5Sžfk/29/2020

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anity Filovej (sudkyňa spravodajkyňa) a sudcov JUDr. Petry Príbelskej, PhD. a JUDr. Juraja Vališa, LL.M. v právnej veci žalobcu: Športcentrum Ekoma, s.r.o., so sídlom Sekier - Osada 8746, 960 01 Zvolen, IČO: 45426376, právne zastúpený advokátskou kanceláriou: Ulianko & partners, s.r.o., so sídlom Nám. SNP 37, 960 01 Zvolen, IČO: 36856517, proti žalovanému (sťažovateľ): Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného číslo: 101548795/ 2018 z 10. augusta 2018, v konaní o kasačnej sťažnosti žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 23S/118/2018-77 z 30. októbra 2019, takto

rozhodol:

I. Kasačná sťažnosť sa zamieta . II. Žalobcovi sa priznáva nárok na náhradu trov kasačného konania.

Odôvodnenie

I. Priebeh administratívneho konania a správneho súdneho konania, kasačná sťažnosť

10.11.2014 (základ dane: 3808,- €, DPH: 761,60 €) a interné č. 14/654 z 20.11.2014 (základ dane: 3760,- €, DPH: 752,- €), teda spolu základ dane 7568,- € a DPH 1513,60 €. Pán L. počas svojej výpovede v rámci daňovej kontroly uviedol, že DPH z vystavených faktúr bola priznaná, ale nebola zaplatená; potvrdil vykonanie prác, ale nevie to doložiť dokladmi ani nemá evidenciu DPH za ten mesiac. Práce vykonával sám, aj mal troch ľudí na dohodu; prácu mu zabezpečoval aj pán K. H.. Faktúry mu boli žalobcom uhradené v hotovosti

pre žalobcu. Doklady ale nemal, pretože ich odovzdal právnemu nástupcovi tejto spoločnosti a to spoločnosti KFT-STAV, s.r.o., ktorá je nekontaktná. Faktúra bola uhradená prevodom na účet. 5. Daňová kontrola bola ukončená 6. apríla 2017. Správca dane následne vydal 17. januára 2018 rozhodnutie č. 100160762/2018 (ďalej aj „prvostupňové rozhodnutie“), ktorým žalobcovi za zdaňovacie obdobie november 2014 vyrubil rozdiel na DPH vo výške 6620,80 € (daň vyrubená daňovým priznaním: 507,74 €, daň zistená správcom dane: 7128,54 €).

7. Na základe uvedeného správca dane uzavrel, že žalobca porušil ustanovenia § 49 ods. 1 a 2 písm. a/ zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o DPH“), pretože si odpočítal daň za dodanie služieb, ktoré neboli a ani nemohli byť dodané. 8.

faktúrach. 9. Na základe podanej správnej žaloby krajský súd napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj rozhodnutie správcu dane zrušil a vec vrátil správcovi dane na ďalšie konanie. Žalobcovi priznal trovy konania. 10. Žalobca namietal, že preukázal faktické dodanie služieb všetkými dokladmi, ktoré mal k dispozícii. Iné okolnosti použité žalovaným sú okolnosťami na strane jeho dodávateľov, na čo on nemal vplyv. Správca dane nespochybnil, že služby v podobe prác boli dodané.

11. Žalovaný pri nespochybnenom dodaní služieb a tovarov spochybnil identitu dodávateľov uvedených na faktúre, a taktiež vychádzal z nekontaktnosti spoločnosti OTVORENÉ OKNO, s.r.o., či z absencie dodania dokladov týmito dodávateľmi, čo však nepostačuje na nepriznanie práva odpočítať DPH zo vstupu na výstupe. Naviac, vo vzťahu k dodávateľovi pánovi L. neuviedol správca dani ani žalovaný ani žiadne bližšie úvahy, prečo k dodaniu služieb touto osobou nemalo dôjsť. Správca dane neskúmal ekonomické pomery na strane dodávateľov, ktoré by mu mohli umožniť prijať záver, že služby nimi byť dodané nemohli. 12. Žalovaný podal kasačnú sťažnosť, v ktorej uplatňoval dôvod podľa § 440 ods. 1 písm. g/ zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“ alebo „Správny súdny poriadok“). Žalovaný v nej zopakoval argumenty svojho napadnutého rozhodnutia, pričom zdôraznil, že vychádzal z judikatúry. V podstate uviedol, že žalobca mal preukázať, že služby mu boli dodané konkrétnymi dodávateľmi uvedenými na faktúrach. Sťažovateľ požadoval zrušenie napadnutého rozsudku a vrátenie veci na ďalšie konanie krajskému súdu vrátane náhrady trov konania. 13. Žalobca považoval kasačnú sťažnosť za nedôvodnú.

II. Argumentácia Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky

Predmetná kasačná sťažnosť bola predložená Najvyššiemu súdu 20. mája 2020 a?zaregistrovaná v?jeho správnom kolégiu pod sp.zn. 5Sžfk/29/2020. Od?1. augusta 2021 je teda na konanie o?nej príslušný Najvyšší správny súd. Vec bola náhodným spôsobom pridelená do piateho senátu Najvyššieho správneho súdu, ktorý o?nej?rozhodol v?zložení uvedenom v?záhlaví tohto rozsudku pod pôvodnou spisovou značkou.

16. Kľúčovou otázkou v danej veci bolo posúdenie, či záver správcu dane a žalovaného o nesplnení zákonných podmienok na odpočítanie dane v zmysle § 49 ods. 1 a 2 písm. a/ v nadväznosti na § 51 ods. 1 písm. a/ zákona č. 222/2004 Z.z. v zdaňovacom období november 2014 obstojí na základe vykonaného dokazovania, ako aj s poukazom na nižšie uvedené východiská kasačného súdu vo vzťahu k posudzovaniu nároku na odpočítanie DPH.

Hmotnoprávnymi podmienkami na odpočítanie dane sú (1) že poskytovateľom plnenia (deklarovaným dodávateľom) je iná osoba registrovaná pre DPH (t.j. status osoby deklarovaného dodávateľa), (2) že predmetné plnenie fakticky existuje a nejde o fiktívne plnenie (t.j. materiálna existencia plnenia), a (3) že prijaté plnenie je príjemcom (sťažovateľom) použité v rámci jeho ekonomickej činnosti.

18. Vyššie uvedené podmienky upravené v Smernici 2006/112/ES sú prevzaté do zákona o DPH. Platiteľ dane si môže v zmysle zákona o DPH odpočítať daň: 1. dňom vzniku daňovej povinnosti (§ 49 ods. 1 zákona o DPH), 2. daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru, pričom za deň dodania tovaru sa považuje deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník (§ 19 ods. 1 zákona o DPH), alebo dňom dodania služby (§ 19 ods. 2 zákona o DPH), 3. daň, ktorej odpočet si platiteľ dane uplatňuje musí byť voči nemu uplatnená iným platiteľom dane z tovarov alebo služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané [§ 49 ods. 2 písm. a/ zákona o DPH], 4. zároveň musí disponovať faktúrou od platiteľa dane, od ktorého mu bol tovar dodaný [§ 51 ods. 1 písm. a/ zákona o DPH], čo je však formálnou a nie hmotnoprávnou podmienkou na odpočítanie dane. Posúdenie nároku na odpočítanie dane vo vzťahu k dodávateľovi - A. L.

Správca dane nespochybnil dodanie služieb žalobcovi, nepriznal mu však právo na odpočítanie dane z toho dôvodu, že služby mu nedodal dodávateľ uvedený na faktúre. Kasačný súd pripomína, vychádzajúc zo svojho rozsudku sp.zn. 3Sžfk/15/2020 z 30. júna 2022, č. 23/ 2022 ZNSS, že uvedenie osoby konkrétneho deklarovaného dodávateľa na daňovom doklade nie je hmotnoprávnou podmienkou na odpočítanie dane, avšak status osoby deklarovaného dodávateľa hmotnoprávnou podmienkou je a dôkazné bremeno ohľadom statusu osoby dodávateľa má spravidla osoba, ktorá si uplatňuje odpočítanie dane (žalobca) (bod 23). Žalobca tvrdil, že služby mu deklarovaný dodávateľ pán L. poskytol, pričom predložil konkrétne doklady a deklarovaný dodávateľ túto skutočnosť v rámci svojej výpovede rovnako potvrdil. Kasačný súd však opakuje, že mu z napadnutého rozhodnutia, ako aj prvostupňového rozhodnutia správcu dane nie sú zrejmé dôvody, pre ktoré bolo dodanie služieb pánom L. dôvodne spochybnené.

Zároveň uviedol, že nie je vždy potrebné stotožnenie konkrétneho dodávateľa, ak zo všetkých okolností rozhodovanej veci je zrejmé, že dodávateľ toto postavenie vzhľadom na rôzne faktory nevyhnutne musel mať, i keď nebol stotožnený (body 38 a 39).

IV. ÚS 86/2022, bod 25). Posúdenie nároku na odpočítanie dane vo vzťahu k dodávateľovi - spoločnosť OTVORENÉ OKNO, s.r.o. 23. Kasačný súd, zistiac podobnosť vecí (ten istý žalobca, zdaňovacie obdobia šetrené v rámci tej istej daňovej kontroly, totožná právna otázka týkajúca sa v podstate veci rozloženia dôkazného bremena medzi daňový subjekt a správcu dane, pokiaľ ide o nekontaktnosť dodávateľa daňového subjektu), v?ďalšom poukazuje na odôvodnenie rozsudku sp.zn. 8Sžfk/ 39/2020 z 29. novembra 2021, a to postupom podľa § 464 ods. 1 SSP.

bod 16 S ohľadom na vymedzenie sťažnostného bodu pripadlo kasačnému súdu posúdiť, či krajský súd vec posúdil správne po právnej stránke, keď zrušil preskúmavané rozhodnutie žalovaného, ako aj prvostupňové rozhodnutie a vec vrátil správcovi dane na ďalšie konanie s odôvodnením, že samotná nekontaktnosť [právneho nástupcu spoločnosti OTVORENÉ OKNO, s.r.o.] nepostačuje na prelomenie tvrdenia žalobcu o reálnosti deklarovaných obchodov a finančné orgány neuviedli žiadne ďalšie skutočnosti, ktoré by relevantným spôsobom spochybnili legitimitu tvrdenia žalobcu, že deklarované plnenia boli dodané deklarovaným dodávateľom.

bod 26 V tomto ohľade sa žalovaný uspokojil so záverom správcu dane, že dôvodná pochybnosť [o dodaní služieb určitým dodávateľom] spočíva v tom, že [právny nástupca spoločnosti OTVORENÉ OKNO, s. r. o.] nebol v priebehu daňovej kontroly kontaktný.

bod 29 Kasačný súd sa vzhľadom na predmetné skutočnosti nemohol stotožniť s tvrdením sťažovateľa, že v priebehu daňovej kontroly bol dôvodne spochybnený subjekt, ktorý dodal zdaniteľné plnenia deklarované spornými faktúrami.

Senát kasačného súdu dospel k [...] záveru [...], že konštatovanie finančných orgánov o nekontaktnosti subjektu, ktorého žalobca označil za svojho dodávateľa, nie je bez akýchkoľvek ďalších skutočností postačujúce z hľadiska opodstatneného spochybnenia reálnosti deklarovaných obchodov. bod 32 V tejto súvislosti krajský súd podľa mienky kasačného súdu sťažovateľovi správne vytýkal, že sa napríklad nezaoberal materiálnym a personálnym substrátom podnikateľskej činnosti [spoločnosti OTVORENÉ OKNO, s.r.o.]. bod 33 Kasačný súd je toho názoru, že nekontaktnosť deklarovaného subjektu nepochybne môže byť jedným, avšak nie iba jediným dôvodom na prelomenie tvrdenia daňového subjektu o tom, že deklarované plnenia boli dodané deklarovaným subjektom. 25. S uvedenými závermi sa kasačný súd plne stotožňuje. K podobným záverom o absencii vplyvu nekontaktnosti dodávateľa na právo na odpočítanie DPH dospel aj Ústavný súd (uznesenie Ústavného súdu z 15. februára 2022 sp.zn. IV. ÚS 86/2022, bod 25). 26. V súvislosti s dodávateľom OTVORENÉ OKNO, s.r.o. kasačný súd ešte dodáva, že správca dane nezisťoval na rozdiel od zdaňovacieho obdobia december 2014, či táto spoločnosť v zdaňovacom období v daňovom priznaní priznala a následne odviedla DPH do štátneho rozpočtu. Pričom pokiaľ by sa potvrdilo, že daň nebola odvedená, obdobne ako v zdaňovacom období december 2014, signalizovalo by to zo strany spoločnosti OTVORENÉ OKNO, s.r.o. potenciálne podvodné konanie, čo však nebolo zo strany správcu dane preukazované. Záver 27. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti zastal kasačný súd záver, že napadnutý

rozsudok

krajského súdu je vecne správny, čo zakladá dôvod na zamietnutie kasačnej sťažnosti podľa § 461 SSP ako nedôvodnej. V ďalšom konaní bude správca dane viazaný právnym názorom krajského súdu. 28. Kasačný súd zároveň pripomína, že pri hodnotení tejto veci vychádzal z judikatúry Súdneho dvora a Ústavného súdu, ako aj zohľadnil judikatórny vývoj, ku ktorému došlo publikovaním rozsudku sp.zn. 3Sžfk/15/2020 z 30. júna 2020 v súdnej zbierke Najvyššieho správneho súdu pod č. 23/2022 ZNSS (uznesenie sp.zn. 2Sžfk/45/2020 z 24. novembra 2021, bod 25). Z uvedeného dôvodu kasačný súd (piaty senát) neprihliadal na prípadne (hoci i len čiastkovo) opačné závery prezentované napríklad v rozsudku sp.zn. 2Sžfk/62/2019 z 24. novembra 2021 vo veci toho istého žalobcu, ktorý však obchodoval s inými dodávateľmi (K. H., KIKA Nábytok Slovensko, s.r.o.). 29. Kasačný súd tiež vychádzal z toho, že daňové orgány nestavali svoju argumentáciu na tom, že by tvrdili a následne preukázali na strane žalobcu účasť na daňovom podvode alebo vedomosť o ňom, ani že by došlo ku konaniu majúcom znaky zneužitia práva alebo simulácia istého právneho stavu. 30. O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 467 ods. 1 SSP v spojení s?§ 167 ods. 1 SSP tak, že plne úspešnému žalobcovi sa priznal nárok na úplnú náhradu trov kasačného konania. 31. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho správneho súdu v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný opravný prostriedok.