveď svedka poškodeného a kde sú zneprístupnené len údaje ako meno poškodeného, mená iných osôb a konkrétne sídlo pobočky banky. Nie je pritom zrejmé, na základe akej úvahy žalovaného, výpoveď jedného svedka netvorí prejav jeho osobnej povahy a zverejní ju celu len bez osobných údajov a výpoveď iného svedka už je prejavom jeho osobnej povahy a túto začierni celú, teda nielen osobné údaje svedka. 6. Správny súd, napadnutým rozsudkom žalobu zamietol a žalovanému právo na náhradu trov konania nepriznal. 7. Správny súd odôvodnil svoje rozhodnutie tým, že v prejednávanom prípade je podstatnou procesnou okolnosťou skutočnosť, že v predmetnom trestnom konaní nebolo vznesené obvinenie voči žalobcovi, pričom práve uznesenie, ktoré žalobca žiadal sprístupniť, tak práve týmto rozhodnutím bolo voči žalobcovi zastavené trestné stíhanie. V tejto súvislosti správny súd s poukazom na § 6 Trestného poriadku v spojení so zákonnou úpravou obmedzenia sprístupnenia informácie podľa § 11 ods. 1 písm. d) zákona o slobodnom prístupe k informáciám zdôrazňuje, že postup správnych orgánov bol správny.

10. Proti napadnutému rozsudku správneho súdu podal žalobca (ďalej len „sťažovateľ“) kasačnú sťažnosť a navrhol zrušiť napadnutý rozsudok správneho súdu a vec mu vrátiť na ďalšie konanie a to z dôvodu, že nesprávnym procesným postupom správneho súdu došlo k porušeniu práva sťažovateľa na spravodlivý proces, ďalej že správny súd rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci a odklonil sa od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu. 11. Sťažovateľ zopakoval v kasačnej sťažnosti dôvody uvedené v správnej žalobe. Opätovne zdôrazňoval s poukazom na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 2Sži/ 14/2013 z 20.08.2014, že najvyšší súd označil za správny postup povinného, ktorý vo veci sprístupnenia uznesenia vyšetrovateľa o zastavení trestného stíhania zneprístupniť len údaje v rozsahu meno a priezvisko vyšetrovateľa, mená a priezviská sudcov a prokurátorov, ktorý vo veci vypovedali ako svedkovia. Predmetom zneprístupnenia teda neboli celé svedecké výpovede, ale len mená a priezviská jednotlivých svedkov. 12. Ďalej sťažovateľ v kasačnej sťažnosti uvádza tzv. dovolacie dôvody podľa § 440 ods. 1 písm. f) CSP, pričom poukazuje na právo sťažovateľa na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia. Poukazuje na judikatúru Ústavného súdu Slovenskej republiky a Najvyššieho súdu Slovenskej republiky rozsudky krajských súdov. Zdôrazňuje, že z napadnutého rozsudku správneho súdu nie je zrejmé, aké práva a právom chránené záujmy dotknutých osôb - svedkov by boli ohrozené v prípade zverejnenia ich výpovedí. 13. Sťažovateľ tiež uvádza, že správny súd neuviedol a ani netvrdil, že by výsluch svedkov bol písomnosťou osobnej povahy, podobizeň, obrazová snímka alebo obrazový alebo zvukový záznam a teda ani neexistuje legitímny dôvod na utajenie jeho obsahu. 14. Sťažovateľ vyčíta správnemu súdu, že zákon o ochrane osobných údajov bol v roku 2018 nahradený novým právnym predpisom číslo 18/2018 s účinnosťou od roku 2018. Správny súd teda na toto konanie aplikoval neexistujúci právny predpis, keďže žiadosť o sprístupnenie informácie bola podaná v roku 2016 a správny súd nesprávne aplikoval neexistujúci právny predpis a to zákon č. 122/2013 Z. z.. 15. Napokon sťažovateľ opätovne uvádza, že nie je zrejmé na základe akej úvahy žalovaného a správneho súdu výpoveď jedného svedka netvorí prejavy osobnej povahy a zverejní ju ale bez osobných údajov a výpoveď iného svedka už je prejavom jeho osobnej povahy a túto začierni celú, teda nielen osobné údaje svedka. Toto nijako správny súd neodôvodnil, a preto jeho rozhodnutie trpí vadou nepreskúmateľnosti. 16. Žalovaný sa vyjadril ku kasačnej sťažnosti sťažovateľa a navrhol rozsudok správneho súdu potvrdiť. Zotrval na svojej predchádzajúcej právnej argumentácii.

21. Predmetom kasačného konania je rozhodnutie žalovaného, ktorým žalovaný zamietol odvolanie sťažovateľa a potvrdil rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu o čiastočnom sprístupnení informácie žiadateľovi (sťažovateľovi) - uznesenia o zastavení trestného stíhania, z dôvodu ochrany osobnosti a osobných údajov fyzickej osoby podľa § 9 ods. 1, 2 zákona o slobodnom prístupe k informáciám.

uznesenia o zastavení trestného stíhania nachádzajúceho sa v administratívnom spise, trestné stíhanie nebolo zastavené voči sťažovateľovi, ale bolo zastavené vo veci. Táto vada výroku nebola odstránená ani v odvolacom konaní a pretavila sa aj v konaní pred správnym súdom (bod 22. napadnutého rozsudku).

24. Podľa názoru kasačného súdu, táto kasačná námietka sťažovateľa je dôvodná. Pokiaľ žalovaný postavil právne odôvodnenie čiastočného sprístupnenia informácie sťažovateľovi výlučne ustanovením § 9 ods. 1, 2 zákona o slobodnom prístupe k informáciám, t. j. ochrana osobných údajov fyzickej osoby, neobstojí, že nesprístupnil sťažovateľovi celú svedeckú výpoveď. Taktiež nie je zrejmé a z odôvodnenia rozhodnutia žalovaného nijako nevyplýva, prečo v jednom prípade sprístupnil sťažovateľovi celú svedeckú výpoveď (okrem osobných údajov svedka, ktoré vyčiernil) a v druhom prípade svedeckú výpoveď nesprístupnil vôbec (túto celú začiernil).

26. Ako už bolo kasačným súdom uvedené, žalovaný rozhodol o čiastočnom nesprístupnení informácie výlučne len s odkazom na § 9 ods. 1,2 zákona o slobodnom prístupe k informáciám. Kasačný súd má zhodne so sťažovateľom za to, že ustanovenie § 9 ods. 1, 2 tohto zákona, hovorí o ochrane osobných údajov fyzickej osoby, pričom obsah celej svedeckej výpovede nenapĺňa definíciu osobných údajov, takže nemôže byť týmto ustanovením (§ 9 ods. 1, 2) chránený. 27.

28. Záverom kasačný súd poukazuje na nesprávnu formuláciu kasačnej sťažnosti, keď od str. 4 kasačnej sťažnosti, sťažovateľ aplikuje ustanovenia Civilného sporového poriadku (CSP) o dovolacom konaní, čo je v zmysle § 25 SSP neprípustné. Podľa tohto ustanovenia SSP, sa primerane na konanie pred správnym súdom použijú len ustanovenia prvej a druhej časti CSP, teda v žiadnom prípade nie dovolacieho konania (ide o štvrtú časť CSP). Uvedená nesprávnosť kasačnej sťažnosti, však nemala vplyv na dôvodnosť ostatných dôvodov kasačnej sťažnosti.