5Sžfk/42/2020

1. Úrad vládneho auditu, pracovisko Zvolen (ďalej len „prvostupňový orgán“) rozhodnutím č. 16/4891/18/030 zo dňa 3. mája 2018 uložil žalobcovi povinnosť odviesť finančné prostriedky, vo výške porušenia finančnej disciplíny, v sume 82.213,08 EUR.

verejného obstarávania, čo bolo poskytovateľom odôvodnené v záznamoch z administratívnych kontrol, pričom z uvedených dôvodov poskytovateľ neschválil výdavky deklarované v žiadostiach o platbu. Nárok žalobcu na nenávratný finančný príspevok (ďalej len „NFP“) vznikol len v rozsahu určenom poskytovateľom; d) žalobcovi bola poskytnutá zálohová platba v sume 82.213,08 EUR, ktorú bol povinný vrátiť najneskôr do 9.2.2015 platobnej jednotke. Poskytovateľ ho na vrátenie uvedenej platby vyzval, avšak žalobca ju nevrátil, čím porušil čl. 16, bod 4.10 všeobecných zmluvných podmienok v spojení s bodom 4.8.2, písm. B/ Systému finančného riadenia štrukturálnych fondov a kohézneho fondu, verzia 7.0 (ďalej len „Systém finančného riadenia“ alebo „SFRŠFaKF“). Zároveň tým porušil § 19 ods. 6 zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o rozpočtových pravidlách“) v spojení s čl. 2, bod 2.4 a čl. 3, bod 3.3 Zmluvy, čo sa kvalifikuje ako porušenie

V uvedenom rozhodnutí poukázal na to, že: a) FSR vykonal v dňoch od 24.11.2011 do 19.12.2011 administratívnu kontrolu verejného obstarávania, výsledkom ktorej bol Záznam z administratívnej kontroly verejného obstarávania zo dňa 19.12.2011, na základe ktorého nebolo postúpené verejné obstarávanie na financovanie. IA vykonala opätovnú administratívnu kontrolu, v rámci ktorej kvalifikovala náklady, ktoré vznikli kontrolovaným (žalobcom) na základe Zmluvy o poskytovaní služieb zo dňa 10.05.2010 medzi prijímateľom a úspešným uchádzačom (spoločnosť V&P Consult, s.r.o.) ako neoprávnené. Žalobca predložil žiadosť o platbu dňa 13.12.2012, v ktorej účtoval sumu 85.531 EUR, pričom na základe následnej administratívnej kontroly tejto žiadosti, poskytovateľ označil neoprávnené výdavky v plnej výške na základe porušenia § 5 ods. 12 zákona o verejnom obstarávaní a nepostúpenia zmluvy s dodávateľom na financovanie.

prostriedkov. Všetky výdavky nárokované zo zmluvy s úspešným uchádzačom neboli postúpené na financovanie, z dôvodu porušení verejného obstarávania. Žalobca predložil k zúčtovaniu poskytnutej zálohovej platby v sume 82.213,08 EUR neoprávnené výdavky, a teda túto platbu bol povinný vrátiť. Tým, že žalobca poskytnutý NFP nepoužil na úhradu oprávnených výdavkov, porušil finančnú disciplínu a bola mu uložená povinnosť uhradiť

c) čl. 14 všeobecných zmluvných podmienok určuje podmienky pre zaradenie prijímateľom deklarovaných výdavkov v žiadostiach o platbu do kategórie oprávnených výdavkov. Nesplnením ktorejkoľvek podmienky stráca výdavok štatút oprávnenosti. V dohodnutom systéme NFP zálohovou formou neuznaním oprávnenosti deklarovaných výdavkov poskytovateľom je preukázaná skutočnosť, že prijímateľ čerpal NFP na neoprávnené výdavky, t. j. použil verejné prostriedky nad rámec oprávnenosti. Prijímateľovi boli na základe odsúhlasenej Žiadosti o platbu 101 prevedené finančné prostriedky, pričom táto suma predstavovala zálohovú časť z celkových rozpočtovaných výdavkov projektu. Prijímateľ preukázateľne nesplnil podmienky pre zúčtovanie celej poskytnutej zálohovej platby, a tým mu vznikla povinnosť jej vrátenia. Tvrdenie žalobcu, že len časť NFP poskytnutá nad rozsah určený celkovým rozpočtom projektu je možné považovať za použitie nad rámec je zavádzajúce; d) výrok prvostupňového rozhodnutia je formulovaný presne, určito a spĺňa náležitosti ustanovené § 47 ods. 1 Správneho poriadku; e) prijímateľ čerpal NFP na základe Zmluvy s FSR, ktorý konal ako zástupca poskytovateľa na základe splnomocnenia z 2.11.2007, t. j. pred 1.1.2011, odkedy nadobudol účinnosť zákon č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám v znení neskorších predpisov a z uvedeného dôvodu predmetné splnomocnenie nie je evidované v Centrálnom registri zmlúv; f) žalobca bol povinný strpieť výkon administratívnej kontroly v zmysle Systému finančného riadenia, o ktorom mal vedomosť, keďže súhlasil s podpisom zmluvy. g) z § 4 ods. 4 zákona č. 357/2015 Z. z. o finančnej kontrole a audite v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o finančnej kontrole“) nevyplýva povinnosť Úradu vládneho auditu konať len v prípade kumulatívneho splnenia dvoch podmienok nakladania s prostriedkami štátneho rozpočtu a rozpočtu EÚ. Nakladanie s týmito prostriedkami je potrebné chápať ako spojenie slov, ktoré sú si rovnocenné a nie kumulatívne. Prvostupňový orgán preto oprávnene uložil povinnosť odvedenia verejných prostriedkov žalobcovi; h) predmetom kontroly bolo posúdenie oprávnenosti výdavkov kontrolným orgánom v súvislosti s dodržiavaním právnych predpisov a nie posudzovanie účelu NFP podľa rozpočtu projektu. Prvostupňový orgán neposudzuje kompetentnosť poskytovateľa pri poskytovaní a kontrole deklarovaných výdavkov, ale preveruje rozsah predloženej dokumentácie. Nakoľko rozhodnutie o nároku na platbu náleží výlučne poskytovateľovi, žiadny iný orgán nemôže rozhodnúť o oprávnenosti nad rámec, ako ich stanovil samotný poskytovateľ. Z uvedeného dôvodu žalovaný neposudzoval dôvody krátenia výdavkov, ale porušenie zmluvných podmienok, v nadväznosti na porušenie finančnej disciplíny; i) podľa § 31 ods. 14 zákona o rozpočtových pravidlách odvod, penále a pokutu je možné uložiť do 5 rokov odo dňa preukázaného zistenia porušenia finančnej disciplíny, t. j. v danom prípade lehota neuplynula. V tejto súvislosti žalovaný poukázal na premlčaciu lehotu v zmysle čl. 3 bod 1 nariadenia Rady č. 2988/95.

3. Žalobca sa správnou žalobou domáhal zrušenia napadnutého rozhodnutia v spojení s prvostupňovým rozhodnutím a vrátenia veci prvostupňovému orgánu na ďalšie konanie. 4. V rámci správnej žaloby žalobca namietal: a) prvostupňový orgán neuviedol konkrétne ustanovenie v zmysle § 4 ods. 4 zákona o finančnej kontrole, ktoré by ho oprávňovalo na konanie a žalovaný sa s uvedenou námietkou žalobcu nijako nevysporiadal;

rozpočtových pravidlách. Podľa zmluvy bol žalobca oprávnený použiť verejné prostriedky do maximálne zmluvne dojednanej výšky NFP, t. j. do sumy 205.532,71 EUR. Pri poskytnutí len časti NFP vo výške 82.213,08 EUR nemohol verejné prostriedky použiť nad rámec oprávnenia; d) nezúčtovanie zálohovej platby v stanovenej lehote, či nevrátenie nezúčtovaného rozdielu poskytnutej platby, t. j. konanie, ktorého sa mal podľa opisu skutku obsiahnutého vo výroku prvostupňového rozhodnutia dopustiť, sa vecne ani obsahovo nevzťahuje na hypotézu skutkovej podstaty obsiahnutej v § 31 ods. 1 písm. b) zákona o rozpočtových pravidlách, ktorá predpokladá existenciu určitého oprávnenia a určitého limitu na čerpanie prostriedkov; e) žalobca sa nedopustil porušenia § 19 ods. 6 zákona o rozpočtových pravidlách, pretože príslušné orgány neidentifikovali žiadny osobitný právny predpis, ktorý by stanovil nevyhnutné potreby a opatrenia súvisiace s realizáciou projektu. Zdôraznil, že oprávnené výdavky sú určené zmluvou ako súkromnoprávnym aktom, a nie osobitným predpisom, a preto ich nemožno zamieňať s nevyhnutnými potrebami a opatreniami;

g) nedostatočne zistený skutkový stav veci, pretože žalovaný (ani prvostupňový orgán) v rozpore s § 32 ods. 1 Správneho poriadku nepreskúmal oprávnenosť žalobcom deklarovaných výdavkov. Tvrdenie žalovaného, že oprávnenosť výdavkov nie je oprávnený preskúmať je alibistické a rozporné s účelom správneho konania zistiť materiálnu pravdu.

deklarovaných výdavkov. Pokiaľ sa žalovaný aj prvostupňový orgán odmietli zaoberať oprávnenosťou výdavkov, potom je otázne, akým spôsobom skúmali oprávnenie na použitie verejných prostriedkov nad rámec oprávnenia, ktoré konštatovali. Keďže IA nevydala žiadne formálne rozhodnutie o (ne)oprávnenosti výdavkov, ktoré by bolo spôsobilé nadobudnúť právoplatnosť, mali si správne orgány v preskúmavanom konaní urobiť v zmysle § 40 Správneho poriadku vlastný úsudok o tejto otázke; h) v rámci odvolania nespochybňoval oprávnenie FSR konať. Splnomocnenie o delegovaní právomocí z roku 2012 medzi MPSVaR SR a FSR však bolo uzatvorené v roku 2012, kedy už inštitút povinného zverejňovania existoval; i) pokiaľ poskytovateľ dospel k záveru, že žalobca porušil predpisy verejného obstarávania, bol

Splnenie tejto povinnosti je podmienkou pre začatie správneho konania, ktoré je iné ako toto konanie; j) z odôvodnenia nie je možné vyvodiť, na základe akých skutočností dospel žalovaný k záveru, že sa jedná o opakujúcu alebo pokračujúcu nezrovnalosť. Pokiaľ aj hypoteticky nastala nezrovnalosť (čo žalobca popiera), táto by bola jednorazová, identifikovaná v r. 2011, t. j.

V podstatnej časti žalovaný zopakoval tvrdenia uvádzané v napadnutom rozhodnutí. Nad rámec uviedol, že podkladom pre vydanie rozhodnutí v správnom konaní nemusia byť podľa Pokynu MF SR č. MF/011417/2017-243 len výsledky kontroly, či vládneho auditu, ale aj podania, návrhy a vyjadrenia, dôkazy, ako aj skutočnosti všeobecne známe a ďalšie relevantné skutočnosti, nevyhnutné pre zdokumentovanie porušenia finančnej disciplíny, ako to bolo v prípade

poskytovateľa. 6. Žalobca v replike k vyjadreniu žalovaného poukázal na to, že z § 4 ods. 4 zákona o finančnej kontrole nevyplýva prvostupňovému orgánu konať iba v prípade kumulatívneho splnenia dvoch podmienok. V uvedenom prípade je potrebné chápať podmienky rovnocenne (nakladanie s prostriedkami štátneho rozpočtu a rozpočtu EÚ). Vo vzťahu k uvedenému bola prijatá novela zákona o finančnej kontrole, kde už spojka „a“ absentuje. Prvostupňový orgán kladie v rozhodnutí žalobcovi za vinu, že nezúčtoval zálohovú platbu a preto ju bol povinný

Rovnako Systém finančného riadenia nie je právnym predpisom a tak je otázne, dodržiavanie akých právnych predpisov prvostupňový orgán vlastne posudzoval. 7. Zo skutkovej vety prvostupňového rozhodnutia vyplýva, že žalobca nepoužil NFP na úhradu oprávnených výdavkov, na základe čoho vyvodzuje voči žalobcovi deliktuálnu zodpovednosť, avšak súčasne žalovaný rezignuje na zistenie, či k použitiu NFP na (ne)oprávnené výdavky skutočne došlo. Práve otázka použitia NFP je rozhodná pre to, či došlo k porušeniu finančnej disciplíny. Čo sa týka splnomocnenia z 27.2.2012, je nepochybné, že MPSVaR SR a FSR všetky svoje úkony voči prijímateľovi zakladali práve na tomto splnomocnení. Žalovaný ale odkazuje na splnomocnenie z roku 2007 a v takom prípade je zrejmý rozpor medzi vôľou a prejavom vôle konajúcich subjektov, čo spôsobuje neplatnosť takýchto právnych úkonov v zmysle Občianskeho zákonníka. Žalobca nenamietal, že ministerstvo bolo oprávnené vykonať kontrolu, avšak nie FSR, ktorý nebol na to splnomocnený. Zároveň žalobca zastával názor, že zákon č. 528/2008 Z. z. je lex specialis voči zákonu o rozpočtových pravidlách.

III. Rozhodnutie správneho súdu

sa rozhodlo. Konkrétne bola vyjadrená aj výška neoprávnene použitých finančných prostriedkov na daný Projekt sumou 82.213,08 EUR. Rozhodnutie obsahuje dostatočný popis skutočností rozhodných pre posúdenie, že zo strany žalobcu došlo k porušeniu finančnej disciplíny z hľadiska času i spôsobu vymedzením konkrétnych žiadostí o zúčtovanie zálohových platieb, z ktorých bolo vykonanými administratívnymi kontrolami zistené neoprávnené použitie NFP.

Preto nebol ani dôvod na postup podľa § 194 a nasl. SSP. Správny súd poukázal aj na nariadenie Rady ES č. 2988/95, z ktorého vyplýva, že sa povinnosť odvodu neoprávnene čerpaných verejných prostriedkov výslovne nepovažuje za sankciu, keď inak v druhej hlave, čl. 5 tohto nariadenia je upravená možnosť uloženia správnej sankcie v rôznej forme pre úmyselnú nezrovnalosť alebo nezrovnalosť spôsobenú nedbanlivosťou.

Ním je počiatok plynutia päť ročnej lehoty na uloženie odvodu za porušenie finančnej disciplíny viazaný na „deň preukázaného zistenia porušenia finančnej disciplíny“ a nie na „deň zistenia porušenia finančnej disciplíny“, ako sa žalobca mylne domnieva. Z § 24d ods. 2 písm. b) zákona č. 528/2008 Z. z. vyplýva, že zamestnanci riadiaceho orgánu sú pri vykonávaní administratívnej kontroly povinní oboznámiť kontrolovaný subjekt, t. j. žalobcu so závermi administratívnej kontroly, ktorým je v zmysle § 24e ods. 1 cit. zákona Záznam z administratívnej kontroly, ktorý obsahuje zoznam dokladov a iných písomností vzťahujúcich sa k predmetu administratívnej kontroly, opis zistených nedostatkov a závery vyvodené zo

13. Námietku nezákonnosti spočívajúcu v nedostatku vecnej príslušnosti prvostupňového orgánu vo veci konať, pretože žalobcovi nebol podľa obsahu prvostupňového rozhodnutia poskytnutý NFP z prostriedkov EÚ, ale len zo štátneho rozpočtu vyhodnotil správny súd ako nedôvodnú. Právnym titulom, na základe ktorého bol žalobcovi NFP poskytnutý, je Zmluva, z ktorej vyplýva, že Projekt žalobcu je spolufinancovaný Európskym sociálnym fondom z prostriedkov pre Operačný program Zamestnanosť a sociálna inklúzia (čl. 2 bod 2.2). Poskytnutý NFP je tvorený prostriedkami EÚ a štátneho rozpočtu Slovenskej republiky (čl. 2 bod 2.5). Z ustanovenia § 31 ods. 9 zákona o rozpočtových pravidlách vyplýva, že odvod za porušenie finančnej disciplíny štátnou rozpočtovou organizáciou a štátnou príspevkovou organizáciou pri nakladaní s prostriedkami štátneho rozpočtu SR a s prostriedkami EÚ ukladá Úrad vládneho auditu. To znamená, že podmienky vecnej príslušnosti prvostupňového orgánu boli dané, pretože žalobca nakladal v rámci realizácie aktivít Projektu s prostriedkami štátneho rozpočtu SR aj s prostriedkami EÚ.

Zmluvy. Rovnako tvrdenie žalobcu, že výrok prvostupňového rozhodnutia nekorešponduje s jeho odôvodnením (rovnako aj rozhodnutie žalovaného) nemalo oporu v ich obsahu. Podstatou prvostupňového rozhodnutia, ktoré bolo potvrdené rozhodnutím žalovaného bolo zistenie, že žalobca nepoužil poskytnutý NFP na úhradu oprávnených výdavkov nevyhnutných na realizáciu aktivít Projektu za splnenia vo výroku uvedených podmienok, čo bolo vyhodnotené ako použitie verejných prostriedkov nad rámec oprávnenia, čo je porušením finančnej

Vyjadrenie sa prvostupňového orgánu verejnej správy k týmto skutočnostiam presahovalo rámec potrebného rozsahu odôvodnenia rozhodnutia, čo však jeho nepreskúmateľnosť nespôsobilo. De facto bolo len upozornením žalobcu na ďalšie možné konzekvencie neoprávnene čerpaného

15. Podstatou odvolacej námietky premlčania bolo tvrdenie žalobcu, že 4-ročná premlčacia doba na uloženie povinnosti odvodu finančných prostriedkov už uplynula, pretože prvýkrát bola vytýkaná nezrovnalosť zistená už v roku 2011. K uvedenému sa s ohľadom na počiatok plynutia premlčacej lehoty žalovaný vyjadril v bode VIII. rozhodnutia tak, že premlčacia lehota neuplynula, pretože dňom preukázaného zistenia porušenia finančnej disciplíny je deň oboznámenia žalobcu s jeho povinnosťou vrátiť nezúčtovanú sumu NFP vo výške 82.213,08 EUR, t. j. 19. január 2016. To znamená, že k namietanej skutočnosti sa žalovaný vyjadril, preto žalobcom tvrdená nepreskúmateľnosť rozhodnutia bola v rozpore s jeho obsahom, a preto bola nedôvodná. De facto bola len vyjadrením nesúhlasu žalobcu s jej vyhodnotením, čo nepreskúmateľnosť rozhodnutia nezakladá.

17. Námietku nedostatku podmienok konania rovnako vyhodnotil správny súd ako nedôvodnú. NFP bol žalobcovi ako jeho prijímateľovi poskytnutý na základe uzavretej Zmluvy, v ktorej v čl. 2 bod 4 VZP bolo dojednané, že poskytovateľ vykoná administratívnu kontrolu obstarávania tovarov, služieb, stavebných prác a súvisiacich postupov v zmysle zákona č. 528/2008 Z. z. a so závermi administratívnej kontroly prijímateľa oboznámi.

za oprávnené má žalobca ako prijímateľ NFP možnosť oprávnenosť výdavkov preukázať odstránením zistených nedostatkov a v prípade, že tak neučiní, sprostredkovateľský orgán ho vyzve na vrátenie zálohovo poskytnutého NFP, ktorý mu pre neuznanie oprávnenosti deklarovaných výdavkov nepatrí. V prípade, že si povinnosť vrátenia zálohovo poskytnutého NFP nesplní, postupuje sprostredkovateľský orgán tak, že spisovú dokumentáciu predloží Úradu vládneho auditu. Uvedený postup bol v preskúmavanej veci realizovaný, a preto nebola dôvodná žalobná námietka, že vo veci tvrdeného porušenia pravidiel/princípov verejného obstarávania mal na základe podnetu FSR, resp. IA MPSVaR SR rozhodovať Úrad vládneho auditu. 18.

resp. IA MPSVaR SR) uzná na základe predloženej ŽoZZP za oprávnené. Keďže u žalobcu neboli ním predložené výdavky uznané za oprávnené, čerpal verejné prostriedky nad rámec oprávnenia, a preto hypotéza § 31 ods. 1 písm. d) zákona o rozpočtových pravidlách bola naplnená. Obsahu rozhodnutí nezodpovedalo ani tvrdenie žalobcu, že sa nemohol dopustiť porušenia § 19 ods. 6 zákona o rozpočtových pravidlách, pretože nebol definovaný žiadny osobitný právny predpis, predpokladaný v tomto zákonnom ustanovení, ktorého sa mal

19. Podľa správneho súdu pochybenie pri zisťovaní skutkového stavu veci bolo žalobcom namietané dôvodne a vyústilo do zrušenia žalobou napadnutého rozhodnutia. Nedostatky v skutkových zisteniach spočívajú buď v nevykonaní navrhnutých dôkazov potrebných na zistenie rozhodujúcich skutočností, alebo v nesprávnom hodnotení vykonaných dôkazov, čoho dôsledkom sú nesprávne skutkové zistenia. Pre rozhodnutie žalovaného bolo podstatné skutkové zistenie, že výdavky vynaložené žalobcom v rámci realizácie aktivít Projektu, ktoré boli hradené (aj) zo zálohovo poskytnutej časti NFP vo výške 82.213,08 EUR, neboli uznané

20. Nevyhnutným východiskom pre posúdenie vecnej správnosti, t. j. zákonnosti rozhodnutia žalovaného, ktorý prvostupňové rozhodnutie potvrdil, je nesporné skutkové zistenie, či výdavky uplatnené žalobcom k zúčtovaniu boli vynaložené v rozpore, alebo v súlade s podmienkami vyplývajúcimi zo Zmluvy. V priebehu administratívneho konania žalobca bezúspešne namietal závery z vykonaných kontrol verejného obstarávania, že v rámci realizácie aktivít Projektu porušil zákon o verejnom obstarávaní. Žalovaný (ako aj prvostupňový orgán) tvrdil, že nie je oprávnený preskúmať „oprávnenosť výdavkov“ s tým, že predmetom jeho konania nebolo posudzovanie dôvodov krátenia/neuznania žalobcom deklarovaných výdavkov, ale len porušenie zmluvných podmienok žalobcom v nadväznosti na porušenie finančnej disciplíny. Právna úvaha žalovaného, že pokiaľ pravidlá pre zúčtovanie zálohových platieb stanovuje riadiaci orgán a kompetenciu na posudzovanie oprávnenosti výdavkov má na základe splnomocnenia poskytovateľa NFP výlučne IA MPSVaR SR (predtým FSR), ktorá jediná môže rozhodnúť o vzniknutom nároku žalobcu ako prijímateľa

Záznam z administratívnej kontroly verejného obstarávania nie je administratívnym rozhodnutím. Je dôkazným prostriedkom, ktorý je jedným z podkladov rozhodnutia, a ktorý podlieha hodnoteniu ako každý iný dôkaz. Orgány verejnej správy majú povinnosť zistiť skutočný stav veci presne a úplne a za tým účelom majú povinnosť obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie (§ 32 ods. 1, 2 Správneho poriadku), ku ktorým, aj k spôsobu ich zistenia, má žalobca ako účastník konania právo sa vyjadriť a môže navrhnúť vykonanie ďalších dôkazov.

Keďže sa správne orgány spornou otázkou (porušenie zákona o verejnom obstarávaní) vôbec nezaoberali, ich rozhodnutia ani neobsahujú argumentáciu nevyhnutnú pre posúdenie ich vecnej správnosti. To znamená, že svoje rozhodnutia založili na skutkovom tvrdení, ktorého pravdivosť neskúmali, a teda nezistili presne a úplne skutočný stav veci, hoci to bolo pre vydanie rozhodnutia kľúčové.

predložených výdavkov. Ak dospeje k záveru, že k premlčaniu možnosti uložiť žalobcovi povinnosť odvodu finančných prostriedkov nedošlo, na základe už predložených dokladov a po ich vyhodnotení alebo po doplnení dokazovania v potrebnom rozsahu a pri zachovaní procesných práv žalobcu, posúdi oprávnenosť žalobcom predložených výdavkov uplatnených v ŽoZZP, t. j. ich (ne)čerpanie nad rámec oprávnenia podľa podmienok upravených Zmluvou, t. j. vrátane zákona o verejnom obstarávaní. Povinnosť odvodu možno žalobcovi uložiť len ak bude nesporne preukázané, že sa dopustil porušenia finančnej disciplíny, a teda, že čerpal verejné prostriedky nad rámec oprávnenia. Záverom správny súd poukázal na to, že na námietky nezákonnosti, ktoré neboli uplatnené v žalobe, resp. boli dopĺňané už nemohol prihliadnuť z dôvodu, že boli uplatnené po uplynutí lehoty na podanie správnej žaloby.

24. Sťažovateľ súhlasil s argumentáciou správneho súdu, že dátum identifikácie nezrovnalosti z roku 2011 je identifikácia dňa zisteného porušenia finančnej disciplíny a nie dňa preukázaného zistenia porušenia finančnej disciplíny. Zákon začiatok plynutia lehoty neviaže na zistenia kontrolného orgánu, ale na preukázané zistenia, pretože až od momentu preukázaného zistenia porušenia finančnej disciplíny začína plynúť päťročná lehota v súlade s § 31 ods. 14 zákona o rozpočtových pravidlách. Právny rámec, ktorým sa riadia vzťahy medzi poskytovateľom a prijímateľom NFP zahŕňa tak právne predpisy SR ako aj EÚ a zmluvné dojednania, a riadiace akty poskytovateľa, avšak neobsahuje žiadnu lehotu na vykonanie administratívnej kontroly, umožňuje jej vykonanie bez časového obmedzenia, a to aj opakovanie a neobsahuje žiadne lehoty na jej ukončenie, preto je dátum zaslania ZAK bezpredmetný. Avšak čo sa týka záverov o výsledku kontrol, zákon č. 528/2008 Z. z. stanovil kontrolujúcemu orgánu povinnosť oboznámiť kontrolovaný subjekt s výsledkami kontroly. Na to, aby bola splnená táto podmienka pre deň preukázaného zistenia porušenia finančnej

25. Poskytovateľ zaslal žalobcovi list: Predloženie Žiadosti o vrátenie finančných prostriedkov č. s. A/2013/01697/336, č. z. A/2013/002403 zo dňa 1.3.2013 (ďalej len „Žiadosť o vrátenie 1“), ktorého prílohou bola Žiadosť o vrátenie finančných prostriedkov č. 27120230103/Z01 zo dňa 6.3.2013 (na sumu 82.213,08 €). Doručenie predmetnej žiadosti namietal správny súd v rozsudku. Na doručenke je vyznačený dátum 18.10., keďže poštový doručovateľ nevyznačil rok. Na doručenke je vyznačené číslo záznamu: 002403, ktoré dokazuje doručovanie vyššie uvedenej žiadosti. Rok doručenia žiadosti o vrátenie 1 je nesporný, nakoľko dátum jeho vytvorenia je 1.3.2013, t. z. list bol preukázateľne doručený taktiež v roku 2013 (18.10.2013). Riadiaci orgán uvedenú žiadosť o vrátenie 1 zaslal z dôvodu uvedeného v bode 4.8.2 Systém zálohových platieb podľa SFRŠ a KF (účinný od 1.2.2014), ktorý umožnil stanoviť prísnejšie pravidlá pre poskytnutie zálohovej platby a zúčtovanie

26. Sťažovateľ namietal, že podkladom pre vydanie rozhodnutia boli Záznamy z administratívnej kontroly, ktoré sú výsledkom procesu vykonaného poskytovateľom NFP povereného na vykonanie administratívnych kontrol, ktoré sú jedným z podkladov, resp. dôkazov pre správne konanie. Tieto slúžili v rámci dôkazného konania orgánu verejnej správy ako jeden z najdôležitejších dôkazných prostriedkov, ktorý správny orgán v rámci svojej činnosti posudzoval jednotlivo a vo vzájomnej súvislosti s ďalšími. Žalobca mal možnosť v rámci celého správneho konania predkladať dôkazy na svoju obranu, táto možnosť mu bola daná už v oznámení o začatí správneho konania. Všetky dôkazy boli v rámci správneho konania súčasťou administratívneho spisu. Výsledok dôkazného procesu vychádzal z procesu logického a systematického úsudku orgánu verejnej správny s porovnávaním s príslušnými zákonmi.

orgán preveril rozsah predloženej dokumentácie k výsledkom administratívnych kontrol a od kontrolného orgánu vyžiadal doplnenie chýbajúcich dôkazov, ako podkladu k preukázaniu porušenia podmienok dohodnutých Zmluvou. Preukázateľne poskytovateľ splnením postupov určených v SFRŠF a KF (bod 3.2, bod 4.8.2: bod 4, bod 6, bod 10, bod 11, bod 12) vykonal kontrolu deklarovanej sumy v ŽoZZP a jej súlad s právnymi predpismi SR a EÚ, najmä verejné obstarávanie, a to na základe svojich kompetencií. Nakoľko rozhodnutie o nároku na platbu v tomto prípade prináleží výlučne poskytovateľovi, žiadny iný orgán verejnej správy nemôže rozhodnúť o oprávnenosti výdavkov nad rámec, ako ich stanovil poskytovateľ pri poskytnutí

základ. 28. Žalobca vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti poukázal na procesné vady kasačnej sťažnosti, spočívajúce v neoznačení dátumu, kedy bolo sťažovateľovi doručené napadnuté rozhodnutie a zo samotného podania nie je zrejmé, v akom rozsahu sa kasačná sťažnosť podala.

Záznamy z administratívnej kontroly boli bez preskúmania automaticky prevzaté správnym orgánom, ktorý neskúmal ich opodstatnenosť, ale na ich základe konštatoval porušenie verejnoprávneho predpisu. Pokiaľ sťažovateľ tvrdil, že nebol vecne príslušným orgánom na zisťovanie porušenia pravidiel vo verejnom obstarávaní, nič mu nebránilo, aby podal podnet na Úrad pre verejné obstarávanie.

V. Posúdenie kasačného súdu

značkou. 31. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako súd kasačný (§ 438 ods. 2 SSP) po tom, čo zistil, že kasačná sťažnosť bola podaná riadne a včas (§ 443 SSP a § 444 SSP), oprávnenou osobou (§ 442 SSP), smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému je prípustná (§ 439 SSP), má predpísané náležitosti (§ 445 ods. 1 SSP a § 57 SSP), preskúmal napadnutý rozsudok z dôvodov a v rozsahu uvedenom v podanej kasačnej sťažnosti (§ 440 SSP, § 441 SSP a § 453 SSP) a dospel k záveru, že kasačná sťažnosť je nedôvodná.

označenie dátumu, kedy mu bol napadnutý rozsudok doručený, a to za prvé z dôvodu, že sťažovateľ tento údaj doplnil a za druhé, že takýto postup považuje za príliš formalistický. Hoci je označenie údaju, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené povinnou náležitosťou kasačnej sťažnosti podľa § 445 ods. 1 písm. b) SSP, ide o údaj, ktorý si kasačný súd vie overiť zo súdneho spisu.

Skutočnosť, že žiadosť o vrátenie finančných prostriedkov doručená bola, správny súd nijakým spôsobom nespochybňoval. To, čo správny súd nemohol posúdiť sa týka práve Záznamu z administratívnej kontroly, keďže z administratívneho spisu nevyplýva, že by tento dokument žalobcovi bol zaslaný. Rovnako zo Žiadosti o vrátenie nevyplýva, že by jej prílohou bol takýto Záznam z administratívnej kontroly.

35. Poskytovateľ vypracoval viaceré Záznamy z administratívnej kontroly podľa § 24e ods. 1 zákona č. 528/2008 Z. z. (účinného do 31.10.2014), pričom predmetné kontroly prebiehali vo viacerých obdobiach. Dôvodová správa k zákonu č. 57/2010 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 528/2008 Z. z. o pomoci a podpore poskytovanej z fondov Európskeho spoločenstva v znení zákona č. 266/2009 Z. z. a o zmene a doplnení niektorých zákonov k § 24e uvádza nasledovné: „Zamestnanci riadiaceho orgánu sú povinný informovať prijímateľa so závermi administratívnej kontroly. Rozsah a forma informovania je v pôsobnosti riadiaceho orgánu, je však nevyhnutné, aby bol prijímateľ informovaný o uvedených záveroch preukázateľným spôsobom.

36. Zo samotného znenia dôvodovej správy je zrejmé, že zákonodarca mal v úmysle zakotviť povinnosť pre riadiace orgány, aby o záveroch administratívnej kontroly kontrolovaný subjekt vhodným spôsobom upovedomili. Predpokladom pre začatie správneho konania teda nie je len formálne zaslanie Žiadosti o vrátenie finančných prostriedkov, ale aj skutočnosť, že prijímateľ je oboznámený so závermi administratívnej kontroly a má možnosť sa k nim vyjadriť.

37. V danom prípade zaslanie Žiadosti o vrátenie finančného príspevku, ktoré konštatuje porušenie pravidiel verejného obstarávania, nie je postačujúce pre to, aby bolo možné konštatovať, že žalobcovi bolo oznámené, čo v procese poskytnutia nenávratného finančného príspevku porušil. Všeobecne platí, že ak sú v zmysle kontrolných predpisov zistené porušenia zákonných predpisov, má mať kontrolovaný subjekt právo, aby sa k nim vyjadril.

svoje povinnosti, ktoré mu zo zákona vyplývajú, pričom bez ďalšieho musí mať na zreteli, že rozhoduje o právach a právom chránených záujmoch fyzických a právnických osôb, t. j. v tomto prípade obce, ktorá hospodári s určitým rozpočtom, ktorý môže byť výsledkom takéhoto konania dotknutý.

Tieto závery sú plne v súlade s judikatúrou Najvyššieho súdu SR, ktoré formuloval napr. v uznesení z 25. apríla 2018, sp. zn. 6Sžfk/15/2018, č. R 53/2018. Kasačný súd poukazuje na bod 40 uvedeného uznesenia, v ktorom je okrem iného uvedené, že „Protokol o výsledku dodržiavania zákona č. 25/2006 Z.z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov,

39. K sťažovateľovmu poukazu na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Sžfk/49/2018, zo dňa 28.4.2020 kasačný súd uvádza, že nie je povinný prihliadať na námietky, resp. argumenty, ktoré mu boli zaslané po lehote na podanie kasačnej sťažnosti. Napriek tomu, závery tohto rozsudku by nebolo možné aplikovať na prejednávanú vec, keďže v tomto rozhodnutí bolo správnemu súdu vytknuté, že časť napadnutého rozsudku je vnútorne protirečivá, lebo správny súd pripúšťal na viacerých miestach duplicitu preskúmavaného rozhodnutia a nevysporiadal sa so všetkými tvrdeniami sťažovateľa. Naopak v predmetnej veci neexistuje nič, čo by sa rozsudku správneho súdu dalo vytknúť. Práve naopak, správny súd sa vysporiadal so všetkými, pre vec podstatnými argumentmi oboch strán a keďže zrušil napadnuté rozhodnutia správnych orgánov, v odôvodnení rozhodnutia im dal aj návod, ako majú v konaní ďalej postupovať.

V Bratislave dňa 29. marca 2023