5Sžfk/38/2020

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Petry Príbelskej, PhD. a členov senátu JUDr. Anity Filovej a JUDr. Juraja Vališa, LL.M. (spravodajca) v právnej veci žalobcu (sťažovateľa): DRYÁDA CORPORATION, s.r.o., so sídlom M.R.Štefánika 3504/14, Trebišov, IČO: 44186266, právne zastúpený: Brázdil & Brázdilová advokátska kancelária s.r.o., so sídlom Trhová 992/1, Zvolen, IČO: 50492934, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, Banská Bystrica, IČO: 42499500, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 102543756/2018 z 10. decembra 2018, o kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach č.k. 8S/22/2019-73 z 16. januára 2020, takto

rozhodol:

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Košiciach č.k. 8S/22/2019-73 z 16. januára 2020 zrušuje a vec správnemu súdu vracia na ďalšie konanie.

Odôvodnenie

1. V preskúmavanej veci ide o posúdenie dostatočnosti odôvodnenia rozsudku Krajského súdu v Košiciach (ďalej len „správny súd“) č.k. 8S/22/2019-73 z 16. januára 2020 (ďalej len „rozsudok správneho súdu“).

2. Žalobou z 21. februára 2019 sa žalobca domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného č. 102543756/2018 z 10. decembra 2018 (ďalej „napadnuté rozhodnutie“), ktorým žalovaný potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Košice (ďalej „správca dane“) č. 101830463/2018 z 18. septembra 2018 (ďalej „prvostupňové rozhodnutie“). Prvostupňovým rozhodnutím bol sťažovateľovi vyrubený rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie september 2008 v sume 45742,87 €.

Keďže v procese dokazovania v daňovom konaní podľa správcu dane vyšlo najavo, že spoločnosť Solid Press Slovakia s.r.o. (IČO: 36482790) v kontrolovanom období neuskutočňovala zdaniteľné obchody s deklarovaným tovarom „betonárska oceľ BTS 500S“, správca dane konštatoval porušenie § 49 ods. 1, 49 ods. 2 a § 51 ods. 1 písm. a/ zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty (ďalej len „ZDPH“) sťažovateľom.

5. Podanou žalobou sa sťažovateľ domáhal podľa § 191 ods. 1 písm. c/, d/, e/, f/ a g/ SSP zrušenia rozhodnutia žalovaného a aj rozhodnutia správcu dane. Žalobu odôvodnil tým, že žalovaný (i) nesprávne posúdil lehotu trvania daňovej kontroly a lehotu na zánik práva vyrubiť daň, (ii) napadnuté rozhodnutie považoval za nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, kvôli jednostrannému hodnoteniu dôkazov žalovaným a nevyhodnoteniu viacerých dôkazov (výpovedí svedkov) svedčiacich v prospech sťažovateľa, (iii) nevykonal dôkazy (výsluchy svedkov) navrhované sťažovateľom vo vyrubovacom konaní, (iv) žalovaný uvádzal nepresvedčivé skutkové a právne argumenty a fakty a konštatovania, ktoré v daňovom konaní neboli zisťované, (v) žalovaný nesprávne posúdil intrakomunitárne dodanie tovaru sťažovateľom spoločnosti LANDORIKA s.r.o. (IČ: 282 81578), a (vi) nepreukázaním, že sťažovateľ mal mať vedomosť o zapojení sa jeho obchodných partnerov do nezákonných praktík s DPH. Správca dane a žalovaný mali najmä vychádzať zo súčinnosti svedka JUDr.

Správny súd do svojho rozsudku v celosti prevzal žalobné body sťažovateľa a vyjadrenie žalovaného a citácie právnych predpisov, pričom odôvodneniu konkrétnych dôvodov zamietnutia žalobných bodov sťažovateľa sa iba krátko venoval v bodoch 33 - 40 rozsudku.

8. Žalobná námietka ohľadne nepreskúmateľnosti rozhodnutia žalovaného je podľa správneho súdu rovnako nedôvodná a správny súd mal za to, že správca dane pri vykonanom dokazovaní a hodnotení zisteného skutkového stavu vychádzal zo zásad daňového konania, vykonal rozsiahle dokazovanie a vykonané dôkazy riadne vyhodnotil.

III. ÚS 78/2011-17 z 23.02.2011, z odôvodnenia ktorého vyplýva, že: „Dôkazné bremeno je na daňovom subjekte - žalobcovi (§ 29 ods. 8 zákona č. 511/1992 Zb. v spojení s § 49 ods. 2, § 51 zákona č. 222/2004 Z.z.)“.

Tento svedok bol vypočutý ohľadne ekonomickej činnosti spoločnosti Tatra Trade Corporation, s.r.o. v súvislosti so zdaniteľnými obchodmi pre žalobcu a svojou výpoveďou potvrdil svoje predchádzajúce výpovede o spôsobe obchodovania so stavebnou oceľou a potravinárskym tovarom, s tým, že malo ísť o „karusel“ a u stavebnej ocele sa tovar reexportoval na Slovensko a následne sa predal konečným spotrebiteľom. Pravým zmyslom obchodov teda bolo získať financie od štátu cez DPH. Správny súd taktiež poznamenal, že výpoveď vyššie svedka JUDr. G. V. nebola jediným dôkazom, ale len jedným z dôkazov, zabezpečených správcom dane v preskúmavanej právnej veci.

porušeniu povinnosti vyplývajúcej z § 49 ods. 1, 2 písm. a/ zákona č. 222/2004 Z.z. a nevzniklo mu právo na odpočítanie v zdaňovacom období september 2008. 12. Správny súd poukázal aj na obsah rozsudku Najvyššieho súdu SR č.k. 2Sžf/ 44/2013 z 2. júla 2014 (Zbierka stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky č. 5/ 2015, č. judikátu 69) a po preskúmaní napadnutého rozhodnutia žalovaného dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná, preto ju podľa § 190 SSP zamietol.

13. Proti rozsudku správneho súdu podal sťažovateľ v zákonnej lehote kasačnú sťažnosť z dôvodu podľa § 440 ods. 1 písm. g/ SSP a z dôvodu nepreskúmateľnosti a nedostatku dôvodov rozsudku správneho súdu (čo kasačný súd subsumoval pod dôvod podľa § 440 ods. 1 písm. f/ SSP) navrhujúc, aby kasačný súd rozsudok správneho súdu zmenil tak, že rozhodnutie žalovaného zruší a vec mu vráti na ďalšie konanie. Súčasne si uplatnil nárok na náhradu trov konania. 14. Kasačný dôvod podľa § 440 ods. 1 písm. f/ SSP (sťažovateľom uvádzaný ako nepreskúmateľnosť a nedostatok dôvodov) dôvodí sťažovateľ tým, že správny súd sa bližšie nevysporiadal s jednotlivými žalobnými bodmi a argumentami uvedenými v žalobe sťažovateľa. 15. Nesprávne právne posúdenie podľa § 440 ods. 1 písm. g) SSP videl sťažovateľ v tom, že správny súd mal rozhodnúť vo viacerých skutočnostiach nesprávne. Sťažovateľ namietal závery správneho súdu, že deklarovaný obchod bol umelo vytvorenou transakciou za účelom zneužitia práva a získania daňovej výhody. Mal za to, že k porušeniu zákona nedošlo a rozhodnutie žalovaného o vyrubení rozdielu dane nebolo zákonné, nevychádzalo zo spisov a nebolo dostatočne odôvodnené. Rovnako nesúhlasil so záverom správneho súdu, že zákonné lehoty na výkon daňovej kontroly boli dodržané a že súd nebol oprávnený skúmať účelnosť prerušenia výkonu daňovej kontroly 16. Správny súd podľa sťažovateľa nevenoval pozornosť tomu, či žalovaný v rozhodnutí skutočne vyhodnotil všetky zistené skutočnosti vo vzťahu k sťažovateľovi. Namietal, že daňové orgány vykonali široké dokazovanie, ale ako podklad pre rozhodnutie vzali do úvahy prevažne len výpoveď svedka JUDr. V.. Správny súd v rozsudku nevyhodnotil detailné príklady nesprávnych a nepodložených skutkových záverov žalovaného. 17. Podľa sťažovateľa správny súd nesprávne vyhodnotil i nedôvodnosť vypočutia sťažovateľom navrhovaných svedkov. Nemožno zistiť, akým spôsobom krajský súd dospel k nevyvrátiteľnosti tvrdení svedka JUDr. V.. Správny orgán mal podľa názoru sťažovateľa navrhované dôkazy vykonať a až potom riešiť ich dôkaznú silu. 18. Žalovaný vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti doručenej správnemu súdu 9. júna 2020 zotrval na svojom stanovisku k žalobe, námietky sťažovateľa považoval za neopodstatnené a navrhol, aby kasačný súd kasačnú sťažnosť zamietol ako nedôvodnú.

20. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky konajúci ako súd kasačný (§ 438 ods. 2 SSP), po zistení, že kasačná sťažnosť bola podaná riadne a včas (§ 443 SSP a § 444 SSP), oprávnenou osobou (§ 442 SSP), smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému je prípustná (§ 439 SSP) a má predpísané náležitosti (§ 57 SSP a § 445 SSP), preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v medziach podanej kasačnej sťažnosti (§ 440 SSP, § 441 SSP a § 453 SSP) rozhodujúc bez nariadenia pojednávania (§ 455 SSP), keď deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli a internetovej stránke Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky, pričom dospel k záveru, že kasačná sťažnosť je dôvodná a preto rozsudok správneho súdu zrušil a vec správnemu súdu vrátil na ďalšie konanie (§ 462 ods. 1 SSP).

Vo vzťahu k spoločnosti Solid Press Slovakia s.r.o. (IČO: 36482790), správca dane zistil, že táto spoločnosť ako súčasť zistených reťazcov deklarovala vo svojich účtovných dokladoch obchody s rôznymi komoditami, pričom tieto obchody boli vykonávané bez zjavného ekonomického opodstatnenia, ktorého jediným cieľom bolo získanie daňovej výhody vo forme neoprávneného zníženia daňovej povinnosti. Následne z dôvodu porušenia § 49 ods. 1, 49 ods. 2 a § 51 ods. 1 písm. a/ ZDPH prvostupňovým rozhodnutím opätovne sťažovateľovi vyrubil rozdiel dane v sume 45742,87 €. Prvostupňové rozhodnutie správcu dane bolo potvrdené napadnutým rozhodnutím žalovaného.

23. Podľa ustanovenia § 464 ods. 1 SSP, ak kasačný súd rozhoduje o kasačnej sťažnosti v obdobnej veci, ktorá už bola predmetom konania pred kasačným súdom, môže v odôvodnení svojho rozhodnutia poukázať už len na obdobné rozhodnutie, ktorého prevzatú časť v odôvodnení uvedie.

Slovenskej republiky“ uvedie označenie správneho súdu, mená a priezviská sudcov rozhodujúcich vo veci, presné označenie účastníkov konania a ich zástupcov, účasť prokurátora, označenie prejednávanej veci, znenie výroku, odôvodnenie, poučenie o prípustnosti kasačnej sťažnosti, o lehote na podanie kasačnej sťažnosti, o náležitostiach kasačnej sťažnosti, o povinnom zastúpení advokátom v kasačnom konaní alebo o neprípustnosti opravného prostriedku, deň a miesto vyhlásenia.

Správny súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé. 31. Právo na spravodlivý proces zahŕňa právo na prístup k súdu, právo na nezávislý a nestranný súd, právo na verejnosť konania a rozhodnutia, právo na rozhodnutie v primeranej lehote a právo na spravodlivé prejednanie veci, do ktorého okrem iného patrí aj právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia. Rozhodnutie súdu musí byť odôvodnené a musí byť z neho dostatočne zrejmé, na základe čoho súd dospel k svojmu rozhodnutiu. Aj keď nie je nevyhnutné, aby sa súd vysporiadal s úplne všetkými argumentmi účastníkov, vyjadrenie, ktoré bolo akceptované a malo rozhodujúci vplyv na výsledok sporu, musí byť zdôvodnené jasne a

33. Kasačný súd poukazuje na to, že odôvodnenie je časťou rozsudku, v ktorej správny súd vysvetľuje, akým spôsobom a z akých dôvodov dospel ku konkrétnemu rozhodnutiu. Preto zákon ustanovuje konkrétne zákonné požiadavky na obsah odôvodnenia rozsudku tak, aby z neho bola zrejmá jeho opodstatnenosť, zákonnosť a spravodlivosť. Zatiaľ čo vo výroku správny súd vyslovuje, ako rozhodol, z odôvodnenia musí vyplynúť, prečo tak rozhodol. Správny súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé a taktiež preskúmateľné z pohľadu kasačného súdu (Baricová J. a kol. Správny súdny poriadok. Komentár. Bratislava. C.H_BECK, 2018.s. 720)12.

35. Náležitosti odôvodnenia rozsudku sa odlišujú od spôsobu, akým správny súd o podanej správnej žalobe meritórne rozhodne. V prípade, ak správny súd žalobu zamietne tak, ako tomu bolo v prejednávanej veci, nepostačuje, aby sa obmedzil na konštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia správneho orgánu, ale je povinný sa náležite venovať všetkým podstatným tvrdeniam účastníkov konania a následne sa nimi aj vysporiadať v odôvodnení svojho rozhodnutia.

37. V zmysle ustanovení čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, má účastník súdneho konania právo na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, v ktorom sa súd jasným, právne korektným a zrozumiteľným spôsobom vysporiada so všetkými skutkovými a právnymi skutočnosťami a dôkazmi, ktoré sú na rozhodnutie vo veci podstatné a právne významné, a teda na také rozhodnutie, ktoré nie je zjavne neodôvodnené ani arbitrárne.

39. Rovnako sa ústavný súd vyjadril k povinnosti súdov riadne odôvodniť svoje rozhodnutie aj v náleze č. k. III. ÚS 119/03-30. Ústavný súd už vyslovil, že súčasťou obsahu základného práva na spravodlivý proces je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t.j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu (IV. ÚS 115/03).

Nedostatky odôvodnenia zakladajú vadu nepreskúmateľnosti rozhodnutia.“ (Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky, sp.zn. I. ÚS 114/08 zo dňa 12.06.2008). 41. Krajský súd pri odôvodňovaní napadnutého rozsudku nepostupoval v zmysle vyššie uvedených zákonných pravidiel. V odôvodnení rozsudku absentuje zo strany správneho súdu vysporiadanie sa s námietkou žalobcu uvedenou v žalobe, že nebolo preukázané prevzatie tovaru od dodávateľa Solid Press Slovakia, s.r.o., keď krajský súd sa s touto námietkou vôbec nezaoberal.