5Sžfk/49/2020

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eleny Berthotyovej, PhD. a sudcov prof. JUDr. Juraja Vačoka, PhD. (sudca spravodajca) a JUDr. Mariána Trenčana v právnej veci žalobcu (sťažovateľa): KLIMEX Hutnícky materiál, s. r. o., IČO: 36255963, so sídlom: Mikovíniho ul. č. 2/A, 917 01 Trnava, právne zastúpený: HALADA advokátska kancelária s.r.o., so sídlom: Kapitulská 21, 917 01 Trnava, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 101417039/2019, zo dňa 10. júna 2019, konajúc o kasačnej sťažnosti žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Trnave, č. k.: 14S/100/2019-177, zo dňa 16. apríla 2020, ECLI:SK:KSTT:2020:2019200266.2, takto

rozhodol:

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Trnave, č. k.: 14S/100/2019-177, zo dňa 16. apríla 2020, ECLI:SK:KSTT:2020:2019200266.2, zrušuje a vec vracia krajskému súdu na ďalšie konanie.

Odôvodnenie

I. Priebeh a výsledky administratívneho konania

3. Krajský súd v Trnave (ďalej len „správny súd“ alebo „krajský súd“) napadnutým rozsudkom, č. k.: 14S/100/2019-177, zo dňa 16. apríla 2020, ECLI:SK:KSTT:2020:2019200266.2 (ďalej len „napadnutý rozsudok), rozhodol tak, že podľa § 191 zákona č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku v účinnom znení (ďalej len „SSP“) napadnuté rozhodnutia žalovaného a rozhodnutie Daňového úradu Trnava č. 101684954/2018, zo dňa 30. augusta 2018, zrušil a vec vrátil prvostupňovému správnemu orgánu na ďalšie konanie. Žalobcovi priznal voči žalovanému právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania.

Tovar, ktorý bol predmetom dodania pre žalobcu bol nadobudnutý spoločnosťou Probe Invest s. r. o. od spoločnosti Brembio s. r. o. Šetrením bolo zistené, že Brembio s. r. o. sa na adrese sídla nenachádza, konateľ všetky dokumenty odovzdal novému vlastníkovi spoločnosti, pričom posledné daňové priznanie bolo spoločnosťou podané v decembri 2012. Prepravu tovaru od spoločnosti Probe Invest s. r. o. mal vykonať Q. N. priamo pre odberateľa žalobcu spoločnosť BEWEGA s. r. o.

5. V súvislosti s dodávateľskými faktúrami od spoločnosti SLOVMIX s. r. o., správca dane zistil, že konateľom spoločnosti bol N. H. od 13. júna 2013, s ustanoveným zástupcom C. C., vykonávajúcim všetku činnosť za spoločnosť. Spoločnosť nemala žiadnych zamestnancov, výrobné zariadenia na spracovanie a manipuláciu pri nakladaní a vykladaní skladovaného tovaru, skladovú evidenciu. Konateľ bol od deviateho mesiaca roku 2014 nekontaktný.

Krajský súd ďalej poukázal na to, že v súvislosti s preverovaním dodania tovaru žalobcu pre odberateľov - spoločnosti BEWEGA s. r. o. a spoločnosť NUBARRON, a. s. do Českej republiky, správca dane v období od 13. januára do 14. mája 2014 zaslal šesť žiadostí o medzinárodnú výmenu informácií (ďalej len „MVI“).

7. Správca dane po oznámení zo dňa 20.11.2015 pokračoval v daňovej kontrole, ktorú ukončil vydaním protokolu zo dňa 18. decembra 2015, doručeným žalobcovi. Daňová kontrola v prejednávanom prípade, vrátane doby prerušenia trvala celkovo 896 dní.

inom členskom štáte. 8. Krajský súd v týchto súvislostiach zdôraznil, že z obsahu rozhodnutí daňových orgánov jednoznačne vyplýva, že v nich absentuje špecifikácia dôvodov a správnej úvahy v tom, aký význam malo prerušenie predmetnej daňovej kontroly na dobu v trvaní takmer dvoch rokov, ako aj správna úvaha daňových orgánov použitá pri vyvodzovaní záverov vyplývajúcich zo zistení získaných MVI. Prvostupňové ani druhostupňové rozhodnutia daňových orgánov neobsahujú zistenia vyplývajúce z MVI uskutočnenej počas prerušenia, na základe ktorých by bolo možné posúdi účelnosť sporného porušenia daňovej kontroly. Nespochybnil skutočnosť, že protokol z daňovej kontroly obsahoval údaj o tom, že správca dane zaslal za účelom preverenia skutočností týkajúcich sa dodávok tovaru do iného členského štátu pre zahraničných odberateľov žiadosti o MVI. Z odôvodnenia orgánov finančnej správy však neplynul význam skutočností zistených v rámci MVI na vyvodenie záverov obsiahnutých v rozhodnutiach.

dane. Nedodržanie maximálnej lehoty na vybavenie žiadosti o MVI však nesmie byť na ťarchu práv žalobcu, pretože by to malo za následok porušenie princípu proporcionality v daňovom konaní. 9. Námietku žalobcu, vznesenú ohľadne neúčelného prerušenia daňovej kontroly považoval krajský súd za dôvodnú aj z toho titulu, že správca dane zaslal takmer všetky žiadosti o MVI v priebehu januára až mája 2014 a odpoveď na poslednú žiadosť, ktorí mu bola zaslaná až 20. novembra 2015. Žiadosti mohol správca dane v súvislosti s odpoveďami efektívnejšie urgovať. Pokiaľ žalovaný v rozhodnutí konštatuje, že žalobca bol jedným z článkov reťazca, ktorý sa zúčastnil na podvodnom konaní s cieľom získať daňovú výhodu, žalovaný bol povinný tvrdenie odôvodniť a uviesť, z akých skutočností vychádzal pri presvedčení, že žalobca bol hlavným iniciátorom reťazca sporných zdaniteľných obchodov vytvorených za účelom neoprávneného čerpania nadmerného odpočtu. Z rozhodnutí orgánov finančnej správy nie je zrejmé, ktoré konkrétne dôkazy žalovaný či správca dane žiadal od daňového subjektu na

Vedomosť žalobcu o podvodnom konaní musí byť správcom dane zistená konkrétnymi dôkazmi. Žalovaný v rozhodnutí dĺžku prerušenia zdôvodnil tým, že nedostal odpovede na viacero dožiadaní, zo spisového materiálu však nevyplýva jasné a zrozumiteľné vysvetlenie podniknutých opatrení v súvislosti s urgovaním jednotlivých dožiadaní o MVI u subjektov, ktoré o správy žiadal. Za dôvodnú krajský súd naopak nepovažoval námietku o odňatí práva zúčastňovať sa výsluchov svedkov, vypočutých v rámci dožiadania MVI. Žalobca bol oprávnený sa s výsluchmi oboznámiť a k týmto výsluchom sa vyjadriť, prípadne žiadať o dopočutie svedkov. 11.

12. V konaní úspešnému žalobcovi v zmysle § 167 SSP priznal plnú náhradu trov konania voči žalovanému.

13. Žalovaný (ďalej len „sťažovateľ“) podal proti rozsudku krajského súdu kasačnú sťažnosť z dôvodov podľa § 440 ods. 1 písm. g) a písm. h) SSP, pretože krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci a odklonil sa od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu. Sťažovateľ v sťažnosti kasačnému súdu navrhol, aby napadnutý rozsudok krajského súdu zrušil a vec vrátil tomuto súdu na ďalšie konanie.

Podstatou rozsudkov Súdneho dvora EÚ, týkajúcich sa podvodného konania je skutočnosť, že vnútroštátnemu súdu prináleží odmietnuť priznanie práva na odpočet, ak sa vo svetle objektívnych skutočností preukáže, že platiteľ dane sa svojou kúpu zúčastňuje na plnení, ktoré je súčasťou podvodu vo vzťahu k DPH. V danom prípade však vôbec neboli splnené prvotné podmienky stanovené zákonom o DPH pre uplatnenie práva na odpočítanie dane, nebolo preto potrebné vec posudzovať z hľadiska takejto judikatúry SD EÚ. V tomto daňovom prípade neboli splnené hmotnoprávne podmienky na uplatnenie práva na odpočítanie dane na preverovanom stupni dodávateľského reťazca, pretože žalobca nepredložil relevantné dôkazy o tom, že sa transakcie uskutočnili tak, ako deklarujú sporné faktúry.

Konateľ dodávateľa - spoločnosti SLOVMIX s. r. o. v čase uskutočnenia deklarovaných zdaniteľných obchodov - pán H. sa vyjadril, že všetku činnosť za dodávateľa vykonával p. C., ktorý mal generálnu plnú moc. Splnomocnený zástupca C. uskutočnenie deklarovaných zdaniteľných obchodov ústne potvrdil, k podstatným skutočnostiam sa však nevedel vyjadriť a nepredložil požadované

správnymi orgánmi, nie za účelom preukázania vedomosti žalobcu o podvodnom konaní na inom stupni reťazca. 16. Konateľ odberateľa BEWEGA s. r. o. odmietol vypovedať, pričom odberateľ za kontrolované zdaňovacie obdobie nepodal daňové priznanie k DPH, a teda nepriznal nadobudnutie tovaru od žalobcu a vierohodne nepreukázal nadobudnutie práva nakladať s tovarom ako vlastník. K preukázaniu dodania tovaru českému odberateľovi však bolo nevyhnutné preveriť túto skutočnosť aj u českého odberateľa. Žalobca nepreukázal prechod právo nakladať s tovarom ako vlastník na nadobúdateľa, pretože odberateľ nepriznal nadobudnutie tovaru od žalobcu. Prepravu tovaru mal podľa predložených dokladov vykonať Q. N., ktorý poprel vykonanie prepravy, a tiež spoluprácu so žalobcom a spoločnosťou BEWEGA s. r. o. a poukázal na falšovanie dokladov.

Zo žalovaného rozhodnutia sú zrejmé dôvody neuznania odpočítanie dane. 18. Sťažovateľ nesúhlasil tiež so závermi krajského súdu o neprimeranej dĺžke prerušenia daňovej kontroly. Správca dane si dôsledne plnil povinnosti a podnikal opatrenia podľa nariadenia Rady č. 904/2010, nemal povinnosť vysvetľovať, aké opatrenia podnikol s tým, aby urgoval jednotlivé žiadosti o MVI. Z obsahu rozhodnutí daňových orgánov jednoznačne vyplýva správna úvaha daňových orgánov použitá pri vyvodzovaní záverov vyplývajúcich zo zistení MVI, uskutočnenej počas prerušenia konania. Správca dane zaslal žiadosti o MVI do iných členských štátov EÚ za účelom preverenia skutočností, týkajúcich sa spochybnenia dodávok tovaru a prepravy v súlade so zákonom. Žalobca totiž deklaroval tuzemské zdaniteľné obchody, pri ktorých mal byť tovar prepravovaný zahraničným prepravcom (Q. N.) a obchody so zahraničnými partnermi (BEWEGA, s r. o.). Preverenie týchto skutočností bolo potrebné vykonať prostredníctvom MVI. Výsledky mali vplyv na správne určenie dane a jej výšky, prerušenie daňovej kontroly tak bolo primerané a nevyhnutné.

uplatneného dôvodu podľa § 440 ods. 1 písm. g) SSP v súlade s § 440 ods. 2 SSP. V zmysle § 439 ods. 3 písm. a) SSP tak kasačnú sťažnosť v tejto časti považoval za neprípustnú. 21. Správca dane v prvostupňovom rozhodnutí konštatoval (str. 38) umelý charakter transakcií s tým, že cieľom bolo zneužitie práva a získanie daňovej výhody z nereálnych

Správny súd preto správne poukázal na relevantnú judikatúru Súdneho dvora EÚ, v zmysle ktorej rozhodnutia neobsahovali dostatočné odôvodnenie vo vzťahu k tomu, na základe čoho dospeli k záveru o vedomosti účastníka konania o existencii podvodu. Nesprávne skutkové zistenia súdu pritom nespadajú pod dôvody kasačnej sťažnosti v zmysle § 440 ods. 1 SSP.

Odpoveď na žiadosť nebola počas celej doby u požiadaného orgánu ani len urgovaná. Postup správcu dane považoval za príklad zneužitia inštitútu prerušenia daňovej kontroly. 23. K uplatneniu kasačného dôvodu podľa § 440 ods. 1 písm. h) SSP žalobca namietal, že sťažovateľ v kasačnej sťažnosti neoznačil jediný príklad rozhodnutia kasačného súdu, ktorého sa mal údajný odklon týkať. Kasačnú sťažnosť považoval aj v časti tohto uplatneného dôvodu za neprípustnú, pretože sa neopiera o dôvod uplatnený v zmysle podmienok podľa § 440 SSP. 24. Žalobca kasačnému súdu navrhol, aby kasačnú sťažnosť v zmysle § 459 písm. e) SSP odmietol pre neprípustnosť. Za predpokladu prípustnosti kasačnej sťažnosti navrhol túto podľa § 461 SSP zamietnuť pre nedôvodnosť. Uplatnil si tiež náhradu trov kasačného konania.

IV. Relevantné právne predpisy

Podľa § 61 ods. 1 daňového poriadku správca dane daňové konanie a) preruší, ak má vedomosť, že sa začalo konanie o predbežnej otázke, b) môže prerušiť, ak sa začalo konanie o inej skutočnosti rozhodujúcej na vydanie rozhodnutia alebo je potrebné získať informácie spôsobom podľa osobitného predpisu. Podľa § 61 ods. 3 daňového poriadku konanie je prerušené dňom uvedeným v rozhodnutí o prerušení konania. Tento deň nemôže byť skorší ako deň, kedy bolo rozhodnutie odovzdané na poštovú prepravu alebo odoslané elektronickými prostriedkami, v prípade doručovania rozhodnutia zamestnancami správcu dane tento deň nemôže byť skorší ako deň jeho doručenia. Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať odvolanie. Podľa čl. 10 nariadenia Rady č. 904/2010 žiadaný orgán poskytuje informácie uvedené v článku 7 a 9 tak rýchlo, ako je to len možné, no najneskôr tri mesiace po dni prijatia žiadosti. Pokiaľ však žiadaný orgán už uvedenú informáciu má, lehota sa znižuje maximálne na jeden mesiac.

V. Posúdenie veci kasačným súdom

26. So zreteľom na § 439 ods. 1, § 442 ods. 1, § 443 ods. 2 písm. a) SSP kasačný súd skonštatoval, že podaná kasačná sťažnosť žalovaného smeruje proti rozsudku, voči ktorému je sťažnosť prípustná, bola podaná oprávnenou osobou a včas, postupom bez nariadenia pojednávania podľa § 455 SSP a po jej preskúmaní dospel k záveru, že kasačná sťažnosť žalovaného je dôvodná.

nemôže. Prerušením daňovej kontroly za týmto účelom správca dane nevstupuje do súkromnej autonómie daňového subjektu, neuplatňuje voči nemu svoje práva a ani nepožaduje od neho plnenie povinností vyplývajúcich mu zo zákona pre účel výkonu daňovej kontroly.

28. Z výkladu § 49 ods. 2 zákona o DPH nepochybne vyplývajú podmienky, za akých si daňový subjekt môže odpočítať DPH, pričom základná podmienka je, aby išlo o dodávky, ktoré mu naozaj boli dodané konkrétnym platiteľom DPH. Povinnosťou správcu pri posudzovaní opodstatnenosti uplatnených nárokov na odpočet DPH je vychádzať nielen z daňových dokladov predložených kontrolovaným daňovým subjektom, ale aj zo zistení či predloženým dokladom nechýba materiálny podklad. Formálna existencia faktúr ako aj preukazovanie zaplatenia týchto súm nie sú predpokladom pre odpočítanie dane v zmysle zákona o DPH. Daňový subjekt, ktorý si nárok na odpočet DPH uplatňuje, musí preukázať splnenie podmienok, stanovených pre odpočet. Jednou z nich je preukázanie, že zdaniteľné obchody boli reálne uskutočnené, teda konkrétny tovar dodaný alebo služba vykonaná.

konanie. Kasačný súd primárne preskúmal rozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom v rámci kasačného konania skúmal aj napadnuté rozhodnutie žalovaného, najmä z pohľadu, či kasačné námietky žalovaného sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku krajského súdu. 30. Žalobca sa správnou žalobou domáhal preskúmania rozhodnutia žalovaného č. 101417039/2019, zo dňa 10. júna 2019, ktorým žalovaný potvrdil rozhodnutie správcu dane o vyrubení rozdielu DPH podľa § 68 ods. 5 daňového poriadku. Správca dane vykonal daňovú

31. Článok 28a ods. 3 prvý bod a článok 28c bod A písm. a) prvý odsek šiestej smernice Rady 77/388/EHS, zo 17. mája 1977 o zosúladení právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa daní z obratu - spoločný systém dane z pridanej hodnoty: jednotný základ jej stanovenia, zmenenej a doplnenej smernicou Rady 2000/65/ES zo 17. októbra 2000, sa majú vzhľadom na pojem „odoslaný“ uvedený v oboch týchto ustanoveniach vykladať v tom zmysle, že k nadobudnutiu tovaru v rámci Spoločenstva a k uplatneniu oslobodenia dodávky v rámci Spoločenstva od dane dôjde len vtedy, keď právo nakladať s tovarom ako vlastník prejde na nadobúdateľa a keď dodávateľ preukáže, že tento tovar bol odoslaný alebo prepravený do iného členského štátu a že v dôsledku tohto vývozu alebo tejto prepravy fyzicky opustil územie členského štátu dodania (rozsudok SD EÚ, vo veci Teleos Plc proti Commissioners of Customs & Excise so sp. zn. C-904/04).

V tomto zdaňovacom období si uplatnil tiež odpočítanie dane z faktúr vystavených spoločnosťou SLOVMIX s. r. o., v celkovej sume základ dane: 848.961,- eur, (z toho DPH 20%, v sume 169.792,20 eura) na nákup betonárskej ocele a spoločnosťou Ferrocel s. r. o. v celkovej sume

Vykonaným dokazovaním boli zistené nasledovné pochybnosti o dodávateľoch žalobcu. 34. Z administratívneho spisu kasačný súd zistil, že žalobca si uplatnil právo na odpočet DPH tiež z odberateľských faktúr vystavených pre české obchodné spoločnosti BEWEGA, s. r. o. a NUBARRON, a. s. V súvislosti s preverovaním dodávok tovaru subjektom do Českej republiky správca dane v období od 23. januára 2014 do 14. mája 2014 zaslal spolu šesť žiadostí o MVI podľa nariadenia č. 904/2010. Vzhľadom na skutočnosť, že na požadované otázky nedostal správca dane v požadovanej lehote odpovede, daňovú kontrolu prerušil odo dňa 15. mája 2014 až do zaslania poslednej odpovede dňa 20. novembra 2015.

35. Kasačný súd z obsahu administratívneho spisu a rozhodnutia žalovaného v súvislosti s realizovanými žiadosťami o MVI zistil nasledovné skutočnosti: a) Probe Invest s. r. o. - správca dane zaslal dňa 13. mája 2014 českému správcovi dane žiadosť o MVI č. 9201402/ 5/1853746/2014/Jk, Lehs, ohľadom vypočutia C. W. - konateľa dodávateľa Probe Invest, s. r. o. vo veci uskutočnenia zdaniteľných obchodov s kontrolovaným daňovým subjektom v zdaňovacom období marec a apríl 2013, z konečnej odpovede zaevidovanej pod č. 9201402/ 5/5216870, doručenej 26. novembra 2014 vyplynulo, že C.. W. o činnosti spoločnosti Probe Invest s. r. o. ako dodávateľa nič nevedel, v tejto vystupoval ako „biely kôň“, do spoločnosti sa dostal prostredníctvom C. C., ktorý bol zamestnancom W. A. s prísľubom finančnej odmeny za to, že bude konateľom. Náplňou činnosti bolo cestovať na Slovensko, najmä do bankových inštitúcií, pričom W. A. udelil plnú moc na disponovanie s účtom dodávateľa, - na základe uvedeného správca dane skonštatoval, že nebolo potvrdené reálne dodanie tovaru pre kontrolovaný daňový subjekt a preto neuznal nárok na odpočítanie dane z faktúr

subjektom. Z konečnej odpovede českého finančného úradu zaevidovanej dňa 03. septembra 2014, č. 9201402/5/40958282, vyplýva, že všetku činnosť za tohto dodávateľa vykonával C., ktorý mal udelenú generálnu plnú moc, splnomocnený zástupca kontrolovaného daňového subjektu sa však na ústne pojednávanie nedostavil, N.. H. českému finančnému orgánu

100,- eur za podpis nejakých dokladov, ktoré podpísala, ale týmto nerozumela, pretože neboli v maďarčine. Doklady podpísala kvôli finančným problémom, nič nevedela o tovare a preprave, prijatí tovaru, zmluvách, nemá žiadne doklady, - bývalý konateľ spoločnosti A. N. na ústnom pojednávaní vypovedal, a opísal priebeh obchodovania s dodávateľskou spoločnosťou betonárskej ocele K& K, s. r. o., svoje tvrdenia však nepodložil žiadnymi dokladmi, pretože doklady sa nachádzajú u aktuálneho konateľa a preberacím protokolom nedisponuje, - správca dane na základe požiadavky daňového subjektu požiadal príslušný útvar Policajného zboru SR o zistenie totožnosti niektorých držiteľov motorových vozidiel, ktoré boli použité na prepravu tovaru od dodávateľa Ferrocel, s. r. o. k daňovému subjektu, taktiež požiadal Národnú kriminálnu agentúru o nahliadnutie do spisu kontrolovaného daňového subjektu za účelom zistenia evidenčných čísiel vozidiel použitých na prepravu tovaru, daňový subjekt požadoval po zistení totožnosti držiteľov vozidiel uskutočniť výsluch týchto osôb za účelom preverenia

na pozícii „missing trader“ - zmiznutý obchodník. Český správca dane vydal na spoločnosť BEWEGA s. r. o. rozhodnutie o nespoľahlivom platiteľovi, - správca dane dňa 13. mája 2014 zaslal českému správcovi dane žiadosť o MVI č. 9201402/5/ 1879977/2014/Jk, vo veci vypočutia aktuálneho konateľa spoločnosti BEWEGA s. r. o. - K. P., Rumunsko a tiež bývalého konateľa K. C..

Dňa 05. februára 2015 bola správcovi dane doručená Spontánna výmena informácií českého správcu dane, ktorý obdržal odpoveď z Rumunska na žiadosť o vykonanie vypočutia súčasného konateľa - P., ktorého nebolo možné identifikovať,

5/1682050/14, v ktorej žiadal o preverenie uskutočnenia prepravy Q. N., v období marec 2013 a apríl, dňa 03. septembra 2014 obdržal odpoveď zaevidovanú pod ev. č. 9201402/4095867, preverovaním sa zistilo, že Q. N. nikdy nespolupracoval so spoločnosťami BEWEGA s. r. o. ani s kontrolovaným daňovým subjektom, nikdy nič nefakturoval, nevykonával prepravu ani prostredníctvom iných prepravcov, nikdy nevykonával prepravu pre spoločnosť Probe Invest s. r. o. a SLOVMIX, s. r. o.,

e) NUBARRON, s. r. o. - daňový subjekt mal v účtovníctve zaúčtované odberateľské faktúry za dodanie tovaru pre českého odberateľa NUBARRON, a. s., pričom dodanie tovaru deklaroval ako dodanie s oslobodením podľa § 43 zákona o DPH, - dňa 13. januára 2014 bola správcom dane zaslaná českému správcovi dane žiadosť č. 9201402/5/103086/2014/Jk, vo veci preverenia zdaniteľných obchodov, dňa 20. novembra 2015 bola správcovi dane doručená odpoveď zaevidovaná pod č. 9201402/1690041, v ktorej sa uvádza, že spoločnosť NUBARRON, a. s. so správcom dane nekomunikuje a nespolupracuje, skutočné miesto výkonu ekonomickej činnosti spoločnosti nebolo preukázané, v daňovom priznaní k DPH za zdaňovacie obdobie apríl spoločnosť neuviedla nadobudnutie tovaru z iného

36. Kasačný súd je na rozdiel od správneho súdu toho názoru, že žalovaný a správca dane sa napadnutom rozhodnutí dostatočne zaoberali zisťovaním skutkového stavu veci. Z odôvodnenia rozhodnutia sú zrejmé závery zistené vykonaným dokazovaním, pričom správca dane a žalovaný dostatočne zdôvodnili potrebu vykonania MVI. Daňový poriadok nelimituje správcu dane, pokiaľ ide o zaslanie žiadostí o MVI. Správca dane v danom prípade považoval za potrebné doplniť dokazovanie vo vzťahu k spoločnostiam Probe Invest s. r. o., SLOVMIX s. r. o., BEWEGA s. r. o. práve na základe skutočností, že nadobudnutie tovaru žalobcom a dodanie tovaru českým odberateľom bolo dôvodne spochybnené. Bolo preto potrebné prostredníctvom MVI vypočuť konateľov týchto spoločností a zaobstarať ďalšie doklady a

tovaru. 37. V súvislosti s tvrdenou neprimeranou dĺžkou prerušenia daňovej kontroly je potrebné dať do pozornosti rozsudok Súdneho dvora EÚ vo veci C-186/2020, HYDINA s. r. o. zo dňa 30. septembra 2021, ECLI:EU:C:2021:768. Súdny dvor dal v tomto rozhodnutí na otázky položené Najvyšším súdom Slovenskej republiky odpoveď, v zmysle ktorej: „Článok 10 nariadenia Rady (EÚ) č. 904/2010 zo 7. októbra 2010 o administratívnej spolupráci a boji proti podvodom v oblasti DPH v spojení s jeho odôvodnením 25 sa má vykladať v tom zmysle, že nestanovuje lehoty, ktorých prekročenie môže ovplyvniť zákonnosť prerušenia daňovej kontroly stanoveného právom žiadajúceho štátu dovtedy, kým žiadaný členský štát neposkytne informácie požadované v rámci mechanizmu administratívnej spolupráce stanovenej týmto nariadením.“ Týmto kasačný súd považuje za zodpovedanú argumentáciu žalobcu, akceptovanú rozsudkom krajského súdu, o porušovaní lehôt na vykonanie MVI stanovených európskym právom, s následkom nezákonnosti daňovej kontroly a jej výstupov kvôli nezákonnému prerušeniu.

39. Kasačný súd tiež poukazuje na závery uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky, sp. zn. III. ÚS 726/2016, zo dňa 25. októbra 2016. Kasačný súd v zmysle záverov tohto uznesenia dodáva, že pokiaľ bol žalobca názoru, že zo strany správcu dane nebol zachovaný postup a lehoty na vybavenie žiadosti o MVI podľa nariadenia č. 904/2010, v dôsledku čoho daňová kontrola trvala dlhšie ako jeden rok (vrátane jej prerušenia), mohol sa svojich práv a právom chránených záujmov domáhať v konaní proti nečinnosti orgánu verejnej správy, čo však v tomto prípade zo strany žalobcu vykonané nebolo. Námietku ohľadom nedodržania zákonnej lehoty na vykonanie daňovej kontroly tiež z dôvodu, že sa žalobca počas daňovej kontroly nedomáhal vyslovenia nečinnosti správcu dane pri vykonávaní daňovej kontroly, kasačný súd považuje za nedôvodnú.

41. Kasačný súd pri posudzovaní predmetnej veci si je vedomý rozsudku, sp. zn.: 1Sžfk/ 54/2020, zo dňa 23. marca 2022, ECLI:SK:NSSSR:2022:2019200166.1, ktorý bol vydaný vo veci tých istých účastníkov konania. V predmetnom rozsudku kasačný súd považoval za potrebné v ním posudzovanej veci špecifikovať v prvostupňovom správnom rozhodnutí zistenia, ktoré vyplynuli z prerušenia daňového konania. Závery tohto rozsudku tak boli postavené na nedostatočnom odôvodnení predmetných skutočností.

43. Správny súd v ďalšom konaní rozhodne aj o náhrade trov kasačného konania v zmysle § 467 ods. 3 SSP. 44. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky jednomyseľne (§ 463 v spojení § 139 ods. 4 SSP).

V Bratislave dňa 27. júna 2022