5Sžfk/32/2020

1. Mesto Košice (ďalej len „správca dane“) rozhodnutím č. B/2016/116601/B/2016/ 00191721/09 zo dňa 8. apríla 2016 vyrubil žalobkyni s odkazom na § 99e zákona č. 582/2004 Z. z. o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavby (ďalej len „zákon o miestnych daniach“) miestnu daň z nehnuteľností za zdaňovacie obdobie 2016 vo výške 11.895,32 € podľa podaného daňového priznania.

V súlade s predmetným rozhodnutím stavba súpisné č. XXXX na parcele č. 3012 (LV č. XXXX) nepatrí do katastrálneho územia Ž. (ďalej aj ako „sporná nehnuteľnosť“), hoci za ňu bola pôvodným rozhodnutím správcu dane vyrubená daň z nehnuteľností.

až 2016 bola sporná nehnuteľnosť vedená v katastri nehnuteľností ako nehnuteľnosť nachádzajúca sa v okrese Košice II, obci Košice - Šaca, katastrálne územie Ž., žalobkyňou označené rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky nič nemení na správnosti rozhodnutia o vyrubení dane č. B/2016/116601/B/2016/00191721/09 zo dňa 8. apríla 2016. Nebol preto podľa správcu dane daný dôvod na podanie dodatočných daňových priznaní.

6. Príslušný orgán vo svojej odpovedi č. OU-KS-KO1-2938/2016 zo dňa 25. novembra 2016 uviedol, že dňa 11. novembra 2008 nadobudlo právoplatnosť rozhodnutie Správy katastra Košice - okolie č. H-2/97/d-BJ zo dňa 20. júna 2007, ktorým bola zmenená hranica medzi katastrálnymi územiami D. a Ž. v prospech obce Sokoľany. V nadväznosti na zrušujúci

2010 obnovená pôvodná hranica medzi katastrálnym územím D. a Ž. v prospech mesta Košice, čo pretrvávalo až do vydania rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4 Sžr 32/2016 zo dňa 8. júna 2016.

Preto žalovaný konštatoval, že správu dane z nehnuteľností podľa § 2 ods. 1 písm. a) zákona o miestnych daniach mala vykonávať obec, na ktorej území sa sporná nehnuteľnosť na základe v tom čase existujúceho právneho stavu nachádza (nachádzala) k 1. januáru 2016, teda mesto Košice. Žalovaný poukázal aj na skutočnosť, že rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4 Sžr 32/2016 zo dňa 8. júna 2016 bol zrušený nálezom Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 196/2017-65 zo dňa 12. septembra 2017, ktorý nadobudol právoplatnosť 10. októbra 2017. Od 10. októbra 2017 preto sporné územie opätovne patrí do katastrálneho územia Ž.. Námietky žalobkyne považoval za neopodstatnené.

Keďže však vyrubovacie konanie v predmetnej veci začalo v nadväznosti na daňovú kontrolu podľa § 68 ods. 1 Daňového poriadku, rozhodnutie malo byť vydané podľa § 68 ods. 5 Daňového poriadku. Žalovaný preto zrušil rozhodnutie správcu dane a vrátil mu vec na odstránenie zistených nedostatkov.

V odôvodnení svojho rozhodnutia v podstatnom zopakoval argumentáciu obsiahnutú v protokole a vo svojom predchádzajúcom rozhodnutí (bod 3). 11. Žalovaný rozhodnutím č. 180469/2018 zo dňa 28. marca 2018 (ďalej len „rozhodnutie žalovaného“ alebo „žalované rozhodnutie“) potvrdil prvostupňové rozhodnutie.

II. Priebeh konania pred správnym súdom a jeho rozhodnutie

Najvyšší súd Slovenskej republiky však rozsudkom sp. zn. 4 Sžr 32/2016 zo dňa 8. júna 2016 predchádzajúci rozsudok správneho súdu zmenil, napadnuté rozhodnutie potvrdil a odvolanie zamietol. Ústavný súd Slovenskej republiky však nálezom III. ÚS 196/2017-65 zo dňa 12. septembra 2017 uvedený rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie.

Porušenie predmetných ustanovení má zakladať nezákonnosť rozhodnutia žalovaného a prvostupňového rozhodnutia. Odlišný zvolený postup žalovaného vystavil žalobkyňu riziku dvojitého zdanenia, keď v prípade úspechu obce Sokoľany v konaní o určení katastrálnej hranice v spornom území, bude žiadať od žalobkyne úhradu miestnej dane z nehnuteľností za roky 2013 až 2016, i keď táto bola uhradená mestu Košice. 14. Žalobkyňa tiež upozorňuje, že právne názory žalovaného vyjadrené v jeho rozhodnutí nekorešpondujú s názormi vyjadrenými v inom daňovom konaní vo veci iného daňového subjektu, v obdobnom postavení, týkajúcom sa rozdielu miestnej dane z nehnuteľností za rok 2011, o ktorom prebieha konanie pred správnym súdom pod sp. zn. 6 S 60/2018.

januára 2016. Zo zisteného skutkového stavu vyplýva, že až dňa 10. augusta 2016 (t. j. v priebehu roku 2016), na základe rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4 Sžr 32/2016 zo dňa 8. júna 2016, nadobudlo právoplatnosť rozhodnutie Okresného úradu Košice okolie, katastrálneho odboru č. k. OU-KS-KO1-H-2/97/d-BJ zo dňa 25. októbra 2013, ktorým bola zmenená hranica medzi katastrálnymi územiami D. a Ž. v prospech obce Sokoľany. Toto rozhodnutie bolo nálezom Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 196/ 2017 zo dňa 12. septembra 2017 zrušené, na základe čoho bola obnovená pôvodná hranica medzi katastrálnymi územiami D. a Ž. v prospech mesta Košice. Na základe vyjadrenia orgánu štátnej správy na úseku katastra možno konštatovať, že k 1. januáru 2016 správu dane z nehnuteľností na spornom území vykonávalo mesto Košice. Na zmeny počas zdaňovacieho obdobia sa neprihliada. 16. Žalovaný sa nestotožnil ani s názorom žalobkyne, že ju vystavuje riziku dvojitého zdanenia a s odkazom na ochranu daňového tajomstva (§ 11 Daňového poriadku) sa odmietol

18. Správny súd uznesením č. k. 6 S 82/2018-55 zo dňa 17. apríla 2019 prerušil súdne konanie do rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky o kasačných sťažnostiach proti rozsudkom správneho súdu vydaných v konaniach sp. zn. 6 S 21/2017, sp. zn. 7 S 21/2017, sp. zn. 6 S 30/2017 a sp. zn. 6 S 45/2017. 19.

20. Správny súd dospel k názoru, že pre rozhodnutie veci boli rozhodujúce údaje zapísané v katastri nehnuteľností k 1. januáru 2016, keďže tieto je potrebné považovať za hodnoverné z dôvodu nepreukázania opaku. Vychádzal pritom z toho, že sporné nehnuteľnosti žalobkyne sa stále nachádzajú v katastrálnom území D., pretože do vydania rozhodnutia správneho súdu nebol preukázaný opak. Aj rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 65/2010 zo dňa 27. októbra 2010, vydané v konaní o určenie priebehu hraníc katastrálneho územia, nerozhodovalo meritórne o priebehu hranice katastrálnych území, ale rozhodovalo „len“ o porušení procesných práv mesta Košice. To isté podľa správneho súdu platí aj vo vzťahu k nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 196/2017 zo dňa 12.

Rovnako sa správny súd stotožnil aj s námietkou žalobkyne týkajúcou sa predčasnosti rozhodnutia žalovaného. Keďže konanie vo veci priebehu hraníc katastrálnych území D. a Ž. nebolo ku dňu právoplatnosti rozhodnutia žalovaného ukončené, správny súd zastával názor, že išlo o konanie o predbežnej otázke, vo vzťahu ku ktorému mohol žalovaný prerušiť daňové konanie (§ 22 ods. 1, § 66 ods. 1 a 6 Daňový poriadok). Tento postup podľa správneho súdu odôvodňovala najmä zložitosť posudzovania predbežnej otázky, na ktorú sú rôzne právne názory na všeobecných súdoch, vrátane Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, berúc do úvahy aj právne závery Ústavného súdu Slovenskej republiky. O týchto skutočnostiach mal žalovaný podľa správneho súdu vedomosť. Autonómnym posúdením predbežnej otázky (správneho priebehu hraníc katastrálnych území D. a Ž.) sa žalovaný vystavil riziku jej nesprávneho posúdenia. Správny súd tiež akcentoval nepreskúmateľnosť rozhodnutia žalovaného v časti vysporiadania sa s námietkou žalobkyne týkajúcou sa potreby prerušenia

III. Kasačná sťažnosť a priebeh konania na kasačnom súde

24. Sťažovateľ vo svojej kasačnej sťažnosti poukazuje na skutočnosť, že správny súd nesprávne interpretoval žalobné body žalobkyne. Táto totiž ani v žalobe, v replike a ani na pojednávaní nenamietala, že by sporné nehnuteľnosti boli k 1. januáru 2016 zapísané v katastri nehnuteľností ako patriace do katastrálneho územia D., a preto obec Sokoľany by mala byť správcom dane. Rovnako sťažovateľ zdôrazňuje, že pôvodná hranica katastrálnych území (v prospech mesta Košice) bola obnovená v mesiacoch apríl až jún 2011, a takto bola zapísaná aj k 1. januáru 2016. Sporné územie bolo preto k 1. januáru 2016 súčasťou mesta Košice tak, ako tomu bolo pred začatím sporu obce Sokoľany a mesta Košice. Toto tvrdil žalovaný počas celého priebehu súdneho konania a takto to podľa žalovaného vyplýva aj z administratívneho spisu (list vlastníctva č. XXXX, katastrálne územie Ž., zo dňa 26. mája 2011), ako aj z odpovede Okresného úradu Košice - okolie č. OU-KS-KO1-2938/2016 zo dňa 25. novembra 2016 (bod 6) a odpovede Okresného úradu Košice - okolie č. 1782/13 zo dňa 13. septembra

Správcom dane preto bolo mesto Košice. Správny súd teda rozhodol v rozpore s právnym názorom kasačného súdu, keď nerešpektoval údaje zapísané v katastri nehnuteľností k 1. januáru 2016. 25. Žalobkyňa v žalobe, podľa sťažovateľa, namietala najmä to, že vo veci sporu o hranice katastrálnych území D. a Ž., nebolo vydané konečné rozhodnutie, a teda nie je zrejmé, do ktorého katastrálneho územia sporné nehnuteľnosti patria. Preto až v správnej žalobe namietala, že súvisiace konanie predstavuje konanie o predbežnej otázke a namietala tiež tvrdenú povinnosť správnych orgánov prerušiť daňové konanie. Sťažovateľ v tomto smere namieta, že ide zo strany žalobkyne o nový argument, uplatnený až v správnej žalobe.

26. Sťažovateľ tiež namieta predčasnosť napádaného rozsudku. Uznesením č. k. 6 S 82/ 2018-55 zo dňa 17. apríla 2019 prerušil súdne konanie do rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky o kasačných sťažnostiach proti rozsudkom správneho súdu vydaných v konaniach sp. zn. 6 S 21/2017, sp. zn. 7 S 21/2017, sp. zn. 6 S 30/2017 a sp. zn. 6 S 45/2017. Ku dňu pojednávania a vydania napadnutého rozsudku však bolo Najvyšším súdom Slovenskej republiky rozhodnuté iba v jednej z uvedených vecí, a to dňa 19. júna 2019 vo veci sp. zn. 6 S

súdu Slovenskej republiky vo veci sporu o hranice katastrálnych území D. a Ž.. Povinnosť prerušenia daňového konania vyplýva podľa žalobkyne z § 61 ods. 1 písm. a) Daňového poriadku. Sťažovateľ sa tiež podľa žalobkyne nevyjadril k hrozbe jej duplicitného zdanenia. 28. Čo sa týka námietok sťažovateľa vo vzťahu k otázke, do ktorého katastrálneho územia patrili sporné nehnuteľnosti k 1. januáru 2016 a kto bol príslušným správcom dane aj tieto považuje žalobkyňa za nedôvodné. Stotožňuje sa s prístupom správneho súdu, keď zápis v katastri nehnuteľností k 1. januáru 2016 (v prospech mesta Košice) interpretoval v kontexte prebiehajúceho súdneho konania vo veci sporu o hranice katastrálnych území D. a Ž., resp. jednotlivých rozhodnutí v ňom vydaných. Priebeh tohto sporu je pritom obsiahnutý aj vo vyjadreniach sťažovateľa v priebehu súdneho konania. Žalobkyňa dáva do pozornosti, že počas súvisiaceho sporu medzi obcou Sokoľany a mestom Košice sa rozhodnutím Katastrálneho úradu v Košiciach č. H-2/97/d-BJ zo dňa 20. júna 2007, rozhodnutím Okresného úradu Košice

Napadnutý rozsudok považuje žalobkyňa za plne súladný s ustálenou rozhodovacou činnosťou kasačného súdu. 29. Žalobkyňa tiež dáva do pozornosti rozdiely v prístupe sťažovateľa v rôznych zdaňovacích obdobiach.

Konanie vo veci sporu o hranice katastrálnych území D. a Ž. považuje žalobkyňa za podstatné pre jej daňové konanie a ide podľa jej názoru o konanie o predbežnej otázke. V takomto prípade s odkazom na § 61 ods. 1 písm. a) Daňového poriadku podľa názoru žalobkyne vzniká povinnosť prerušenia daňového konania (ak má sťažovateľ vedomosť o súvisiacom prebiehajúcom konaní o predbežnej otázke), čo v predmetnej veci nebolo sťažovateľom rešpektované. Neprerušenie

Ak by sťažovateľ posudzoval podania žalobkyne podľa obsahu zistil by, že rovnaké dôvody boli dané aj pre prerušenie odvolacieho konania (§ 61 ods. 1 písm. a) a ods. 6 Daňového poriadku). 31. Vo vzťahu k otázke neprerušenia daňového konania žalobkyňa tiež zdôrazňuje námietku rizika dvojitého zdanenia. Tvrdí, že ak obec Sokoľany vyhrá spor o vedenie katastrálnej hranice medzi územím obce Sokoľany a mestom Košice, bude môcť ako miestne príslušný správca dane pre sporné územie vyrubiť miestnu daň žalobkyni. Podľa § 69 ods. 1 a 2 Daňového poriadku pritom právo vyrubiť daň vo vzťahu k zdaňovaciemu obdobiu 2016 zanikne obci Sokoľany až v roku 2022.

Pokiaľ sťažovateľ nesúhlasil s prerušením súdneho konania, mohol voči rozhodnutiu o jeho prerušení podať kasačnú sťažnosť, čo však neurobil. 33. Dňa 2. februára 2021 bolo Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky doručené podanie žalobkyne, ktorým poukázala na skutočnosť, že Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudkom č. k. 4 Sžr 3/2019 zo dňa 4. novembra 2020 zmenil rozsudok správneho súdu č. k. 6 S 65/ 2018-76 zo dňa 9. apríla 2019 tak, že rozhodnutie Okresného úradu Košice - okolie, katastrálny odbor č. OU-KS-KO1-H-2/97/d-BJ zo dňa 25. októbra 2013 potvrdil. Tým podľa žalobkyne

K 1. augustu 2021 prevzal Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú agendu správneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v správnom súdnictve, vrátane prerokúvanej veci (čl. 154g ods. 4, 5 a 6 Ústavy v spojení s § 101e ods. 1 a 2 a § 8a ods. 1 zákona č. 757/ 2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov). V súlade s rozvrhom práce Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky na rok 2021 bola prerokúvaná vec pridelená náhodným výberom na rozhodnutie senátu 3S v zložení uvedenom v záhlaví tohto rozsudku a je v kasačnom konaní vedená pod pôvodnou spisovou značkou.

35. Vychádzajúc z administratívneho spisu, súdneho spisu a súdnych informačných systémov Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky kasačný súd zistil nasledujúci priebeh konania o určenie hranice medzi obcou Sokoľany a mestom Košice - mestská časť Šaca a priebehu hranice medzi katastrálnymi územiami D. a Ž.: - dňa 23. apríla 1997 bol príslušnému katastrálnemu orgánu doručený návrh 14 obcí okresu Košice (vrátane obce Sokoľany) na začatie katastrálneho konania o určenie priebehu hraníc podľa § 52 a nasl. katastrálneho zákona s cieľom zvrátiť následky včlenenia niektorých území v katastri dotknutých obcí do katastrálnych území mesta Košice, - rozhodnutím Katastrálneho úradu v Košiciach, Správy katastra Košice - okolie č. H-2/97/d- BJ zo dňa 20. októbra 2004 bol návrh obce Sokoľany zamietnutý, - správny súd rozsudkom č. k. 3 Sp 8/2005-27 zo dňa 11. apríla 2006 vyhovel odvolaniu obce Sokoľany a zrušil zamietavé rozhodnutie Katastrálneho úradu v Košiciach, Správy katastra Košice - okolie a vec mu vrátil na ďalšie konanie, - Katastrálny úrad v Košiciach, Správa katastra Košice - okolie rozhodnutím č. H-2/97/d-BJ

oneskorene odvolané, - Ústavný súd Slovenskej republiky nálezom sp. zn. II. ÚS 65/2010 zo dňa 27. októbra 2010, právoplatné dňa 8. novembra 2010, zrušil rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6 Sžo 43/08 zo dňa 29. októbra 2008 a vec mu vrátil na ďalšie konanie, - Najvyšší súd Slovenskej republiky na podklade odvolania mesta Košice rozsudkom sp. zn. 1 Sžr 43/2012 zo dňa 14. mája 2013 zmenil rozsudok správneho súdu zo dňa 22. novembra 2007 tak, že rozhodnutie Okresného úradu Košice - okolie, katastrálny odbor zo dňa 20. júna 2007 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, - Okresný úrad Košice - okolie, katastrálny odbor rozhodnutím č. OÚ-KS-KO1-H-2/97/d-BJ zo dňa 25. októbra 2013 vyhovel návrhu obce Sokoľany a určil priebeh hranice medzi obcou Sokoľany a mestom Košice a priebeh hranice katastrálnych území D. a Ž. v prospech obce

- Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením sp. zn. 4 Sžr 75/2014 zo dňa 10. septembra 2015 zrušil predchádzajúci rozsudok správneho súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie, - správny súd rozsudkom č. k. 2 Sp 59/2013-145 zo dňa 1. decembra 2015 zrušil rozhodnutie Okresného úradu Košice - okolie, katastrálny odbor zo dňa 25. októbra 2013 a vec mu vrátil na

predmetného rozsudku, - Ústavný súd Slovenskej republiky rozhodnutím sp. zn. III. ÚS 196/2017 zo dňa 12. septembra 2017 zrušil predchádzajúce rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 8. júna 2016 a vec mu vrátil na ďalšie konanie, - Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením sp. zn. 4 Sžr 16/2017 zo dňa 10. apríla 2018 zrušil rozsudok správneho súdu zo dňa 1. decembra 2015 a vec mu vrátil na ďalšie konanie, - správny súd rozsudkom č. k. 6 S 65/2018-76 zo dňa 9. apríla 2019 zrušil rozhodnutie Okresného úradu Košice - okolie, katastrálny odbor zo dňa 25. októbra 2013 a vec mu vrátil na

potvrdil, - Ústavný súd Slovenskej republiky uznesením sp. zn. II. ÚS 342/2021 zo dňa 29. júna 2021 prijal na ďalšie konanie ústavnú sťažnosť mesta Košice proti rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4 Sžr 3/2019 zo dňa 4. novembra 2020 a odložil vykonateľnosť

V. Posúdenie kasačného súdu

36. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako súd kasačný (§ 438 ods. 2 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok; ďalej len „SSP“), po zistení, že kasačná sťažnosť sťažovateľa bola podaná včas (§ 443 ods. 1 SSP), oprávnenou osobou (§ 442 ods. 1 SSP) a je prípustná (§ 439 ods. 1 SSP), preskúmal napadnutý rozsudok správneho súdu v medziach sťažnostných bodov uplatnených sťažovateľom (§ 453 ods. 2 SSP) spolu s konaním, ktoré predchádzalo jeho vydaniu a dospel k záveru, že kasačná sťažnosť je dôvodná. 37. Úlohou kasačného súdu v prejednávanej veci bolo posúdiť, (i) či miestne a vecne príslušným správcom dane na vyrubenie a vybratie dane zo spornej nehnuteľnosti vo veci žalobkyne za zdaňovacie obdobie roka 2016 bolo mesto Košice alebo obec Sokoľany, (ii) či vznikla správcovi dane a sťažovateľovi povinnosť prerušiť daňové konanie v predmetnej veci do právoplatného ukončenia konania o určení priebehu hranice medzi obcou Sokoľany a mestom Košice - mestská časť Šaca, resp. o určení priebehu hranice medzi katastrálnymi územiami D. a Ž. a konečne posúdiť aj to (iii) či napadnutý rozsudok správneho bol vydaný predčasne, pred odpadnutím prekážok, pre ktoré bolo správne súdne konanie prerušené. 38. Pri riešení sťažovateľom nastolených otázok v rámci svojich právnych úvah vychádzal kasačný súd aj z rozhodovacej činnosti Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, vrátane jeho veľkého senátu. Keďže odo dňa 1. augusta 2021 došlo k prechodu kompetencií zo správneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (bod 34), vychádzajúc z účelu zabezpečenia kontinuity rozhodovacej činnosti, z právnej istoty a ochrany legitímnych očakávaní založených aj na ustálenej rozhodovacej činnosti najvyšších súdnych autorít (§ 5 ods. 1 SSP v spojení s čl. 2 ods. 1 až 3 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov) sa kasačný súd naďalej považuje za viazaný doterajšou rozhodovacou činnosťou správneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (vrátane rozhodnutí veľkého senátu).

K miestnej a vecnej príslušnosti správcu dane na vyrubenie a vybratie dane z nehnuteľností 39. Vo vzťahu k prvej sťažovateľom nastolenej otázke kasačný súd konštatuje, že správny súd postavil napadnutý rozsudok v zásade na dvoch premisách, a teda že (i) pre posúdenie miestnej a vecnej príslušnosti správcu dane vo vzťahu k dani z nehnuteľností sú rozhodujúce údaje obsiahnuté v katastri nehnuteľností k 1. januáru zdaňovacieho obdobia a (ii) k 1. januáru 2016 sa sporná nehnuteľnosť fakticky nachádzala v katastrálnom území D., keďže prebiehajúce súdne konania nepreukázali opak. Preto ustálil, že je to obec Sokoľany, ktorá mala byť vo vzťahu k spornej nehnuteľnosti žalobkyne príslušným správcom dane, nie však mesto Košice, ktoré miestnu daň z nehnuteľností za zdaňovacie obdobie roku 2016 vyrubilo.

ani neboli vydané (§ 64 ods. 1 a 2 písm. a) Daňového poriadku). Osobitný význam vád nulity správnych rozhodnutí reflektuje aj SSP, keď explicitne umožňuje správnemu súdu prekročiť rámec uplatnených žalobných bodov ak „rozhodnutie alebo opatrenie vydal orgán, ktorý na to nebol podľa zákona oprávnený“ (§ 134 ods. 2 písm. b) SSP). V tomto smere je potrebné vnímať aj argumentáciu správneho súdu prekračujúcu rámec žalobných bodov vo vzťahu k vecnej a miestnej príslušnosti správcu dane na vyrubenie a vybratie dane zo sporných nehnuteľností za

Zaiste aj kvôli predchádzaniu sporom, zjednodušeniu správy daní, ako i umožneniu predvídať daňové povinnosti na jednej strane a daňové príjmy na druhej strane zákonodarca ustanovil za rozhodujúci stav k 1. januáru zdaňovacieho obdobia (§ 18 ods. 2 zákona o miestnych daniach, § 3 ods. 10 písm. a/ zákona č. 511/1992 Zb.). Zároveň § 71 ods. 1 Katastrálneho zákona okrem iného uvádza, že záväzné údaje katastra sa používajú na účely správy daní a poplatkov. Podľa § 41 ods. 1 sa práva k nehnuteľnostiam sa vpisujú do listu vlastníctva a do súboru popisných informácií katastra; tým sa stávajú hodnovernými, prípadne aj záväznými údajmi katastra. Podľa § 70 ods. 1 Katastrálneho zákona údaje katastra uvedené v § 7 sú hodnoverné, ak sa nepreukáže opak. Podľa ods. 2 údaje katastra, a to údaje o právach k nehnuteľnostiam, parcelné číslo, geometrické určenie nehnuteľnosti, druh pozemku, geometrické určenie a výmera katastrálneho územia, názov katastrálneho územia, výmera poľnohospodárskej jednotky alebo lesnej hospodárskej jednotky, alebo organizačnej jednotky,

Podľa § 71 ods. 3 Katastrálneho zákona údaje katastra, ktorých hodnovernosť je vyvrátená, sa nesmú používať. 34. Sťažovateľ vo všetkých štádiách konania v podstate tvrdil, že napriek tomu, že ku dňu 01.01.2011 sa podľa údajov katastra zdaňované pozemky nachádzali v k. ú. Z., nemalo sa vychádzať z údajov katastra, pretože ich hodnovernosť bola podľa neho vyvrátená tým, že v dôsledku účinkov Nálezu Ústavného súdu prestalo byť právoplatné Rozhodnutie Správy katastra (v spojení s nadväzujúcimi rozhodnutiami Krajského súdu v Košiciach a Najvyššieho súdu). Ako však výstižne argumentoval žalobca a aj krajský súd, Ústavný súd nerozhodoval meritórne o priebehu hranice katastrálnych území, ale rozhodoval o porušení procesných práv Mesta Košice. V zmysle § 70 ods. 1 Katastrálneho zákona, ako i celkovej koncepcie katastra nehnuteľností však hodnovernosť údajov katastra je vyvrátená až vtedy, keď sa preukáže opak týchto zapísaných údajov. A tak, hoci nepochybne dňom právoplatnosti Nálezu Ústavného súdu sa Rozhodnutie Správy katastra stalo opäť neprávoplatným, nemožno zo známych

Z. 35. Pokiaľ sťažovateľ namietal, že krajský súd de facto rešpektoval v tom čase už neprávoplatné Rozhodnutie Správy katastra, mýli sa. Krajský súd rešpektoval údaje katastra ku dňu 01.01.2011, pričom abstrahoval od toho, na základe čoho a akým procesom sa tieto údaje do katastra zapísali; zároveň absentovalo rozhodnutie, ktorým by bol takto zapísaný údaj vyvrátený, teda dôkaz o nesprávnosti zapísaného údaju. Tento postup krajského súdu bol správny a vyplýva aj citovaných ustanovení zákona.

Rovnako aj z hľadiska účelu právnej úpravy katastra nehnuteľností (zvlášť ustanovení o záväznosti a hodnovernosti), ako i požiadavky právnej istoty v daňových veciach, kasačný súd nepochybuje o správnosti právneho názoru a rozhodnutia krajského súdu, keď za rozhodujúce pre vyrubenie dane ako i pre určenie správcu dane považoval údaje zapísané v katastri nehnuteľností ku dňu 01.01.2011. Za rozporné so zákonom teda považoval prvostupňové rozhodnutie i preskúmavané rozhodnutie, ktoré vychádzali z neochvejného (no nepodloženého) presvedčenia konajúcich úradov, že zdaňované nehnuteľnosti k onomu dňu patrili do k. ú. R. a teda nachádzali sa v Meste Košice. Pre rozhodovanie oboch správnych orgánov totiž boli záväzné údaje katastra, pretože tie neboli vyvrátené dôkazom o opaku. Strata právoplatnosti Rozhodnutia Správy katastra totiž sama osebe nemá účinky opačného rozhodnutia.

42. Právne názory vyjadrené v rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1 Sžfk 32/2018 zo dňa 13. septembra 2019 našli svoju reflexiu v ďalšej rozhodovacej činnosti (rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 10 Sžfk 32/2018 zo dňa 19. júna 2019, sp. zn. 2 Sžfk 22/2019 zo dňa 28. apríla 2021 či sp. zn. 5 Sžfk 60/2019 zo dňa 25. marca 2021 či rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6 Sžfk 15/2020 zo dňa 21. apríla 2022) a nadobudli tak povahu ustálenej rozhodovacej činnosti kasačného súdu (bližšie k ustálenej rozhodovacej praxi kasačného súdu viď rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2 Sžfk 45/2020 zo dňa 24. novembra 2021, body 19 - 20, 23).

Podľa § 18 ods. 2 zákona č. 582/2004 Z.z. o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady, na vyrubenie dane z nehnuteľností je rozhodujúci stav k 1. januáru zdaňovacieho obdobia. Na zmeny skutočností rozhodujúcich pre daňovú povinnosť, ktoré nastanú v priebehu zdaňovacieho obdobia sa neprihliada ak tento zákon nestanovuje inak.

V posudzovanom prípade nebol tento stav zápisu sporným, keďže na liste vlastníctva č. XXXX bol ku dňu 01.01.2011 zápis, v zmysle ktorého dotknuté nehnuteľnosti vo vlastníctve žalobcu boli súčasťou katastrálneho územia obce N.. Vzhľadom na to, že pri daniach, ktorých predmetom zdanenia sú nehnuteľnosti je miestne príslušný správca dane, v ktorého katastrálnom území sa predmetná nehnuteľnosť nachádza správa dane z nehnuteľnosti tak bola v rozhodnom období vykonávaná obcou Sokoľany, t.j. na území ktorej sa nehnuteľnosti žalobcu nachádzali podľa stavu k 1. januára zdaňovacieho obdobia.

katastrálneho zákona vplyv na vznik, zmenu alebo zánik práv a plní iba evidenčnú funkciu. 16. Kasačný súd nespochybňuje, že nálezom Ústavného súdu SR č. II ÚS 65/2010-49 zo dňa 27.10.2010 došlo k zrušeniu uznesenia Najvyššieho súdu SR sp.zn. 6Sžo/43/2008 zo dňa 29.10.2008, ktorým bolo ako (oneskorene podané) odmietnuté odvolanie Mesta Košice, čím vzhľadom na t.č. platnú procesnú právnu úpravu (Občiansky súdny poriadok - opravné prostriedky proti neprávoplatným rozhodnutiam správnych orgánov) bol procesne navodený taký právny stav, že rozhodnutie správy katastra Košice- okolie H-2/97/d-BJ zo dňa 20.06.2007 o zmene priebehu hraníc katastrálneho územia v prospech Obce Sokoľany nebolo právoplatné. Je však potrebné opätovne uviesť, že k rozhodnému dňu pre vyrubenie daňovej povinnosti v zmysle § 18 ods. 2 zákona č. 582/2004 Z.z., t.j. ku dňu 01.01.2011 v katastri nehnuteľnosti ani napriek vydaniu nálezu Ústavného súdu SR (právoplatnosť nadobudol dňa 08.10.2010) nedošlo k zmene zápisu katastrálneho územia v prospech Železiarne, obec Košice - Šaca.

Na uvedenom nič nemení ani doručenie tohto nálezu žalobcovi, keďže ako už bolo vyššie uvedené rozhodujúcim bol stav zápisu hraníc katastrálneho územia v katastri nehnuteľností. Žalobca preto správne vychádzal pri platení dane z nehnuteľností z aktuálnych údajov katastra nehnuteľností o správnosti ktorých nemal dôvod pochybovať. Uvedené pritom v plnej miere zodpovedá aj záujmu na zachovaní právnej istoty ako jedného zo základných princípov právneho štátu v zmysle čl. 1 ods. 1 Ústavy SR, keď je neprípustné, aby dvaja správcovia dane totožného druhu - daň z nehnuteľnosti zdanili ten istý predmet dane za to isté zdaňovacie obdobie a požadovali jej odvedenie v prospech každého z nich. Pokiaľ teda žalobca vychádzal z aktuálnych údajov katastra nehnuteľností a daňovú povinnosť si už raz splnil odvedením dane z nehnuteľnosti obci Sokoľany bolo vylúčené mu uložiť tu istú daňovú povinnosť Mestom Košice, keďže v rozhodnom čase boli nehnuteľnosti v jeho vlastníctve zapísané v katastrálnom území obce N.. Akceptovanie tohto postupu by viedlo k zaťaženiu žalobcu dvojitým zdanením

17. Sťažovateľ poukazoval na ust. § 70 ods. 1 a § 71 ods. 2 katastrálneho zákona týkajúce sa hodnovernosti údajov zapísaných v katastri ak sa nepreukáže opak K tomuto je potrebné uviesť, že nálezom Ústavného súdu SR č. II ÚS 65/2010-49 zo dňa 27.10.2010 došlo k zrušeniu uznesenia Najvyššieho súdu SR sp.zn.6Sžo/43/2008 zo dňa 29.10.2008, ktorým bolo ako (oneskorene podané) odmietnuté odvolanie Mesta Košice, t.j. neriešila s ním otázka merita veci - určenie priebehu hraníc katastrálneho územia a preto ho nemožno vnímať ako rozhodnutie, ktorým bola spochybnená hodnovernosť údajov v katastri nehnuteľnosti, aj keď v konečnom dôsledku predstavovalo právny dôvod a viedlo k vykonaniu zmeny zápisu katastrálneho územia v katastri záznamom pod č. 55/2011, Z- 2935/2011. Kasačný súd sa v tejto súvislosti stotožnil s argumentáciou žalobcu, ktorou reagoval na sťažovateľom citované ust. § 34 ods. 1 a § 5 ods. 2 katastrálneho zákona týkajúce sa povahy práv zapisovaných do katastra nehnuteľností vo forme záznamu, keď predmetné zákonné ustanovenia sa týkajú

Ako právne bezvýznamnú pre posúdenie veci vyhodnotil kasačný súd námietku sťažovateľa, že obec Sokoľany mala nižšiu sadzbu dane ako mesto Košice. Obdobne posúdil aj kasačnú námietku, ktorou sťažovateľ vytýkal žalobcovi, že nepodal opravný prostriedok voči rozhodnutiu o uložení daňovej povinnosti obcou Sokoľany, čím mal zaviniť, že musel platiť tú istú daň z nehnuteľnosti vyrubenú i Mestom Košice. Je zrejmé, že žalobca vychádzal z údajov zapísaných v katastri nehnuteľnosti v rozhodnom čase, daň riadne odviedol a preto nemal dôvod napádať toto rozhodnutie opravným prostriedkom. Ako nedôvodnú vyhodnotil aj námietku sťažovateľa podľa ktorého na prejednávanú vec nebolo možné aplikovať právne záverov vyplývajúce z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Sžf/37/2010 zo dňa 18.05.2011 z dôvodu, že v tomto konaní išlo o opravu chýb v katastrálnom operáte podľa § 59 katastrálneho zákona, ktorá nemá vplyv na vznik, zmenu či zánik vlastníckych práv k nehnuteľnostiam, pričom v predmetnej veci išlo o zápis práv záznamom podľa § 34 katastrálneho zákona. Kasačný súd k tejto námietke

44. Z vyššie uvedenej ustálenej rozhodovacej činnosti podľa názoru kasačného súdu vyplýva zásadný právny záver, že pre určenie miestnej a vecnej príslušnosti správcu dane pre správu daní z nehnuteľnosti je rozhodujúci stav k 1. januáru zdaňovacieho obdobia (§ 18 od. 2, § 99e ods. 1 zákona o miestnych daniach). Správu dane z nehnuteľností preto vykonáva obec, na ktorej katastrálnom území sa nehnuteľnosť k 1. januáru zdaňovacieho obdobia nachádza (§ 99 ods. 1 a 3 zákona o miestnych daniach), a to podľa údajov obsiahnutých v katastri nehnuteľností (§ 71 ods. 1 katastrálneho zákona). Údaje katastra nehnuteľností pritom požívajú prezumpciu záväznosti a hodnovernosti, preto je z nich nevyhnutné vychádzať dovtedy, kým nie je predložený dôkaz opaku (§ 70 ods. 1 a 2, § 41 ods. 1 katastrálneho zákona).

D.. Svoj právny názor postavil pritom na spochybňovaní správnosti údajov uvedených v katastri nehnuteľností na základe spornej interpretácie rozhodnutí Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 65/2010 zo dňa 27. októbra 2010 a III. ÚS 196/2017 zo dňa 21. marca 2017, ktoré správny súd považoval za rozhodnutia týkajúce sa porušenia procesných práv (práva na spravodlivý proces) mesta Košice. Nepovažoval ich však za dôkaz opaku vo vzťahu k názoru správneho súdu, že sporné nehnuteľnosti patrili k 1. januáru 2016 do katastrálneho územia D..

Pre prejednávanú vec preto bolo podstatné, či k 1. januáru 2016 bol predložený alebo existoval dôkaz o nesprávnosti údajov obsiahnutých v katastri nehnuteľností, a teda dôkaz o tom, že sporné nehnuteľnosti sa nenachádzajú v katastrálnom území Ž., obec Košice - mestská časť Šaca.

47. Vychádzajúc z vyššie uvedeného preto možno konštatovať, že sporné nehnuteľnosti sa k 1. januáru 2016 podľa údajov obsiahnutých v katastri nehnuteľností nachádzali v katastrálnom území mesta Košice (na rozdiel od stavu k 1. januáru 2011, kedy sa nachádzali v katastrálnom území D.) a dôkaz opaku predložený nebol. Preto mieste a vecne príslušným správcom dane pre správu daní z nehnuteľnosti za zdaňovacie obdobie 2016 k spornej nehnuteľnosti žalobkyne bolo mesto Košice. Napadnutý rozsudok správneho súdu preto vo vzťahu k posúdeniu prvej spornej otázky vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a je tiež v rozpore s ustálenou rozhodovacou činnosťou kasačného súdu.

K (ne)prerušeniu daňového konania z dôvodu prebiehajúceho konania o predbežnej otázke 48. Kasačný súd posudzoval tiež závery správneho súdu týkajúce sa potreby prerušenia daňového konania v predmetnej veci do právoplatného ukončenia konania o určení priebehu hranice medzi obcou Sokoľany a mestom Košice - mestská časť Šaca.

Fakultatívne možno prerušiť daňové konanie (i) ak sa začalo konanie o inej skutočnosti rozhodujúcej na vydanie rozhodnutia, alebo (ii) ak je potrebné získať informácie podľa osobitného predpisu (napr. prostredníctvom medzinárodnej výmeny informácií) alebo (iii) ak to z dôležitých dôvodov zhodne navrhnú účastníci daňového konania (§ 61 ods. 1 písm. b) a ods. 2 Daňového poriadku).

52. Predbežná otázka je pritom „otázka o existencii nejakej právnej skutočnosti, ktorej zodpovedanie je nutným predpokladom pre rozhodnutie veci samej, na predbežnej otázke závislej, a ktorá je súčasne spôsobilá byť samostatným predmetom iného konania pred súdom, správcom dane alebo iným správnym orgánom (orgánom verejnej moci).

53. Ak sa v daňovom konaní vyskytne predbežná otázka, správca dane si o nej môže urobiť úsudok, pokiaľ o nej nebolo príslušným orgánom rozhodnuté alebo nezačalo o nej pred príslušným orgánom konanie; prípadne môže dať podnet príslušnému orgánu na začatie konania vo veci predbežnej otázky (§ 22 ods. 1 Daňového poriadku).

54. V predmetnej veci, z hľadiska posúdenia povinnosti prerušenia daňového konania týkajúceho sa miestnych daní - dane za spornú nehnuteľnosť za zdaňovacie obdobie 2016, je podľa názoru kasačného súdu podstatný záver, že pre určenie miestnej a vecnej príslušnosti správcu daní z nehnuteľností je rozhodujúci stav vždy k 1. januáru zdaňovacieho obdobia, pričom sa vychádza z údajov obsiahnutých v katastri nehnuteľností, pokiaľ nie je predložený dôkaz o ich nepravdivosti (bod 44). Z toho záveru preto logicky vyplýva, že pre daňové konanie vo veciach miestnych daní budú vždy podstatné len skutočnosti, ktoré existovali k 1. januáru zdaňovacieho obdobia, v prípade žalobkyne k 1. januáru 2016.

súd zdôrazňuje, že k 1. januáru 2016 nebolo vydané (ako vyplýva aj z chronológie konania o určení hranice medzi obcou Sokoľany a mestom Košice - mestská časť Šaca - bod 35) a ani predložené právoplatné rozhodnutia príslušného orgánu o nesprávnosti údajov katastra nehnuteľností.

57. Kasačný súd preto v predmetnej veci uzatvára, že konanie o určení priebehu hranice medzi obcou Sokoľany a mestom Košice - mestská časť Šaca, resp. o určení priebehu hranice medzi katastrálnymi územiami D. a Ž. nepredstavuje vo vzťahu k spornému daňovému konaniu žalobkyne vo veci dane z nehnuteľností za zdaňovacie obdobie roka 2016 konanie o predbežnej

58. S ohľadom na vyššie uvedené, a teda neexistenciu konania o predbežnej otázke v súvislosti so sporným daňovým konaním, ako aj skutočnosť, že z rozhodnutia prvostupňového orgánu ako aj žalovaného je zrejmé, že vychádzali zo skutočností známych k 1. januáru 2016, na ktorých už žalobkyňou označené konanie nič nemení, kasačný súd považuje za postačujúce aj odôvodnenie rozhodnutia žalovaného. Ide pritom o odôvodnenie týkajúce sa parciálnej a nie rozhodujúcej otázky v predmetnom daňovom konaní. Práve s ohľadom na nespornosť zisteného skutkového stavu v miere postačujúcej pre rozhodnutie veci sťažovateľ považoval žiadosť žalobkyne o prerušenie konania za neopodstatnenú. Čo v stručnosti uviedol aj v odôvodnení rozhodnutia žalovaného.

V. C

60. Hoci sťažovateľ právne kvalifikoval tento sťažnostný bod ako nesprávne právne posúdenie veci správnym súdom (§ 440 ods. 1 písm. g) SSP), kasačný súd posudzujúc kasačnú sťažnosť a odôvodnenie predmetného kasačného bodu sťažovateľom podľa ich obsahu (§ 55 ods. 3 v spojení s § 452 ods. 1 SSP), posudzoval dotknutú námietku v intenciách nesprávnosti procesného postupu znemožňujúceho účastníkovi konania, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 440 ods. 1 písm. f) SSP).

podnet. . .“ 62. Kasačný súd zo súdneho spisu zistil, že správny súd uznesením č. k. 6S 82/2018-55 zo dňa 17. apríla 2019 prerušil súdne konanie v predmetnej veci podľa § 100 ods. 2 písm. a) SSP „do rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo veciach 6S/21/2017, 7S/21/ 2017, 6S/30/2017 a 6S/45/2017.“ Z výroku predmetného uznesenia ako aj z jeho odôvodnenia (bod 4 predmetného uznesenia) je zrejmé, že k prerušeniu konania došlo z dôvodu štyroch súvisiacich, prebiehajúcich kasačných konaní. Prerušenie súdneho konania bolo vo vzťahu k dotknutým konaniam formulované kumulatívne, nie alternatívne. Preto k splneniu podmienok pre pokračovanie v konaní mohlo dôjsť len vtedy, ak bude rozhodnuté vo všetkých označených kasačných konaniach.

64. Zo súdneho spisu vyplýva, že správny súd bez rozhodnutia o pokračovaní v konaní začal v prerušenom súdnom konaní vykonávať prvé procesné úkony dňa 13. decembra 2019 (vydanie predvolaní na pojednávanie) a následne dňa 9. januára 2020 vykonal vo veci pojednávanie a na ňom rozhodol.

66. Kasačný súd preto konštatuje, že správny súd bez vydania rozhodnutia o pokračovaní v súdnom konaní a predtým, ako došlo k odpadnutiu prekážok v konaní (v konaniach vedených pred Najvyšším súdom Slovenskej republiky pod sp. zn. 2 Sžfk 22/2019 a 5 Sžfk 60/2019 nebolo k 13. decembru 2019, resp. 9. januáru 2020 rozhodnuté), pokračoval v prerušenom súdnom konaní, vykonával v ňom úkony a nakoniec v ňom aj rozhodol.

V. Záver

67. Na základe vyššie uvedených úvah, po zistení dôvodnosti kasačnej sťažnosti, kasačný súd napadnutý rozsudok správneho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, keďže správny súd vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci, nedôvodne sa odklonil od ustálenej rozhodovacej činnosti kasačného súdu)a dopustil sa tiež nesprávneho procesného postupu, ktorým znemožnil účastníkom konania vykonávať im patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 462 ods. 1 v spojení s § 440 ods. 1 písm. g), h) a f) SSP). 68. V ďalšom konaní bude úlohou správneho súdu procesným uznesením predsedu príslušného senátu rozhodnúť o pokračovaní v súdnom konaní (§ 100 ods. 3 SSP) a v zmysle vyššie uvedených, pre správny súd záväzných, právnych názorov kasačného súdu opätovne posúdiť predmetnú vec a v súlade s týmito názormi aj rozhodnúť (§ 469 SSP). 69. V ďalšom konaní správny súd rozhodne aj o nároku na náhradu trov kasačného konania (§ 467 ods. 3 SSP). 70. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky v pomere hlasov 3:0 (§ 463 v spojení s § 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave dňa 22. júna 2022