5Sžfk/51/2020

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Valašikovej, PhD. a členov senátu JUDr. Zuzany Mališovej a prof. JUDr. PhDr. Petra Potáscha, PhD., v právnej veci žalobcu (sťažovateľa): LANDIS SK, s.r.o., so sídlom Bancíkovej 1/A, Bratislava, IČO: 47115092, zastúpený advokátskou kanceláriou Nagy & Partners, s.r.o., so sídlom Športová 470/11, Galanta, IČO: 36869341, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 42499500, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 10264046/2018 zo dňa 19.12.2018, konajúc o kasačnej sťažnosti žalobcu proti právoplatnému rozsudku Krajského súdu v Nitre č. k. 26S/17/2019-137 zo dňa 30. januára 2020, takto

rozhodol:

Návrh na priznanie odkladného účinku kasačnej sťažnosti sa zamieta . Kasačná sťažnosť sa zamieta . Účastníkom konania sa náhrada trov kasačného konania nepriznáva .

Odôvodnenie

I. Konanie pred krajským súdom

2. Krajský súd zistil, že správca dane na základe preverovania obchodného reťazca (podrobne opísaného a vyhodnoteného v odôvodnení jeho rozhodnutia) spoločností AXINET s.r.o. - HELEX HOLDING s.r.o. - žalobca - WORLD FLESH s.r.o. (CZ) - FUTURUM LABOR Kft. (HU) - AXINET s.r.o. konštatoval, že žalobca bol zapojený do reťazca spoločností zaoberajúcich sa obchodovaním s husacím perím, pričom zároveň zistil, že zdaniteľné obchody celého reťazca mali čisto umelý charakter a ich cieľom bolo získať daňovú výhodu.

3. Reflektujúc, že žalobca rozdelil žalobné dôvody do dvoch skupín, krajský súd dôvodil, že v prvej skupine namietal proti záverom žalovaného a správcu dane o tom, že v konaní nebolo preukázané dodanie tovaru - husacieho peria žalobcovi od spoločnosti HELEX HOLDING s.r.o. a z toho vyplývajúcemu právnemu záveru o nesplnení hmotno-právnych podmienok stanovených zákonom č. 222/2004 Z.z. na uplatnenie práva na odpočítanie dane z pridanej

4. Krajský súd však obe skupiny žalobných dôvodov posudzoval spoločne, a to z dôvodu, že tak dodanie tovaru dodávateľom HELEX HOLDING s.r.o. žalobcovi a následné dodanie tohto tovaru žalobcom do iného členského štátu - Česka - spoločnosti WORLD FLESH s.r.o., boli súčasťou jedného reťazca obchodov s rovnakým tovarom, ako aj z dôvodu, že žalobcom vymedzené obe skupiny žalobných dôvodov boli založené na obdobnej argumentácii (napr. rozsahu dôkazného bremena žalobcu, nemožnosti zodpovedať za konanie dodávateľa, resp. odberateľa, námietkach nesprávneho vyhodnotenia dokazovania a pod.).

6. V súvislosti s preukazovaním splnenia podmienok stanovených v § 49 ods. 1, ods. 2 písm. a/ a § 51 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z.z. sa krajský súd zameral na výpoveď konateľa deklarovaného dodávateľa - spoločnosti HELEX HOLDING s.r.o., ktorým bol maďarský občan Rajmund Szabó, zabezpečenej v rámci medzinárodnej výmeny informácií (MVI). Svedok nevedel uviesť, kto objednal prepravu tovaru, kto ju zaplatil, ani cenu, za akú tovar

obchodu došlo tak, ako tvrdí kontrolovaný daňový subjekt (m. m. rozsudok Nejvyššího správního soudu ČR, č.k. 4 Afs 14/2016-68, publikovaný v Zbierke rozhodnutí Nejvyššího správního soudu ČR ako judikát pod č. 2944/2016).

8. Preverením celého obchodného reťazca (definovaného v bode 2 predmetného rozsudku) bolo správcom dane zistené, že spoločnosť AXINET s.r.o., ktorá mala predmetný tovar dodať spoločnosti HELEX HOLDING s.r.o. (teda dodávateľovi žalobcu), daňové priznanie za kontrolované zdaňovacie obdobie nepodala a daň neodviedla.

Už v máji 2014 bola tejto spoločnosti zrušená registrácia k DPH. Na základe týchto zistení správne žalovaný uviedol, že spoločnosť AXINET s.r.o. nemohla v kontrolovanom zdaňovacom období október 2014 dodať tovar - husacie perie, ktorý bol uvedený na faktúrach, pre odberateľa HELEX HOLDING s.r.o. Spoločnosť AXINET s.r.o. v danom období totiž nevykonávala žiadnu podnikateľskú činnosť. Za kontrolované zdaňovacie obdobie nedeklarovala žiaden nákup ani predaj tovaru. Spoločnosť HELEX HOLDING s.r.o. si uplatnila v zdaňovacom období október 2014 odpočítanie dane z uvedených fiktívnych faktúr od dodávateľa AXINET s.r.o. v celkovej sume 28.180,80 eura, teda uplatnila si odpočítanie dane z pridanej hodnoty z faktúr od odberateľa, ktorý nebol platcom DPH.

10. Za tohto stavu a s prihliadnutím na samotné tvrdenie žalobcu, že odberateľovi - českej spoločnosti WORLD FLESH s.r.o. dodal tovar - husacie perie, ktoré nadobudol od spoločnosti HELEX HOLDING s.r.o., ktorého pôvod, reálna existencia a dodanie žalobcovi správca dane dôvodne na základe rozsiahleho vykonaného dokazovania spochybnil, boli dané dôvodné pochybnosti správcu dane aj o dodávkach tohto tovaru žalobcom českej spoločnosti WORLD FLESH s.r.o., v súvislosti s ktorými si uplatnil nárok na oslobodenie od dane podľa § 43 zákona o DPH. Aj v tomto prípade bolo pritom na žalobcovi dôkazné bremeno, aby predložil dôkazy preukazujúce splnenie rozhodujúcej podmienky pre oslobodenie od dane podľa § 43 zákona č. 222/2004 Z.z. a to, že tovar bol prepravený z tuzemska do iného členského štátu a že nadobúdateľom deklarovaného dodania sporného tovaru je práve tá spoločnosť, ktorá je deklarovaná na sporných odberateľských faktúrach ako odberateľ a že táto spoločnosť je osobou identifikovanou pre daň v inom členskom štáte tak, ako je to uvedené v § 43 ods. 1 zákona o DPH. Toto dôkazné bremeno žalobca neuniesol.

Uvedená preprava tovaru od dodávateľa FUTURUM LABOR Kft. spoločnosti AXINET s.r.o. do Chotína mala byť vykonaná aj podľa informácií poskytnutých E. J., zástupcom spoločnosti FUTURUM LABOR Kft. (ktorý bol súčasne bratom Rajmunda Szabóa, konateľa dodávateľa žalobcu - spoločnosti HELEX HOLDING s.r.o.), kamiónom E. R. N. s EČV P.-XXX.

12. Krajský súd sa stotožnil so závermi orgánov verejnej správy, že žiadna zo spoločností v obchodnom reťazci neuviedla krajinu pôvodu, tovar nebol nikde vyrobený, nebola zistená spoločnosť ani krajina konečnej spotreby a tovar sa nespotrebúval, ale bol v neustálom obehu, dospeli k správnemu záveru, že sa jedná o typický obchodný reťazec, ktorý má všetky znaky karuselového podvodu, postaveného (len) na formálnom splnení zákonných podmienok pre uplatnenie nadmerného odpočtu u dodávateľov aj odberateľov daňového subjektu.

Zo záznamov o prejazde vozidiel do areálu skladu bolo zistené, že dňa 07.10.2014 vošlo do areálu skladu vozidlo s EČV P. a dňa 09.10.2014 a 14.10.2014 vozidlo s EČV F.. Aký tovar viezli, ako bol tento tovar balený a v akom množstve bol uskladnený však výpoveďou zistené nebolo.

tohto svedka za dostatočný vierohodný dôkaz preukazujúci vo vzťahu k žalobcovi, či už to, že deklarovaný tovar podľa ním predložených dodávateľských faktúr mu bol dodaný práve spoločnosťou HELEX HOLDING s.r.o. alebo (a to najmä) že dodávateľom spoločnosti WORLD FLESH s.r.o. (ktorej mal byť deklarovaný tovar nadobudnutý žalobcom od spoločnosti HELEX HOLDING s.r.o. následne dodaný) je práve žalobca.

Dôkazy, výlučne na ktoré sa žalobca odvolával, totiž z už vyššie uvedených dôvodov nepreukazujú žalobcom tvrdené a v daňovom priznaní uvedené skutočnosti. 15. Krajský súd k žalobným námietkam týkajúcich sa zodpovednosti žalobcu za správanie obchodných partnerov, v súvislosti s ktorými konštatoval, že žalobca nepreukázal, že by si svojich obchodných partnerov riadne preveril, napr. že by si zabezpečil dôveryhodné recenzie dodávok tovarov, že by sa oboznámil s ich postavením na trhu, bonitou, resp. že by vykonal iné vhodné opatrenia. Odoberateľa, spoločnosť WORLD FLESH s.r.o. si overil iba z toho hľadiska, či je osobou identifikovanou pre daň v inom členskom štáte, čo však nemožno považovať za dostatočné. Žalobca si podľa názoru súdu musel byť vedomý, že zanedbaním prijatia zmienených opatrení, ktoré možno od neho spravodlivo požadovať, sa v budúcnosti vystavuje riziku dôkaznej núdze, keďže u jeho dodávateľov, resp. odoberateľov nemusia byť takéto dôkazy z akýchkoľvek dôvodov neskôr zabezpečené.

zistené nebolo. 17. Vo vzťahu k ostatným námietkam krajský súd skonštatoval ich nedôvodnosť, keďže z rozhodnutia správcu dane i žalovaného vyplýva, že obsahujú dostatok relevantných skutkových zistení, vyplývajúcich z vykonaného dokazovania, ktoré sú zrozumiteľne v odôvodneniach rozhodnutí uvedené, a preto krajský súd tieto nepovažuje za nepreskúmateľné. Z vykonaných dôkazov, na ktorého poukazuje žalobca (ktorý z nich vyvodzuje iné závery) dospel k jednoznačnému záveru o tom, že správca dane i žalovaný postupovali pri hodnotení vykonaného dokazovania v súlade so zásadou voľného hodnotenia dôkazov, tak ako je normatívne vyjadrená v § 3 ods. 3 Daňového poriadku a interpretovaná v judikatúre (bod 20.2. odôvodnenia napadnutého rozsudku). Naviac, hoci žalobca v žalobe nedôvodne namieta nedostatočné zistenie skutkového stavu, tak v samotnej žalobe neuviedol jediný konkrétny dôkaz, či úkon, ktorý v preskúmavanom konaní navrhoval, a ktorý by správca dane napriek

Zároveň nemožno dať za pravdu žalobcovi, že by správca dane alebo žalovaný od neho požadovali akékoľvek doklady, ktoré by mal zabezpečiť od ktoréhokoľvek daňového subjektu v kontrolovanom obchodnom reťazci. Naopak, všetky dôkazy týkajúce sa iných subjektov ako žalobcu zabezpečoval správca dane, a to aj bez návrhu žalobcu, v záujme náležitého zistenia skutkového stavu veci v súlade so zásadou objektívnej pravdy.

19. Voči rozsudku krajského súdu podal žalobca v procesnom postavení sťažovateľa (ďalej len „sťažovateľ“) včas kasačnú sťažnosť z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci podľa § 440 ods. 1 písm. g/ SSP, navrhujúc rozsudok zmeniť tak, že rozhodnutie žalovaného č. 102640467/2018 zo dňa 19.12.2018, ako aj rozhodnutie správcu dane č. 100769019/2018 zo dňa 19.04.2018, sa zrušujú a vec sa vracia správcovi dane na ďalšie konanie. 20. V odôvodnení podanej kasačnej sťažnosti vágne a stručne zrekapituloval skôr uvedené žalobné body, ktorými nesúhlasil s právnym posúdením veci zo strany krajského súdu. 21. Namietal, že žalovaný mu opakovane uvádzal, že ako daňový subjekt má povinnosť obstarať si dostatočný počet dôkazov, ktoré zabezpečia preukaznosť deklarovaného zdaniteľného plnenia, avšak ďalej mu už neuviedol, čo konkrétne mal predložiť za účelom splnenia si tejto povinnosti. Sťažovateľ pritom predložil všetky dôkazy a listiny predpokladané príslušnými právnymi predpismi, ktoré podľa jeho názoru preukazujú jeho nárok na priznanie odpočítania DPH. Požadovať potom dôkazy aj nad rámec zákonnej povinnosti zo strany štátneho orgánu a to bez konkretizovania, o čo by sa malo jednať, je nezákonným postupom zo strany orgánu verejnej správy a teda aj následné rozhodnutia trpia nezákonnosťou. 22. K vyčítanej nekontaktnosti dodávateľa zrekapituloval, že nenesie a ani nemôže niesť zodpovednosť za svojho dodávateľa, a preto je založenie napadnutých rozhodnutí na tejto skutočnosti nezákonné. Naopak, sťažovateľ bol toho názoru, že splnil všetky zákonom vyžadované požiadavky na uplatnenie práva na odpočet DPH a toto právo si uplatnil oprávnene. 23. V kontexte preukázania deklarovaného plnenia namietal, že správcovi dane poskytol presné a úplné informácie o dodaní tovaru. Pre sťažovateľa bolo podstatné, že ním objednané plnenia boli riadne uskutočnené na základe čoho boli následne vyhotovené faktúry, ktoré boli sťažovateľom aj uhradené. Uvedeným teda preukázal, že došlo k fyzickému dodaniu tovaru. 24. Sťažovateľ naviac predložil všetky dodávateľské faktúry vyhotovené v súlade so zákonnými požiadavkami, čím splnil Ďalšiu zo zákonných podmienok priznania práva na odpočet DPH. 25. Záverom navrhol, aby kasačný súd priznal kasačnej sťažnosti odkladný účinok, dôvodiac, že prípadný výkon napadnutého rozhodnutia by mal pre neho likvidačný charakter a existuje možnosť, že by mohol byť vystavený riziku trestného stíhania pre trestný čin nezaplatenia dane. 26. Žalovaný svoje právo na vyjadrenie sa ku kasačnej sťažnosti napriek výzve krajského súdu nevyužil.

27. Prejednávaná vec bola dňa 20.08.2020 predložená Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky - ako súdu príslušnému na konanie a rozhodnutie - podľa právnej úpravy účinnej k danému dňu. Na Najvyššom súde Slovenskej republiky bola vec náhodným výberom pridelená na rozhodnutie sudcovi 24Sžfk - sp. zn. 5Sžfk/51/2020. S účinnosťou od 1. augusta 2021 (§ 101e ods. 1 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov) začal svoju právomoc vykonávať Najvyšší správny súd Slovenskej republiky, pričom k tomuto dňu prešiel z Najvyššieho súdu Slovenskej republiky na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky výkon súdnictva vo všetkých veciach, v ktorých je od 1. augusta 2021 daná právomoc Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky (čl. 154g ods. 4 a 6 Ústavy Slovenskej republiky v spojení s § 101e ods. 2 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov). Prejedávaná vec bola preto zo zákonných dôvodov podľa predchádzajúcej vety náhodným výberom pridelená na rozhodnutie kasačnému senátu 4S Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky, ktorý o nej rozhodol v zložení uvedenom v záhlaví tohto rozhodnutia pod pôvodnou spisovou značkou. 28. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako súd kasačný preskúmal rozsudok správneho súdu v medziach sťažnostných bodov (§ 438 ods. 2, § 445 ods. 1 písm. c/, ods. 2 SSP), pričom po zistení, že kasačná sťažnosť bola podaná oprávnenou osobou v zákonnej lehote (§ 442 ods. 1, § 443 ods. 2 písm. a/ SSP) a že ide o rozhodnutie, proti ktorému je kasačná sťažnosť prípustná (§ 439 ods. 1 a ods. 2 SSP), vo veci v zmysle § 455 SSP nenariadil pojednávanie a po neverejnej porade senátu jednomyseľne dospel k záveru, že kasačná sťažnosť nie je dôvodná. 29. Z obsahu administratívneho spisu kasačný súd zistil, že správca dane začal dňa 20.01.2015 u sťažovateľa daňovú kontrolu DPH za zdaňovacie obdobia október 2014, so zameraním sa na preverenie obchodného reťazca spoločností AXINET s.r.o. - HELEX HOLDING s.r.o. - žalobca - WORLD FLESH s.r.o. (CZ) - FUTURUM LABOR Kft. (HU) - AXINET s.r.o, v rámci ktorého bol žalobca zapojený do reťazca spoločností zaoberajúcich sa obchodovaním s husacím perím. Správca dane zistil, že deklarované dodania tovarov na základe faktúr č. 1002014 zo dňa 21.10.2014, č. 0972014 zo dňa 14.10.2014, č. 0962014 zo dňa 09.10.2014, č. 0952014 zo dňa 07.10.2014, v ktorých žalobca vystupoval ako odoberateľ vo vzťahu k spoločnosti HELEX HOLDING s.r.o., a následne deklarované dodania tovarov na základe odberateľských faktúr č. 20140059 zo dňa 07.10.2014, č. 20140064 zo dňa 14.10.2014 a č. 20140065 zo dňa 21.10.2014, kde sťažovateľ vystupoval ako dodávateľ spoločnosti WORLD FLESH s.r.o. (CZ) ) mali umelý charakter a ich jediným cieľom bolo získať daňovú výhodu. Podrobný priebeh celého administratívneho konania krajský súd vyčerpávajúco zhrnul v bodoch 1 až 7.14 napadnutého rozsudku, na ktorý kasačný súd odkazuje a nebude ho osobitne rekapitulovať.

30. Podľa § 2 ods. 1 a 2 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

32. Podľa § 19 ods. 1 prvej a druhej vety a ods. 2 zákona č. 222/2004 Z.z. v znení účinnom od 01.01.2018 do 31.12.2018, Daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. Dňom dodania tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník.

34. Podľa § 43 ods. 5 ods. a/ až d/ zákona č. 222/2004 Z.z. v znení účinnom od 01.01.2018 do 31.12.2018, platiteľ je povinný preukázať, že sú splnené podmienky oslobodenia od dane podľa odsekov 1 až 4 a) kópiou faktúry, b) dokladom o odoslaní tovaru, ak prepravu tovaru zabezpečí dodávateľ alebo odberateľ poštovým podnikom, alebo kópiou dokladu o preprave tovaru, v ktorom je potvrdené odberateľom alebo osobou ním poverenou prevzatie tovaru v inom členskom štáte, ak prepravu tovaru zabezpečí dodávateľ alebo odberateľ osobou inou ako poštovým podnikom; ak platiteľ takú kópiu dokladu o preprave tovaru nemá, prevzatie tovaru v inom členskom štáte je povinný preukázať iným dokladom, c) potvrdením o prijatí tovaru odberateľom alebo osobou ním poverenou, ak prepravu tovaru vykoná dodávateľ alebo odberateľ, d) inými dokladmi, najmä zmluvou o dodaní tovaru, dodacím listom, dokladom o prijatí platby za tovar, dokladom o platbe za prepravu tovaru.

36. Podľa § 51 ods. 1 písm. a/ zákona č. 222/2004 Z.z. v znení účinnom od 01.01.2018 do 31.12.2018, právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a/ má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71.

38. S ohľadom na vymedzenie kasačných bodov pristúpil kasačný súd k preskúmaniu rozsudku krajského súdu, pričom v úvode svojich právnych úvah má za potrebné zamerať sa na kvalitatívny rozmer podanej kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ v podanej kasačnej sťažnosti nevymedzil žiadne nové sťažnostné body, s ktorými by sa krajský súd v napadnutom rozsudku riadne nevysporiadal a neposkytol účastníkom konania komplexné odôvodnenie.

39. Kasačný súd v tejto súvislosti zdôrazňuje, že Správny súdny poriadok stanovuje pre uplatnenie kasačnej sťažnosti prísne podmienky vo vzťahu k vymedzeniu kasačných dôvodov podľa § 440 ods. 1 SSP. Z ustanovenia § 440 ods. 2 vyplýva, že v prípade uplatnenia kasačného dôvodu podľa § 440 ods. 1 písm. g/ SSP je sťažovateľ povinný uviesť právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a rovnako tak uviesť v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Kasačný súd uvádza, že pod právnym posúdením možno rozumieť činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na takto zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením je potom omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav.

Sťažovateľ neposkytol žiadne argumenty prečo je právne posúdenie krajského súdu nesprávne. Obmedzil sa iba na neurčité tvrdenia, že postup správcu dane bol nezákonný v dôsledku čoho trpí nezákonnosťou aj následné rozhodnutie, že nezodpovedá za nekontaktnosť dodávateľa a odoberateľa a že naplnil všetky požiadavky na priznanie práva na odpočítanie DPH v súlade s § 49 ods. 2 písm. a/ a § 51 ods. 1 písm. a/ zákona č. 222/2004 Z.z.

Iba z bodu týkajúceho sa vykonaného dokazovania, bol kasačný súd schopný vyvodiť konkrétnejšiu námietku, podľa ktorej krajský súd neposkytol sťažovateľovi výpočet dôkazov, ktoré mal v daňovom konaní predložiť v záujme preukázania naplnenia podmienok na priznanie odpočítania DPH. Sťažovateľ trval na tom, že predložil všetky dôkazy, ktoré preukazujú jeho nárok a ktoré sú vyžadované príslušnými právnymi predpismi. Vyžadovať

Takéto ponímanie je však za stavu, kedy bolo reálne dodanie tovarov správcom dane účinne spochybnené, neudržateľné. Sťažovateľ si musel byť vedomý, že vo svetle skutočností zistených v priebehu vyhodnocovania dôkazov môže byť materiálna existencia plnenia spochybnená (o čom bol priebežne oboznamovaný zo strany správcu dane) v dôsledku čoho sa dôkazné bremeno opätovne prenesie na daňový subjekt. V reakcii na spochybnenie existencie materiálneho plnenia sťažovateľ navyše nepredložil žiadne ďalšie dôkazy a obmedzil sa iba na argumentáciu zameranú na (podľa neho) správnu interpretáciu prenášania dôkazného bremena medzi daňovým subjektom a správcom dane, ktorá je však irelevantná.

Nemožno prenášať na správcu dane povinnosť špecifikovať a vymedziť také konkrétne dôkazy, ktoré má daňový subjekt predložiť za účelom preukázania reálneho dodania tovarov a služieb deklarovaným dodávateľom, alebo deklarovanému odoberateľovi, v dôsledku čoho by mu potom právo na odpočítanie DPH vzniklo. Tento cieľ je v záujme daňového subjektu, ktorý tvrdí, že mu právo na odpočítanie DPH svedčí. Nie je presne predpísané, aké dôkazy je potrebné za týmto účelom predložiť, vždy to závisí od konkrétnej dôkaznej situácie a charakteru dokazovaných skutočností, pričom je to práve daňový subjekt, ktorý má možnosť obstarať si dostatočný počet dôkazov, ktoré považuje za vhodné a účelné na preukázanie jeho tvrdení. Správca dane navyše nemôže s istotou vedieť, akými konkrétnymi dôkazmi daňový subjekt disponuje a preto nie je dôvodné aby ho inštruoval akýmkoľvek taxatívnym alebo demonštratívnym výpočtom. Daňový subjekt môže a má predložiť také dôkazy, ktoré korešpondujú s ustanovením § 24 ods. 4 prvá veta Daňového poriadku, podľa ktorého dôkazom

V dôsledku uvedeného kasačný súd vyhodnotil rozsah a dôvody kasačnej sťažnosti vo vzťahu k napadnutému rozsudku krajského súdu, pričom nezistil žiaden dôvod na jeho zmenu alebo zrušenie, a preto kasačnú sťažnosť podľa § 461 SSP ako nedôvodnú zamietol.

46. O nároku na náhradu trov kasačného konania rozhodol kasačný súd tak, že sťažovateľovi, ktorý nemal v konaní o kasačnej sťažnosti úspech, nárok na náhradu trov kasačného konania nepriznal (§ 467 ods. 1 v spojení s § 167 ods. 1 a contrario SSP). Žalovanému orgánu verejnej správy kasačný súd nárok na náhradu trov kasačného konania nepriznal, keďže to nemožno spravodlivo požadovať a v súvislosti s kasačným konaním žalovanému orgánu verejnej správy ani trovy nevznikli (§ 467 ods. 1 v spojení s § 168 SSP).