5Sžfk/51/2019

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mariána Trenčana a členov senátu JUDr. Eleny Berthotyovej, PhD. a prof. JUDr. Juraja Vačoka, PhD., v právnej veci žalobcu (v kasačnom konaní sťažovateľa): NAU, s.r.o., Hlavná 75, Čata, IČO: 46544941, zastúpeného: JUDr. Pavol Gráčik, advokát so sídlom Farská 40, Nitra, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná 63, Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutiu žalovaného, v konaní o kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Nitre č. k. 11S/68/2018-102 z 20. februára 2019, ECLI:SK:KSNR:2019:4018200279.3, takto

rozhodol:

I. Kasačná sťažnosť sa zamieta. II. Účastníkom konania sa nárok na náhradu trov kasačného konania nepriznáva.

Odôvodnenie

I. Konanie pred orgánom verejnej správy

Nesplnenie podmienky fyzickej prepravy tovaru z tuzemska do iného členského štátu odvodzoval zo zistenia, že sťažovateľ nepredložil žiaden relevantný dôkaz svojho tvrdenia a z dôvodu vzniknutých rozdielnych tvrdení o pohybe a zapožičaní motorového vozidla použitého na prepravu. Dodanie tovaru do iného členského štátu podľa faktúr nebolo podľa žalovaného preukázané v zmysle § 43 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty (ďalej len „zákon o DPH“), preto dodanie tovaru nepovažoval za oslobodené od dane, ale za dodanie tovaru v zmysle § 8 zákona o DPH, ktoré je predmetom dane podľa § 2 ods 1 písm. a) zákona o DPH. Žalovaný tak nespochybnil existenciu tovaru, ale jeho intrakomunitárne dodanie odberateľovi, ktoré nebolo potvrdené ani maďarskou daňovou správou. Verbálne potvrdenie dodania štatutárnym zástupcom dodávateľa žalovanému nepostačovalo. 3. Žalovaný tiež uviedol, že zistil pohyb tovaru v reťazci Sayed Nagy Ismail Mosaad (CZ) - JUDITTA s.r.o. (SK) - LP Safety s.r.o. (SK) - Peter Valašek (fyzická osoba, SK, časť tovaru),

Okrem iného žalovaný uviedol, že platiteľ JUDITTA s.r.o. ako dovozca tovaru do tuzemska nepodal daňové priznanie k DPH za 4. štvrťrok 2013, čo tiež viedlo k pochybnostiam správcu dane. 4. Pri preverovaní dokladov bolo predložené aj potvrdenie o prijatí tovaru odberateľom, na ktorom bolo uvedené EČV a deň zapožičania (nájmu) vozidla, ktoré malo byť použité na prepravu tovaru, pričom správca dane zistil jeho majiteľa E. T., ktorého aj vypočul.

5. Prostredníctvom medzinárodnej výmeny informácií bolo podľa žalovaného zistené, že odberateľovi bolo IČ DPH zrušené k 08.04.2015, je v nútenej likvidácii, v daňovom priznaní ani súhrnnom výkaze nepriznal intrakomunitárne nadobudnutie od sťažovateľa. 6. Žalovaný okrem iného popísal aj zistenia zo svedeckej výpovede konateľa odberateľa S. G., ktorý uviedol, že doklady k posudzovanému obchodu maďarskej daňovej správe nepodal, lebo zabudol, a nevedel, kde doklady sú, keďže sa dva krát sťahoval a nezaoberal sa tým.

7. Podľa žalovaného boli vo výpovediach zúčastnených pred správcom dane rozpory v tom, že splnomocnenec sťažovateľa tvrdil, že najprv dostal peniaze na účet, a potom dodal tovar odberateľovi, zatiaľ čo konateľ odberateľa tvrdil, že tovar bol zaplatený až po jeho odovzdaní. Rozdiely vznikli aj pri opise vzniku obchodného vzťahu. Pokiaľ ide o prepravu, vlastník vozidla uviedol, že ho zapožičal len v dňoch 03.12.2013, 13.12.2013, 19.12.2013 a 31.12.2013, pričom podľa potvrdenia o prijatí tovaru odberateľom mala byť preprava uskutočnená v dňoch 30.11.2013 a 20.12.2013. Chýbali aj doklady o prevzatí a vrátení vozidla.

8. Sťažovateľovu správnu žalobu proti preskúmavanému rozhodnutiu zamietol Krajský súd v Nitre (ďalej aj „krajský súd“ alebo „správny súd“) podľa § 190 zákona č. 162/2015 Z.z. Správneho súdneho poriadku (ďalej aj „S.s.p.“) rozsudkom č. k. 11S/68/2018-102 z 20.02.2019, ECLI:SK:KSNR:2019:4018200279.3 (ďalej len „napadnutý rozsudok“).

Európskej únie. 10. Sťažovateľ podľa správneho súdu poukazoval na to, že splnil všetky podmienky stanovené zákonom na oslobodenie od dane pri vývoze tovaru odberateľovi do Maďarska. Namietal aj nesprávnu aplikáciu ustanovení Daňového poriadku tvrdiac, že v priebehu daňovej kontroly a vyrubovacieho konania predložil všetku účtovnú dokumentáciu, ktorú bolo možné v zmysle zákona od neho požadovať a splnil si teda svoju dôkaznú povinnosť.

12. Na základe vyššie uvedených listinných dokladov, dokazovania vykonaného správcom dane, ako i zisťovania vykonaného maďarskou daňovou správou i krajský súd dospel k záveru, že sťažovateľ dostatočne nepreukázal takéto dodanie tovaru. Predovšetkým poukázal na to, že sťažovateľ toto dodanie preukazoval výlučne predložením listín - faktúry, dodacieho listu, ktoré sú v kolónke „prijal“ opatrené pečiatkou odberateľa a nečitateľným podpisom.

13. Správny súd ďalej uviedol, že pri posudzovaní podmienok na uplatnenie oslobodenia od dane je potrebné vychádzať z § 43 ods. 5 zákona o DPH, v zmysle ktorého je platiteľ dane povinný preukázať dodanie tovaru do iného členského štátu kópiou faktúry (čo sťažovateľ splnil), ale nakoľko sťažovateľ prepravu nevykonal, ani ju nezabezpečoval, bolo jeho povinnosťou predložiť i ďalšie doklady, pretože podľa jeho tvrdenia prepravu tovaru mal zabezpečiť odberateľ. Krajský súd zdôraznil, že je potrebné rozlišovať medzi tým, či odberateľ prepravu zabezpečí inou osobu a v takom prípade je sťažovateľ ako platiteľ dane povinný predložiť prepravný doklad alebo iný doklad o odoslaní, v ktorom je uvedené miesto určenia (§ 43 ods. 5 písm. a/ zákona o DPH) a tým, či odberateľ prepravu tovaru vykoná sám a v takom prípade je sťažovateľ povinný predložiť okrem iného i písomné vyhlásenie odberateľa alebo ním poverenej osoby, že tovar prepravil do iného členského štátu (§ 43 ods. 5 písm. c/ zákona).

14. Správny súd poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „Najvyšší súd“) sp. zn. 8Sžf/5/2010 z 09.12.2010 a čl. 138 smernice Rady 2006/112/ES z 28.11.2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty; podľa správneho súdu sa teda kladie dôraz na dodanie tovaru a na jeho nadobudnutie zdaniteľným subjektom v inom členskom štáte, ku ktorému dôjde len vtedy, keď právo nakladať s tovarom ako vlastník prejde na nadobúdateľa a keď dodávateľ preukáže, že tovar bol odoslaný alebo prepravený do iného členského štátu predávajúcim, nadobúdateľom alebo na ich účet a že v dôsledku tohto vývozu alebo prepravy fyzicky opustil územie členského štátu dodania. Uvedené podľa súdu znamená, že sťažovateľ, ktorý si uplatnil oslobodenie od dane pri deklarovaných dodávkach tovaru, bol povinný preukázať, že tovar skutočne fyzicky opustil územie Slovenskej republiky a bol dodaný ním deklarovanému odberateľovi, na ktorého prešlo právo nakladať s tovarom ako jeho vlastník.

15. Správny súd ďalej poukázal na rozhodovaciu činnosť Súdneho dvora vo veci C-146/05 „Albert Collé“, ako rozsudok vo veci C-409/04 vo veci „Teleos plc.“, v abstrakte ktorého je výslovne uvedené, že k uplatneniu oslobodenia dodávky od dane dôjde len vtedy, keď právo nakladať s tovarom ako vlastník prejde na nadobúdateľa a keď dodávateľ preukáže, že tento tovar bol odoslaný alebo prepravený do iného členského štátu a že v dôsledku tohto vývozu alebo tejto prepravy fyzicky opustil územie členského štátu dodania.

Je zásadne vecou sťažovateľa, s kým uzatvára obchodné kontrakty, a v prípade, ak si uplatňuje oslobodenie do dane z pridanej hodnoty pri tovare, ktorý mal byť odoslaný alebo prepravený z tuzemska do iného členského štátu, musí vedieť relevantnými a nespochybniteľnými dôkazmi preukázať, že tovar bol skutočne dodaný, resp. vyvezený (dodávateľom, odberateľom alebo na ich účet) do iného členského štátu a že deklarovaný odberateľ skutočne nadobudol právo s týmto tovarom nakladať. V tomto smere dôkazná povinnosť v daňovom konaní jednoznačne spočíva na daňovom subjekte - sťažovateľovi, ktorému daňové orgány poskytli dostatok priestoru, aby svoje tvrdenie o dodaní a vývoze tovaru do iného členského štátu a dôvodnosť oslobodenia od dane z pridanej hodnoty i preukázal, čo podľa správneho súdu neurobil.

III. Kasačná sťažnosť, vyjadrenia

24. Právo nakladať s tovarom prešlo na nadobúdateľa, pričom toto bolo zo strany sťažovateľa preukázané výsluchom viacerých osôb tak, ako to vyplýva z vykonaného dokazovania a tovar bol odoslaný alebo prepravený do iného členského štátu nadobúdateľom a v dôsledku prepravy fyzicky opustil územie Slovenskej republiky, čo bolo taktiež preukázané výsluchom viacerých osôb tak, ako to vyplýva z vykonaného dokazovania.

26. V rámci daňového konania bol vypočutý konateľ odberateľa pán S. G., ktorý verbálne potvrdil dodanie tovaru a presne špecifikoval aj miesto, kde bol tovar dodaný, pričom pre účely konania nebolo podstatné, čo sa s tovarom dialo ďalej. Skutočnosť, že nevedel predložiť účtovníctvo, nemôže byť na ujmu sťažovateľa.

V konaní nebol podľa sťažovateľa spor o existenciu tovaru, pričom tento tovar bol dodaný odberateľovi. 28. Sťažovateľ mal za to, že žalovaný a taktiež ani krajský súd sa v podstate žiadnym relevantným spôsobom nevysporiadal s jeho dôkazmi a skutočnosťami, ktoré podporujú tvrdenie sťažovateľa o dodaní tovaru do Maďarska. Pokiaľ ide o dôkazné bremeno v daňovom konaní, tak toto je podľa sťažovateľa primerane rozložené medzi daňovníka - v tomto prípade sťažovateľa a správcu dane a pokiaľ daňovník predloží zrejmé priame dôkazy o ním deklarovaných skutočnostiach, nemôže si správca dane dovoliť tieto, v rámci svojho rozhodovania, odignorovať len na základe nejakých nepriamych dôkazov a účelovo podsunutých tvrdení. 29.

30. Sťažovateľ ďalej citoval z judikatúry Súdneho dvora EÚ: C-80/11 a C-142/11 z 21.06.2012; C-42/17 z 05.12.2017, ECLI:EU:C:2017:936, Ústavného súdu Slovenskej republiky: II. ÚS 604/2015 z 11.11.2015, Najvyššieho súdu: 3Sžf/1/2011 z 15.03.2011, 8Sžf/ 9/2012 z 30.01.2013, 6Sžf/10/2012 z 28.11.2012, 8Sžf/34/2015, 8Sžf/81/2013, 8Sžf/68/2014, 2Sžf/26/2016, 3Sžf/1/2010 z 19.08.2010. Vyvodzoval z nej, že dôkazné bremeno nemôže zaťažovať výlučne len sťažovateľa ako daňový subjekt a ak správca dane chce tvrdiť, že doklady ním predložené sú nedôveryhodné, alebo že plnenie nebolo dodané tak ako je dokladované, musí túto skutočnosť náležite aj preukázať, pričom nemôže tak činiť len s odvolaním sa na skutočnosti zistené z toho, že si odberateľ nesplnil daňové povinnosti.

IV. Výber z relevantnej právnej úpravy

Podľa § 24 ods. 1 Daňového poriadku daňový subjekt preukazuje a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, b)skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania, c)vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť. Podľa § 43 ods. 1 zákona o DPH oslobodené od dane je dodanie tovaru, ktorý je odoslaný alebo prepravený z tuzemska do iného členského štátu predávajúcim alebo nadobúdateľom tovaru alebo na ich účet, ak nadobúdateľ je osobou identifikovanou pre daň v inom členskom štáte. Podľa § 43 ods. 5 zákona o DPH platiteľ je povinný preukázať, že sú splnené podmienky oslobodenia od dane podľa odsekov 1 až 4 a) kópiou faktúry, b) dokladom o odoslaní tovaru, ak prepravu tovaru zabezpečí dodávateľ alebo odberateľ poštovým podnikom, alebo kópiou dokladu o preprave tovaru, v ktorom je potvrdené odberateľom alebo osobou ním poverenou prevzatie tovaru v inom členskom štáte, ak prepravu tovaru zabezpečí dodávateľ alebo odberateľ osobou inou ako poštovým podnikom; ak platiteľ takú kópiu dokladu o preprave tovaru nemá, prevzatie tovaru v inom členskom štáte je povinný preukázať iným dokladom, c) potvrdením o prijatí tovaru odberateľom alebo osobou ním poverenou, ak prepravu tovaru vykoná dodávateľ alebo odberateľ; toto potvrdenie musí obsahovať 1. meno a priezvisko odberateľa alebo názov odberateľa a adresu jeho sídla, miesta podnikania, prevádzkarne, bydliska alebo adresu miesta, kde sa obvykle zdržiava, 2. množstvo a druh tovaru, 3. adresu miesta a dátum prevzatia tovaru v inom členskom štáte, ak prepravu tovaru vykoná dodávateľ, alebo adresu miesta a dátum skončenia prepravy, ak prepravu tovaru vykoná odberateľ, 4. meno a priezvisko vodiča pozemného motorového vozidla uvedené paličkovým písmom a jeho podpis, 5. evidenčné číslo pozemného motorového vozidla, ktorým sa uskutočnila preprava tovaru, a d) inými dokladmi, najmä zmluvou o dodaní tovaru, dodacím listom, dokladom o prijatí platby za tovar, dokladom o platbe za prepravu tovaru.

33. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky, na ktorý prešiel výkon súdnictva aj vo veciach kasačných sťažností, v ktorých bol do 31.07.2021 príslušný Najvyšší súd Slovenskej republiky (§ 101e ods. 2 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov v spojení s § 11 písm. h/ S.s.p.), ako súd kasačný (ďalej len „kasačný súd“) preskúmal rozsudok správneho súdu v medziach sťažnostných bodov (§ 438 ods. 2, § 445 ods. 1 písm. c/, ods. 2 S.s.p.), pričom po zistení, že kasačná sťažnosť bola podaná oprávnenou osobou v zákonnej lehote (§ 442 ods. 1, § 443 ods. 2 písm. a/ S.s.p.) a že ide o rozhodnutie, proti ktorému je kasačná sťažnosť prípustná (§ 439 ods. 1 S.s.p.), vo veci v zmysle § 445 S.s.p. nenariadil pojednávanie a po neverejnej porade senátu jednomyseľne dospel k záveru, že kasačná sťažnosť je nedôvodná a preto podľa § 461 S.s.p. kasačnú sťažnosť

35. Sťažovateľ aj v kasačnej sťažnosti proti napadnutému rozsudku vytrvalo opakoval, že intrakomunitárne dodanie dovaru formálne preukázal predložením: 1. kópie faktúry, 2. potvrdením o prijatí tovaru odberateľom, 3. dodacím listom k faktúre, a k materiálnemu splneniu podmienok tvrdil, že: 1. bola preukázaná úhrada protiplnenia odberateľom po odovzdaní tovaru, 2. bolo preukázané naloženie tovaru v sklade u sťažovateľovho dodávateľa (LP Safety s.r.o.), čím odberateľ nadobudol aj vlastníctvo tovaru a došlo k jeho dodaniu, 3. konateľ odberateľa verbálne povrdil dodanie tovaru a špecifikoval miesto dodania adresou, 4. konateľ odberateľa aj sťažovateľ potvrdili, že prepravu si zabezpečoval odberateľ, bolo ozrejmené aj to, kto šoféroval vozidlo, 5. vlastník vozidla ako svedok potvrdil, kedy bolo maďarskej spoločnosti zapožičané vozidlo, 6. niet sporu, že tovar existoval a bol dodaný

36. Správny súd svoj záver o zamietnutí žaloby postavil najmä na tom, že maďarská daňová správa nepotvrdila u odberateľa dovoz tovaru z iného členského štátu, maďarský odberateľ nepredložil žiadne doklady o nadobudnutí tovaru, za príslušné zdaňovacie obdobie nepodal daňové priznanie k DPH, nemal v roku 2013 žiadnych zamestnancov a neposkytol žiadne doklady (faktúry, objednávky, prepravné doklady). Podľa názoru súdu teda sťažovateľ nepreukázal splnenie zákonom stanovených podmienok na oslobodenie od dane.

Z obsahu rozsudkov vyplýva, že aj odôvodnenie rozhodnutí žalovaného ako i argumentácia účastníkov správneho súdneho konania bola prakticky zhodná s teraz súdenou vecou.

prepraveného do miesta určenia mimo ich územia, ale v rámci Spoločenstva predávajúcim, nadobúdateľom alebo na ich účet, uskutočnené pre inú zdaniteľnú osobu alebo nezdaniteľnú právnickú osobu konajúcu ako takú v inom členskom štáte, než je členský štát, v ktorom sa odoslanie alebo preprava tovaru začala. 41. (55.) Predmetom preskúmavacieho konania v danej veci je preveriť zákonnosť žalobcom namietaného procesného postupu a právnych záverov daňových orgánov v súvislosti s výkonom daňovej kontroly oprávnenosti nároku žalobcu na vrátenie nadmerného odpočtu na DPH za zdaňovacie obdobie december 2013 ako i posúdiť mieru prenosu dôkazného bremena na žalobcu vzhľadom na zistený skutkový stav pri preverovaní oprávnenosti uplatneného nároku na oslobodenie od dane pri dodaní tovaru z tuzemska do iného členského štátu podľa § 43 zákona o DPH, resp. pri určení daňovej povinnosti za kontrolované zdaňovacie obdobie

pre daň. Pojem osoba identifikovaná pre daň v inom členskom štáte treba vykladať tak, aby bol naplnený účel Európskej úpravy, t. j. prenos daňových príjmov do štátu spotreby, osobou povinnou odviesť daň za intrakomunitárnu dodávku, bude len tá osoba, ktorá je platiteľom

V prípade oslobodenia od dane pri dodaní tovaru z tuzemska do iného členského štátu sú tieto dôkazy presne identifikované v § 43 ods. 5 zákona o DPH. Ich predložením teda platiteľ dane unesie dôkazné bremeno týkajúce sa tvrdenia o reálnom uskutočnení dodania tovaru z tuzemska do iného členského štátu, pokiaľ obsahujú náležitosti vyžadované osobitnými predpismi. Základným predpokladom pre oslobodenie dodávateľa od dane je však reálne uskutočnenie dodania tovaru z tuzemska do iného členského štátu. Ak k reálnemu premiestneniu tovaru do iného členského štátu nedošlo, nemožno oslobodenie od dane priznať, i v prípade splnenia podmienok uvedených v § 43 zákona o DPH. 45. (59.) V súvislosti s dôkazným bremenom kasačný súd poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Sžf/4/2009 zo dňa 23. júna 2010 v spojení s rozhodnutím Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 78/2011-17 zo dňa 23. februára 2011, z odôvodnenia ktorého vyplýva, že: „Dôkazné bremeno je na daňovom subjekte - žalobcovi.

správca dane povinný hodnotiť každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti a pritom prihliadať na všetko, čo v daňovom konaní vyšli najavo, pričom toto vyhodnotenie zistených skutkových okolností musí zodpovedať zásadám logického myslenia a správnej aplikácie relevantných zákonných ustanovení. Zásada objektívnej pravdy ovládajúca daňové konanie nepredstavuje absolútnu povinnosť správcu dane viesť dokazovanie dovtedy, pokým sa bez pochýb nepreukážu a nepotvrdia tvrdenia daňového subjektu ohľadne ním, v daňovom priznaní uvádzaných a správcom dane preverovaných skutočností, nakoľko daňové konanie nie je konaním vyhľadávacím. Preto je na správcovi dane vykonávajúcom dokazovanie a jeho úvahe, aké dôkazy vykoná, akým spôsobom dokazovanie doplní, akú hodnovernosť, dôkaznú silu a schopnosť zvrátiť záveru vyplývajúce z realizovaného dokazovania z nich vyvodí, a to predovšetkým s prihliadnutím na skutočnosti a dôkazy vyplývajúce zo zistení ktoré už má správca dane v priebehu konania k dispozícii. 47. (61.) Žalobca v kasačnej sťažnosti rovnako ako v žalobe konštatoval, že počas konania

Z odpovede maďarskej finančnej správy okrem iného vyplynulo, že obchodná spoločnosť KAR-BAND- EXPORT Kft. síce predložila daňové priznanie za preverované obdobie, ale nepriznala v ňom žiadnu intrakomunitárnu transakciu, t. j. maďarská daňová správa nepotvrdila dodanie deklarovaného tovaru (bielizne) na územie Maďarska. Zároveň uviedla, že hlavnou činnosťou odberateľa KAR-BAND-EXPORT Kft. mal byť veľkoobchod s potravinami (nákup ovocia a zeleniny zo Slovenska alebo iných členských štátov EÚ a následný predaj do Maďarska), spoločnosť však činnosť nevykonáva, nemá sídlo ani priestory na podnikanie, má len virtuálne sídlo, nedisponuje žiadnym vecným ani iným majetkom, nemá žiadnych zamestnancov, žiadne doklady a počas kontroly bol nekontaktný). Ak správca dane na základe informácií maďarskej finančnej správy nadobudol závažné pochybnosti o pravdivosti a hodnovernosti žalobcom predložených dokladov, či vyjadrení daňového subjektu, nemusel tieto uznať ako relevantné. V prejednávanom prípade, keďže žalobca si nadmerný odpočet DPH uplatňoval v súvislosti s oslobodením od platenia dane podľa § 43 zákona o DPH, bolo predpokladom takéhoto postupu

vysporiadal. Pokiaľ žalobca namietal nedostatočné vysporiadanie sa so všetkými námietkami žalobcu, kasačný súd poukazuje na konštantnú judikatúru Ústavného súdu Slovenskej republiky (napr. nález IV. ÚS 236/06), v zmysle ktorej všeobecný súd (ani kasačný) nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania.

S týmto právnym posúdením konajúci senát súhlasí a v zmysle § 464 ods. 1 S.s.p. naň poukazuje. 51. Ďalej k sťažnostným bodom dodáva, že požiadavka sťažovateľa na vykonanie dokazovania výsluchom vodiča ako svedka, ako i overovaním pohybu vozidla mýtnym systémom, prišla prineskoro - na to mal sťažovateľ priestor v daňovej kontrole a za istých okolností aj vo vyrubovacom konaní, toto svoje návrhové právo však sťažovateľ vtedy

53. Kasačný súd tiež poznamenáva, že pochybnosti o pohybe tovaru v reťazci a celej obchodnej transakcii sa začali už pri zistení nesplnenia daňovej povinnosti u dovozcu JUDITTA s.r.o., pričom ďalšie zistené nezrovnalosti pri tvrdenom vývoze potom viedli k vyššie opísaným záverom finančných orgánov.

Hoci je pravda, že neplnenie daňových povinností odberateľa nemusí automaticky znamenať pre dodávateľa neunesenie dôkazného bremena, dodávateľ si musí byť vedomý, že v prípade takto vzniknutých pochybností môže byť vyzvaný na predloženie ďalších dôkazov, ktoré by objasnili intrakomunitárny rozmer dodávky tovaru odberateľovi, ktorý nevykazoval žiadne známky obvyklého nakladania s tovarom ani pred deklarovaným uskutočnením obchodu, ani po ňom.

Je celkom zrejmé, že systém DPH nestojí len na vytlačených a podpísaných potvrdeniach. Opaku nepresviedča ani sťažovateľom citovaná judikatúra, ktorá navyše vo viacerých prípadoch priamo zdôrazňuje, že formálne správne doklady nemusia postačovať.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu opravný prostriedok nie je prípustný.