5Sžfk/26/2021

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Valašikovej, PhD. a členov senátu JUDr. Zuzany Mališovej a prof. JUDr. PhDr. Petra Potáscha, PhD., v právnej veci žalobcu: KASATKIN Recovery, k.s., Čajakova 13, Bratislava, IČO: 50382888, správca konkurznej podstaty úpadcu: BBK AGRO, s.r.o., „v konkurze", Rudohorská 33, Banská Bystrica, IČO: 44095066, právne zastúpený: JUDr. Alexander Kasatkin., LL.M., advokát, s.r.o., Čajakova 13, Bratislava, IČO: 47255021, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 100256217/2019 zo dňa 21. januára 2019, v konaní o kasačnej sťažnosti žalobcu proti právoplatnému rozsudku Krajského súdu v Trnave č. k. 20S/53/2019-194 zo dňa 07. októbra 2020, takto

rozhodol:

Kasačná sťažnosť sa zamieta . Účastníkom sa náhrada trov kasačného konania nepriznáva .

Odôvodnenie

I. Konanie pred správnym súdom

2. Správny súd prihliadol na skutočnosť, že už opakovane rozhodoval vo veci rovnakých účastníkov konania, stotožniac sa so skutkovými závermi a právnymi názormi vyslovenými v skorších rozhodnutiach Krajského súdu v Trnave sp. zn. 20S/97/2016, sp. zn. 14S/5/2017, sp. zn. 20S/13/2017, sp. zn. 14S/1/2017, sp. zn. 20S/118/2016, sp. zn. 20S/78/2017, sp. zn. 20S/ 88/2016, sp. zn. 20S/87/2016, sp. zn. 20S/62/2017 a predovšetkým vo veciach sp. zn. 20S/45/ 2017 a sp. zn. 20S/79/2017, poukazujúc na ich odôvodnenie a s prihliadnutím na zhodnosť podstatných žalobných dôvodov v tejto veci so žalobnými bodmi vo vyššie uvádzaných

s.r.o., čo bolo okrem množstva tovaru podstatnou podmienkou pre uznanie práva na odpočet dane, nebolo možné pre účely preverenia reálnosti deklarovaných zdaniteľných plnení vychádzať len z čiastkových výpovedí svedkov, vytrhnutých z kontextu, ktoré, okrem toho, že jednoznačne nepreukazovali žalobcove tvrdenia, ešte len budú predmetom vyhodnotenia celkového skutkového stavu vo svetle všetkých v trestnom konaní vykonaných dôkazov a ich posúdenia ako jednotlivo, tak aj vo vzájomných súvislostiach zo strany orgánov činných v trestnom konaní, prípadne v konaní pred súdom.

dane podľa § 43 zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty (ďalej len „zákon o DPH“), na ktoré musí postačovať využitie bežných inštitútov správy daní a procesných inštitútov podľa Daňového poriadku.

Vzhľadom na to, že na týchto zdaniteľných plneniach, príp. od dane oslobodených obchodných plneniach sa žalobca priamo podieľal, a to v konsekvencii na vlastnú zodpovednosť za výber obchodných partnerov a za spôsob realizácie jednotlivých obchodných transakcií, bolo potrebné vychádzať z plnej zodpovednosti žalobcu za konanie s odbornou starostlivosťou v týchto obchodných vzťahoch, pričom nebolo namieste v nadväznosti na skúmanie splnenia zákonných podmienok na vznik nároku na odpočet dane, prípadne na oslobodenie od dane podľa § 43 zákona o DPH skúmať subjektívnu stránku žalobcu ohľadom vedomého alebo nedbanlivostného zapojenia sa do podvodného konania iných daňových subjektov stojacich nie bezprostredne pred žalobcom alebo nie bezprostredne za žalobcom v predmetnom obchodnom reťazci.

II. Kasačná sťažnosť, vyjadrenie

SOVEREIGN SLOVAKIA s.r.o. V súvislosti s výpoveďou konateľa spoločnosti LINTMAN s.r.o. pána Z. G. upriamil pozornosť na nezrovnalosti v jeho svedeckých výpovediach. Ďalej poukázal na skutočnosť, že v areáli spoločnosti SOVEREIGN SLOVAKIA s.r.o. sa predmetný cukor, ktorý mal byť dodávaný, skutočne nachádzal. Podľa jeho názoru postačuje aj preukázanie existencie časti druhovo určiteľného tovaru, čo potvrdzuje aj nález Ústavného súdu ČR, sp. zn. IV. ÚS 402/99 zo dňa 15.05.2001. 11. Bol toho názoru, že ako nezávislý subjekt s vlastnou právnou subjektivitou nenesie akúkoľvek zodpovednosť za skutočnosti, ktoré nastali u jeho dodávateľov, teda za to, či maďarský odberateľ intrakomunitárne dodanie prizná, či odvedie DPH, alebo či komunikuje so správcom dane. 12. V súvislosti s vedeným trestným konaním navrhol správcovi dane oboznámiť sa s trestným spisom v časti nových zistení z Maďarska a súčasne doplniť dokazovanie výsluchov svedkov - pani N. Á. a pána Q.. Za nesprávne považoval aj prihliadanie na znalecký posudok č. 1/2015 ohľadne nemožnosti realizácie deklarovaného počtu vývozov. Doplnil, že nezrovnalosť s vývozom 1700, resp. 750 kamiónov za deň bola vysvetlená výpoveďou pani N. Á., kde sa jednalo o chybu pri vedení účtovníctva. Podľa názoru sťažovateľa správca dane i žalovaný nijakým spôsobom nepreukázali, že sťažovateľ sa takýchto údajných podvodných konaní úmyselne zúčastňoval. 13. Záverom poukázal na rozsudok Krajského súdu v Trnave, sp. zn. 14S/17/2016-61 zo dňa 04.05.2017, rozsudok Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 11S/115/2017 zo dňa 29.05.2018, sp. zn. 13S/34/2017 zo dňa 27.06.2018, sp. zn. 13S/40/2016 zo dňa 11.10.2017, nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 241/07 zo dňa 18.09.2008 a sp. zn. I. ÚS 314/2015 zo dňa 16.12.2015,

rozsudok

Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Sžfk/5/2018 zo dňa 31.01.2019, rozsudok Najvyššieho správneho súdu ČR sp. zn. 5Afs/60/2017 zo dňa 30.01.2018. 14. Žalovaný vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti zo dňa 20.01.2021 uviedol, že napadnutý

rozsudok

považuje za vecne správny, a preto navrhol kasačnú sťažnosť zamietnuť.

15. Prejednávaná vec bola dňa 26.03.2021 predložená Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky - ako súdu príslušnému na konanie a rozhodnutie podľa právnej úpravy účinnej k danému dňu. Na Najvyššom súde Slovenskej republiky bola vec náhodným výberom pridelená na rozhodnutie senátu 5S - sp. zn. 5Sžfk/26/2021. S účinnosťou ku dňu 1. augusta 2021 (§ 101e ods. 1 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov) začal svoju právomoc vykonávať Najvyšší správny súd Slovenskej republiky, pričom k tomuto dňu prešiel z Najvyššieho súdu Slovenskej republiky na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky výkon súdnictva vo všetkých veciach, v ktorých je od 1. augusta 2021 daná právomoc Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky (čl. 154g ods. 4 a 6 Ústavy Slovenskej republiky v spojení s § 101e ods. 2 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov). Prejednávaná vec bola preto zo zákonných dôvodov podľa predchádzajúcej vety dňa

16. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky, ako súd kasačný podľa § 21 písm. a/SSP v spojení s § 438 ods. 2 SSP, po tom, čo zistil, že kasačná sťažnosť bola podaná riadne a včas (§ 443 SSP a § 444 SSP), oprávnenou osobou na podanie kasačnej sťažnosti (§ 442 SSP), smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému je kasačná sťažnosť prípustná (§ 439 SSP), kasačná sťažnosť má predpísané náležitosti (§ 445 ods. 1 SSP a § 57 SSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie z dôvodov a v rozsahu v podanej kasačnej sťažnosti podľa § 440 SSP, § 441 SSP a § 453 SSP a postupom podľa § 455 SSP bez nariadenia pojednávania dospel k záveru, že kasačná sťažnosť sťažovateľa nie je dôvodná.

Týmto rozhodnutím bolo potvrdené rozhodnutie Daňového úradu Trnava, pobočka Galanta, č. 100955203/2018 zo dňa 15.05.2018. 18. Z obsahu administratívneho spisu kasačný súd zistil, že správca dane Daňový úrad Trnava, pobočka Galanta vykonal u daňového subjektu daňovú kontrolu na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu alebo jeho časti za zdaňovacie obdobie november

Dňa 21.09.2015 pominuli dôvody, pre ktoré bola daňová kontrola prerušená a pokračovanie vo výkone daňovej kontroly bolo sťažovateľovi oznámené. Následne bola dňa 27.10.2015 opätovne prerušená kontrola z dôvodu MVI, pričom dňa 08.12.2016 pominuli dôvody jej prerušenia. 19. O výsledku daňovej kontroly vyhotovil správca dane protokol č. 100290665/2017 zo dňa 14.02.2017, ktorý bol doručený spolu s výzvou na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole splnomocnenému zástupcovi žalobcu dňa 15.02.2017 (dátum ukončenia daňovej kontroly). Nasledujúci deň začal správca dane vyrubovacie konanie.

Proti prvostupňovému rozhodnutiu sa daňový subjekt odvolal. O odvolaní bolo rozhodnuté preskúmavaným rozhodnutím žalovaného č. 100256217/2019 zo dňa 21.01.2019 tak, že vyššie špecifikované prvostupňové rozhodnutie bolo potvrdené.

21. V správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené, alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy, alebo iným zásahom orgánu verejnej správy sa môže, za podmienok ustanovených týmto zákonom, domáhať ochrany na správnom súde (§ 2 ods. 1, 2 SSP).

23. Kasačný súd vyhodnotil rozsah a dôvody kasačnej sťažnosti žalobcu vo vzťahu k napadnutému rozsudku Krajského súdu v Trnave po tom, ako sa oboznámil s obsahom administratívneho a súdneho spisu a s prihliadnutím na ustanovenie § 461 SSP dospel k záveru, že nezistil dôvod na to, aby sa odchýlil od logických argumentov a relevantných právnych záverov spolu so správnou citáciou dotknutých právnych noriem obsiahnutých v dôvodoch napadnutého rozsudku, ktoré vytvárajú dostatočné východiská pre vyslovenie výroku rozsudku. S týmito sa kasačný súd stotožňuje v celom rozsahu.

25. Uvedená zásada je pre oblasť správneho súdnictva legislatívne zakotvená prostredníctvom § 464 ods. 1 SSP, podľa ktorého: ,,Ak kasačný súd rozhoduje o kasačnej sťažnosti v obdobnej veci, ktorá už bola predmetom konania pred kasačným súdom, môže v odôvodnení svojho rozhodnutia poukázať už len na obdobné rozhodnutie, ktorého prevzatú časť v odôvodnení uvedie“. V tejto súvislosti kasačný súd uvádza, že Najvyšší súd Slovenskej republiky už rozhodol o kasačných sťažnostiach žalobcu v obdobných veciach rozsudkami sp. zn. 6Sžfk/ 16/2019 zo dňa 20. mája 2020 (daňová kontrola na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu DPH za zdaňovacie obdobie júl 2013), sp. zn. 6Sžfk/55/2019 zo dňa 15. októbra 2020 (zdaňovacie obdobie október 2013), sp. zn. 10Sžfk/4/2019 zo dňa 30. júna 2020 (zdaňovacie obdobie marec 2014), sp. zn. 8Sžfk/3/2019 zo dňa 8. júla 2020 (zdaňovacie obdobie máj 2014), sp. zn. 4Sžfk/69/2019 zo dňa 13. apríla 2021 (zdaňovacie obdobie

. .62. V súvislosti s námietkou sťažovateľa o prekročení maximálne povolenej lehoty na výkon daňovej kontroly kasačný súd odkazuje na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 27. júla 2016, sp. zn. 3Sžf/46/2015, v zmysle ktorého „ak v danom prípade rozhodujúcou skutočnosťou ovplyvňujúcou určenie žalobcom priznanej dane bolo ním uvedené oslobodenie od dane z pridanej hodnoty z dôvodu deklarovaného uskutočnenia intrakomunitárneho obchodu dodaním tovaru dodávateľovi registrovanému na daň z pridanej hodnoty v Maďarskej republike, bolo v rámci preukazovania oprávnenosti jeho nároku podstatnou skutočnosťou preveriť základné atribúty určujúce podmienky oslobodenia od dane, ktorým je jednoznačne uskutočnenie prepravy deklarovaného tovaru do iného členského štátu (§ 43 ods. 1, ods. 5 písm. a/, ods. 8 zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov). Túto skutočnosť je podľa zákona č. 222/2004 Z .z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov povinný preukázať platiteľ dodávajúci tovar do iného

medzinárodnej výmeny informácií overuje podklady potrebné na správne a úplné určenie dane. Ide o legitímnu činnosť správcu dane, prostredníctvom ktorej sa do jeho dispozičnej sféry dostanú informácie o odberateľovi žalobcu a prepravcovi tovaru. Navyše ide o spontánnu

63. Maďarský správca dane v rámci medzinárodnej výmeny informácií uviedol, že deklarovaný odberateľ - spoločnosť TULL TRADE Kft. za príslušné zdaňovacie obdobie júl 2013 daňové priznanie k dani z pridanej hodnoty nepodala, intrakomunitárne dodávky kryštálového cukru nepriznala a neodviedla daň z pridanej hodnoty do štátneho rozpočtu. Podnikateľskou činnosťou tejto spoločnosti je predaj ostatných motorových vozidiel.

V spoločnosti SOVEREIGN SLOVAKIA, s.r.o. bola konateľkou N. C. H., preprava bola riadená v sídle tejto spoločnosti v Okoči osobou Károly Gyenis (konateľ ERIVEL TRANS s.r.o.), a to za spoločnosť SOVEREIGN SLOVAKIA, s.r.o., RUDAN TRANS Kft., TULL TRADE kft. Sťažovateľ deklaroval sprostredkovanú prepravu od spoločnosti ERIVEL TRANS s.r.o. a jeho dodávateľom cukru bola v predmetnom zdaňovacom období spoločnosť SOVEREIGN SLOVAKIA s.r.o. Postavenie daňového subjektu v obchodovaní medzi spoločnosťami SOVEREIGN SLOVAKIA s.r.o. a TULL TRADE Kft., u ktorých existovalo ekonomické, majetkové, personálne prepojenie, pričom nepotrebovali medzi sebou ďalší medzičlánok, považuje kasačný súd za umelé a ekonomicky neopodstatnené.

Kasačný súd rovnako ako krajský súd je toho názoru, že uvedené spoločnosti nasimulovali situáciu tak, aby sťažovateľ mohol získavať nárok na vyplatenie nadmerného odpočtu z nákupu tovaru od spoločnosti SOVEREIGN SLOVAKIA s.r.o. (dodávateľ) a spoločnosti LINTMAN s.r.o. (dodávateľ dodávateľa), pričom tento cukor dodával ďalej do Maďarska ako intrakomunitárne dodanie tovaru oslobodené od dane.

68. Kasačný súd uvádza, že správca dane vedie dokazovanie a jeho úlohou je zistiť skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane. Dokazovanie je procesný postup, na základe ktorého správca dane získa poznatky a informácie o všetkých skutočnostiach dôležitých pre správne a objektívne rozhodnutie. Správca dane nie je pri dokazovaní viazaný iba návrhmi daňových subjektov, je však povinný zistiť skutkový stav veci čo najúplnejšie.

69. V tejto súvislosti poukazuje kasačný súd na rozhodovaciu činnosť tunajšieho súdu, napr. rozsudok sp.zn. 4Sžf/30/2014 zo dňa 10.02.2015, z ktorého vyplýva, že aplikácia zásady voľného hodnotenia dôkazov nedáva správcovi dane právo na svojvoľné a účelové nakladanie so zisteniami získanými v rámci daňovej kontroly alebo daňového konania, ale táto podlieha zákonom stanovenému postupu, keď je správca dane povinný hodnotiť každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti a pritom prihliadať na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo, pričom toto vyhodnotenie zistených skutkových okolností musí zodpovedať zásadám logického myslenia a správnej aplikácie relevantných zákonných ustanovení.

Je na správcovi dane vykonávajúcom dokazovanie a jeho úvahe, aké dôkazy vykoná, akým spôsobom dokazovanie doplní. 71. V prípade, že daňové orgány oprávnene a dôvodne spochybnia existenciu a pôvod tovaru, ktorý mal byť predmetom obchodovania, je dôvodne namieste otázka, s akou odbornou starostlivosťou daňový subjekt pristupoval k realizácii zdaniteľného obchodu, keď obchodoval s niečím, čo neexistovalo. Obchod, o ktorom svedčí len existencia formálnych dokladov, nevystihuje reálnu podstatu a ekonomický účel podnikania, naopak, dá sa hovoriť o podieľaní sa na zneužití práva vyplývajúceho zo zásady neutrality dane z pridanej hodnoty všetkými zúčastnenými článkami v obchodnom reťazci. Správca dane je oprávnený v prípade spochybnenia reálneho obchodu v rámci obchodného reťazca žiadať od daňového subjektu, aby preukázal, že vynaložil a prijal všetky rozumné opatrenia a starostlivosť vyplývajúcu z rizika podnikateľskej zodpovednosti za dosiahnutie účelu jeho hospodárskej činnosti.

72. Z administratívneho spisu vyplýva, že správca dane aplikujúc zásadu voľného hodnotenia dôkazov podľa § 2 ods. 3 zákona o správe daní s prihliadnutím na jeho povinnosť dbať, aby skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti boli zistené čo najúplnejšie, vykonal rozsiahle dokazovanie. Záver, ktorý správca dane zo zistených skutkových okolností týkajúcich sa prepravy predmetného tovaru na územie Maďarskej republiky urobil a žalovaný ustálil, zodpovedá zásadám logického myslenia a správneho uváženia a je v súlade aj s hmotnoprávnymi ustanoveniami zákona o DPH. Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že žalobcovmu predloženému daňovému dokladu vo svetle kontrolných zistení, absentuje reálny základ, čo oprávnene vzbudzuje dosiaľ neodstránené pochybnosti o uskutočnení deklarovaných zdaniteľných plnení do členského štátu, na základe ktorých žalobca v daňovom priznaní za príslušné zdaňovacie obdobie uviedol dodanie tovaru oslobodené od dane podľa § 43 zákona o DPH, ako i pochybnosti o vierohodnosti účtovnej evidencie vedenej žalobcom.

. . ." 27. Kasačný súd pridržiavajúc sa vyššie uvedených záverov vyplývajúcich zo skoršej rozhodovacej činnosti správneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky majúc za to, že ide o obdobnú vec žalobcu, ktorá už bola predmetom konania o kasačnej sťažnosti dospel (po zistení, že sťažovateľ v kasačnej sťažnosti neuviedol žiadne relevantné skutočnosti, ktorými by spochybnil vecnú správnosť rozsudku krajského súdu) k záveru, že rozhodnutie krajského súdu, žalovaného a správcu dane obsahuje všetky zákonom požadované náležitosti, žalovaný pri hodnotení dôkazov postupoval v medziach zákona a logického uvažovania, všetky dôkazy zhodnotil v ich vzájomnej súvislosti a prihliadal na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo a preto rozhodol podľa § 461 SSP o zamietnutí kasačnej sťažnosti.

29. Toto rozhodnutie prijal Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v pomere hlasov 3 : 0 (§ 463 SSP v spojení s ust. § 139 ods. 4 SSP). Poučenie: Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.