5Sžfk/2/2021

1. Daňový úrad Žilina, pobočka Námestovo (ďalej aj len „prvostupňový správny orgán“ alebo „správca dane“) prvostupňovým rozhodnutím č. 101344768/2019 zo dňa 4. júna 2019 podľa § 68 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z. z. v znení neskorších predpisov (ďalej „Daňový poriadok“) vyrubil žalobkyni rozdiel dane v sume 4.708,- € na dani z pridanej hodnoty (ďalej len „DPH“)

za zdaňovacie obdobie február 2015. 2. Žalovaný rozhodnutím č. 102449596/2019 zo dňa 28. októbra 2019 (ďalej aj len „preskúmavané rozhodnutie“) potvrdil prvostupňové rozhodnutie, a to z nasledujúcich dôvodov: · nebolo preukázané, že sporný tovar (diely pre šijacie stroje) bol žalobkyni dodaný deklarovaným dodávateľom - spoločnosťou MMBC Alfa, s.r.o. a predložené dôkazy sa ukázali ako nedôveryhodné, vystavené bez reálneho podkladu; · dodávateľ so správcom dane nespolupracoval, na adrese sídla sa nenachádzal. Preverenie dodávky tovaru správca dane preveroval aj výsluchom svedkov, avšak žiadna z podaných svedeckých výpovedí nepreukázala, že k dodaniu tovaru došlo tak, ako je to deklarované na predmetných faktúrach; · poukázal na to, že ak vzniknú pochybnosti o osobe, ktorá je uvedená na faktúre ako dodávateľ, tak nie je povinnosťou správcu dane zisťovať, ktorý iný dodávateľ tovar dodal. Predloženie dokladov je len jednou z podmienok pre uznanie odpočítania dane, ale nie je tým preukázaná reálnosť obchodnej transakcie, pretože technicky je možné vyhotoviť akýkoľvek doklad a na akékoľvek plnenie bez ohľadu na to, či plnenie deklarované v dokladoch bolo aj reálne uskutočnené alebo nie. Preto má byť daňový subjekt schopný preukázať, že deklarované transakcie boli reálne uskutočnené tak, ako boli deklarované, k čomu však v predmetnej veci nedošlo; · správca dane predmetnú vec neposudzoval ako zneužitie práva alebo daňový podvod, ale neuznal odpočítanie dane z dôvodu porušenia zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty (ďalej len ako „zákon o DPH“) v súvislosti s priamym deklarovaným dodávateľom, t. j. uviedol, že došlo k porušeniu § 49 ods. 1 zákona o DPH.

3. Proti rozhodnutiu žalovaného podala žalobkyňa správnu žalobu na Krajský súd v Žiline (ďalej len „správny súd“), ktorou žiadala zrušiť rozhodnutie žalovaného a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. 4. Správny súd rozsudkom č. k. 30S/7/2020-124 zo dňa 29. septembra 2020 správnu žalobu žalobkyne, ako nedôvodnú zamietol.

Nebola predložená účtovná evidencia dodávateľa, hoci správca dane vyvinul enormné úsilie na jej získanie. Za týchto skutkových okolností potom predloženie len formálnych dokladov na preukázanie nároku na odpočet DPH zo strany žalobkyne je nedostatočné. K uvedenému poukázal aj na uznesenie Ústavného súdu SR III. ÚS 93/2016 zo dňa 10. februára 2016, · k žalobnej námietke, že žalovaný sa nevyjadril k jej odvolacej námietke, že boli vydané dva protokoly, čo je podľa jej názoru v rozpore s Daňovým poriadkom správny súd skonštatoval, že táto námietka je v rozpore s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, keďže na strane 12 preskúmavaného rozhodnutia je uvedené vyhodnotenie tejto odvolacej námietky.

všeobecnú. Nie je z nej zrejmé, že by sa malo o spoločnosť MMBC Alfa, s.r.o., keďže žalobkyňa uvádza kontrolné výkazy dodávateľov, t. j. nie je zrejmé, ktorých dodávateľov. Samotný kontrolný výkaz, kedy bol dodávateľom predložený, nie je dôkazom o reálnom dodaní tovaru uvedeného na faktúrach, pretože ako správne uvádza aj žalobkyňa v žalobe, v kontrolnom výkaze sa uvádzajú len formálne náležitosti a nepreukazujú vecné dodanie tovaru, · považoval za nesprávny právny názor žalobkyne, že bolo povinnosťou správcu dane presne špecifikovať dôkazy, ktoré nad rámec zákona požaduje od žalobkyne na preukázanie realizácie deklarovaných obchodov.

V tomto bode je napadnuté rozhodnutie práve v súlade s citovaným rozsudkom. Žalobkyňa nebola schopná preukázať ani dodanie tovaru od svojho dodávateľa ako bezprostredne predchádzajúceho stupňa, · správca dane podľa správneho súdu jasne popísal, ktoré zistené skutočnosti ho viedli k tomu, že spochybnil preukaznosť listinných dokladov predložených žalobcom a nešlo len o skutočnosť, že dodávateľ bol v čase daňovej kontroly nekontaktný, ale napríklad aj o to, že žalobkyňa nepredložil jediný dôkaz o reálnom dodaní tovaru uvedeného na dodávateľských

Vznik daňovej povinnosti teda nemožno dať na roveň splneniu daňovej povinnosti, teda samotnému odvedeniu dane. Pokiaľ by aj dodávateľ reálne daň odviedol bez toho, aby mu v zmysle § 19 zákona o DPH vznikla daňová povinnosť, právo na odpočítanie dane jeho odberateľovi nevznikne. Preto je nesprávny názor žalobkyne, že pokiaľ dodávateľ vznik daňovej povinnosti priznal vo svojom účtovníctve, daň zaúčtoval a odviedol, že mu správca dane nemôže neuznať nárok na odpočítanie dane, · správny súd sa stotožnil s právnym názorom, že daňová povinnosť zdaniteľnej osobe, ako dodávateľovi vzniká bez ohľadu na prevod vlastníctva, pretože je tu rozhodujúci prevod držby majetku zo strany dodávateľa, ktorá oprávňuje odberateľa fakticky s ním nakladať, ako by bol vlastníkom tohto majetku. V tom prípade však musí byť preukázané, že je dodávateľom tohto tovaru on a nie tretia osoba. Dodávateľ nemusí byť vlastníkom tovaru podľa hmotnoprávnych ustanovení o vlastníctve, avšak musí previesť na odberateľa aspoň držbu, ktorá bude oprávňovať odberateľa fakticky s tovarom nakladať, akoby bol vlastníkom tohto majetku, resp.

Bolo potrebné predložiť také dôkazy, ktoré pochádzajú z prostredia mimo dispozičnej sféry platiteľov zúčastnených na obchode, a ktoré v čo najväčšej miere objektivizujú skutočnosti deklarované dotknutými platiteľmi. Napríklad žalobkyňa podľa dodávateľských faktúr mala nadobudnúť spotrebné a náhradné diely pre stroje na spracovanie koží, t. j. tovar zameraný na špecifickú odbornú oblasť, preto nepochybne bolo žiaduce až nevyhnutné, aby boli k tovaru dodané aj doklady, ktoré by umožňovali obsluhu alebo montáž týchto strojov a dielov, napríklad návody na použitie, fotodokumentácia, záručné listy, atď., · pokiaľ žalobkyňa uniesla dôkazné bremeno v zmysle § 24 ods. 1 v spojení s § 45 ods. 2 písm. e) Daňového poriadku, teda ak sú preukázané všetky vecné a aj formálne podmienky na odpočítanie dane, na preukázanie ktorých má prioritne dôkazné bremeno daňový subjekt, potom je možné neuznať právo na odpočítanie dane len vtedy, ak bude preukázané zneužitie práva alebo daňový podvod, na čo má v plnom rozsahu dôkazné bremeno naopak správca dane.

Pokiaľ nebudú preukázané hmotnoprávne podmienky na odpočítanie dane podľa zákona o DPH, t. j. vecné a formálne, potom nie je možné odpočítanie dane práve z dôvodov porušenia § 49 ods. 1 v spojení s § 51 ods. 1 písm. a) a § 19 ods. 1 zákona o DPH, · považoval za regulérny postup žalovaného, keď potom, ako dôvodne spochybnil vierohodnosť, pravdivosť a úplnosť listinných dôkazov predložených k odpočítaniu dane, ktoré neboli následne žiadnymi ďalšími dôkazmi preukázané, odmietol odpočítať daň s poukazom

ustanovení. Vzhľadom na to správny súd zdôraznil, že rozšírenie žalobných bodov v replike bolo podané po zákonom stanovenej lehote a preto sa nimi správny súd nemohol zaoberať, · správny súd sa tiež vyjadril k predloženému dôkazu - znaleckému posudku znalca J.. Q. H. č.

Znalecký posudok sa tak nevyjadroval k skutkovým otázkam, na ktoré treba vedecké poznatky, ako to má na mysli § 207 ods. 1 CSP, ale právne posúdil vec, čo je v rozpore so zákonnou úpravou § 207 ods. 2 CSP v spojení s § 25 Správneho súdneho poriadku, podľa ktorého v písomnom znaleckom posudku znalec odpovie na položené otázky; nevyjadruje sa k právnemu posúdeniu

III. Kasačná sťažnosť a priebeh konania na kasačnom súde

6. Kasačnú sťažnosť odôvodnila nasledovne: · správny súd vec nesprávne právne posúdil, keď sa úplne stotožnil s názorom orgánov verejnej správy, že sťažovateľka nepreukázala, že dodanie tovaru uvedeného na predložených faktúrach uskutočnil dodávateľ MMBC Alfa, s.r.o.

. Správny súd nikde vo svojom napadnutom rozsudku nepopísal ako konkrétne správca dane spochybnil vierohodnosť dôkazov predložených sťažovateľkou, · dohľadanie účtovníctva dodávateľa tovaru, resp. zistenie či bola transakcia týmto subjektom zaúčtovaná nie je podmienkou vzniku nároku na odpočítanie dane u odberateľa, ktorý tovar prevzal v dobrej viere, že tovar pochádza od toho subjektu, s ktorým vytvoril obchodný vzťah, · vypočutí svedkovia potvrdili, že spoločnosť MMBC Alfa, s.r.o. obchodovala v preskúmavanom období so sťažovateľkou a predmetom tohto obchodovania boli dodávky tovaru - dielov pre šijacie stroje. Toto všeobecné potvrdenie dosvedčuje dodávky medzi týmito subjektmi.

navyše suploval nevykonané skúmanie zo strany správcu dane, · správca dane, ako ani žalovaný nepripustili v konaní dôkaz - výsluch odberateľov sťažovateľky, ktorý by preukázal reálnosť kontrolovaných obchodných transakcií, · správny súd neprihliadol na podozrenia sťažovateľky o porušení zásady dvojinštančnosti správneho konania správnymi orgánmi. Uvedené chcela sťažovateľka preukázať výsluchom poverenej zástupkyne žalovaného - J.. A. Q., ktorá mala rozhodovať v pozícii odvolacieho orgánu a zároveň zasahovať do konania metodickým usmerňovaním pracovníčky správcu dane už počas výkonu daňovej kontroly, · správny súd nepochopil ako v skutočnosti prebiehali obchodné transakcie uskutočnené medzi sťažovateľkou ako odberateľkou a jej dodávateľom, keď uviedol, že mal správcovi dane za účelom preukázania splnenia hmotnoprávnych podmienok odpočtu DPH predložiť napríklad návody na použitie, fotodokumentáciu, záručné listy a tak podobne. Sťažovateľka tieto dokumenty ani nemala k dispozícii, keďže náhradné diely, ktoré kúpila od dodávateľa predala

DPH sťažovateľkou. Daň bola voči sťažovateľke uplatnená platiteľom na vstupe a zakúpený tovar použila sťažovateľka na ďalší predaj, pričom svoj nárok na odpočítanie DPH deklarovala faktúrou vyhotovenou dodávateľom (platiteľom) podľa § 71 zákona o DPH, · sťažovateľka v replike nevzniesla nové žalobné dôvody, a teda správny súd sa nimi mal zaoberať. Údajne novo uplatnené námietky boli len bližším dovysvetlením už uplatnených žalobných bodov. 7. Žalovaný sa ku kasačnej sťažnosti sťažovateľky nevyjadril. 8. Sťažovateľka podaním zo dňa 12. novembra 2021 adresovaným kasačnému súdu navrhla prerušenie konania a podala dodatočné vyjadrenie k veci. Týmto podaním mala v úmysle dať do pozornosti kasačného súdu aktuálnu rozhodovaciu prax Súdneho dvora Európskej únie (ďalej aj len „SD EÚ“) v obdobných veciach, ako aj vtedy prebiehajúce konanie o žiadosti o rozhodnutie o predbežnej otázke Najvyššieho správneho súdu Českej republiky adresovanej SD EÚ v obdobnej veci. Zároveň žiadala, aby kasačný súd konanie prerušil do rozhodnutia SD EÚ o uvedenej predbežnej otázke, prípadne aby kasačný súd sám inicioval konanie o obdobných prejudiciálnych otázkach. 9. V priebehu kasačného konania, dňa 1. januára 2021, nadobudla účinnosť novela Ústavy Slovenskej republiky, ústavný zákon č. 422/2020 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov, ktorou bol zriadený Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (čl. 143 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky). K 1. augustu 2021 prevzal Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú agendu správneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v správnom súdnictve, vrátane prerokúvanej veci (čl. 154g ods. 4, 5 a 6 Ústavy v spojení s § 101e ods. 1 a 2 a § 8a ods. 1 zákona č. 757/ 2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov). V súlade s rozvrhom práce Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky na rok 2021 bola prerokúvaná vec pridelená náhodným výberom na rozhodnutie senátu 3S v zložení uvedenom v záhlaví tohto rozsudku a je v kasačnom konaní vedená pod pôvodnou spisovou značkou.

6Sžfk/2/2021 zo dňa 27. apríla 2022 (zdaňovacie obdobie marec 2014), sp. zn. 1Sžfk/3/2021 zo dňa 3. augusta 2022 (zdaňovacie obdobie október 2015), sp. zn. 8Sžfk/2/2021 zo dňa 29. septembra 2022 (zdaňovacie obdobie apríl 2015), sp. zn. 4Sžfk/2/2021 zo dňa 26. augusta 2022 (zdaňovacie obdobie október 2014) a sp. zn. 1Sžfk/1/2021 zo dňa 25. marca 2020 (zdaňovacie obdobie máj 2014). Vo všetkých označených kasačných konaniach uplatňovala sťažovateľka obdobné sťažnostné body ako v tejto veci.

23. Po preštudovaní obsahu administratívneho spisu kasačný súd konštatuje, že správca dane vo svojom rozhodnutí vychádzal z nasledujúcich dôkazov: · faktúry dodávateľa MMBC Alfa, s.r.o., z ktorých si sťažovateľ uplatnil odpočet DPH a rámcovú zmluvu uzavretú medzi dodávateľom MMBC Alfa, s.r.o. a sťažovateľom · výzvy na predloženie účtovnej evidencie dodávateľa MMBC Alfa, s.r.o., ktoré preukazujú, že dodávateľ (ako aj jeho aktuálny konateľ) je nekontaktný · výsluch konateľa sťažovateľa · vypočul svedkov - konateľku dodávateľa v období vydania faktúr, konateľa dodávateľa v období pred vydaním faktúr, ktorý bol následne zamestnancom dodávateľa v období vydania faktúr a tiež účtovníka, ktorý v období vydania faktúr viedol pre dodávateľa účtovníctvo.

25. K tomuto záveru sťažovateľ vyjadril svoj nesúhlas a vo svojom vyjadrení uviedol, že správca dane nepreukázal svoje kontrolné zistenia a vyhodnotenia dôkazov, ale len ničím nepodložené pochybnosti. Vzhľadom na uvedené vytkol správcovi dane nevykonanie dôkazov, ktoré podľa neho dostatočne preukazujú splnenie hmotnoprávnych podmienok pre odpočítanie DPH a to: · kontrolné výkazy dodávateľa MMBC Alfa, s.r.o. · dôkazy týkajúce sa následného predaja tovaru nadobudnutého od dodávateľa MMBC Alfa, s.r.o. konkrétnym odberateľom sťažovateľa.

27. Správca dane navyše ani celkom zrejme nevyčerpal všetky dostupné dôkazy, ktoré boli v konaní k dispozícii. Sťažovateľ dôvodne namieta nevykonanie kontrolných výkazov dodávateľa MMBC Alfa, s.r.o. . Kasačný súd je presvedčený, že i keď tento dôkaz sám o sebe nie je nespochybniteľný, tak stále môže dopomôcť k dokresleniu skutkového stavu pre správcu

Sprievodným efektom zavedenia kontrolného výkazu bude zlepšenie dobrovoľného plnenia daňových povinností platiteľov dane, čo sa v konečnom dôsledku odrazí na zlepšenom výbere dane z pridanej hodnoty. Ambíciou kontrolného výkazu je odhaľovanie nových typov podvodov a ich predchádzanie, do budúcnosti takisto rozšírenie jeho uplatnenia na kontrolu plnenia zákonných povinnosti pri iných druhoch priamych a nepriamych daní.

z tej istej faktúry · monitorovať rizikových platiteľov dane · preventívne pôsobiť proti uvádzaniu nepravdivých údajov“ 28. Správca dane sa tiež odmietol zaoberať následným predajom tovaru nadobudnutým sťažovateľom od dodávateľa MMBC Alfa, s.r.o. ďalším odberateľom. Uvedené odôvodnil tým, že nepopiera, že sťažovateľ tovar ďalej dodával svojim odberateľom, ale spochybňuje, že sa malo jednať o tovar, ktorý bol predmetom faktúr vystavených dodávateľom MMBC Alfa, s.r.o., keďže sa nepreukázalo, že tento tovar bol označeným dodávateľom skutočne dodaný.

. Ako už kasačný súd uviedol v bode 21. tohto rozsudku, správca dane musí pri odmietnutí odpočtu DPH spochybniť tvrdenia daňového subjektu o tom, že boli splnené podmienky odpočtu DPH. Spochybnenie však tiež musí dosahovať určitý kvalitatívny štandard, aby mohlo byť považované za dôvodné. Za dôvodné je možné považovať len zmysluplne a logicky odôvodnené spochybnenie skutočností a dôkazov predložených daňovým subjektom. Pokiaľ sa jedná o odôvodnenie neprihliadnutia správcu dane na následný predaj tovaru, ktorý mal sťažovateľ nadobudnúť od dodávateľa MMBC Alfa, s.r.o., kasačný súd je toho názoru, že toto odôvodnenie pochybností správcu dane nevykazuje príslušnú kvalitu, keď len uzavrel, že nepopiera, že sťažovateľ mohol skutočne tovar dodať svojim odberateľom, ale nemal za preukázané skutočné dodanie tohto tovaru dodávateľom MMBC Alfa, s.r.o. sťažovateľovi.

30. Kasačný súd znalecký posudok preštudoval a dospel k záveru, že znalec mal pri jeho vypracovaní síce za úlohu zodpovedať právne otázky (tak ako konštatoval aj krajský súd), avšak to nie je jediné čo sa z neho dá vyhodnotiť. Závery uvedené v znaleckom posudku síce nie sú pre súd záväzné, avšak kasačný súd považoval za podstatné pre konanie skôr dôkazy, ktoré znalec pre jeho vyhotovenie použil, keďže sa jedná aj o dôkazy, ktoré správca dane nezohľadňoval.

31. Znalec k záverom svojho znaleckého posudku dospel pomocou metódy dvojitého priraďovania. Priraďoval zdaniteľné plnenia na vstupe k zdaniteľným plneniam na výstupe. Zjednodušene teda pároval tovary, ktoré sťažovateľ odobral od dodávateľa MMBC Alfa, s.r.o. s tovarmi, ktoré sťažovateľ následne zo svojich skladov dodával svojim odberateľom. Prejednávanému prípadu je venovaná strana 19 znaleckého posudku. Tu znalec na základe použitia vyššie vysvetlenej znaleckej metódy vyvodil záver, že existuje priama a bezprostredná súvislosť a spätosť plnenia na vstupe (tovar dodaný MMBC Alfa, s.r.o.) so zdaniteľnými plneniami sťažovateľa na výstupe (predaj tovaru dodaného MMBC Alfa, s.r.o. priamo odberateľom sťažovateľa na základe odberateľských faktúr a dodacích listov), teda je preukázané priame priradenie zdaniteľného plnenia na vstupe k zdaniteľnému plneniu na

32. Krajský súd sa nedostatočne vysporiadal s týmto dôkazom predloženým v konaní pred správnym súdom, keď veľmi povrchne skonštatoval, že výsledky znaleckého dokazovania majú charakter právneho posúdenia veci, pričom neprihliadal na obsah znaleckého posudku, najmä na zdôvodnenie záverov znalca, ako aj jednotlivých podkladov, z ktorých vychádzal.

Obdobnú situáciu už riešil aj Najvyšší súd SR vo svojom rozsudku sp. zn. 6Sžfk/40/2018 zo dňa 03.09.2019, kde rozobral akým spôsobom by mal správca dane riadne pristúpiť k zisťovaniu skutkového stavu, ako aj k právnemu zdôvodneniu svojich záverov, na základe ktorých vydal rozhodnutie.

15. Kasačný súd sa oboznámil s podaniami sťažovateľky, administratívnym a súdnym spisom ako aj označenými rozhodnutiami Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky. S vyššie uvedenými právnymi názormi sa v plnom rozsahu stotožňuje a na tieto v súlade s § 464 ods. 1 SSP poukazuje. Neidentifikoval pritom žiadne podstatné argumenty, s ktorými by sa Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v označených obdobných rozhodnutiach nevysporiadal a ani nezistil iné dôvody (tieto netvrdil ani žalovaný), pre ktoré by sa kasačný súd mal od citovaného rozhodnutia a ďalších označených rozhodnutí Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky v obdobných veciach (bod 12) odchýliť.

Z uvedeného dôvodu kasačný súd nepovažoval za potrebné konanie prerušiť, ako ani obrátiť sa na SD EÚ s obdobnými prejudiciálnymi otázkami. SD EÚ sa v predmetnej veci zaoberal problematikou preukázania osoby deklarovaného dodávateľa (zdaniteľnej osoby), ako hmotnoprávnej podmienky uplatnenia práva na odpočet DPH. V prejednávanom prípade však zatiaľ nebolo ustálené, že sa jednalo o obdobnú situáciu, než akú riešil SD EÚ, keďže ani sťažovateľka a ani žalovaný netvrdili, že skutočným dodávateľom sťažovateľky síce nebola zdaniteľná osoba uvedená na faktúrach (MMBC Alfa, s.r.o.), ale jednalo sa o inú osobu s postavením zdaniteľnej osoby. Aplikovateľnosť záverov SD EÚ v dotknutej veci C 154/20 - Kemwater ProChemie bude potrebné posúdiť žalovaným (resp. správcom dane) v ďalšom konaní, pokiaľ by vyvstali také skutočnosti, ktoré by mohli naznačovať alebo dokonca preukazovať dodanie tovaru sťažovateľke inou zdaniteľnou osobou, než je osoba dodávateľa MMBC Alfa, s.r.o, v dôsledku čoho by bola naplnená hmotnoprávna podmienka dodania tovaru zdaniteľnou osobou pre odpočet DPH.

V. Záver

17. Sumarizujúc vyššie uvedené skutočnosti dospel kasačný súd k tomu záveru, že napadnutý

rozsudok

správneho súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 440 ods. 1 písm. g) SSP), rovnakou vadou (nezákonnosťou) podľa zistení kasačného súdu trpí aj rozhodnutie žalovaného (§ 191 ods. 1 písm. c) SSP). Keďže správny súd žalobu sťažovateľky zamietol, kasačný súd postupom podľa § 464 ods. 1 SSP v spojení s § 462 ods. 2 SSP a § 191 ods. 1 písm. c) SSP zmenil napadnutý rozsudok správneho súdu tak, že zrušil rozhodnutie žalovaného a vec mu vrátil na ďalšie konanie. 18. V ďalšom konaní bude úlohou žalovaného doplniť dokazovanie v smere naznačenom v tomto rozhodnutí kasačného súdu a následne vydať rozhodnutie, ktoré bude aj náležite odôvodnené úvahami správneho orgánu, ktoré ho viedli k vydaniu rozhodnutia. Žalovaný je pritom viazaný vyjadreným právnym názorom kasačného súdu (§ 469 SSP). 19. O nároku na náhradu trov konania rozhodol kasačný súd podľa § 467 ods. 2 v spojení s § 167 ods. 1 SSP tak, že plne úspešnej žalobkyni/sťažovateľke priznal nárok na úplnú náhradu trov kasačného konania, ako aj trov konania pred správnym súdom (§ 175 ods. 1 SSP). O výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 175 ods. 2 SSP). 20. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3:0 (§ 463 SSP v spojení s § 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.