5Sžfk/5/2021

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kristíny Babiakovej (sudkyňa spravodajkyňa) a zo sudkýň JUDr. Kataríny Benczovej a JUDr. Zuzany Šabovej, PhD. v právnej veci žalobkyne: STEEL MAXX, s.r.o., so sídlom Štós 209, 044 26 Štós, IČO: 44643322, právne zastúpenej advokátskou kanceláriou: Advokátska kancelária MARCEL BIZNÁR, s.r.o., so sídlom Bajkalská 31, 827 25 Bratislava; proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica; o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 405145/2018 zo dňa 16. júla 2018, o kasačnej sťažnosti žalobkyne proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach č. k. 6S/ 98/2018-87 zo dňa 20. augusta 2020, takto

rozhodol:

I. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť zamieta. II. Účastníkom konania nárok na náhradu trov kasačného konania nepriznáva.

Odôvodnenie

2. Daňová kontrola začala dňa 17. júna 2013. Žiadosťami č. 9801403/5/701243/2014/Hys zo dňa 21. februára 2014, č. 9801403/5/723978/2014/Hys zo dňa 24. februára 2012 a č. 9801403/5/739215/2014/Hys zo dňa 25. februára 2014 požiadal správca dane o medzinárodnú výmenu informácií (ďalej len „MVI“) príslušné orgány finančnej správy Českej republiky. V nadväznosti na túto skutočnosť rozhodnutím č. 9801403/5/763006/2014 zo dňa 26. februára 2014 prerušil daňovú kontrolu od 4. marca 2014 podľa § 61 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej

3. V nadväznosti na zistenia obsiahnuté v protokole, po opakovaných zrušujúcich rozhodnutiach žalovaného, správca dane vydal rozhodnutie č. 181112/2018 zo dňa 28. marca 2018 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“), ktorým vyrubil žalobkyni rozdiel dane v sume 83.430,19 € na DPH za zdaňovacie obdobie august 2012.

Česká republika. Z odpovede orgánov finančnej správy Českej republiky na MVI správca dane zistil, že deklarovaný odberateľ je nekontaktný, nenachádza sa na deklarovanom sídle, nevykonáva žiadnu činnosť a nesplnil si ani deklarované daňové povinnosti.

o DPH. Z predložených CMR zistil správca dane, že deklarovaným prepravcom tovaru bol Martin Pechar - pechar Trans. Správca dane vykonal aj preverenie prepravy prostredníctvom dožiadania Národnej diaľničnej spoločnosti, a. s. (odpovede č. 8671/26162/20101/2017 zo dňa 7. marca 2017, č. 10829254/2017 zo dňa 24. augusta 2017 a č. 101829002/2017 zo dňa 24. augusta 2017).

Samotná skutočnosť, že bola preukázaná platba za deklarované tovary podľa správcu dane ešte neznamená, že deklarovaný tovar existoval a že skutočne došlo k jeho dodaniu do Českej republiky. 4. Podľa názoru správcu dane preto žalobkyňa neuniesla svoje dôkazné bremeno a nepreukázala, že v deklarovaných obchodoch bol tovar odoslaný a/alebo prepravený do iného členského štátu a opustil územie Slovenskej republiky.

nedôveryhodné. K výpovedi pána H. Y. v trestnom konaní žalovaný uviedol, že táto je všeobecná, vyplýva z nej, že pán Y. poznal odberateľskú spoločnosť ako aj žalobkyňu. Nevyjadroval sa však ku konkrétnym preverovaným dodávkam, ich reálnosti a preprave. Rovnako výpoveď Z. F. v trestnom konaní sa netýkala konkrétnych preverovaných dodávok žalobkyne a nie je ani dôkazom o reálnosti realizovaných obchodov. Svedok H. J. v trestnom konaní tiež potvrdil, že pozná žalobkyňu, párkrát sa stretol s jej konateľom a poskytoval mu prepravné služby. Neuviedol však žiadne konkrétne informácie ohľadom prepravy tovaru, ktoré by bolo možné ďalej preveriť, neuviedol žiadne obdobie, tovar, miesto nakládky a vykládky a pod. Predmetné svedecké výpovede preto nemohli ovplyvniť záver správcu dane a žalovaného, že žalobkyňa neuniesla svoje dôkazné bremeno preukázať, že deklarované zdaniteľné obchody boli reálne uskutočnené tak, ako to uviedla v daňovom priznaní a na predložených dokladoch. Žalobkyňa teda nepreukázala reálne dodanie tovaru.

II. Priebeh konania pred správnym súdom a jeho rozhodnutie

8. V správnej žalobe žalobkyňa v jednom odseku uviedla, že nesúhlasí so zisteniami správcu dane a je toho názoru, že deklarované plnenia riadne preukázala, tovar dodala deklarovaným odberateľom a títo aj nadobudli právo s týmto tovarom nakladať. Kúpna cena bola zaplatená bezhotovostným prevodom na účel žalobkyne. Tieto skutočnosti mali podľa žalobkyne potvrdzovať aj výpovede svedkov pána H. Y., Z. F. C. H. J..

Podľa názoru žalobkyne nemožno z celkovej dĺžky daňovej kontroly odpočítať dobu prerušenia daňovej kontroly z dôvodu medzinárodnej výmeny informácií, keďže v predmetnej veci bola MVI neefektívna a navyše táto ani nie je v zmysle zákona konaním, a teda ani dôvodom na prerušenie daňovej kontroly. Zároveň žalobkyňa poukázala na skutočnosť, že v čl. 7 Smernice Rady 2011/16/EÚ zo dňa 15. februára 2011 o administratívnej spolupráci v oblasti daní a zrušení smernice 77/799/EHS (ďalej len „Smernica“) je upravená maximálna doba vybavovania žiadosti o MVI, pričom táto bola v predmetnej veci prekročená.

Navyše žalobkyňa považuje rozhodnutie žalovaného aj za nedostatočne odôvodnené, keďže tento sa riadne nevysporiadal s jej odvolacími dôvodmi. 10. Žalovaný vo svojom vyjadrení zotrval na argumentácii uvedenej vo svojom rozhodnutí, akcentoval zákonnosť postupu správcu dane počas daňovej kontroly a dospel k názoru, že daňová kontrola bola vykonaná v zákonnej lehote.

V odôvodnení napádaného rozsudku zdôraznil, že v daňovom konaní dôkazná povinnosť prioritne svedčí daňovému subjektu. Správny súd k skutkovým výhradám žalobkyne uviedol, že z výpovedí ňou označených svedkov nevyplýva, že dodávky tovaru fakturované preverovanými faktúrami boli reálne dodané, títo svedkovia sa nevyjadrovali ku konkrétnym dodávkam, ale iba všeobecne sa vyjadrovali k obchodovaniu s betonárskou oceľou.

Toto zistenie spochybnilo aj CMR doklady predložené žalobkyňou. Žalobkyňa teda nepreukázala splnenie zákonných podmienok podľa § 49 ods. 1, 2 písm. a), § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH na odpočítanie dane z predmetných obchodov a ani zákonných podmienok podľa § 43 zákona o DPH v súvislosti s intrakomunitárnym dodaním betonárskej ocele zo Slovenska do Českej republiky.

Počas prerušenia daňovej kontroly pritom správca dane nevykonáva žiadne úkony a ani lehoty podľa Daňového poriadku neplynú (vrátane lehoty na vykonanie daňovej kontroly). Správny súd sa nestotožnil s názorom žalobkyne, že uplynutím lehoty podľa čl. 7 Smernice pominuli dôvody, pre ktoré sa konanie prerušilo a začala opäť plynúť lehota na vykonanie daňovej kontroly.

III. Kasačná sťažnosť a priebeh konania na kasačnom súde

konanie. 15. Sťažovateľka uviedla, že v žalobe namietala konkrétne porušenia zákona zo strany správcu dane a žalovaného. Zistenia žalovaného a správcu dane sa týkali podľa sťažovateľky prevažne len tretích subjektov, s ktorými sťažovateľka nebola v žiadnom vzťahu.

odpočítania od dane a oslobodenia od dane. Správny súd sa podľa názoru sťažovateľky nevysporiadal so všetkými relevantnými skutočnosťami, opomenul skutočnosti a dôkazy svedčiace v prospech sťažovateľky ako aj skutočnosť, že podľa rozhodovacej činnosti Súdneho dvora Európskej únie nárok na odpočet nemôže byť dotknutý tým, že v reťazci dodávok je iná transakcia zaťažená skutočnosťami, o ktorých daňový subjekt nevie alebo nemôže vedieť. Pokiaľ správny súd poukázal na pochybnosti o preprave tovaru (betonárskej ocele), tieto podľa sťažovateľky mohli vzniknúť len administratívnou chybou. Za rozhodujúci dôkaz pre preukázanie splnenia podmienok odpočtu, resp. oslobodenia od dane považuje sťažovateľka predložené CMR nákladné listy, ktoré považuje za nespochybnené.

Ku kasačnej sťažnosti sťažovateľky sa vyjadril žalovaný, ktorý zastával názor, že napádaný rozsudok správneho súdu je zákonný a riadne odôvodnený, preto navrhol kasačnú sťažnosť sťažovateľky zamietnuť.

K 1. augustu 2021 prevzal Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú agendu správneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v správnom súdnictve, vrátane prerokúvanej veci (čl. 154g ods. 4, 5 a 6 Ústavy v spojení s § 101e ods. 1 a 2 a § 8a ods. 1 zákona č. 757/ 2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov). V súlade s rozvrhom práce Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky na rok 2021 bola prerokúvaná vec pridelená náhodným výberom na rozhodnutie senátu 3S v zložení uvedenom v záhlaví tohto rozsudku a je v kasačnom konaní vedená pod pôvodnou spisovou značkou.

19. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako súd kasačný (§ 438 ods. 2 SSP), po zistení, že kasačná sťažnosť sťažovateľky bola podaná včas (§ 443 ods. 1 SSP), oprávnenou osobou (§ 442 ods. 1 SSP) a je prípustná (§ 439 ods. 1 SSP), preskúmal napadnutý rozsudok správneho súdu v medziach sťažnostných bodov uplatnených sťažovateľkou (§ 453 ods. 2 SSP) spolu s konaním, ktoré predchádzalo jeho vydaniu a dospel k záveru, že kasačná sťažnosť nie je dôvodná. 20. Na úvod považuje kasačný súd za potrebné uviesť, že kasačná sťažnosť sťažovateľky je písaná príliš všeobecne, bez konkrétnych námietok a výhrad či už k postupu správneho súdu alebo k jeho záverom. V podstatnej časti ide len o zopakovanie argumentácie prednesenej sťažovateľkou v správnej žalobe bez snahy o vysporiadanie sa s argumentáciou správneho súdu. Kasačný súd dáva do pozornosti, že podľa § 445 ods. 1 písm. c) SSP je náležitosťou kasačnej sťažnosti vymedzenie konkrétnych dôvodov podania kasačnej sťažnosti (a teda aj nezákonnosti rozsudku správneho súdu), pričom nesprávne právne posúdenie musí sťažovateľ podľa § 440 ods. 2 SSP vymedziť tak, že uvedie konkrétne právne posúdenie správneho súdu, ktorého nesprávnosť namieta a vymedzí tiež v čom spočíva jeho nesprávnosť. Kasačný súd pritom za sťažovateľku dôvody nezákonnosti rozhodnutia správneho súdu nevyhľadáva. Nedostatočné vymedzenie sťažnostných bodov môže viesť k odmietnutiu kasačnej sťažnosti podľa § 459 písm. e) SSP. V predmetnej veci zastáva kasačný súd názor, že sťažnostné body vymedzené sťažovateľkou, napriek ich všeobecnosti umožňujú meritórne prejednanie podanej kasačnej sťažnosti. V duchu starorímskeho vigilantibus iura scripta sunt však kasačný súd tiež jedným dychom dodáva, že spôsob formulácie kasačnej sťažnosti a?vágnosť námietok v?nej obsiahnutých sa nepochybne odrazili aj v?charaktere a?konkrétnosti odpovedí, ktoré od kasačného súdu sťažovateľka získala. Za čo nesie zodpovednosť práve sťažovateľka (§ 453 ods. 2 SSP) v súčinnosti s jej právnym zástupcom. 21. Kasačnou sťažnosťou sťažovateľky sa vinú v zásade dve námietky, a to jednak (i) námietka nesprávneho právneho posúdenia zákonnosti protokolu s ohľadom na tvrdené prekročenie zákonnej lehoty na vykonanie daňovej kontroly a na druhej strane (ii) námietka nesprávneho právneho posúdenia neprimeranosti zaťaženia sťažovateľky dôkazným bremenom v daňovom konaní v súvislosti s preukázaním hmotnoprávnych podmienok uplatnenia nároku na oslobodenie deklarovaných dodávok od dane podľa § 43 ods. 1 a nasl. zákona o DPH. Sťažovateľka v tomto rozsahu namieta aj nedostatočné odôvodnenie napádaného rozsudku správneho súdu a odklon od bližšie nešpecifikovanej rozhodovacej činnosti kasačného súdu.

22. Podľa § 46 ods. 10 Daňového poriadku lehota na vykonanie daňovej kontroly je najviac jeden rok odo dňa jej začatia. Na prerušenie daňovej kontroly sa primerane použije § 61. Ak ide o daňovú kontrolu závislých osôb, ktoré určujú základ dane podľa osobitného predpisu, druhostupňový orgán môže lehotu podľa prvej vety pred jej uplynutím na základe písomného odôvodnenia predĺžiť najviac o 12 mesiacov.

24. Podľa § 61 ods. 5 Daňového poriadku ak je daňové konanie prerušené, lehoty podľa tohto zákona neplynú. 25. K prvej námietke sťažovateľky kasačný súd uvádza, že s touto sa náležite a správne už vysporiadal správny súd v napádanom rozsudku. Aj zo zistení kasačného súdu vyplýva, že daňová kontrola v predmetnej veci začala dňa 17. júna 2013. Odo dňa 4. marca 2014 do dňa 25. mája 2015 bola daňová kontrola v predmetnej veci prerušená z dôvodu podania žiadosti o MVI orgánom finančnej správy Českej republiky do doručenia konečnej odpovede (bod 2 tohto rozsudku). Následne bola daňová kontrola ukončená doručením protokolu sťažovateľke v výzvou na vyjadrenie sa k zisteniam dňa 24. augusta 2015. Keďže sa s odkazom na § 61 ods. 5 Daňového poriadku doba prerušenia daňovej kontroly nezapočítava do jej celkovej dĺžky, v predmetnej veci bola dodržaná jednoročná lehota na vykonanie daňovej kontroly.

vypracované v krátkom období po sebe - v priebehu 4 dní (bod 2 tohto rozsudku). Jedno prerušenie daňovej kontroly sa tak týkalo všetkých 3 žiadostí spoločne. Kasačný súd, rovnako ako správny súd, v tomto postupe správcu dane, s ohľadom na konkrétne skutkové okolnosti prípadu, nevidí účelovosť.

Ide o spontánnu výmenu informácií uskutočnenú podľa Nariadenia“ (rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Sžf/46/2015 zo dňa 27. júla 2016, publikované v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky ako R/60/2016).

V tomto rozsudku Súdny dvor Európskej únie dospel k názoru, že „článok 10 nariadenia Rady (EÚ) č. 904/2010 zo 7. októbra 2010 o administratívnej spolupráci a boji proti podvodom v oblasti dane z pridanej hodnoty v spojení s jeho odôvodnením 25 sa má vykladať v tom zmysle, že nestanovuje lehoty, ktorých prekročenie môže ovplyvniť zákonnosť prerušenia daňovej kontroly stanoveného právom žiadajúceho členského štátu dovtedy, kým žiadaný členský štát neposkytne informácie požadované v rámci mechanizmu administratívnej spolupráce stanoveného týmto nariadením.“

Sťažnostné námietky sťažovateľky boli preto v tejto časti nedôvodné.

30. Podľa § 43 ods. 1 zákona o DPH oslobodené od dane je dodanie tovaru, ktorý je odoslaný alebo prepravený z tuzemska do iného členského štátu predávajúcim alebo nadobúdateľom tovaru alebo na ich účet, ak nadobúdateľ je osobou identifikovanou pre daň v inom členskom štáte. 31. Podľa § 43 ods. 5 zákona o DPH platiteľ je povinný preukázať, že sú splnené podmienky oslobodenia od dane podľa odsekov 1 až 4. Platiteľ je povinný preukázať dodanie tovaru do iného členského štátu kópiou faktúry, a a) ak prepravu tovaru zabezpečí dodávateľ alebo odberateľ inou osobou, prepravným dokladom alebo iným dokladom o odoslaní, v ktorom je uvedené miesto určenia, b) ak prepravu tovaru vykoná dodávateľ, písomným potvrdením prijatia tovaru odberateľom alebo osobou ním poverenou, c) ak prepravu tovaru vykoná odberateľ, písomným vyhlásením odberateľa alebo ním poverenej osoby, že tovar prepravil do iného členského štátu, d) inými dokladmi, ako napríklad zmluvou o dodaní tovaru, dodacím listom, dokladom o prijatí platby za tovar. 32. Čo sa týka druhej námietky sťažovateľky, že sa správny súd nedostatočne vysporiadal s jej žalobnými námietkami a dôkazmi na preukázanie dodania tovaru, resp. že orgány finančnej správy neprimerane zaťažili sťažovateľku dôkazným bremenom, kasačný súd dáva do pozornosti, že už samotné žalobné námietky sťažovateľky sú v tomto veľmi všeobecné. Rovnako tak sťažnostné body. V správnej žalobe ako aj v kasačnej sťažnosti sťažovateľka v zásade namieta, že predložila listinné dôkazy (CMR listy, faktúry), boli preukázané platby za deklarované dodávky, pričom tieto skutočnosti mali podľa jej názoru preukázať riadny priebeh obchodov a najmä splnenie podmienok pre uplatnenie oslobodenia od dane pri intrakomunitárnom dodaní podľa § 43 ods. 1 a nasl. zákona o DPH. Poukázala pritom na výpovede pána H. Y., Z. F. C. H. J., zabezpečené v trestnom konaní, ktoré mali potvrdzovať jej tvrdenia. 33. Kasačný súd v súvislosti s predmetnou námietkou sťažovateľky v plnom rozsahu odkazuje na odôvodnenie napádaného rozsudku, ktorý sa s uplatnenou námietkou riadne a správne vysporiadal v bodoch 61 a 62. 34. Pre úplnosť však kasačný súd dodáva, že členské štáty Európskej únie sú oprávnené vnútroštátnym právom uložiť daňovým subjektom aj iné povinnosti, ako tie, ktoré ustanovuje

1 Daňového poriadku; rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Sžf/10/ 2015 zo dňa 3. februára 2016, sp. zn. 6Sžfk/7/2016 zo dňa 27. septembra 2018, sp. zn. 5Sžfk/ 15/2018 zo dňa 30. apríla 2019 a iné). Obchodné transakcie pritom nepostačuje deklarovať len po formálnej stránke (vystavenou faktúrou, zmluvou), predložené doklady musia byť odrazom reálneho plnenia, ktoré v prípade vzniku pochybností preukazuje daňový subjekt.

36. Vyššie uvedené však neznamená, že dôkazné bremeno daňového subjektu je bezvýhradné, resp. neobmedzené (rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Sžfk/40/ 2018 zo dňa 3. septembra 2019, bod 54). „Dôkazná povinnosť, ktorú nesie daňový subjekt, nedosahuje povinnosť preukázania tvrdených skutočností s absolútnou istotou, ale postačí preukázať dostatočnú mieru pravdepodobnosti. Tá bude spravidla naplnená, ak bude možné z vykonaných dôkazov urobiť daný záver bez vážnych pochybností, pričom treba zohľadniť aj čas, ktorý uplynul od doby, keď preukazované skutočnosti nastali (podobne aj rozsudok Najvyššieho správneho súdu Českej republiky č. k. 8 Afs 23/2018 zo 16. januára 2020, ktorého závery sú aplikovateľné aj vo vzťahu k slovenskej právnej úprave)“ (rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 259/2022 zo dňa 12. októbra 2022, bod 15). Z hľadiska teórie dôkazného práva nemožno od daňových subjektov požadovať predloženie takých dôkazov, ktorých predloženie je zo strany daňového subjektu objektívne nemožné (tzv.

Formálne sa obe tieto povinnosti realizujú tak, že daňový subjekt podá riadne vyplnené daňové priznanie (povinnosť tvrdiť), pričom spolu s ním predloží správcovi dane písomné doklady, ktoré je podľa právnych predpisov povinný viesť (dôkazná povinnosť). Takto si daňový subjekt splní svoje povinnosti v daňovom konaní, teda aj povinnosť dôkaznú. Ak však správca dane pri preverovaní uvedených písomných podkladov preukázateľne spochybní vierohodnosť, pravdivosť alebo úplnosť dôkazov predložených daňovým subjektom, potom možno konštatovať, že správca dane splnil svoju dôkaznú povinnosť a v takom prípade je opäť len na daňovom subjekte, či predložením alebo navrhnutím ďalších dôkazov vyvráti spochybnenie jeho pôvodných dôkazov správcom dane. Týmto spôsobom dochádza v procese dokazovania v daňovom konaní k presúvaniu dôkazného bremena medzi správcom dane a daňovým subjektom, čo predstavuje praktické vyjadrenie kombinácie uplatňovania zásady vyhľadávacej a zásady prejednacej“ (rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 377/

Dôvodom na prenos dôkazného bremena opäť na daňový subjekt nie je akákoľvek pochybnosť správcu dane o pravdivosti a hodnovernosti predložených listinných dokladov, ale len pochybnosť dôvodná. Takou je pochybnosť správcu dane, ktorá má oporu v správcom dane zistených skutočnostiach obsiahnutých v administratívnom spise a je naozaj spôsobilá objektívne vyvolať pochybnosti o splnení podmienok pre priznanie daňového oprávnenia (mutatis mutandis rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Sžfk/40/2018 zo dňa 3. septembra 2019, obdobne tiež rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 259/2022 zo dňa 12. októbra 2022, bod 19, 24).

39. Kasačný súd opakovane zdôrazňuje, že vo všeobecnosti je potrebné rozlišovať medzi preukazovaním splnenia hmotnoprávnych podmienok priznania daňového oprávnenia a dokazovaním daňového podvodu/zneužitia práva alebo účasti daňového subjektu na ňom (rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie vo veci Ferimet SL, C-281/20 zo dňa 11. novembra 2021, bod 41; vo veci Kemwater ProChemie s. r. o., C-154/20 zo dňa 9. decembra 2021, bod 36. Zatiaľ čo dôkazné bremeno na preukázaní splnenia hmotnoprávnych podmienok daňového oprávnenia ťaží primárne daňový subjekt, resp. zdaniteľnú osobu uplatňujúcu si toto právo (vo veci Kemwater ProChemie s. r. o., C-154/20 zo dňa 9. decembra 2021, bod 34), v prípade preukazovania daňového podvodu/zneužitia práva je dôkazné bremeno prenesené najmä na daňový orgán, ktorý existenciu takéhoto konania musí dostatočne preukázať inak než len na základe domnienok (rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie vo veci Ferimet SL, C-281/20 zo dňa 11. novembra 2021, bod 54; vo veci Crewprint Kft, C-611/19 zo dňa 3. septembra 2020, body 37, 43).

40. Aplikujúc vyššie uvedené závery na prípad sťažovateľky kasačný súd nespochybňuje, že táto predložila listinné dôkazy preukazujúce jej nárok na oslobodenie od dane v súvislosti s realizovanými intrakomunitárnymi dodaniami betonárskej ocele do Českej republiky (s výnimkou jednej dodávky, ku ktorej nepredložila CMR a ani iný doklad o preprave) a ani to, že počas daňovej kontroly boli preukázané úhrady za deklarované dodania tovaru.

deklarovanom stave prepravy tovaru, neobjasnila spôsob prepravy tovaru, a preto neuniesla dôkazné bremeno v daňovom konaní. Tieto pochybnosti, ako správne uviedol žalovaný a aj správny súd, nemohli rozptýliť ani svedectvá pána H. Y., Z. F. C. H. J., ktoré sú len všeobecné, týkajú sa systému obchodovania obchodného partnera sťažovateľky, ale nepopisujú priebeh konkrétnych dodávok, neobjasňujú zistené rozpory ohľadom skutočnej a deklarovanej prepravy tovaru a neobsahujú žiadne konkrétne údaje ohľadom obchodov sťažovateľky s jej odberateľom v Českej republike. Ani táto námietka sťažovateľky preto nebola dôvodná.

Predmetnom spochybnených obchodných prípadov v tomto zdaňovacom období nebolo obchodovanie s kryštálovým cukrom (resp. uplatnené odpočty dane z týchto obchodov). Preto sa tejto časti námietok sťažovateľky nevenoval správny súd v napadnutom rozsudku a ani kasačný súd v tomto rozsudku.

V. Záver

43. Sumarizujúc vyššie uvedené skutočnosti kasačný súd uzatvára, že nezistil dôvodnosť kasačných námietok sťažovateľky. Rozsudok správneho súdu považuje za v postačujúcej miere odôvodnený, vychádzajúci zo správneho právneho posúdenia veci a súladný s ustálenou rozhodovacou činnosťou kasačného súdu. Preto kasačnú sťažnosť sťažovateľky podľa § 461 SSP ako nedôvodnú zamietol. 44. O náhrade trov kasačného konania rozhodol kasačný súd tak, že ju žiadnemu z účastníkov nepriznal, keďže sťažovateľka nemala úspech v kasačnom konaní a u procesne úspešného žalovaného nezistil výnimočné dôvody, pre ktoré by mohol spravodlivo požadovať náhradu trov konania (§ 467 ods. 1 v spojení s § 167 ods. 1 a § 168 SSP). 45. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3:0 (§ 463 SSP v spojení s § 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave dňa 29. marca 2023