5Sžfk/34/2018

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Petry Príbelskej, PhD. (spravodajca) a sudcov JUDr. Anity Filovej a JUDr. Juraja Vališa, LL.M., v právnej veci žalobcu (sťažovateľ): HYDINA SK s.r.o., so sídlom Slavkovská cesta 54/1468, Kežmarok, IČO: 46645454, právne zastúpený: KVASŇOVSKÝ & PARTNERS | ADVOKÁTI s.r.o., so sídlom Dunajská 2317/32, Bratislava, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 104108094/2016 zo dňa 17. októbra 2016 a rozhodnutia Daňového úradu Prešov č. 103236128/2016 zo dňa 30. mája 2016, konajúc o kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Prešove č.k. 6S/1/2017-284 zo dňa 18. januára 2018, takto

rozhodol:

Kasačná sťažnosť sa zamieta. Účastníkom konania sa náhrada trov kasačného konania nepriznáva . Návrh na prerušenie konania o kasačnej sťažnosti zo dňa 4. októbra 2021 sa zamieta.

Odôvodnenie

1. Krajský súd v Prešove (ďalej len „krajský súd“ alebo „správny súd“) rozsudkom č.k. 6S/1/ 2017-284 zo dňa 18. januára 2018 postupom podľa § 190 zákona č. 162/2015 Z.z. Správneho súdneho poriadku (ďalej len „S.s.p.“) zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 104108094/2016 zo dňa 17. októbra 2016 a rozhodnutia Daňového úradu Prešov č. 103236128/2016 zo dňa 30. mája 2016. O trovách konania rozhodol s poukazom na § 167 ods. 1 v spojení s § 168 S.s.p. tak, že náhradu trov účastníkom konania nepriznal. 2. Napadnutým rozhodnutím č. 104108094/2016 zo dňa 17. októbra 2016 žalovaný podľa §

3. Krajský súd mal z obsahu administratívneho spisu za preukázané, že Daňový úrad Prešov začal dňa 21. marca 2014 u žalobcu daňovú kontrolu na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu alebo jeho časti za zdaňovacie obdobie december 2013 na základe oznámenia zo dňa 10. marca 2014. Žalobca si v zdaňovacom období december 2013 uplatnil právo na odpočítanie dane z dodania bravčových polovičiek, bravčových výrezov, bravčových vnútorností a hovädzích štvrtí z faktúr č. 2013090254-2013090258, 2013090261-2013090263, 2013090265, 2013090265/1-2013090269, 2013090271, 2013090273-2013090278, 2013090281-2013090303 od dodávateľa ARGUS Plus spol. s.r.o., v celkovej hodnote 1048195,99 €, z toho DPH v sume 174699,33 €.

Zamestnanci správcu dane predvolali daňový subjekt na ústne pojednávanie na deň 14. mája 2014 a 2. júna 2014, avšak predvolaný daňový subjekt sa v uvedených termínoch nedostavil. Správca dane zistil, že ARGUS Plus spol. s.r.o. v podanom daňovom priznaní za december 2013 v riadku 03 priznal 960782,28 €, v riadku 04: 192156,46 €, v riadku 07: 628510,81 € a v riadku 23: 189141,28 €. Výzvou zo dňa 11. apríla 2014 správca dane požiadal Národnú diaľničnú spoločnosť (NDS) o poskytnutie informácie o vozidlách registrovaných v elektronickom mýtnom systéme za mesiac december 2013, ktorých evidenčné čísla presne uviedol, a tiež o poskytnutie informácie, kto uzatváral zmluvy na palubnú jednotku.

Správca dane predvolaním zo dňa 17. júna 2014 predvolal na výsluch svedka U. I. a túto skutočnosť oznámil žalobcovi upovedomením o vypočutí svedka zo dňa 17. júna 2014. Ústne pojednávanie sa uskutočnilo dňa 21. júla 2014 za prítomnosti JUDr. O. T., splnomocneného zástupcu svedka, no bez prítomnosti zástupcu žalobcu. Svedok U. I. uviedol, že za spoločnosť ARGUS Plus spol. s.r.o. konal ako konateľ alebo prokurista a v roku 2013 mohol konať len on za spoločnosť ARGUS Plus spol. s.r.o.

. Pri obchodných rokovaniach spoločnosť HYDINA SK s.r.o. zastupovala MVDr. G. D., ktorá je konateľkou spoločnosti a MVDr. Z. D. je jej manžel. On to všetko riadil, aj keď k spoločnosti HYDINA SK s.r.o. nemá právny vzťah.

ARGUS Plus spol. s.r.o. bola spoločnosť podľa predložených dokumentov. V čase prepravy vlastníkom uvedeného tovaru bol poľský dodávateľ a spoločnosť HYDINA SK s.r.o. sa oficiálne stala vlastníkom tovaru po vyložení z kamiónu a zvážení v spoločnosti Podtatranská hydina a.s. a po zaplatení. Neoficiálne mohla manipulovať s tovarom ihneď po vyložení tovaru. Podľa svedka U. I. spoločnosť ARGUS Plus spol. s.r.o. bola vlastníkom tovaru pri vykládke v spoločnosti Podtatranská hydina a.s., keď bol tovar vyložený, odkontrolovaný a vyhotovená faktúra. Preprava tovaru, ktorý bol nakúpený spoločnosťou ARGUS Plus spol. s.r.o. skončila v Kežmarku, v sklade daňového subjektu Podtatranská hydina a.s.

dodané spoločnostiam HYDINA SK s.r.o., HYDINA SLOVENSKO s.r.o. a Podtatranská hydina a.s. . Kontrolu kvantity a kvality spoločnosť ARGUS Plus spol. s.r.o. ako nadobúdateľ tovaru vykonala tak, že každý jeden druh mal medzinárodný certifikát kvality mäsa. Spoločnosť ARGUS Plus spol. s.r.o. nevlastnila ani nemala v prenájme skladové priestory. Preprava tovaru vždy končila v sklade spoločnosti Podtatranská hydina a.s. v Kežmarku. Pôvod tovaru bol uvedený v CMR. Za tovar bolo zaplatené len bankovým prevodom. Nadobudnutie tovaru za konkrétne zdaňovacie obdobie spoločnosť ARGUS Plus spol. s.r.o. uviedla v daňových priznaniach a všetky faktúry za mesiace november 2013 a december 2013 vyhotovil on - U. I.. Účtovníctvo spoločnosti v čase, keď bol konateľom spoločnosti viedol on, mal externú ekonómku, ktorej meno si nepamätá, bola mu doporučená. Keď bol prokurista, všetky doklady odovzdával konateľovi spoločnosti. Za spoločnosť ARGUS Plus spol. s.r.o. nemá k dispozícii žiadne účtovné doklady, boli odovzdané konateľovi spoločnosti O. Z..

MVDr. D. a MVDr. D. priamo nakontaktovať s dodávateľmi ARGUS Plus spol. s.r.o. a mohli dohodnúť, kde sa má tovar vyložiť. Mali od zástupcu spoločnosti ARGUS Plus spol. s.r.o. určité ústne právomoci. On nebol pri každej vykládke, preto je možné, že CMR nepodpísal.

. Okrem uvedeného správca dane výzvou zo dňa 19. júna 2014 požiadal RVaPS Zvolen o poskytnutie informácií o dovoze produktov živočíšneho pôvodu z EÚ s miestom vykládky v Kežmarku zo obdobie november 2013 a december 2013 pre spoločnosť POZANA MÄSO s.r.o.

bolo zaslané daňovému subjektu ARGUS Plus spol. s.r.o. predvolanie. Zásielka nebola riadne doručená, vrátila sa správcovi dane s poznámkou „zásielka neprevzatá v odbernej lehote“. Dňa 3. novembra 2014 zaslal správca dane opakované predvolanie a táto zásielka bola správcovi dane vrátená s poznámkou „adresát neznámy“. Keďže daňový subjekt nemá podľa výpisu z Obchodného registra konateľa, správca dane nemá s kým ďalej konať. 6. Žiadosťou o medzinárodnú výmenu informácií zo dňa 21. júla 2014 správca dane požiadal o preverenie zdaniteľných obchodov medzi spoločnosťou ARGUS Plus spol. s.r.o. a Wojciech Franczak, Sobieskiego 31/6, 34-480 Jablonka, IČ DPH PL7351517034.

Napokon žiadosťou o medzinárodnú výmenu informácií zo dňa 21. júla 2014 správca dane požiadal o preverenie zdaniteľných obchodov medzi spoločnosťou „MAS“ SPOLKA Z OGRANICZONA ODPOWIEDZIALNOSCIA, Rybnicka 42, 43-190 Mikolow, IČ DPH PL6340134429 a spoločnosťou ARGUS Plus spol. s.r.o. Z odpovedí vyplynulo, že tovar bol vykladaný v spoločnostiach HYDINA SK s.r.o. Kežmarok, resp. POZANA MÄSO s.r.o., Budča 422.

Pre ostatné preverované vozidlá neboli vygenerované žiadne mýtne transakcie a dané vozidlá nevyužívali vymedzené úseky ciest prostredníctvom tzv. „ticketingu“. 8. Žiadosťou o medzinárodnú výmenu informácií zo dňa 8. apríla 2015 správca dane požiadal o vypočutie ako svedka maďarského občana O. Z., bytom B. A. J. X, A. XXXX A., ktorý bol v období od 25. novembra 2013 do 30. apríla 2014 konateľom a spoločníkom spoločnosti ARGUS Plus spol. s.r.o.

XXX W. S. A. XXXX. Bolo zaslané predvolanie aj na túto adresu, no ani toto predvolanie nebolo úspešné. 9. Výzvou zo dňa 6. júla 2015 požiadal správca dane Československú obchodnú banku (ČSOB) a.s. o poskytnutie informácie o účte č. XXXXXXXXXX/XXXX za mesiac november a december 2013. Súčasťou odpovede zo dňa 17. júla 2015 boli kópie dokumentov.

č. XXXXXXXXXX/XXXX bolo spoločnosť ARGUS Plus spol. s.r.o., dátum otvorenia 3. decembra 2013, dátum uzatvorenia 2. júna 2014. Prílohou odpovede sú výpisu z uvedených účtov za rok 2014. 10. Správcovi dane boli dané veci postúpené z Finančného riaditeľstva SR informácie a dokumenty zo dňa 13. marca 2015 z Ministerstva vnútra SR, Prezídia Policajného zboru SR, Národnej kriminálnej agentúry, a to žiadosť Štátnej veterinárnej a potravinovej správy SR zo dňa 14. októbra 2014 o poskytnutie podkladov a informácií o obchodných spoločnostiach ARGUS Plus spol. s.r.o. a HYDINA SK s.r.o.

MVDr. Z. D., predsedu predstavenstva a pre príjemcov v mieste určenia HYDINA SK s.r.o., Slavkovská cesta 54, Kežmarok zásielky hovädzieho mäsa a bravčového mäsa nahlasovala Bc. D. D., majsterka rozrábky v zastúpení. 11. Daňový subjekt pri výkone daňovej kontroly k faktúram za nákup mäsa a mäsových výrobkov predložil aj medzinárodné nákladné listy (CMR). Porovnaním údajov na faktúrach, medzinárodných nákladných listoch a dokladoch, ktoré správca dane získal v súčinnosti so štátnymi orgánmi a inými subjektmi (dožiadania, výzvy, žiadosti o medzinárodnú výmenu daňových informácií, informácií od Prezídia PZ SR, Národnej kriminálnej agentúry) boli zistené pri zdaniteľných obchodoch deklarovaných faktúrami č. 2013090201 až č. 2013090254 až č. 2013090258, č. 2013090261 až č. 2013090263, č. 2013090265 až č. 2013090269, č. 2013090271, č. 2013090273 až č. 2013090278, č. 2013090281 až č. 2013090287 rozdiely, z ktorých nebolo zrejmé, kedy bol skutočne tovar dodaný, kde má skončiť preprava tovaru, nie je zaznamenaný pohyb na území SR, medzinárodný nákladný list (CMR) nie je očíslovaný,

13. Dňa 30. apríla 2014 došlo k zmene údajov v Obchodnom registri, došlo k výmazu konateľa a prokuristu spoločnosti ARGUS Plus spol. s.r.o. bez toho, aby bol zapísaný nový konateľ. Jediným spoločníkom sa stala spoločnosť JIT LLC PIONEER Av. 1712/Ste. 5282, CHEYENNE WY (Wyoming) USA 820 01 Spojené štáty americké. U. I., bývalý prokurista spoločnosti sa vyjadril, že nemá žiadne doklady spoločnosti ARGUS Plus spol. s.r.o., pretože boli odovzdané O. Z., konateľovi spoločnosti. O tomto tvrdení však nepredložil žiaden dôkaz. Pri prevode obchodného podielu uvedenú spoločnosť zastupoval O. U. J., bytom A., L. D. X, A., a to len na základe ním podpísaného čestného prehlásenia, ktoré ho oprávňuje konať v mene tejto spoločnosti. U. I. vo svojej svedeckej výpovedi uviedol, že spoločnosť ARGUS Plus spol. s.r.o. je sprostredkovateľom obchodu a vlastníkom tovaru v čase prepravy boli poľskí dodávatelia. Tovar bol prepravený priamo do skladu HYDINA SK s.r.o., kde sa vlastníkom tovaru stala spoločnosť HYDINA SK s.r.o.

O. Z., ktorý bol v období od 25. novembra 2013 do 30. apríla 2014 konateľom a spoločníkom spoločnosti ARGUS Plus spol. s.r.o. je nekontaktný. Spoločnosť ARGUS Plus spol. s.r.o. od 30. apríla 2014 nemá konateľa a nespĺňa podmienky na vykonávanie ekonomickej činnosti.

15. Spoločnosť ARGUS Plus spol. s.r.o. nahlásila RVaPS Poprad za obdobie november a december 2013 46 zásielok bravčového a hovädzieho mäsa v celkovom objeme 563635,65 kg s miestom určenia HYDINA SK s.r.o., Slavkovská cesta 54, Kežmarok a RVaPS Zvolen za obdobie november a december 2013 nenahlásila žiadne dodávky produktov živočíšneho pôvodu z EÚ s miestom určenia POZANA MÄSO s.r.o.

. Z faktúr a medzinárodných nákladných listov ďalej vyplýva, že s miestom určenia POZANA MÄSO s.r.o. boli uskutočnené 4 zásielky bravčového a hovädzieho mäsa v celkovom objeme 80787,40 kg. V hláseniach, ktoré podávala elektronicky spoločnosť ARGUS Plus spol. s.r.o. je deklarované, že tovar pochádza z Poľska, Nemecka, Belgicka, pričom U. I. vo svojej svedeckej výpovedi uviedol, že pôvod tovaru je uvedený na CMR (medzinárodných nákladných listoch), a to je Poľsko.

16. Správca dane poukázal aj na rozporné vyjadrenia R. L. a U. I., kde prebiehali rokovania o obchodoch na spochybnenie prepravy tovaru preverením údajov cez mýtny systém, že U. I. nemal informácie o tom, že tovar pochádzal z Belgicka, na rozporné vyjadrenia S. I. o platbách za mäso a na rozporné vyjadrenia o tom, kto preberal tovar na mieste z vykládky, a že spoločnosť ARGUS Plus spol. s.r.o. v daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie december 2013 neuvádza trojstranný obchod. Vykonané dokazovanie a uvedené dôkazy podľa správcu dane preukazujú, že kontrolovaný daňový subjekt v zdaňovacom období december 2013 deklaruje dodanie tovaru od dodávateľa ARGUS Plus spol. s.r.o. k čomu ako dôkaz predložil CMR, ktoré nespĺňajú povinné náležitosti v zmysle Dohovoru č. 11/1975 Zb. o prepravnej zmluve o medzinárodnej cestnej nákladne doprave (CMR), pretože v 14 prípadoch predložené CMR neobsahujú dátum prevzatia tovaru a tým sa stali nedôveryhodnými. Na CMR, na ktorých nie sú uvedené poradové čísla a chýba dátum dodania tovaru, v 5 prípadoch je uvedené miesto vyloženia tovaru na adrese POZANA MÄSO s.r.o., Budča 422 a prevzatie

V odôvodnení rozhodnutia správcu dane v tabuľke č. 3 sú uvedené nahlásené zásielky zo strany spoločnosti ARGUS Plus spol. s.r.o. s miestom určenia HYDINA SK, s.r.o., Kežmarok, avšak nie sú nahlásené žiadne zásielky z miestom určenia POZANA MÄSO s.r.o., Pribinova 176, Zvolen, resp. Budča 422. 17.

. Miesto, kde došlo k nadviazaniu obchodných vzťahov s poľskými dodávateľmi uvádza Košice, že pri obchodných jednaniach so spoločnosťou HYDINA SK s.r.o. okrem konateľky MVDr. G. D. vystupoval MVDr. Z. D., ktorý však za spoločnosť v tom čase nekonal, ani ju nezastupoval. Ďalej U. I. uviedol, že spoločnosť HYDINA SK s.r.o. sa stala vlastníkom tovaru dodávaného poľskými dodávateľmi po príchode do spoločnosti Podtatranská hydina a.s., že preprava tovaru vždy skončila v spoločnosti Podtatranská hydina a.s. v Kežmarku a za tovar platila spoločnosť len bankovými prevodmi, pritom podľa odpovedi na žiadosť o medzinárodnú výmenu daňových informácií bolo platené aj v hotovosti, nemá žiadnu vedomosť, že za spoločnosť ARGUS Plus spol. s.r.o. bol objednávaný a dodaný tovar priamo do spoločnosti POZANA MÄSO s.r.o., Zvolen, nemá vedomosť, ani v daňovom priznaní nie sú uvedené údaje o trojstrannom obchode, k pôvodu mäsa z Belgicka nevedel nič uviesť, žiadne zo svojich tvrdení uvádzaných v svedeckej výpovedi nie je schopný preukázať, pretože doklady odovzdal konateľovi

. Spoločnosť ARGUS Plus spol. s.r.o. deklaruje v podaných daňových priznaniach dodanie tovaru v tuzemsku a nadobudnutie tovaru z iného členského štátu a odpočítanie dane, no údaje uvedené v daňových priznaniach, ako i vyjadrenia Ivana Blažu v svedeckej výpovedi však nie je schopná preukázať, pretože účtovné doklady boli odovzdané konateľovi O. Z.. Zmenou konateľov, ukončením činnosti prokuristu a ukončením funkcie konateľa O. Z., spoločnosť je momentálne bez konateľa, čo je účelovo vytvorený stav dôkaznej núdze.

2014 a boli v nich deklarované uskutočnené zdaniteľné obchody. O porušovaní zákona o DPH daňovým subjektom ARGUS Plus spol. s.r.o. svedčí aj fakt, že uvedenému daňovému subjektu bola ku dňu 28. februára 2015 ukončená registrácia platiteľa dane z pridanej hodnoty.

18. Zo zabezpečených dôkazov podľa správcu dane vyplýva, že za spoločnosť ARGUS Plus spol. s.r.o. obchody dojednávali osoby majúce vzťah k spoločnostiam, ktoré v skutočnosti boli odberateľmi uvedeného tovaru (HYDINA SK s.r.o.), ktoré sú personálne aj ekonomicky prepojené.

Keďže kontrolovaný daňový subjekt HYDINA SK s.r.o. nesplnil podmienky na uplatnenie práva na odpočítanie dane v zmysle § 49 ods. 1 zákona o DPH, správca dane mu neuznal odpočítanie dane na základe faktúr vyhotovených spoločnosťou ARGUS Plus spol. s.r.o. v sume 174699,33 €.

2016. Dňa 9. marca 2016 sa uskutočnilo ústne pojednávanie, ktorého hlavným predmetom bolo pojednávanie o priebehu a o výsledkoch dokazovania na základe pripomienok a dôkazov predložených žalobcom k protokolu zo dňa 16. novembra 2015. Správca dane sa v rámci ústneho pojednávania zaoberal všetkými pripomienkami a návrhmi daňového subjektu, ktoré sú uvedené v jeho vyjadrení zo dňa 2. februára 2016. Daňový subjekt (žalobca) v rámci ústneho pojednávania požiadal o 15 dňovú lehotu na vyjadrenie k zisteniam uvedeným v zápisnici. Vyjadrenie bolo správcovi dane doručené dňa 24. marca 2016. Dňa 20. mája 2016

19. Krajský súd poukázal na to, že podmienky upravené v § 49 ods. 1 a § 49 ods. 2 písm. a/, § 51 ods. 1 písm. a/ zákona o DPH majú hmotnoprávnu povahu a na ich bezpodmienečné splnenie sa viaže nárok na odpočet. Pri výkone daňovej kontroly správcom dane bolo dokázané, že spoločnosť ARGUS Plus spol. s.r.o., ktorá bola uvedená na faktúrach ako dodávateľ tovaru nebola vlastníkom tovaru, nevznikla jej v zmysle § 19 zákona o DPH daňová povinnosť z dodania tovaru a zároveň žalobca nemá podľa § 49 zákona o DPH právo na odpočítanie dane z nákupu tovaru. Kontrolou uvedených dokladov v spojitosti so všetkými vykonanými dôkazmi bolo zamestnancami správcu dane poverenými výkonom daňovej kontroly zistené, že žalobca nepredložil ku kontrole žiadny hodnoverný dôkaz o tom, že mu v zdaňovacom období december 2013 bol dodaný tovar od spoločnosti ARGUS Plus spol. s.r.o. v zmysle predložených faktúr. Skutočnosť, že faktúry mali požadované náležitosti ešte neznamená, že údaje v nich uvedené odrážali aj materiálne, reálne naplnenie písomnej informácie. Žalobca predkladal správcovi dane listinné doklady, dodávateľské faktúry, ktorými

Krajský súd poukázal aj na právny názor Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vyslovený v rozsudku sp.zn. 8Sžf/9/2012 zo dňa 30. januára 2013 a sp.zn. 5Sžf/50/2014 zo dňa 27. januára 2015. Taktiež dal do pozornosti uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky č.k. II. ÚS 784/2015 zo dňa 2. decembra 2015, v ktorom vyslovil právny názor, že prelievanie dôkazného bremena v daňovom konaní nie je samo o sebe porušením základného práva daňového subjektu na inú právnu ochranu. 20. Žalobca zároveň spochybňoval zákonnosť vykonaného dokazovania využitím inštitútov miestneho zisťovania prostredníctvom dožiadaných príslušných správcov dane aj v rámci medzinárodnej výmeny informácií. Správny súd v tejto súvislosti uviedol, že inštitút miestneho zisťovania prostredníctvom príslušných dožiadaní správcov dane a medzinárodnou výmenou informácií sú zákonnými prostriedkami získania informácií správcom dane na preverovanie skutočností potrebných na správne určenie alebo preverenie základu dane, prípadne nárokov uplatnených daňovými subjektmi. Zápisnica z miestneho zisťovania a získané informácie

21. Námietku žalobcu, že rozhodnutie žalovaného je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov posúdil správny súd ako nedôvodnú. Poukázal na to, že vyrubovacie konanie je súčasťou daňového konania, pričom rozhodnutie spĺňa kritéria v zmysle § 63 ods. 2 Daňového

22. Krajský súd sa v odôvodnení svojho rozhodnutia zaoberal aj námietkou žalobcu o nedodržaní zákonnej lehoty na vykonanie daňovej kontroly, ktorú vzniesol právny zástupca žalobcu na pojednávaní. Správny súd v tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn.3Sžf/46/2015 zo dňa 27. júla 2016 a uviedol, že z administratívneho spisu mal za preukázané, že kontrola trvala 293 dní, čo je v súlade s ustanovením § 46 ods. 10 Daňového poriadku. Z ustanovenia § 61 ods. 5 Daňového poriadku vyplýva, že ak je daňové konanie prerušené, lehoty podľa tohto zákona neplynú, to znamená, že do zákonom stanovenej lehoty na vykonanie daňovej kontroly (najviac jeden rok odo dňa jej začatia) sa nepočíta obdobie, počas ktorého bola daňová kontrola prerušená.

24. Proti tomuto rozsudku krajského súdu podal žalobca - sťažovateľ z dôvodov uvedených v ust. § 440 ods. 1 písm. f/, g/, h/ S.s.p. kasačnú sťažnosť. Vyslovil názor, že krajský súd mal pri preskúmavaní napadnutého rozhodnutia a postupu žalovaného podobne posúdiť otázku, či daňovými orgánmi vykonané dôkazy, z ktorých v predmetnej veci vychádzali, nie sú pochybné, alebo či vykonané dôkazy logicky robia vôbec možným skutkový záver, ku ktorému dospeli a rovnako či sa vysporiadali s prípadnými protichodnými tvrdeniami a obsahom podkladov pri rozhodovaní. Z odôvodnenia rozhodnutia krajského súdu však uvedené nemožno bez ďalšieho vyvodiť a s takýmto odôvodnením sa stotožniť. V súvislosti s tvrdením krajského súdu o personálno-ekonomickom prepojení s dodávateľom ARGUS Plus, s.r.o. poukázal na rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu Českej republiky sp.zn. 5Afs/60/2017, z ktorého vyplýva, že takéto zistenie neumožňuje prijať samo o sebe záver o podvodnom konaní. Nestotožnil sa ani so záverom krajského súdu, že pri výkone daňovej kontroly bolo dokázané,

Vlastníctvo bolo potvrdené tak zo strany dopravcov a dodávateľov, ako aj zo strany p. U. I., ktoré skutočností deklarované sťažovateľom potvrdil. V časti preukázania dôkazného bremena sťažovateľ opätovne poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 3Sžf/1/2011, z ktorého vyplýva, že na preukázanie opaku v dôsledku skutočnosti, ktoré nastali u platiteľovho dodávateľa a subdodávateľov znáša dôkazné bremeno i dôkaznú povinnosť správca dane. Dôkazné bremeno daňového subjektu nie je absolútne.

Obchodný partner ARGUS Plus, s.r.o. bola spoločnosť, ktorá započala spoločné obchodovanie, bola súčinná v rámci celého reťazca a zabezpečovala i logistiku. Je zjavné ako si krajský súd v odôvodnení rozhodnutia protirečí, keď uznal, že doprava bola v cene tovaru a táto bola uhradená zo strany partnera sťažovateľa, čím boli splnené podmienky pre odpočet dane v zmysle zákona o DPH.

V rámci daňového konania boli okrem týchto dôkazov k dispozícii ďalšie listinné dôkazy, ktoré však neboli v rozhodnutiach daňových orgánov vyhodnotené. Pochybné je tiež vyhodnocovanie ekonomickej neaktivity obchodného partnera sťažovateľa, ktoré je v časovom nesúlade so zdaňovacím obdobím.

Podľa sťažovateľa je nutné upozorniť na rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie svedčiace v prospech nároku daňového subjektu na odpočet DPH, ktoré sa týkajú dôkazného bremena, princípu neutrality, adekvátnej miery opatrnosti daňového subjektu a kontrol zo strany daňových orgánov. Nevysporiadanie sa s týmito požiadavkami zo strany vnútroštátnych orgánov spochybňuje zákonnosť ich postupu. S prihliadnutím na rozsudok Súdneho dvora EÚ vo veci C-439/04 a C-440/04 dokonca ani samotná absolútna neplatnosť zmluvy, na základe ktorej bola uskutočnená dodávka platiteľovi dane, nesmie mať za následok stratu práva na odpočet DPH uplatnenej týmto platiteľom, pokiaľ nebol daňový podvod spáchaný samotným platiteľom dane. Z judikatúry Súdneho dvora Európskej únie pritom vyplýva, že ak subjekt príjme rozumné opatrenia na zabezpečenie toho, aby jeho plnenie nebolo poznačené podvodom, musí mať možnosť spoľahnúť sa na zákonnosť týchto plnení a na svoje právo na odpočet DPH zaplatenej na vstupe. Daňový orgán nemôže zamietnuť právo na odpočet dane z dôvodu, že sa zdaniteľná osoba neubezpečila, že osoba, ktorá vystavila faktúru vťahujúcu

Daňovým orgánom v nadväznosti na to vytýkal prekročenie medzí zákonom dovolenej správnej úvahy, keď pristúpili k hodnoteniu dôkazov bez toho, aby odstránili rozpory v získaných dôkazoch. Rovnako namietal i porušenie povinnosti spoľahlivo, presne a úplne zistiť skutočný stav veci a poručenie princípu dvojinštančnosti konania. Z odôvodnení rozhodnutí daňových orgánov taktiež vyplýva, že na sťažovateľa nahliadali ako na právoplatne odsúdeného páchateľa daňového trestného činu.

informácií. Záverom požiadal kasačný súd o priznanie odkladného účinku kasačnej sťažnosti, ktorú žiadosť odôvodnil hrozbou závažnej ujmy, značnej hospodárskej a finančnej škody, ktoré budú predstavovať nenapraviteľný následok. 25. Žalovaný vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti vyslovil názor, že v rámci daňovej kontroly boli obstarané dostatočné dôkazy pre prijatie svojho záveru a z jeho strany nebol zistený postup v rozpore s právnymi predpismi. K námietkam sťažovateľa týkajúcim sa neodôvodneného prenosu dôkazného bremena na sťažovateľa v neprimeranom rozsahu žalovaný uviedol, že správca dane kontrolnými zisteniami jednoznačne preukázal úlohu daňového subjektu ARGUS Plus, spol. s.r.o. v obchodnom reťazci medzi poľskými dodávateľmi a sťažovateľom. Poukazoval na viaceré nezrovnalosti, ktoré boli zistené pri výkone daňovej kontroly, napr. niektoré CMR neobsahovali poradové číslo, na rozpory v údajoch o mieste vyloženia tovaru, nenahlásenie zásielok produktov živočíšneho pôvodu v zmysle zákona č. 152/1995 Z.z. o potravinách, uskutočňovanie zdaniteľných obchodov pre personálne a ekonomicky prepojené

Daňové orgány taktiež dostatočne preukázali účasť sťažovateľa na podvodnom konaní spočívajúcom v odpočítaní DPH bez jednoznačne preukázaného prijatého zdaniteľného obchodu označeným dodávateľom. Táto skutočnosť bola podložená aj judikatúrou Súdneho dvora EÚ.

26. Dňom 1. augusta 2021 začal Najvyšší správny súd Slovenskej republiky svoju činnosť, t.j. začal konať a rozhodovať vo všetkých veciach, v ktorých do 31. júla 2021 konal a rozhodoval Najvyšší súd Slovenskej republiky v Správnom kolégiu (čl. 154g ods. 4 a 6 Ústavy v spojení s § 101e ods. 2 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov). Od 1. augusta 2021 teda koná a rozhoduje o kasačných sťažnostiach Najvyšší správny súd Slovenskej republiky.

27. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky, konajúci ako kasačný súd (§ 438 ods. 2 S.s.p.) predovšetkým postupom podľa § 452 ods. 1 v spojení s § 439 S.s.p. preskúmal prípustnosť kasačnej sťažnosti a z toho vyplývajúce možné dôvody jej odmietnutia. Po zistení, že kasačnú sťažnosť podal sťažovateľ včas (§ 443 ods. 2 písm. a/ S.s.p.), je prípustná (§ 439 S.s.p.) a bola podaná oprávneným subjektom (§ 442 ods. 1 S.s.p.), preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu spolu s konaním, ktoré predchádzalo jeho vydaniu a dospel k záveru, že kasačná sťažnosť nie je dôvodná a je potrebné ju zamietnuť. Rozhodol bez nariadenia pojednávania (§ 455 S.s.p.), keď deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky www.nssud.sk <http://www.nssud.sk> (§ 137 ods. 2 a 3 S.s.p.).

keď nebolo preukázané dodanie bravčových polovičiek, bravčových výrezov, bravčových vnútorností a hovädzích štvrtí z faktúr č. 2013090254-2013090258, 2013090261-2013090263, 2013090265, 2013090265/1-2013090269, 2013090271, 2013090273-2013090278, 2013090281-2013090303 od dodávateľa ARGUS Plus spol. s r.o., v celkovej hodnote 1048195,99 €, z toho DPH v sume 174699,33 €.

V konaní vedenom pod sp.zn. 2S/3/2017 krajský súd rozhodol o žalobe sťažovateľa tak, že ju rozsudkom č.k. 2S/3/ 2017-209 zo dňa 17. januára 2018 zamietol. Proti tomuto rozsudku podal sťažovateľ kasačnú sťažnosť, o ktorej Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol rozsudkom sp.zn. 6Sžfk/27/ 2018 zo dňa 11. júna 2019 tak, že kasačnú sťažnosť sťažovateľa ako nedôvodnú zamietol. V uvedenej súdom preskúmavanej veci správca dane vyrubil sťažovateľovi za zdaňovacie obdobie apríl 2014 rozdiel dane z pridanej hodnoty, pričom obdobne ako v posudzovanom prípade dospel k záveru, že sťažovateľ nesplnil podmienky na odpočítanie dane v zmysle v § 49 ods. 1, § 49 ods. 2 písm. a/, § 51 ods. 1 písm. a/ zákona o DPH.

30. K obdobným záverom dospel kasačný súd i vo svojom rozsudku sp.zn. 10Sžfk/8/2018 zo dňa 27. marca 2019, ktorým zamietol kasačnú sťažnosť sťažovateľa proti rozsudku krajského súdu č.k. 1S/49/2015-244 zo dňa 26. septembra 2017, ktorým bola žaloba sťažovateľa

31. Kasačný súd po preskúmaní dôvodov kasačnej sťažnosti vo vzťahu k právnym záverom krajského súdu vysloveným v napadnutom rozsudku musel konštatovať, že u sťažovateľa nebolo preukázané splnenie podmienok na odpočítanie dane podľa § 49 a § 51 zákona o DPH, keď z dôkazov obstaraných správcom dane vyplynulo, že dodávateľská spoločnosť ARGUS Plus, spol. s.r.o. nevykonávala reálnu ekonomickú činnosť, nebola vlastníkom dodaného tovaru a preto ani nenadobudla právo nakladať s tovarom ako vlastník, t.j. nevznikla jej daňová povinnosť v zmysle § 19 zákona o DPH v súvislosti s dodávkou tovaru pre sťažovateľa. Všetky skutočnosti zistené daňovými orgánmi nasvedčujú záveru, že tovar bol dodávaný priamo od dodávateľov z Poľska tuzemským odberateľom s tým, že spoločnosť ARGUS Plus, spol. s.r.o. vystupovala len ako „umelo vytvorený medzičlánok“ za účelom vytvorenia takých podmienok, ktoré by sťažovateľovi umožňovali uplatnenie nároku na odpočítanie dane za umelo deklarované dodávky tovaru z tuzemska. V uvedenej veci pritom nešlo ani o situáciu,

Daňové orgány pritom zrozumiteľným a presvedčivým spôsobom predostreli svoje úvahy, ktoré ich viedli k záveru, že dodávateľská spoločnosť ARGUS Plus, spol. s.r.o. v skutočnosti nevykonávala ekonomickú činnosť a dodávky tovaru sťažovateľovi boli deklarované (iba formálne) predloženými dokladmi bez reálneho základu za účelom získania daňovej výhody.

V tejto súvislosti je nutné uviesť, že dokazovanie vykonané daňovými orgánmi nebolo obmedzené len na sťažovateľom uvádzané dôkazné prostriedky a už vôbec sa nemožno stotožniť s tým, že by ich v napadnutých rozhodnutiach hodnotili ako kľúčové, či rozhodujúce pre posúdenie veci. Daňové orgány okrem uvedeného vychádzali aj z ďalších dôkazov/zistení, či už z výsluchov svedkov, miestnych zisťovaní, žiadosti o medzinárodnú výmenu informácií, žiadosti o súčinnosť príslušných štátnych orgánov, ktoré hodnotili nielen jednotlivo, ale i vo vzájomných

konaním. 33. Rovnako je potrebné zmieniť, že zistenia daňových orgánov viažuce sa k dodávateľskej spoločnosti ARGUS Plus, spol. s.r.o. (napr. nekontaktnosť či absencia účtovných dokladov) neboli pripísané na ťarchu sťažovateľa tak, ako to naznačoval s odkazom na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 3Sžf/1/2011 zo dňa 15. marca 2011, keďže ich preukázanie správca dane nevyžadoval od sťažovateľa. Táto okolnosť bola vyhodnocovaná (s poukazom na judikatúru Súdneho dvora EÚ napr. C-80/11 a C-142/11) v kontexte nárokov na sťažovateľa ako podnikateľského subjektu, u ktorého sa pri výbere obchodných partnerov vyžaduje a predpokladá zvýšená miera obozretnosti a s tým spojená i vedomosť o rizikách z toho plynúcich v daňovom konaní.

Pokiaľ sa sťažovateľ odvolával na judikatúru Súdneho dvora EÚ týkajúcu sa podvodného konania (aj keď primárnym dôvodom pre nepriznanie odpočítania dane bolo nesplnenie hmotnoprávnej podmienky dodania tovaru v zmysle zákona o DPH) majúc za to, že dôkazné bremeno v tomto smere zaťažuje daňové orgány, žiadnym spôsobom nespochybnil závery vyplývajúce z rozhodnutí daňových orgánov, nakoľko tieto boli podporené jednotlivými dôkazmi a náležite vyhodnotené.

35. Kasačný súd taktiež poukazuje na to, že začatie daňovej kontroly nemusí byť odôvodnené konkrétnymi skutočnosťami, tak ako to naznačoval sťažovateľ, keďže takáto požiadavka nevyplýva z jednotlivých ustanovení Daňového poriadku s výnimkou opakovanej daňovej kontroly v zmysle § 44 ods. 4 Daňového poriadku. Pokiaľ sťažovateľ poukazoval na jeho kriminalizáciu zo strany daňových orgánov, túto námietku kasačný súd nepovažoval za podloženú, nakoľko je prirodzené, že pokiaľ skutkové zistenia preukazujú podvodné konanie, tak z tohto zistenia daňové orgány vychádzajú a nemusia vyčkať na prípadné trestné konanie. Na tomto mieste je nutné pripomenúť aj to, že pojem účasti na podvodnom konaní v zmysle európskej judikatúry nie je totožný s daňovým podvodom podľa trestného práva Slovenskej republiky.

prekročené, spôsobuje to nezákonnosť prerušenia daňovej kontroly? - Existuje následok (sankcia) za nedodržanie lehôt na vykonanie medzinárodnej výmeny informácií stanovených Nariadením Rady (EÚ) č. 904/2010 zo dňa 07.10.2010 o administratívnej spolupráci a boji proti podvodom v oblasti dane z pridanej hodnoty vo vzťahu k dožiadanému a dožadujúcemu sa orgánu? - Je možné charakterizovať medzinárodnú výmenu informácií, ktorá presahuje lehoty určené Nariadením Rady (EÚ) č. 904/2010 zo dňa 07.10.2010 o administratívnej spolupráci a boji proti podvodom v oblasti dane z pridanej hodnoty za protiprávny zásah do práv daňového

38. Kasačnému súdu bolo dňa 15. októbra 2021 doručené podanie sťažovateľa zo dňa 4. októbra 2021, označené ako vyjadrenie k rozsudku Súdneho dvora Európskej únie vo veci

39. Rešpektujúc právne záväzný názor Súdneho dvora Európskej únie dospel kasačný súd k záveru, že lehoty stanovené Nariadením Rady (EÚ) č. 904/2010 zo dňa 7. októbra 2010 pre orgány finančnej správy v súvislosti so žiadosťou o medzinárodnú výmenu informácií nemožno v kontexte vnútroštátnej právnej úpravy (ktorá v ust. § 46 ods. 10 Daňového poriadku stanovuje časový limit na vykonanie daňovej kontroly) a vo väzbe na uplatnenie inštitútu prerušenia daňovej kontroly z dôvodu žiadosti o medzinárodnú výmenu informácií vykladať tak, že ide o lehoty, ktorých prekročenie by zakladalo nezákonnosť rozhodnutí a porušenie princípu proporcionality na strane kontrolovaného daňového subjektu.

. 40. Kasačný súd s poukazom na vyššie uvedené (a po zistení, že sťažovateľ v kasačnej sťažnosti neuviedol žiadne také relevantné skutočnosti, ktorými by spochybnil vecnú správnosť rozsudku krajského súdu) dospel k záveru, že krajský súd v odôvodnení svojho rozhodnutia citoval relevantné právne normy, presvedčivým a zrozumiteľným spôsobom sa vysporiadal so všetkými pre vec zásadnými námietkami sťažovateľa, pričom ako spornú nenechal otvorenú žiadnu právnu otázku, ktorá by mala v kasačnom konaní vyústiť do zrušenia napadnutého rozsudku. Kasačný súd preto kasačnú sťažnosť ako nedôvodnú podľa § 461 S.s.p.

dane. Vzhľadom na to, že sťažovateľ podal kasačnú sťažnosť proti rozsudku krajského súdu vydanému v konaní o správnej žalobe, keď žalovaným bol orgán verejnej správy, ktorý rozhodol o odvolaní podanom proti rozhodnutiu správcu dane, odkladný účinok kasačnej sťažnosti nastúpil ex lege, t.j. priamo zo zákona. Kasačný súd preto nerozhodoval o tomto návrhu postupom podľa § 447 ods. 1 S.s.p.

43. Toto rozhodnutie prijal Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 veta tretia zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov, § 139 ods. 4 S.s.p. v spojení s § 452 ods. 1 S.s.p.).