5Sžfk/17/2020

1. Na základe výsledkov kontroly na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu dane z pridanej hodnoty (ďalej aj „DPH“ alebo „daň“) za zdaňovacie obdobie december 2015, vykonanej u žalobcu, vydal Daňový úrad Banská Bystrica, pobočka Žiar nad Hronom (ďalej aj „správca dane“) rozhodnutie č. 101942909/2018 zo dňa 02.10.2018 (ďalej aj „prvostupňové rozhodnutie“), ktorým podľa § 68 ods. 5 a 6 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej aj „Daňový poriadok“) žalobcovi nepriznal nadmerný odpočet dane v sume 31.530,02 eur a vyrubil rozdiel dane v sume 61.261,98 eur za zdaňovacie obdobie december 2015. 2. Správca dane rozhodnutie odôvodnil tým, že neuznal nárok na odpočítanie dane z predložených dodávateľských faktúr od dodávateľa - obchodnej spoločnosti CONCO, s. r. o., naposledy so sídlom Medená 5, 811 02 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 45400130 (ďalej aj „dodávateľ CONCO“ alebo „spoločnosť CONCO“), keď mal za to, že žalobca si neoprávnene uplatnil právo na odpočítanie dane vo výške 61.261,98 eur, neuniesol dôkazné bremeno v rámci daňovej kontroly a nepreukázal splnenie hmotnoprávnych podmienok, na ktoré sa odpočet DPH viaže. Správca dane uviedol, že žalobca nepreukázal, že zdaniteľné obchody boli reálne uskutočnené práve spoločnosťou uvedenou na faktúre (dodávateľom CONCO) ani ďalšími dodávateľmi uvedenými ako subdodávatelia (spoločnosť A.K.K., s.r.o., spoločnosť Energetické systémy, s.r.o. a spoločnosť SK Cloud, s.r.o.), čo má znaky reťazového obchodu z dôvodu, že nebolo preukázané kto v konečnom dôsledku stavebné práce vykonal a poskytol lešenie, lešeňovú podlahu, záchytnú striežku a hydraulickú zdvíhaciu plošinu inštalovanú na automobilovom podvozku. 3. Proti prvostupňovému rozhodnutiu podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný tak, že rozhodnutím č. 100235722/2019 zo dňa 21.01.2019 (ďalej aj „napadnuté rozhodnutie“ alebo „rozhodnutie žalovaného“) potvrdil prvostupňové rozhodnutie. 4. Žalovaný vo svojom rozhodnutí uviedol, že žalobca síce predložil listiny, ktoré by mali preukazovať jeho tvrdenie, avšak po zisteniach správcu dane sa tieto ukázali ako nepravdivé. Žalovaný nespochybnil, že by práce boli vykonané, avšak mal za to, že v priebehu daňovej kontroly nebolo preukázané, že by boli vykonané spoločnosťami deklarovanými na faktúrach. K úhrade faktúry cez bankový účet uviedol, že uvedená platba nepreukazuje reálne uskutočnenie zdaniteľného obchodu, keď v konečnom dôsledku sa mohlo jednať aj o úhradu iného s predmetnou vecou nesúvisiaceho obchodu. Žalovaný poukázal na to, že žalobca ani jeho dodávatelia nevedeli dôkazmi preukázať, kto v skutočnosti realizoval predmetné fakturované práce. K vedeniu stavebného denníka žalovaný poznamenal, že ani tento nepreukazuje uskutočnenie zdaniteľného obchodu osobou uvedenou na faktúre, keď tento stavebný denník bol vedený veľmi stručne, nachádzali sa v ňom len údaje o počasí, nebolo v ňom uvedené aké práce, resp. objemy prác boli vykonané, akou spoločnosťou a zamestnancami.

5. Rozhodnutie žalovaného žalobca napadol správnou žalobou v zákonnej lehote na Krajskom súde v Banskej Bystrici (ďalej aj „krajský súd“) a navrhol, aby krajský súd rozhodnutie žalovaného zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. 6. Žalobca mal za to, že závery správcu dane a žalovaného nemajú oporu vo vykonanom

dôkazy pre prípad, že dôjde k ich zániku. 7. Ku skutočnostiam, že spoločnosť CONCO vykonala práce prostredníctvom subdodávateľov, žalobca uviedol, že zákon dovoľuje a predpokladá, že zhotoviteľ diela poverí jeho vykonaním inú osobu, pričom zodpovedá objednávateľovi, ako keby dielo zhotovil sám. Žalobca mal za to, že v predmetnom konaní správca dane a žalovaný prenášajú zodpovednosť za porušenie povinností zo spoločnosti CONCO a jej subdodávateľov na žalobcu.

vykonal. V tejto súvislosti žalobca poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej aj „NSSR“) sp. zn. 6Sžf/10/2012 zo dňa 28.11.2012 a rozsudok NSSR sp. zn. 3Sžf/1/2011 zo dňa 15.03.2011. 8. Žalobca ďalej namietal, že správcovi dane poskytoval plnú súčinnosť a predkladal dôkazy k svojím tvrdeniam. Žalobca preukázal realizovanie správcom dane kontrolovaného zdaniteľného obchodu a dostatočným spôsobom preukázal zidentifikovanie svojho dodávateľa, ktorý uvedený zdaniteľný obchod nepopiera. Žalobca vyčerpal svoje dôkazné bremeno, a

10. Dňa 31.10.2019 krajský súd vyhlásil rozsudok sp. zn. 24S/57/2019 (ďalej aj „napadnutý rozsudok“), ktorým zamietol správnu žalobu a žalobcovi nepriznal náhradu trov konania. 11. Krajský súd v odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol, že - žalobca v podstatnej časti podanej správnej žaloby prezentoval svoje vlastné názory, pričom samotný fakt, že závery, na ktorých bolo napadnuté rozhodnutie žalované, nie sú v súlade s jeho názormi, nepreukazuje ich nezákonnosť. Krajský súd mal za to, že konštatovania a názory žalobcu uvedené v správnej žalobe sú len vyjadrením všeobecného nesúhlasu s posúdením, aké žalovaný vykonal v napadnutom rozhodnutí, resp. nepodloženými tvrdeniam. Vyjadrenie nesúhlasu bez špecifikácie právneho významu jednotlivých námietok vo vzťahu k napadnutému rozhodnutiu v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy nemôže zakladať nezákonnosť napadnutého rozhodnutia. Krajský súd tu poukázal na to, že súdny prieskum zákonnosti správneho rozhodnutia je ovládaný dispozičnou zásadou a súd nie je oprávnený dôvody nezákonnosti dopĺňať ani konkretizovať.

Poukázal na § 24 ods. 1 písm. a), písm. b) a písm. c) Daňového poriadku a rozsudok NSSR sp. zn. 2Sžf/4/2009 zo dňa 23.06.2010 v spojení s rozhodnutím Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej aj „Ústavný súd SR“) sp. zn. III. ÚS 78/2011 zo dňa 23.02.2011.

vyčerpané. Krajský súd konštatoval, že pokiaľ daňový subjekt uplatňuje odpočet DPH, musí mať vždy k dispozícii dôkazy o tom, že zákonné podmienky boli splnené a právo na odpočet vzniklo. Dôkazné bremeno sa presúva na správcu dane len v prípade, ak nie je sporné, že daňovník prijal zdaniteľné plnenie od dodávateľa uvedeného na faktúre, - žalovaný nepreniesol zodpovednosť spoločnosti CONCO a jej subdodávateľov na žalobcu, naopak sám žalobca predložil na preukázanie splnenia podmienok pre vznik nároku na odpočítanie dane doklady od spoločnosti CONCO, pričom údaje v nich uvedené sa preverovaním nepodarilo preukázať. Krajský súd uviedol, že žalobca ako podnikateľský subjekt a ako platca DPH vedel, resp. mal vedieť, v akom rozsahu je potrebné vznik nároku na odpočítanie DPH preukázať. Uviedol, že je súčasťou bežnej podnikateľskej obozretnosti, aby si daňový subjekt, ktorý si v budúcnosti mieni uplatniť nárok na odpočítanie dane z pridanej hodnoty na základe určitého zdaniteľného plnenia zabezpečil dostatok podkladov slúžiacich na osvedčenie, že toto plnenie (dodanie tovaru alebo služby) bolo založené na reálnom základe

listiny, ktoré by mohli preukazovať jeho tvrdenia, ale vo svetle zistení správcu dane v rámci daňovej kontroly sa tieto ukázali ako nepravdivé, čo odôvodnil závermi preverovania a hodnotením predložených listín. Krajský súd poukázal na to, že absentuje predloženie dokladu, ktorým by žalobca osvedčil prevzatie predmetných prác od deklarovaného dodávateľa

krajského súdu nie sú faktúry, krycie listy rozpočtu, súpis vykonaných prác, resp. všeobecný stavebný denník a pod., pokiaľ z nich nevyplývali skutočnosti, ktoré by priamo a overiteľne preukazovali reálne dodanie fakturovaných skutočne vykonaných prác (prípadne tovaru) subjektom uvedeným v týchto dokladoch, - zároveň výpoveď osôb, ktoré vystupovali v mene spoločností, ktoré sa mali podieľať na dodaní vykonaných prác pre žalobcu v súlade s predloženými zmluvami o dielo a účtovnými dokladmi, ale tiež v súlade so záujmami žalobcu, ako aj v súlade so záujmami svojimi, nemajú charakter dôkazu, pretože ich obsah, vzhľadom na postavenie takýchto svedkov, je v značnej časti len tvrdením „inej zmluvnej strany“ dodávateľa, resp. subjektov na jeho strane

Podľa krajského súdu sa obdobne vzťahuje tento prístup na listinné doklady predložené žalobcom neobsahujúce verifikovateľné skutočnosti, ktoré žalovaný nepovažoval za dôkazy preukazujúce dodanie subdodávateľských prác konkrétnym subdodávateľom, ale len podklady spĺňajúce formálne zákonné predpoklady, - k označenej judikatúre Súdneho dvora EÚ vo veci C-285/11 a C-277/14 krajský súd uviedol, že napadnuté rozhodnutie nie je založené na tom, že dodávateľ žalobcu si nesplnil svoje povinnosti vyplývajúce mu zo zákona, ale na tom, že nebolo preukázané, že boli splnené podmienky na odpočet dane.

A) Kasačná sťažnosť 12. Proti rozsudku krajského súdu podal žalobca (ďalej aj „sťažovateľ“) včas kasačnú sťažnosť z dôvodov podľa § 440 ods. 1 písm. f) a písm. g) SSP a navrhol rozsudok zrušiť a vec vrátiť krajskému súdu na ďalšie konanie, prípadne rozsudok zmeniť tak, že zruší rozhodnutie žalovaného a vec mu vráti na ďalšie konanie.

bankovým výpisom z účtu sťažovateľa potvrdzujúcim realizáciou úhrady predmetnej faktúry, stavebným denníkom, v ktorom je zachytené vykonanie prác objednaných u spoločnosti CONCO, potvrdeným hlavným vedúcim stavby a faktúrami vystavenými sťažovateľom

Podľa sťažovateľa k tomuto postupu správcu dane motivovala skutočnosť, že dve spoločnosti z vyššie uvedeného dodávateľského reťazca v priebehu roku 2016 ukončili svoju činnosť a zanikli, - nesúhlasil s postupom krajského súdu, ktorý bez ďalšieho vyhodnotil dôkazy predložené sťažovateľom ako „tvrdenia“ sťažovateľa, ktoré sú nepravdivé. Na druhej strane sa krajský súd priklonil k dôkazom vykonaným správcom dane - výsluchom osôb, ktoré podľa krajského súdu ani nemajú charakter dôkazu, nakoľko sa nejedná o svedkov, ale len „tvrdenia inej zmluvnej strany“,

Tým, že spoločnosť CONCO dodala prostredníctvom svojich subdodávateľov zdaniteľné plnenia (stavebné práce) v prospech žalobcu ako platne zaregistrovaný platiteľ DPH a uskutočnenie týchto plnení sťažovateľ preukázal uvedenými dokladmi, naplnil sťažovateľ podmienku

Rozhodnutie žalovaného je podľa sťažovateľa založené len na domnienkach správcu dane bez predloženia akýchkoľvek objektívnych dôkazov, že by sa sťažovateľ dopustil akéhokoľvek nezákonného konania, alebo že by vedel alebo mohol vedieť o prípadnom podvodnom konaní na predošlých stupňoch obchodného reťazca, resp. že sa vôbec nejaké nezákonné konanie na predchádzajúcom stupni udialo, - poukázal na rozhodnutia Súdneho dvora EÚ v spojených veciach C-80/11 a C-142/11 a v spojených veciach C-354/03, C-355/03 a C-484/03, - zdôraznil, že práce skutočne vykonané boli, čo nespochybnil ani správca dane, a za daného skutkového stavu, kedy bolo dodanie predmetu zdaniteľného obchodu uskutočnené, mohol správca dane pristúpiť k záveru o nepriznaní práva na odpočítanie dane iba za podmienky preukázania nezákonnosti v reťazci dodávateľov ako aj toho, že o tejto nezákonnosti vedel

B) Vyjadrenie sťažovateľa 14. Žalovaný vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti zotrval na odôvodnení svojho rozhodnutia a vyjadrenia k správnej žalobe a plne sa stotožnil s právnym posúdením veci krajským súdom. Navrhol, aby kasačný súd potvrdil napadnutý rozsudok a sťažovateľa zaviazal na náhradu trov

IV. Právny názor kasačného súdu

Prejednávaná vec bola pôvodne predložená Najvyššiemu súdu SR a bola jej pridelená sp. zn. 5Sžfk/17/2020. Od 01.08.2021 je na konanie v tejto veci príslušný Najvyšší správny súd SR. Vec bola náhodným výberom pridelená kasačnému senátu 1S Najvyššieho správneho súdu SR, ktorý o nej rozhodol v zložení uvedenom v záhlaví tohto rozhodnutia pod pôvodnou spisovou značkou.

17. S ohľadom na vymedzenie sťažnostných bodov kasačnému súdu pripadlo posúdiť zákonnosť postupu krajského súdu, ktorý ako nedôvodnú zamietol správnu žalobu sťažovateľa proti rozhodnutiu žalovaného o nepriznaní nároku na odpočet DPH. Sťažovateľ najmä namietal nesprávne právne posúdenie krajského súdu ohľadom otázky unesenia dôkazného bremena, keď mal za to, že krajský súd dôvodil vzniknuté pochybnosti ohľadom dodaných stavebných prác len na strane dodávateľa resp. na strane subdodávateľov sťažovateľa, pričom nespochybnil materiálne uskutočnenie zdaniteľného plnenia.

20. Podľa § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71.

Vychádzal pritom zo skutočnosti, že v posudzovanom prípade skutočne došlo k materiálnemu plneniu (čo nespochybnil ani žalovaný ani krajský súd), ale spochybnil uskutočnenie fakturovaných služieb spoločnosťou uvedenou na faktúre (spoločnosť CONCO) a jej subdodávateľmi.

. Túto skutočnosť sťažovateľ v konaní preukazoval faktúrou č. 1510357 vyhotovenou spoločnosťou CONCO, ktorou táto spoločnosť fakturovala sťažovateľovi práce vykonané vo firme Neuman a PWG v Žarnovici, na základe objednávky č. 2015296 a súpisu vykonaných prác. Zároveň v konaní predložil doklad o bezhotovostnej úhrade predmetnej faktúry sťažovateľom na účet dodávateľa CONCO v sume 367571,89 Eur výpisom z bankového účtu. Splnomocnená zástupkyňa spoločnosti CONCO potvrdila dodanie prác a vyhotovenie faktúry a uviedla, že tieto práce boli vykonávané subdodávateľsky spoločnosťou A.K_K_, s.r.o., pričom vykonanie deklarovaných prác preukázala faktúrou č. 1510357 vystavenou spoločnosťou A.K_K_, s.r.o., objednávkou stavebných prác (čistenie stien a stropov, búracie práce, presuny hmôt, nátery vo firme Neuman a PWG v Žarnovici), rekapituláciou rozpočtu a krycím listom rozpočtu. Spoločnosť CONCO faktúru č. 1510357 vystavenú sťažovateľovi zahrnula do svojho účtovníctva, zaevidovala v evidencii dane z pridanej hodnoty v zdaňovacom období december 2015 a odviedla daň do štátneho rozpočtu.

Spoločnosť SK Cloud, s.r.o. bola vymazaná z obchodného registra ku dňu 21.10.2016, na základe čoho správca dane dospel k záveru, že vystavené faktúry spoločnosťou SK Cloud, s.r.o. na „zabezpečenie pomocných prác na stavbách podľa objednávky 10,11 a 12/2015“ boli vystavené účelovo z dôvodu, že spoločnosť Energetické systémy, s.r.o. nepotvrdila, že práce vykonala.

Za podstatnú otázku v predmetnej veci kasačný súd považoval, či sťažovateľ uniesol svoje dôkazné bremeno v daňovom konaní a preukázal splnenie podmienok pre priznanie nároku na odpočet dane podľa § 49 ods. 1 a nasl. zákona o DPH vo vzťahu k spornému dodaniu stavebných prác spoločnosťou CONCO. Kasačný súd sa preto zaoberal správnosťou záverov správcu dane, žalovaného a krajského súdu o nepriznaní nároku na odpočet dane z tohto

K aplikácii národných predpisov sa automaticky pridáva aplikácia relevantného európskeho predpisu, a to nielen jeho textu, ale aj interpretácií podaných Súdnym dvorom EÚ. Ide o normy východiskovo európske (a v tom zároveň slovenské) a následne o normy vnútroštátne. Uvedená smernica zavádza spoločný a hlavne jednotný systém DPH v Únii, aj v rámci budovania jednotného trhu.

Spoločný a jednotný systém má zmysel, ak je skutočne jednotný, pričom v tomto smere je rola Súdneho dvora EÚ nezastupiteľná a vnútroštátne slovenské súdy s ním musia spolupracovať, a to aj vo svetle zásad naposledy uvedených v rozsudku Súdneho dvora EÚ zo dňa 06.10.2021 vo veci Consorzio Italian Management e Catania Multiservizi and Catania Multiservizi, sp. zn. C-561/ 19“. 26.

V zmysle smernice o spoločnom systéme DPH právo odpočítať daň vzniká vtedy, keď vzniká daňová povinnosť v súvislosti s daňou, ktorá je odpočítateľná. Prejavuje sa tu jedna zo základných zásad systému dane z pridanej hodnoty, a to zásada neutrálneho dopadu dane z pridanej hodnoty. Na zamedzenie kumulácie dane v rámci podnikateľského reťazca je umožnené odpočítanie dane, vďaka ktorému sa platiteľ dane môže zbaviť dane uplatnenej na predchádzajúcom stupni reťazca. Právo zdaniteľnej osoby, odpočítať si daň z pridanej hodnoty, ktorá už bola zaplatená na vstupe zo služieb, ktoré prijala, predstavuje základnú zásadu spoločného systému DPH . Právo na odpočítanie dane (uvedené v článku 167 a nasl. smernice o spoločnom systéme DPH) je neoddeliteľnou súčasťou mechanizmu DPH a v zásade nemôže byť obmedzené (rozsudok SD EÚ vo veci C-189/18 Glencore Agriculture Hungary zo 16.10.2019). 27.

- zároveň musí disponovať faktúrou od platiteľa dane, od ktorého mu bola služba dodaná (§ 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH) 28. Právo na odpočet DPH je tak viazané na splnenie vyššie uvedených procesnoprávnych a hmotnoprávnych podmienok. Splnenie týchto podmienok musí preukázať platiteľ dane, ktorý preukazuje, že má na uplatnenie práva na odpočet DPH právny nárok, a to spôsobom ako predpokladá Daňový poriadok.

osobitných predpisov, b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane pri správe daní, c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť. 30. Podľa § 24 ods. 2 daňového poriadku správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov.

32. Podľa § 24 ods. 4 daňového poriadku ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi.

33. Z vyššie citovaných ustanovení vyplýva, že dôkazné bremeno zaťažuje platiteľa dane, ktorý musí byť schopný preukázať ním tvrdené skutočnosti. Kasačný súd sa stotožňuje s argumentáciou žalovaného a krajského súdu, že ani formálne správne daňové doklady so všetkými požadovanými náležitosťami nemusia postačovať pre uznanie nároku na odpočet DPH, ak nie je preukázané, že k uskutočneniu zdaniteľného plnenia reálne došlo tak, ako je to v týchto dokladoch deklarované. Samotné splnenie formálnych podmienok na odpočítanie dane nepostačuje na také odpočítanie, t. j. že by daňový subjekt nebol povinný dokazovať aj niektoré skutočnosti rozhodné pre splnenie hmotnoprávnych podmienok na priznanie práva na odpočítanie DPH (ako to Súdny dvor EÚ rozviedol v nedávnom rozsudku vo veci C-154/ 20 Kemwater ProChemie z 09.12.2021, ďalej aj „rozsudok SD EÚ vo veci Kemwater“).

V kontexte tejto veci ústavný súd považuje za potrebné poukázať na uznesenie Súdneho dvora EÚ vo veci C-610/19 Vikingo Fővállalkozó zo dňa 03.09.2021 (ďalej aj „uznesenie SD EÚ vo veci Vikingo“), zhrňujúce jeho doterajšiu judikatúru. Ústavný súd v tomto smere poukazuje na to, že dôkazný štandard a rozloženie dôkazného bremena vyžadované Súdnym dvorom EÚ pre oblasť DPH nie sú priamočiare v tom zmysle, že by zaťažovali výlučne daňový subjekt, ba naopak, rozsiahle povinnosti kladú i na finančnú správu.

subjektom. Správca dane sa však musí vyvarovať jednoduchých a nepodložených spochybnení, pokiaľ ide o reálnosť uskutočnenia obchodných transakcií, ktoré viedli k vystaveniu daňovej faktúry. Správca dane musí dôvodne spochybniť tvrdenia a dôkazy predostreté daňovým subjektom za účelom odpočítania DPH. V opačnom prípade by bola narušená zásada daňovej neutrality a právnej istoty (rozsudok SD EÚ vo veci C-430/19 SC C.F_ SRL zo dňa 04.06.2020).

36. Kasačný súd aj vzhľadom na nedávnu judikatúru Súdneho dvora EÚ uvádza, že pochybnosti o identite subdodávateľov či o presnom priebehu dodávateľského reťazca samé o sebe nestačia na prijatie záveru, že právo na odpočítanie dane nemožno priznať (body 45, 47 a 49 uznesenia SD EÚ vo veci Vikingo). Taktiež Ústavný súd SR v uznesení sp. zn. IV. ÚS 86/2022 zo dňa 15.02.2022 vyslovil záver, že: „finančná správa nemusí mať predstavu o úplne exaktnom priebehu jednotlivých transakcií ani nemusí v zásade nadobudnúť presvedčenie, že zvolený obchodný model daňového subjektu je optimálny alebo odôvodnený, pričom existenciu rôznych pochybností nemôže automaticky prenášať, ak nepreukáže účasť na daňovom podvode alebo vedomosť o ňom, na daňový subjekt.

37. Aplikujúc vyššie uvedené východiská na predmetný prípad kasačný súd konštatuje, že v predmetnej veci bolo zrejmé, že sťažovateľ poskytol správcovi dane plnú súčinnosť počas daňovej kontroly a predložil písomné podklady, ktoré preukazovali formálne splnenie podmienok priznania práva na odpočet dane z dodania stavebných prác od spoločnosti

38. Na základe argumentov uvedených v napadnutom rozsudku možno konštatovať, že krajský súd videl relevantnú pochybnosť správcu dane a žalovaného o neunesení dôkazného bremena najmä v tom, že v konaní nebolo preukázané, že práce boli vykonané subdodávateľmi spoločnosti CONCO a nebolo preukázané, kto zapožičal lešenie a zdvíhaciu plošinu, ktoré boli predmetom fakturácie, pretože žiadni zo subdodávateľov takéto zariadenia nevlastnil ani nepreukázali ich nájom (bod 26 napadnutého rozsudku).

40. Kasačný súd poukazuje najmä na to, že v predmetnom prípade nebola spochybnená materiálna existencia stavebných prác. Vykonanie stavebných prác nespochybnil správca dane, žalovaný ani krajský súd. Kasačný súd zastáva v tejto veci právny názor, že pokiaľ počas daňovej kontroly bola preukázaná materiálna existencia stavebných prác a nebola relevantne spochybnená výpoveď splnomocnenej osoby konajúcej za spoločnosť CONCO, ktorá potvrdila vykonanie predmetných stavebných prác subdodávateľsky, samotné pochybnosti o subdodávateľoch spoločnosti CONCO ich nedostatočné materiálne a personálne zabezpečenie a následný výmaz jedného z deklarovaných subdodávateľov sťažovateľa (spoločnosť SK Cloud s.r.o.), teda pochybnosti na predchádzajúcich stupňoch obchodného reťazca nepredstavujú relevantné, dôvodné spochybnenie dôkazov predložených sťažovateľom o priebehu zdaniteľného obchodu (podporených vykonaným dokazovaním správcu dane), a teda nie sú ani spôsobilé odôvodniť prenos dôkazného bremena opätovne na daňový subjekt.

CONCO. Relevantne však nespochybňujú dodanie tovaru samotnou spoločnosťou CONCO sťažovateľovi, obzvlášť ak toto bolo potvrdené splnomocnenou zástupkyňou spoločnosti CONCO. Je potrebné uviesť, že spoločnosť CONCO vedie predmetnú faktúru vo svojom účtovníctve, prijala za ňu úhradu a z tejto aj odviedla daň.

42. Skutočnosť, že spoločnosť CONCO nemohla stavebné práce žalobcovi dodať z dôvodu, že sama nedisponovala potrebnými materiálnymi a personálnymi zdrojmi a tieto služby v skutočnosti dodala iná osoba, ktorá v konaní nebola stotožnená, v zmysle judikatúry SD EÚ nepostačuje na odmietnutie odpočítania dane z pridanej hodnoty. V zmysle uznesenia SD EÚ vo veci Vikingo: „Smernica Rady 2006/112/ES z 28. novembra 2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty v spojení so zásadami daňovej neutrality, efektivity a proporcionality sa má vykladať v to zmysle, že bráni vnútroštátnej praxi, na základe ktorej daňový orgán zamietne zdaniteľnej osobe právo na odpočítanie dane z pridanej hodnoty zaplatenej za nadobudnutie tovaru, ktorý jej bol dodaný, z dôvodu, že faktúry týkajúce sa týchto nákupov nemožno považovať za hodnoverné, pretože po prvé osoba, ktorá vyhotovila faktúru, uvedený tovar nemohla z dôvodu nedostatku potrebných materiálnych a ľudských zdrojov vyrobiť ani dodať, čiže tento tovar bol v skutočnosti nadobudnutý od inej osoby, ktorej totožnosť nebola určená, po druhé neboli dodržané vnútroštátne právne predpisy v oblasti účtovníctva, po tretie

dôsledkom tak podvodného zatajovania dodávateľov, ako aj jednoduchého využitia subdodávateľov.“ Skutkový stav v prípade Vikingo bol obdobný ako v prejednávanej veci v tom, že „Daňový orgán sa domnieval, že predmetný tovar nevyrobila ani nedodala spoločnosť Freest, ktorá vyhotovila faktúry, ani jej subdodávateľ, keďže tieto podniky nemali potrebné materiálne a ľudské zdroje, a že tento tovar bol v skutočnosti nadobudnutý od inej osoby, ktorej totožnosť nebola určená.“ Ďalej podľa uznesenia SD EÚ vo veci Vikingo: „Režim dokazovania, .

43. Kasačný súd sa ďalej nestotožnil ani s názorom krajského súdu, ktorý nepriznal výpovediam osôb, ktoré vystupovali v mene dodávateľských a subdodávateľských spoločností charakter dôkazu a nepriznal ich výpovediam význam a váhu svedeckej výpovede v rámci dokazovania. K tomu poukazuje na to, že dôkazom v zmysle Daňového poriadku môže byť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Či dôkaz v konečnom dôsledku môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane, je na posúdení správcu dane. Svedkom môže byť každá fyzická osoba odlišná od daňového subjektu, ktorej sú známe dôležité okolnosti týkajúce sa správy daní, a to bez ohľadu na to, či správca dane takúto osobu za svedka označí. Výpovede osôb oprávnených konať v mene dodávateľa a jeho subdodávateľov sú celkom zrejme dôkazom v zmysle Daňového poriadku. Rovnako aj podania sťažovateľa (listinné doklady predložené

44. Kasačný súd na záver konštatuje, že právo sťažovateľa na odpočet dane v zásade nie je závislé od toho, či sú splnené a preukázané hmotnoprávne podmienky na uplatnenie práva na odpočet dane v predchádzajúcich stupňoch obchodného reťazca (teda či spoločnosť CONCO preukázala splnenie podmienok práva na odpočet dane z dodania dotknutých služieb spoločnosťou A.K_K_ s.r.o. a spoločnosťou SK Cloud, s.r.o.), ale či tieto preukázal sťažovateľ vo vzťahu k dodaniu služby, ktorý mu poskytla spoločnosť CONCO. Každá transakcia musí byť sama predmetom vyhodnotenia, nezávisle na dani splatnej za predchádzajúce alebo nasledujúce transakcie (rozsudok SD EÚ vo veci C-267/15 Gemeente Woerden).

Správny súd vec nesprávne právne posúdil, pokiaľ žalobu posúdil ako nedôvodnú na základe toho, že sťažovateľ neuniesol svoje dôkazné bremeno týkajúce sa preukázania naplnenia podmienok priznania práva na odpočet dane z predmetného obchodu.

dôvodu sťažovateľovi odoprieť nárok na odpočet DPH (okrem prípadov daňového podvodu, viď bod b) ďalej) alebo b) aby preukázali, že napriek splneniu hmotnoprávnych podmienok pre priznanie práva na odpočet dane je toto potrebné odmietnuť s ohľadom na skutočnosť, že sťažovateľ buď priamo participoval na daňovom podvode alebo mal a mohol vedieť, že k daňovému podvodu dochádza v rámci obchodného reťazca (na jeho iných stupňoch), ktorého bol súčasťou. 47.

49. O nároku na náhradu trov konania rozhodol kasačný súd podľa § 467 ods. 2 v spojení s § 167 ods. 1 SSP tak, že plne úspešnému sťažovateľovi priznal nárok na úplnú náhradu trov kasačného konania, ako aj trov konania pred správnym súdom (§ 175 ods. 1 SSP).

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný riadny opravný prostriedok.