5Sžfk/56/2020

1. Žalobkyňa podala dňa 31. januára 2012 Mestu Košice (ďalej aj ako „správca dane“) daňové priznanie na rok 2012 za nehnuteľnosti nachádzajúce sa v k. ú. N. s tým, že priznala daň za 1.482 pozemkov predstavujúcu sumu 348.254,30 Eur a daň za 1.323 stavieb predstavujúcu sumu 3.906.982,637 Eur. Daň z nehnuteľností celkom, ktorú žalobkyňa vypočítala, po zaokrúhlení predstavuje sumu 4.255.236,93 Eur. Správca dane následne rozhodnutím č. B/ 2012/185298/8/2012/00111907-09 zo dňa 27. februára 2012 vyrubil žalobkyni na základe údajov v daňovom priznaní daň z nehnuteľností na zdaňovacie obdobie roku 2012, a to v sume 4.255.236,93 Eur. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 16. marca 2012.

3. V nadväznosti na podané dodatočné daňové priznanie začal správca dane u žalobkyne daňovú kontrolu na dani z nehnuteľností za zdaňovacie obdobia 2012 až 2016. O daňovej kontrole vyhotovil správca dane protokol č. MK/B/2017/061619/85466 zo dňa 13. februára 2017 (ďalej aj ako „protokol“). Správca dane vychádzajúc zo skutočnosti, že pre vyrubenie dane z nehnuteľností je rozhodujúci stav k 01. januáru zdaňovacieho obdobia (§ 18 ods. 1 zákona č. 582/2004 Z. z. o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavby - zákon o miestnych daniach) a akcentujúc zásadu hodnovernosti a záväznosti údajov katastra do preukázania opaku (§ 70 ods. 1 a 2 zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam - katastrálny zákon) dospel k záveru, že pre vyrubenie dane z nehnuteľností je rozhodujúci stav zapísaný v katastri nehnuteľností k 01. januáru zdaňovacieho obdobia. Keďže k 01. januáru rokov 2012 až 2016

4. Na základe zistení z daňovej kontroly vydal správca dane s odkazom na § 99e zákona o miestnych daniach rozhodnutie č. MK/B/2017/061619/MK/B/2017/00209643/09 zo dňa 12. júna 2017, ktorým vyrubil žalobkyni rozdiel dane z nehnuteľností za zdaňovacie obdobie 2012 v sume 0 Eur. V odôvodnení svojho rozhodnutia v podstatnom zopakoval argumentáciu obsiahnutú v protokole (bod 3). Proti tomuto rozhodnutiu podala žalobkyňa odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný rozhodnutím č. 84496/2018 zo dňa 08. februára 2018 tak, že rozhodnutie správcu dane zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Žalovaný v odvolacom konaní požiadal Okresný úrad Košice - okolie, katastrálny odbor, o poskytnutie údajov potrebných na určenie správcu dane, pričom z odpovede č. OU-KS-KO1-2938/2016 zo dňa 25. novembra 2016 vyplýva, že dňa 11. novembra 2008 nadobudlo právoplatnosť rozhodnutie Správy katastra Košice - okolie č. H-2/97/d-BJ zo dňa 20. júna 2007, ktorým bola zmenená hranica medzi katastrálnymi územiami X. a N. v prospech obce Sokoľany.

Podľa názoru žalovaného bolo pre určenie príslušnosti správcu dane rozhodujúce práve to, ako boli predmetné nehnuteľnosti vedené v katastri nehnuteľností (zásada hodnovernosti a záväznosti údajov katastra - § 70 ods. 1 katastrálneho zákona) k 01. januáru zdaňovacieho obdobia (§ 99 ods. 1 v spojení s § 18 ods. 2 zákona o miestnych daniach). Žalovaný preto konštatoval, že správu dane z nehnuteľností podľa § 2 ods. 1 písm. a/ zákona o miestnych daniach mala vykonávať obec, na ktorej území sa predmetné nehnuteľnosti na základe v tom čase existujúceho právneho stavu nachádzali k 01. januáru 2012, teda mesto Košice. Žalovaný poukázal aj na skutočnosť, že rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Sžr/ 32/2016 zo dňa 08. júna 2016 bol zrušený nálezom Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 196/2017-65 zo dňa 12. septembra 2017, ktorý nadobudol právoplatnosť 10. októbra 2017, v dôsledku čoho rozhodnutie Okresného úradu Košice - okolie, katastrálneho odboru č. OU-KS-KO1-H-2/97/d-BJ zo dňa 25. októbra 2013 stratilo právoplatnosť.

Keďže však vyrubovacie konanie v predmetnej veci začalo v nadväznosti na daňovú kontrolu podľa § 68 ods. 1 Daňového poriadku, rozhodnutie malo byť vydané podľa § 68 ods. 5 Daňového poriadku. Žalovaný preto zrušil rozhodnutie správcu dane a vrátil mu vec na odstránenie zistených nedostatkov.

V odôvodnení svojho rozhodnutia v podstatnom zopakoval argumentáciu obsiahnutú v protokole a vo svojom predchádzajúcom rozhodnutí (bod 3). 8. Na základe odvolania žalobkyne žalovaný rozhodnutím č. 375273/2018 zo dňa 02. júla 2018 (ďalej aj ako „rozhodnutie žalovaného“ alebo „žalované rozhodnutie“) prvostupňové rozhodnutie správcu dane potvrdil. K vecným námietkam žalobkyne zopakoval svoju argumentáciu obsiahnutú v predchádzajúcom rozhodnutí (bod 5). K požiadavke žalobkyne

nespochybniteľný. Požiadavka na prerušenie konania je preto neopodstatnená.

9. Proti rozhodnutiu žalovaného podala žalobkyňa v zákonnej lehote správnu žalobu na Krajský súd v Košiciach (ďalej len „správny súd“), ktorou žiadala zrušiť rozhodnutie žalovaného ako aj prvostupňového orgánu. Žalobkyňa poukázala na skutočnosť, že Okresný úrad Košice - okolie rozhodnutím č. k. OU-KS-KO1-H-2/97/d-BJ zo dňa 25. októbra 2013 určil priebeh hranice medzi obcou Sokoľany a mestom Košice a priebeh hranice medzi katastrálnymi územiami X. a Ž. tak, že sporné územie bolo zaradené do katastrálneho územia obce Sokoľany. Správny súd rozsudkom sp. zn. 2Sp/59/2013 zo dňa 01. decembra 2015 na základe podaného odvolania vyššie uvedené rozhodnutie zrušil.

Toto pritom do podania správnej žaloby nebolo ukončené. 10. Žalobkyňa zastávala názor, že vo vzťahu k daňovému konaniu o miestnej dani za rok 2012 predstavuje súdne konanie o odvolaní mesta Košice proti rozhodnutiu Okresného úradu Košice - okolie č. k. OU-KS-KO1-H-2/97/d-BJ zo dňa 25. októbra 2013 konanie o predbežnej otázke. Táto skutočnosť musela byť správcovi dane známa, preto mal správca dane podľa § 61 ods. 1 písm. a/ Daňového poriadku, alebo v odvolacom konaní žalovaný podľa § 61 ods. 6 Daňového poriadku, daňové konanie prerušiť do ukončenia konania o predbežnej otázke.

11. K správnej žalobe žalobkyne sa vyjadril žalovaný a navrhol ju ako nedôvodnú zamietnuť. Ten s odkazom na § 22 ods. 1 Daňového poriadku konštatoval, že keďže ku dňu vydania prvostupňového rozhodnutia a ani rozhodnutia žalovaného nebolo právoplatne rozhodnuté v spore medzi obcou Sokoľany a mestom Košice, mohol si správca dane o otázke sporného územia urobiť úsudok. Podstatným je podľa žalovaného právny stav, ktorý existoval k 01.

Poukázala opätovne najmä na skutočnosť, že správca dane ako aj žalovaný mali podľa jej názoru povinnosť s odkazom na § 61 ods. 1 písm. a/ a ods. 6 Daňového poriadku prerušiť daňové konanie do právoplatného skončenia konania vedeného vo veci sporu obce Sokoľany a mesta Košice o hranice katastrálnych území. Nielen citované ustanovenia Daňového poriadku spolu s charakterom a dĺžkou trvania sporu o priebeh hranice medzi katastrálnymi územiami podľa názoru žalobkyne de facto vylučujú možnosť správcu dane urobiť si o otázke priebehu hranice vlastný úsudok.

14. Správny súd dospel k názoru, že katastrálne konanie, ktoré nebolo medzi účastníkmi konania sporné, je konaním, ktoré determinuje určenie správcu dane, keďže správcom dane je obec, na území ktorej leží nehnuteľnosť. Možno teda bez pochybností uzavrieť, že dotknuté katastrálne konanie je nevyhnutným konaním, bez ktorého nie je možné určiť správcu dane, a teda je to predbežná otázka v konaní o vyrubení dane. Ak nie je vyriešená vecná príslušnosť na konanie, je to taká prekážka, ktorá musí byť odstránená.

16. Podľa správneho súdu v posudzovanom prípade ide o skutočnosť, ktorá sa netýka daňovej povinnosti na strane daňovníka, ale ktorá sa týka práva na vyrubenie dane na strane správcu dane. Inými slovami povedané, ustanovenie § 18 ods. 2 zákona o miestnych daniach neupravuje vecnú príslušnosť správcu dane, ale daňovú povinnosť.

17. Pretože v čase rozhodovania správcu dane a žalovaného vec o priebehu hranice katastrálnych území pred odporcom, Okresným úradom Košice - okolie, katastrálnym odborom, nebola právoplatne rozhodnutá (ani ku dňu právoplatnosti rozhodnutia žalovaného), ku ktorému dňu súd posudzuje napadnuté rozhodnutie (§ 135 ods. 1 SSP ), z dôvodu neexistencie konečného rozhodnutia o priebehu hranice medzi katastrálnymi územiami obcí, považoval správny súd napadnuté rozhodnutie žalovaného za predčasne vydané a bol toho názoru, že žalovaný mal prerušiť predmetné konanie do právoplatného skončenia konania o priebehu hranice medzi dotknutými katastrálnymi územiami, keďže mu to ukladá právna úprava (§ 22 ods. 1, § 66 ods. 1 a 6 Daňového poriadku), a to už len z toho dôvodu, že v čase rozhodovania mal vedomosť o zložitosti posudzovania predbežnej otázky, na ktorú sú rôzne právne názory na všeobecných súdoch, vrátane najvyššieho súdu, berúc v úvahu aj právne závery Ústavného súdu Slovenskej republiky. V tejto súvislosti správny súd vyhodnotil ako dôvodnú aj námietku žalobkyne o nedostatočnom odôvodnení neprerušenia konania.

III. Konanie pred kasačným súdom

20. Zdôraznil, že pôvodná hranica katastrálnych území (v prospech mesta Košice) bola obnovená v mesiacoch apríl až jún 2011, a takto bola zapísaná aj k 01. januáru 2012. Sporné územie bolo preto k 01. januáru 2012 opäť súčasťou mesta Košice.

V predmetnej veci išlo o zdaňovacie obdobie roku 2012, k 01. januáru 2012 bolo sporné územie evidované v katastri nehnuteľností v katastrálnom území N., t. j. bolo súčasťou mesta Košice, ktoré bolo preto v tomto prípade správcom dane.

S poukazom na § 70 ods. 1 katastrálneho zákona zdôraznil, že ku dňu vydania prvostupňového rozhodnutia a rozhodnutia žalovaného nebolo meritórne právoplatne rozhodnuté o tom, že údaj katastra k 01. januáru 2012 je nesprávny. V tejto súvislosti dodal, že ustanovenie § 18 ods. 2 zákona o miestnych daniach nepojednáva iba o okolnostiach týkajúcich sa daňového subjektu, ale pojednáva o vzniku a zániku daňovej povinnosti a o stave ako takom, pričom vymedzuje, že rozhodujúcim pre vyrubenie dane je stav (skutkový a právny) existujúci k 01. januáru príslušného zdaňovacieho obdobia. Keďže údaje katastra k 01. januáru 2012 svedčali v prospech mesta Košice (sporné územie bolo k 01. januáru 2012 evidované v k. ú. Ž., ktoré je súčasťou mesta Košice) a tento údaj nebol ničím vyvrátený, sťažovateľ nevidel (a nevidí) dôvody na prerušenie konania, t. j. na konanie podľa § 61 ods. 1 písm. a/ Daňového

22. Ku kasačnej sťažnosti sťažovateľa sa vyjadrila žalobkyňa akcentujúc zákonnosť rozsudku správneho súdu, pričom navrhla kasačnú sťažnosť zamietnuť. Poukázala na to, že sťažovateľ vo svojej kasačnej sťažnosti riadne nevymedzil sťažnostné body, keď neuviedol, aké právne posúdenie správneho súdu považuje za nesprávne a ani nevymedzil v čom spočíva jeho nesprávnosť. 23. Žalobkyňa sa stotožnila so záverom správneho súdu, že rozhodnutie žalovaného je nepreskúmateľné čo do dôvodov, prečo sa žalovaný rozhodol daňové konanie neprerušiť napriek tomu, že tak urobiť mohol a s ohľadom na zložitú situáciu aj mal. Konanie vo veci sporu o hranice katastrálnych území Sokoľany a Železiarne považuje žalobkyňa za podstatné pre jej daňové konanie a ide podľa jej názoru o konanie o predbežnej otázke.

24. Vo vzťahu k otázke neprerušenia daňového konania žalobkyňa tiež zdôraznila námietku rizika dvojitého zdanenia. 25. Žalobkyňa dala tiež do pozornosti rozdiely v prístupe sťažovateľa v rôznych zdaňovacích obdobiach. Zatiaľ čo v tomto konaní sťažovateľ argumentuje potrebou rešpektovania údajov katastra nehnuteľností k 01. dňu zdaňovacieho obdobia, vo veciach vedených pred správnym súdom pod sp. zn. 6S/83/2017 a kasačným súdom pod sp. zn. 10Sžfk/32/2018 vychádza pri určení správcu dane sťažovateľ z rozhodnutí Ústavného súdu Slovenskej republiky a hodnovernosť údajov katastra nehnuteľností spochybňuje. Rozpor vo svojich prístupoch sťažovateľ podľa názoru žalobkyne nevysvetlil. 26. Dňa 02. februára 2021 bolo Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky, ako v tom čase kasačnému súdu, doručené podanie žalobkyne, ktorým poukázala na skutočnosť, že Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudkom č. k. 4Sžr/3/2019 zo dňa 04. novembra 2020 zmenil

rozsudok

správneho súdu č. k. 6S/65/2018-76 zo dňa 09. apríla 2019 tak, že rozhodnutie Okresného úradu Košice - okolie, katastrálny odbor č. OU-KS-KO1-H-2/97/d-BJ zo dňa 25. októbra 2013 potvrdil. Tým podľa žalobkyne rozhodol, že sporné územie patrí do katastrálneho územia obce X. a nie do katastrálneho územia P.. Nehnuteľnosti vo vlastníctve žalobkyne sa nachádzajú práve na území dotknutom predmetným rozhodnutím. 27. V priebehu kasačného konania, dňa 01. januára 2021, nadobudla účinnosť novela Ústavy Slovenskej republiky, ústavný zákon č. 422/2020 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov, ktorou bol zriadený Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (čl. 143 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky). K 01. augustu 2021 prevzal Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú agendu správneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v správnom súdnictve, vrátane prerokúvanej veci (čl. 154g ods. 4, 5 a 6 Ústavy v spojení s § 101e ods. 1 a 2 a § 8a ods. 1 zákona č. 757/ 2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov). V súlade s rozvrhom práce Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky na rok 2021 bola prerokúvaná vec pridelená náhodným výberom na rozhodnutie senátu 3S v zložení uvedenom v záhlaví tohto rozsudku a je v kasačnom konaní vedená pod pôvodnou spisovou značkou.

Sokoľany a mestom Košice a priebeh hranice katastrálnych území X. a N. v prospech obce Sokoľany, · správny súd rozsudkom č. k. 6Sp/18/2007-29 zo dňa 22. novembra 2007 potvrdil predchádzajúce rozhodnutie Katastrálneho úradu v Košiciach, · Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením sp. zn. 6Sžo/43/08 zo dňa 29. októbra 2008 odmietol odvolanie mesta Košice proti rozsudku správneho súdu z 22. novembra 2007 ako

Sokoľany, · správny súd rozsudkom č. k. 2Sp/59/2013-53 zo dňa 10. septembra 2015 zrušil rozhodnutie Okresného úradu Košice - okolie, katastrálny odbor zo dňa 25. októbra 2013 a vec mu vrátil na ďalšie konanie,

ďalšie konanie, · Najvyšší súd Slovenskej republiky na podklade odvolania obce Sokoľany rozsudkom sp. zn. 4Sžr/32/2016 zo dňa 8. júna 2016 zmenil predchádzajúci rozsudok správneho súdu tak, že rozhodnutie Okresného úradu Košice - okolie, katastrálny odbor zo dňa 25. októbra 2013

predmetného rozsudku, · Ústavný súd Slovenskej republiky rozhodnutím sp. zn. III. ÚS 196/2017 zo dňa 12. septembra 2017 zrušil predchádzajúce rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 08. júna 2016 a vec mu vrátil na ďalšie konanie, · Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením sp. zn. 4Sžr/16/2017 zo dňa 10. apríla 2018 zrušil rozsudok správneho súdu zo dňa 01. decembra 2015 a vec mu vrátil na ďalšie konanie, · správny súd rozsudkom č. k. 6S/65/2018-76 zo dňa 09. apríla 2019 zrušil rozhodnutie Okresného úradu Košice - okolie, katastrálny odbor zo dňa 25. októbra 2013 a vec mu vrátil na

potvrdil, · Ústavný súd Slovenskej republiky uznesením sp. zn. II. ÚS 342/2021 zo dňa 29. júna 2021 prijal na ďalšie konanie ústavnú sťažnosť mesta Košice proti rozsudku Najvyššieho súdu

29. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako súd kasačný (§ 438 ods. 2 SSP), po zistení, že kasačná sťažnosť sťažovateľa bola podaná včas (§ 443 ods. 1 SSP), oprávnenou osobou (§ 442 ods. 1 SSP) a je prípustná (§ 439 ods. 1 SSP), preskúmal napadnutý rozsudok správneho súdu v medziach sťažnostných bodov uplatnených sťažovateľom (§ 453 ods. 2 SSP) spolu s konaním, ktoré predchádzalo jeho vydaniu a dospel k záveru, že kasačná sťažnosť je dôvodná. 30. Úlohou kasačného súdu bolo v prejednávanej veci posúdiť, či vznikla správcovi dane a sťažovateľovi povinnosť prerušiť daňové konanie v predmetnej veci do právoplatného ukončenia konania o určení priebehu hranice medzi obcou Sokoľany a mestom Košice - mestská časť Šaca, resp. o určení priebehu hranice medzi katastrálnymi územiami X. a N.. 31. Pri riešení sťažovateľom nastolenej otázky bolo v prvom rade potrebné ustáliť, či je v tejto súvislosti sporná otázka miestnej a vecnej príslušnosti správcu dane na vyrubenie a vybratie dane z nehnuteľností vo vlastníctve žalobkyne za zdaňovacie obdobie roka 2012. V rámci svojich právnych úvah vychádzal kasačný súd aj z rozhodovacej činnosti Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, vrátane jeho veľkého senátu. Keďže odo dňa 01. augusta 2021 došlo k prechodu kompetencií zo správneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky, vychádzajúc z účelu zabezpečenia kontinuity rozhodovacej činnosti, z právnej istoty a ochrany legitímnych očakávaní založených aj na ustálenej rozhodovacej činnosti najvyšších súdnych autorít (§ 5 ods. 1 SSP v spojení s čl. 2 ods. 1 až 3 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov) sa kasačný súd naďalej považuje za viazaný doterajšou rozhodovacou činnosťou správneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (vrátane rozhodnutí veľkého senátu).

13. septembra 2019, kde tento uviedol: „33. Zaiste aj kvôli predchádzaniu sporom, zjednodušeniu správy daní, ako i umožneniu predvídať daňové povinnosti na jednej strane a daňové príjmy na druhej strane zákonodarca ustanovil za rozhodujúci stav k 1. januáru zdaňovacieho obdobia (§ 18 ods. 2 zákona o miestnych daniach, § 3 ods. 10 písm. a/ zákona č. 511/1992 Zb.). Zároveň § 71 ods. 1 Katastrálneho zákona okrem iného uvádza, že záväzné údaje katastra sa používajú na účely správy daní a poplatkov. Podľa § 41 ods. 1 sa práva k nehnuteľnostiam sa vpisujú do listu vlastníctva a do súboru popisných informácií katastra; tým sa stávajú hodnovernými, prípadne aj záväznými údajmi katastra. Podľa § 70 ods. 1 Katastrálneho zákona údaje katastra uvedené v § 7 sú hodnoverné, ak sa nepreukáže opak. Podľa ods. 2 údaje katastra, a to údaje o právach k nehnuteľnostiam, parcelné číslo, geometrické určenie nehnuteľnosti, druh pozemku, geometrické určenie a výmera katastrálneho územia, názov katastrálneho územia, výmera poľnohospodárskej jednotky alebo lesnej hospodárskej jednotky, alebo organizačnej jednotky,

Podľa § 71 ods. 3 Katastrálneho zákona údaje katastra, ktorých hodnovernosť je vyvrátená, sa nesmú používať. 34. Sťažovateľ vo všetkých štádiách konania v podstate tvrdil, že napriek tomu, že ku dňu 01.01.2011 sa podľa údajov katastra zdaňované pozemky nachádzali v k. ú. Z., nemalo sa vychádzať z údajov katastra, pretože ich hodnovernosť bola podľa neho vyvrátená tým, že v dôsledku účinkov Nálezu Ústavného súdu prestalo byť právoplatné Rozhodnutie Správy katastra (v spojení s nadväzujúcimi rozhodnutiami Krajského súdu v Košiciach a Najvyššieho súdu). Ako však výstižne argumentoval žalobca a aj krajský súd, Ústavný súd nerozhodoval meritórne o priebehu hranice katastrálnych území, ale rozhodoval o porušení procesných práv Mesta Košice. V zmysle § 70 ods. 1 Katastrálneho zákona, ako i celkovej koncepcie katastra nehnuteľností však hodnovernosť údajov katastra je vyvrátená až vtedy, keď sa preukáže opak týchto zapísaných údajov. A tak, hoci nepochybne dňom právoplatnosti Nálezu Ústavného súdu sa Rozhodnutie Správy katastra stalo opäť neprávoplatným, nemožno zo známych

Z. 35. Pokiaľ sťažovateľ namietal, že krajský súd de facto rešpektoval v tom čase už neprávoplatné Rozhodnutie Správy katastra, mýli sa. Krajský súd rešpektoval údaje katastra ku dňu 01.01.2011, pričom abstrahoval od toho, na základe čoho a akým procesom sa tieto údaje do katastra zapísali; zároveň absentovalo rozhodnutie, ktorým by bol takto zapísaný údaj vyvrátený, teda dôkaz o nesprávnosti zapísaného údaju. Tento postup krajského súdu bol správny a vyplýva aj citovaných ustanovení zákona.

Rovnako aj z hľadiska účelu právnej úpravy katastra nehnuteľností (zvlášť ustanovení o záväznosti a hodnovernosti), ako i požiadavky právnej istoty v daňových veciach, kasačný súd nepochybuje o správnosti právneho názoru a rozhodnutia krajského súdu, keď za rozhodujúce pre vyrubenie dane ako i pre určenie správcu dane považoval údaje zapísané v katastri nehnuteľností ku dňu 01.01.2011. Za rozporné so zákonom teda považoval prvostupňové rozhodnutie i preskúmavané rozhodnutie, ktoré vychádzali z neochvejného (no nepodloženého) presvedčenia konajúcich úradov, že zdaňované nehnuteľnosti k onomu dňu patrili do k. ú. R. a teda nachádzali sa v Meste Košice. Pre rozhodovanie oboch správnych orgánov totiž boli záväzné údaje katastra, pretože tie neboli vyvrátené dôkazom o opaku. Strata právoplatnosti Rozhodnutia Správy katastra totiž sama osebe nemá účinky opačného rozhodnutia.

34. Právne názory vyjadrené v rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Sžfk/32/2018 zo dňa 13. septembra 2019 našli svoju reflexiu v ďalšej rozhodovacej činnosti (rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 10Sžfk/32/2018 zo dňa 19. júna 2019, sp. zn. 2Sžfk/22/2019 zo dňa 28. apríla 2021 či sp. zn. 5Sžfk/60/2019 zo dňa 25. marca 2021 či rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Sžfk/15/2020 zo dňa 21. apríla 2022) a nadobudli tak povahu ustálenej rozhodovacej činnosti kasačného súdu (bližšie k ustálenej rozhodovacej praxi kasačného súdu viď rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Sžfk/45/2020 zo dňa 24. novembra 2021, body 19 - 20, 23).

Podľa § 18 ods. 2 zákona č. 582/2004 Z.z. o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady, na vyrubenie dane z nehnuteľností je rozhodujúci stav k 1. januáru zdaňovacieho obdobia. Na zmeny skutočností rozhodujúcich pre daňovú povinnosť, ktoré nastanú v priebehu zdaňovacieho obdobia sa neprihliada ak tento zákon nestanovuje inak.

V posudzovanom prípade nebol tento stav zápisu sporným, keďže na liste vlastníctva č. XXXX bol ku dňu 01.01.2011 zápis, v zmysle ktorého dotknuté nehnuteľnosti vo vlastníctve žalobcu boli súčasťou katastrálneho územia obce N.. Vzhľadom na to, že pri daniach, ktorých predmetom zdanenia sú nehnuteľnosti je miestne príslušný správca dane, v ktorého katastrálnom území sa predmetná nehnuteľnosť nachádza správa dane z nehnuteľnosti tak bola v rozhodnom období vykonávaná obcou Sokoľany, t.j. na území ktorej sa nehnuteľnosti žalobcu nachádzali podľa stavu k 1. januára zdaňovacieho obdobia.

katastrálneho zákona vplyv na vznik, zmenu alebo zánik práv a plní iba evidenčnú funkciu. 16. Kasačný súd nespochybňuje, že nálezom Ústavného súdu SR č. II ÚS 65/2010-49 zo dňa 27.10.2010 došlo k zrušeniu uznesenia Najvyššieho súdu SR sp.zn. 6Sžo/43/2008 zo dňa 29.10.2008, ktorým bolo ako (oneskorene podané) odmietnuté odvolanie Mesta Košice, čím vzhľadom na t.č. platnú procesnú právnu úpravu (Občiansky súdny poriadok - opravné prostriedky proti neprávoplatným rozhodnutiam správnych orgánov) bol procesne navodený taký právny stav, že rozhodnutie správy katastra Košice- okolie H-2/97/d-BJ zo dňa 20.06.2007 o zmene priebehu hraníc katastrálneho územia v prospech Obce Sokoľany nebolo právoplatné. Je však potrebné opätovne uviesť, že k rozhodnému dňu pre vyrubenie daňovej povinnosti v zmysle § 18 ods. 2 zákona č. 582/2004 Z.z., t.j. ku dňu 01.01.2011 v katastri nehnuteľnosti ani napriek vydaniu nálezu Ústavného súdu SR (právoplatnosť nadobudol dňa 08.10.2010) nedošlo k zmene zápisu katastrálneho územia v prospech N., E.. K tejto zmene malo dôjsť až

dôvod pochybovať. Uvedené pritom v plnej miere zodpovedá aj záujmu na zachovaní právnej istoty ako jedného zo základných princípov právneho štátu v zmysle čl. 1 ods. 1 Ústavy SR, keď je neprípustné, aby dvaja správcovia dane totožného druhu - daň z nehnuteľnosti zdanili ten istý predmet dane za to isté zdaňovacie obdobie a požadovali jej odvedenie v prospech

Akceptovanie tohto postupu by viedlo k zaťaženiu žalobcu dvojitým zdanením čo by bolo nepochybne aj v rozpore s čl. 2 ods. 1 Ústavy SR: Pokiaľ teda nedošlo v katastri nehnuteľností k zápisu zmeny hraníc katastrálneho územia a žalobca vyhádzal z údajov ku dňu 01.01.2011 správca dane - Mesto Košice nemôže od žalobcu ako daňovníka s poukazom na vykonanú a zapísanú zmenu hraníc katastrálneho územia vyžadovať splnenie tej istej daňovej povinnosti, keďže vychádzal v dobrej viere s údajov zapísaných v katastri nehnuteľností a daň v stanovenej výške už odviedol.

zápisu/záznamu vecných práv k nehnuteľnostiam v zmysle § 1 ods. 1 katastrálneho zákona, medzi ktoré ale rozhodne nepatrí zápis zmeny katastrálneho územia a to aj s poukazom ust. § 22 katastrálneho zákona vymedzujúce predmet katastrálneho konania.

uvádza, že predmetom súdneho preskúmavacieho konania medzi obcou Sokoľany a mestom Košice bolo vymedzenie priebehu hraníc ich katastrálneho územia t.j. nešlo (aj s poukazom na už vyššie uvedené) o žiaden zápis k vecným právam k nehnuteľnostiam, ktorý by vyžadoval vykonanie záznamu. Právne závery plynúce z tohto rozsudku bez ohľadu na to, že išlo o opravu chyby v katastrálnom operáte bolo možné aplikovať i na predmetnú vec, keďže v oboch prípadoch sa posudzovala otázka dvojitého zdanenia daňovníka správcom dane práve v súvislosti so sporným vymedzením katastrálneho územia, resp. sa riešila otázka zásadnosti významu údajov zapísaných v katastri nehnuteľností pre určenie daňovej povinnosti.“

Kasačný súd sa s týmto právnym názorom v plnom rozsahu stotožňuje a neboli mu predložené žiadne zásadné argumenty pre jeho spochybnenie. 37. Kasačný súd dáva do pozornosti, že dôkaz opaku je potrebné predkladať v záujme vyvrátenia domnienky správnosti a hodnovernosti údajov obsiahnutých v katastri

K 01. januáru 2012 ani neexistovalo právoplatné rozhodnutie príslušného orgánu, ktoré by deklarovalo príslušnosť sporných nehnuteľností ku katastrálnemu územiu X.. 38. Vychádzajúc z vyššie uvedeného preto možno konštatovať, že pokiaľ sa nehnuteľnosti vo vlastníctve žalobkyne k 01. januáru 2012 nachádzali podľa údajov obsiahnutých v katastri nehnuteľností v katastrálnom území P. a dôkaz opaku predložený nebol, miestne a vecne príslušným správcom dane pre správu daní z nehnuteľnosti za zdaňovacie obdobie 2012 k nehnuteľnostiam žalobkyne bolo mesto Košice.

K (ne)prerušeniu daňového konania z dôvodu prebiehajúceho konania o predbežnej otázke 39. Až v nadväznosti na zodpovedanie otázky spornosti miestnej a vecnej príslušnosti správcu dane na vyrubenie a vybratie dane z nehnuteľností vo vlastníctve žalobkyne za zdaňovacie obdobie roka 2012 mohol kasačný súd (a predtým správny súd) posúdiť prípadnú povinnosť správcu dane a sťažovateľa na prerušenie daňového konania v predmetnej veci do právoplatného ukončenia konania o určení priebehu hranice medzi obcou Sokoľany a mestom Košice - mestská časť Šaca

Fakultatívne možno prerušiť daňové konanie, (i) ak sa začalo konanie o inej skutočnosti rozhodujúcej na vydanie rozhodnutia, alebo, (ii) ak je potrebné získať informácie podľa osobitného predpisu (napr. prostredníctvom medzinárodnej výmeny informácií) alebo, (iii) ak to z dôležitých dôvodov zhodne navrhnú účastníci daňového konania (§ 61 ods. 1 písm. b/ a ods. 2 Daňového poriadku).

43. Predbežná otázka je pritom „otázka o existencii nejakej právnej skutočnosti, ktorej zodpovedanie je nutným predpokladom pre rozhodnutie veci samej, na predbežnej otázke závislej, a ktorá je súčasne spôsobilá byť samostatným predmetom iného konania pred súdom, správcom dane alebo iným správnym orgánom (orgánom verejnej moci).

44. Ak sa v daňovom konaní vyskytne predbežná otázka, správca dane si o nej môže urobiť úsudok, pokiaľ o nej nebolo príslušným orgánom rozhodnuté alebo nezačalo o nej pred príslušným orgánom konanie; prípadne môže dať podnet príslušnému orgánu na začatie konania vo veci predbežnej otázky (§ 22 ods. 1 Daňového poriadku). Pokiaľ však už o predbežnej otázke začal príslušný orgán konať, je správca dane povinný daňové konanie prerušiť (§ 61 ods. 1 písm. a/ Daňového poriadku) a pokiaľ o nej príslušný orgán aj právoplatne rozhodol, je správca dane povinný toto rozhodnutie rešpektovať a vychádzať z neho (§ 22 ods. 1 Daňového poriadku). Správca dane si však nemôže ako o predbežnej otázke urobiť úsudok o tom, či a kým bol spáchaný trestný čin alebo priestupok, alebo o osobnom stave fyzickej osoby (§ 22 ods. 2 Daňového poriadku).

46. Pokiaľ žalobkyňa aj správny súd poukazovali na konanie vo veci určenia priebehu hranice medzi obcou Sokoľany a mestom Košice - mestská časť Šaca, resp. o určení priebehu hranice medzi katastrálnymi územiami X. a Ž., kasačný súd poukazuje na skutočnosť, že výsledok tohto konania nie je v zásade spôsobilý ovplyvniť skutočnosť, aké údaje boli obsiahnuté k 01. januáru 2012 v katastri nehnuteľností a ani nepredstavuje dôkaz, ktorý by s platnosťou k 01. januáru 2012 preukazoval nesprávnosť údajov obsiahnutých v katastri nehnuteľností.

47. Kasačný súd považuje za potrebné tiež zdôrazniť, že práve dôsledné dbanie na stav, ktorý bol daný k 01. januáru 2012, tak ako to vyžaduje zákon o miestnych daniach (§ 18 ods. 2, § 99e ods. 1 zákona o miestnych daniach), predstavuje zákonnú garanciu, že žalobkyňa nebude dvojnásobne zdanená. Je tomu tak preto, že prípadné zmeny hranice katastrálnych území, ktoré by sa v nadväznosti na výsledky konania o určení hranice medzi obcou Sokoľany a mestom Košice - mestská časť Šaca mohli v budúcnosti udiať, už nebudú mať vplyv na právoplatne ukončené daňové konania a pre vyrubenie dane z nehnuteľností rozhodujúce skutočnosti, ktoré k 01. januáru 2012 boli objektívne známe a preukázané.

otázke. Preto nebolo povinnosťou správcu dane a ani sťažovateľa predmetné daňové konanie prerušiť. Neprerušenie daňového konania v tejto veci preto ani nemôže predstavovať dôvod pre konštatovanie nezákonnosti prvostupňového rozhodnutia či rozhodnutia žalovaného.

VI. Záver

50. Na základe vyššie uvedených úvah, po zistení dôvodnosti kasačnej sťažnosti, kasačný súd napadnutý rozsudok správneho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, keďže správny súd vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci a nedôvodne sa odklonil od ustálenej rozhodovacej činnosti kasačného súdu (§ 462 ods. 1 v spojení s § 440 ods. 1 písm. g/ a h/ SSP). 51. V ďalšom konaní bude úlohou správneho súdu v zmysle vyššie uvedených pre správny súd záväzných právnych názorov kasačného súdu opätovne posúdiť predmetnú vec a v súlade s týmito názormi aj rozhodnúť (§ 469 SSP). 52. V ďalšom konaní správny súd rozhodne aj o nároku na náhradu trov kasačného konania (§ 467 ods. 3 SSP). 53. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky v pomere hlasov 3:0 (§ 463 v spojení s § 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave dňa 22. júna 2022